Nárok na nemocenské dávky pri skrátenom pracovnom úväzku: Podmienky a aspekty

Skrátený pracovný úväzok sa stáva čoraz populárnejším, najmä medzi tými, ktorí hľadajú lepšiu rovnováhu medzi pracovným a osobným životom. Táto forma zamestnania, pri ktorej zamestnanec pracuje menej hodín ako pri plnom úväzku, má svoje špecifiká aj v oblasti nároku na nemocenské dávky. Tento článok sa zameriava na podmienky a aspekty nároku na nemocenské dávky pri skrátenom pracovnom úväzku na Slovensku.

Skrátený pracovný úväzok: Základné informácie

Skrátený pracovný úväzok, známy aj ako čiastočný úväzok, je definovaný kratším pracovným časom. Ak má zamestnávateľ stanovený týždenný pracovný čas 40 hodín, akýkoľvek nižší rozsah sa považuje za skrátený úväzok. Zákonník práce umožňuje zamestnancom dohodnúť si skrátený úväzok so zamestnávateľom. Kratší pracovný čas nemusí byť rozdelený na všetky pracovné dni v týždni. Zamestnancovi patrí pomerná časť mzdy, ktorá zodpovedá dohodnutému pracovnému času.

Odvody pri skrátenom pracovnom úväzku

Odvody do sociálneho a zdravotného poistenia sa pri skrátenom pracovnom úväzku počítajú na základe skráteného pracovného pomeru. Ak zamestnanec pracuje menej hodín, jeho odvody sú proporcionálne nižšie, než by boli pri plnom pracovnom pomere. Ak je príjem zamestnanca nižší ako minimálna mzda (700 EUR v roku 2024), je potrebné zabezpečiť minimálnu výšku odvodov, ktorá môže byť viazaná na minimálnu mzdu.

Zamestnanci na skrátený úväzok sú účastníkmi dôchodkového systému, ale výška ich dôchodku závisí od výšky príjmu a počtu odpracovaných rokov. Nižšia hrubá mzda pri skrátenom úväzku znamená nižšie odvody na dôchodkové poistenie, čo ovplyvňuje výšku dôchodku. Pre nárok na starobný dôchodok je potrebné odpracovať minimálne 15 rokov a mať dostatočné odvody do dôchodkového systému.

Nárok na nemocenské dávky pri skrátenom úväzku

Zamestnanci na skrátený pracovný úväzok majú nárok na nemocenské dávky rovnako ako zamestnanci na plný pracovný úväzok. Výška nemocenských dávok je však nižšia, pretože sa počíta z nižšej hrubej mzdy, ktorá je proporcionálna k počtu odpracovaných hodín. Dávky sa vyplácajú zo Sociálnej poisťovne po uplynutí 3 dní práceneschopnosti a určujú sa podľa pomeru k príjmu a počtu odpracovaných hodín.

Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info

Ochranná lehota

Pri ochrannej lehote nezáleží na tom, či ide o plný alebo skrátený pracovný úväzok. Ochranná lehota trvá sedem dní po ukončení nemocenského poistenia (teda po ukončení zamestnania). Osoba, ktorej zaniklo nemocenské poistenie, si ešte sedem dní (resp. osem mesiacov - platí pre ženu, ktorej zanikne pracovný pomer v čase tehotenstva) po jeho zániku môže uplatniť nárok na nemocenskú dávku. Ochranná lehota ostáva rovnaká aj vtedy, ak pracovný pomer trval zamestnancovi kratšie. Ak by napríklad trval od 15. apríla 2019 do 10. mája 2019, ochranná lehota by trvala do 17. mája 2019, teda tiež sedem dní.

Výnimka nastáva len v situácii, ak nemocenské poistenie (pracovný pomer, dohoda) trvá menej ako sedem dní. Vtedy trvá ochranná lehota len toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie. Plynutie ochrannej lehoty sa môže skončiť skôr aj v takom prípade, ak vznikne nové nemocenské poistenie alebo nárok na výplatu starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku.

Práceneschopnosť a jej zadávanie

Práceneschopnosť zamestnanca sa zadáva na kalendárne dni, na ktoré bola PN vystavená (vrátane víkendov a sviatkov). Ak bola vystavená PN na 14 dní v mesiaci, zadáva sa do výplaty zamestnanca na celých 14 dní, bez ohľadu na to, aký má zamestnanec úväzok. PN sa odporúča nadefinovať v programe Olymp priamo v Personalistike u zamestnanca na karte PN+OČR.

Ďalšie nároky zamestnanca na skrátený úväzok

Zamestnanec pracujúci na polovičný úväzok má rovnaké nároky, ako každý iný zamestnanec, vrátane nároku na náhradu mzdy za vyšetrenie u lekára a ošetrovanie člena rodiny.

Náhrada mzdy za vyšetrenie u lekára

Zamestnávateľ je povinný ospravedlniť neprítomnosť zamestnanca v práci počas jeho dočasnej pracovnej neschopnosti pre chorobu alebo úraz, materskej dovolenky, otcovskej dovolenky a rodičovskej dovolenky, karantény, osobného a celodenného ošetrovania chorého člena rodiny, osobnej a celodennej starostlivosti o fyzickú osobu a počas obdobia, kedy sa osoba, ktorá sa inak stará o dieťa do dovŕšenia jedenásteho roku veku dieťaťa alebo do dovŕšenia osemnásteho roku veku dieťaťa, ak ide o dieťa s dlhodobým nepriaznivým zdravotným stavom, podrobila vyšetreniu alebo ošetreniu v zdravotníckom zariadení, ktoré nebolo možné zabezpečiť mimo pracovného času zamestnanca.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre podporu v nezamestnanosti a invalidný dôchodok

Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno z týchto dôvodov a v tomto rozsahu:

• vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení
  • pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času.

