Nárok na náhradu škody podľa Zákona o energetike

Energetický sektor je komplexné odvetvie, ktoré zahŕňa výrobu, prenos, distribúciu a dodávku energií, ako sú elektrina a plyn. Zákon o energetike, konkrétne zákon č. 251/2012 Z. z., upravuje podnikanie v energetike, práva a povinnosti účastníkov trhu a zároveň stanovuje podmienky pre bezpečnú a spoľahlivú dodávku energií. V rámci týchto regulácií sa objavuje aj problematika náhrady škody, ktorá môže vzniknúť v dôsledku rôznych činností vykonávaných v energetickom sektore.

Základné pojmy v energetike

Pre lepšie pochopenie problematiky nároku na náhradu škody je potrebné definovať niektoré základné pojmy, ktoré zákon o energetike používa:

• Energetika: Zahŕňa elektroenergetiku, plynárenstvo, prepravu pohonných látok alebo ropy potrubím, plnenie tlakových nádob so skvapalneným plynným uhľovodíkom a rozvod skvapalneného plynného uhľovodíka.
• Bezpečnosť dodávky elektriny a plynu: Schopnosť sústavy a siete zásobovať koncových odberateľov elektriny a plynu, zabezpečenie technickej bezpečnosti energetických zariadení a rovnováhy ponuky a dopytu elektriny a plynu na vymedzenom území alebo jeho časti.
• Vnútorný trh: Trh s elektrinou alebo trh s plynom, ktorý sa realizuje na území Európskej únie.
• Univerzálna služba: Služba pre odberateľov elektriny v domácnosti, odberateľov plynu v domácnosti alebo malé podniky, ktorú poskytuje dodávateľ elektriny alebo dodávateľ plynu na základe zmluvy o združenej dodávke elektriny alebo zmluvy o združenej dodávke plynu.
• Inteligentný merací systém: Súbor zložený z určených meradiel a ďalších technických prostriedkov, ktorý umožňuje zber, spracovanie a prenos nameraných údajov o výrobe alebo spotrebe elektriny alebo plynu, ako aj poskytovanie týchto údajov účastníkom trhu.

Podnikanie v energetike a oprávnenie naň

Podnikanie v energetike je definované ako výroba, prenos, distribúcia a dodávka elektriny, činnosť organizátora krátkodobého trhu s elektrinou, výroba, preprava, distribúcia, uskladňovanie a dodávka plynu, prevádzkovanie potrubí na prepravu pohonných látok alebo ropy, prevádzkovanie zariadenia na plnenie tlakových nádob a prevádzkovanie zariadenia na rozvod skvapalneného plynného uhľovodíka. Nie je ním výroba elektriny, distribúcia elektriny, výroba plynu a distribúcia plynu výlučne pre vlastnú spotrebu, ani dodávka elektriny vrátane zabezpečenia prenosu elektriny, distribúcie elektriny a ostatné služby spojené s dodávkou elektriny a dodávka plynu.

Podnikať v energetike možno len na základe a v súlade s povolením alebo potvrdením o splnení oznamovacej povinnosti. Povolenie sa vyžaduje na výrobu, prenos, distribúciu a dodávku elektriny, činnosť organizátora krátkodobého trhu s elektrinou, výrobu, prepravu, distribúciu, uskladňovanie a dodávku plynu, prevádzkovanie potrubí na prepravu pohonných látok, prevádzkovanie potrubí na prepravu ropy, prevádzkovanie zariadenia na plnenie tlakových nádob a prevádzkovanie zariadenia na rozvod skvapalneného plynného uhľovodíka.

Nárok na náhradu škody v kontexte Zákona o energetike

Zákon o energetike pamätá aj na situácie, kedy môže dôjsť k majetkovej ujme v dôsledku činností držiteľa povolenia. § 11 ods. 5 zákona o energetike hovorí, že ak vznikne vlastníkovi nehnuteľnosti v dôsledku výkonu práv držiteľa povolenia alebo ním poverenej osoby majetková ujma, má nárok na náhradu škody. Na konanie o náhrade škody sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka. Ak je vlastník nehnuteľnosti obmedzený pri obvyklom užívaní nehnuteľnosti, má nárok na primeranú jednorazovú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti, ak sa neposkytuje jednorazová náhrada podľa odseku 9 alebo 12. Nárok na primeranú jednorazovú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti možno uplatniť u držiteľa povolenia alebo ním poverenej osoby do dvoch rokov odo dňa, keď sa o tom vlastník dozvedel, najneskôr však do troch rokov od vzniku núteného obmedzenia užívania nehnuteľnosti, inak právo vlastníka na primeranú jednorazovú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti zaniká.

Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info

Držiteľ povolenia alebo ním poverená osoba je povinný konať tak, aby nespôsobil ujmu na právach vlastníkov dotknutých nehnuteľností na najmenšiu možnú mieru.

Vecné bremená a obmedzenia vlastníckeho práva

Povinnosti zodpovedajúce oprávneniam podľa odseku 1 sú vecnými bremenami spojenými s vlastníctvom nehnuteľnosti. Ak ide o zákonné vecné bremená podľa odseku 1 písm. d), e) a f) za uplatnenie zákonného vecného bremena držiteľom povolenia zaniká. Práva zodpovedajúce vecným bremenám patria držiteľovi povolenia.

Príklady situácií, kedy môže vzniknúť nárok na náhradu škody

• Výstavba energetických zariadení: Ak držiteľ povolenia potrebuje vybudovať nové energetické zariadenie (napr. elektrické vedenie, plynovod) na cudzom pozemku, vlastník pozemku je povinný túto výstavbu umožniť. Ak je však v dôsledku tejto výstavby obmedzené užívanie pozemku, vlastník má nárok na primeranú náhradu.
• Práce na existujúcich zariadeniach: Ak držiteľ povolenia vykonáva údržbu alebo opravy existujúcich energetických zariadení na cudzom pozemku, vlastník pozemku je povinný tieto práce umožniť. Ak však v dôsledku týchto prác vznikne škoda na pozemku alebo je obmedzené jeho užívanie, vlastník má nárok na náhradu.
• Nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti: Ak je vlastník nehnuteľnosti obmedzený pri obvyklom užívaní nehnuteľnosti v dôsledku existencie energetického zariadenia (napr. ochranné pásmo elektrického vedenia), má nárok na primeranú jednorazovú náhradu.

Postup pri uplatňovaní nároku na náhradu škody

1. Zistenie škody: Vlastník nehnuteľnosti, ktorému vznikla škoda, by mal túto škodu čo najskôr zdokumentovať (napr. fotografiami, znaleckým posudkom).
2. Uplatnenie nároku: Vlastník nehnuteľnosti by mal písomne uplatniť nárok na náhradu škody u držiteľa povolenia alebo ním poverenej osoby. V nároku by mal presne opísať vzniknutú škodu a požadovanú výšku náhrady.
3. Konanie o náhrade škody: Na konanie o náhrade škody sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka. To znamená, že ak sa držiteľ povolenia a vlastník nehnuteľnosti nedohodnú na výške náhrady, vlastník nehnuteľnosti sa môže obrátiť na súd.

Zmeny v povolení a ich vplyv na nárok na náhradu škody

Držiteľ povolenia je povinný písomne požiadať úrad o vykonanie zmeny v povolení, ak sa zmenili podmienky a skutočnosti, na ktorých základe bolo vydané povolenie, v lehote 30 dní odo dňa, kedy tieto zmeny nastali. Držiteľ povolenia je povinný priložiť k písomnej žiadosti doklady, ktoré zmenu odôvodňujú. O vykonaných zmenách v povolení vydá úrad rozhodnutie s náležitosťami podľa § 8 ods. 3.

Za zmenu povolenia sa nepovažuje zmena zariadenia, na ktoré držiteľ povolenia preukazoval technické predpoklady na výkon povoľovanej činnosti, ak tieto zariadenia majú obdobný účel, pri výmene alebo doplnení zariadení nedošlo k zníženiu alebo k zvýšeniu kapacity sústavy alebo siete a podmienkou výstavby energetického zariadenia nie je vydanie osvedčenia na výstavbu energetického zariadenia podľa § 12.

Špecifické prípady: Vodík a náhrada škody

Zákon o energetike sa postupne prispôsobuje novým trendom v energetike, ako je využívanie vodíka. Za zmenu povolenia na prepravu vodíka sa nepovažuje pri osobe oprávnenej na podnikanie v energetike podľa § 4 ods. 1 písm. g) podľa § 96p ods. 1, osobe oprávnenej na podnikanie v energetike podľa § 4 ods. 1 písm. g) podľa § 96p ods. 3 a držiteľovi povolenia na podnikanie v energetike podľa § 6 ods. 2 písm. i) ani zmena účelu existujúcej prepravnej siete na prepravu vodíka, ak takúto existujúcu prepravnú sieť po zmene účelu na prepravu vodíka bude prevádzkovať takáto osoba.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre podporu v nezamestnanosti a invalidný dôchodok

Podobne, za zmenu povolenia na distribúciu vodíka pri osobe oprávnenej na podnikanie podľa § 4 ods. 1 písm. g) sa nepovažujú určité zmeny. Tieto zmeny v legislatíve môžu mať vplyv na posudzovanie nároku na náhradu škody v súvislosti s budovaním a prevádzkou vodíkových zariadení.

Zánik alebo zrušenie povolenia a jeho dôsledky

Ak úrad zrušil povolenie podľa odseku 6 písm. b) alebo písm. f), tej istej osobe nie je možné vydať povolenie po dobu piatich rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bolo povolenie zrušené. Povolenie nie je možné vydať ani osobe zriadenej alebo ovládanej osobou, ktorej bolo v posledných piatich rokoch zrušené povolenie podľa odseku 6 písm. b) alebo písm. f) a osobe, ktorej štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu bol alebo je v čase podania žiadosti o vydanie povolenia štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu osoby, ktorej bolo v posledných piatich rokoch zrušené povolenie podľa odseku 6 písm. b) alebo písm. f).

Pri zániku povolenia alebo zrušení povolenia môže úrad rozhodnúť o tom, že vlastník zariadení potrebných na výkon regulovanej činnosti alebo ich časti je povinný za náhradu poskytnúť na prevádzkovanie a zabezpečenie výkonu regulovaných činností na vymedzenom území, uvedenom v zaniknutom alebo zrušenom povolení, svoje zariadenia alebo ich časť inému, v rozhodnutí určenému, držiteľovi povolenia.

Úrad môže vydať predbežné opatrenie podľa § 43 Správneho poriadku, ktorým uloží vlastníkovi zariadení potrebných na výkon regulovaných činností alebo ich časti povinnosť poskytnúť svoje zariadenia alebo ich časť inému, úradom určenému, držiteľovi povolenia na účel prevádzkovania a zabezpečenia regulovaných činností na vymedzenom území, ak úrad začal konanie o zrušení povolenia.

Prečítajte si tiež: Výpočet dávky v nezamestnanosti

tags: #nárok #na #náhradu #škody #zákon #o