Aj zamestnanec pracujúci na polovičný úväzok má právo na náhradu mzdy za čas strávený na vyšetrení u lekára, ošetrení, očkovacích činnostiach a pri čerpaní nemocenských dávok, ak sa to nedalo zrealizovať mimo pracovného času. Právny rámec poskytuje zamestnancom právo na pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas, najviac však na 7 dní v kalendárnom roku, za predpokladu, že vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo ich pracovného času.

Dovolenka

Zamestnanci, ktorí pracujú na skrátený pracovný úväzok, majú nárok na dovolenku rovnakým spôsobom ako zamestnanci s plným pracovným úväzkom. Podľa zákona má každý nárok na štyri týždne dovolenky. Tie sa ale v prípade skráteného úväzku prepočítajú podľa počtu odpracovaných dní. Ak teda napríklad máte polovičný úväzok a pracujete každý deň štyri hodiny, dovolenka sa vám vyráta ako bežnému zamestnancovi. Ak však chodíte do práce len štyri dni v týždni, počet dní dovolenky sa vám skráti.

Stravovanie

Zákon hovorí, že zamestnávatelia musia zamestnancom „zabezpečovať“ stravu. Pokiaľ nemajú podnikovú jedáleň, riešia to gastrolístkami či kartami. Zo zákona majú povinnosť preplatiť zamestnancom 55 percent z ceny jedla, minimálne 2,20 eura. Týka sa to však len tých, ktorí pracujú viac ako štyri hodiny denne. Ak teda robíte na polovičný úväzok, príspevok na stravu nedostanete, zatiaľ čo zamestnanci na plný úväzok dostanú aspoň 40 eur.

Prestávka

Ak idete do práce len na štyri hodiny, nemáte nárok na prestávku. Ten vzniká až vtedy, ak je pracovná doba dlhšia ako šesť hodín. Prestávka na odpočinok a jedenie má trvať 30 minút. Výnimku majú mladiství zamestnanci, ak ich pracovná zmena trvá dlhšie ako 4,5 hodiny.

Prečítajte si tiež: Výpočet dávky v nezamestnanosti

Výhody a nevýhody skráteného pracovného úväzku

Skrátený pracovný úväzok ponúka mnoho výhod, ale aj nevýhod. Jednou z najväčších výhod je možnosť lepšieho vyváženia pracovného a osobného života. Na druhej strane, čiastočný úväzok má aj svoje nevýhody, ako napríklad nižší príjem a potenciálne nižší dôchodok.

Výhody skráteného pracovného úväzku:

1. Možnosť lepšieho vyváženia pracovného a osobného života.
2. Flexibilnejší pracovný čas.
3. Možnosť stíhať aj iné povinnosti (u študentov vyučovanie, u matiek starostlivosť o deti).
4. Často jediná voľba pre zdravotne znevýhodnených, ktorí nemôžu pracovať 8 hodín denne.

Nevýhody skráteného pracovného úväzku:

1. Nižší príjem.
2. Potenciálne nižší dôchodok.
3. Pri polovičnom úväzku nemusíte dostať príspevok na stravu.

Skrátený úväzok v kontexte slovenskej pracovnej sily

Na Slovensku pracuje na skrátený úväzok len zlomok - podľa Eurostatu asi šesť percent ľudí. Na portáli Profesia.sk je aktuálne menej ako desatina ponúk práce na kratšiu pracovnú dobu. Počas koronakrízy však začali úväzky krátiť viaceré firmy, ktorým klesli tržby a tak je možné, že ich bude pribúdať. Skrátené úväzky využívajú hlavne študenti, dôchodcovia a matky s malými deťmi.

Vplyv skráteného úväzku na dôchodok a materskú

Kto pracuje na skrátený úväzok, si tak spravidla môže znížiť dôchodok. Sociálna poisťovňa totiž pri výpočte dôchodku vychádza nielen z počtu odpracovaných rokov a priemernej výšky dôchodku v danom roku, ale rieši aj výšku hrubého platu.

Príklad: Pri priemernom plate by zamestnanec na plný úväzok po 40 rokoch dostal dôchodok vo výške 562 eur, kým jeho kolegovi s polovičným úväzkom by vyšlo len 337 eur. Ak si na dôchodok sporíte aj v II. pilieri, jeho výška bude závisieť od celkovej nasporenej sumy.

Materská sa odvíja od výšky platu. Ženy, ktoré tento rok dostávajú priemernú mesačnú mzdu, tak majú pri plnom úväzku nárok na 834,8 eura a v pri polovičnom na 417,4 eura. Platí, že výška materskej sa vypočíta podľa príjmu z minulého roku. Ak teda plánujete odchod na materskú, prejsť na polovičný úväzok sa veľmi neoplatí, lebo by ste dostali nižšiu materskú. Podobne je to v prípade, ak by ste si pred odchodom na materskú našli prácu na polovičný úväzok. V prípade zmeny práce v roku, kedy nastupujete na materskú, alebo predchádzajúcom roku, sa zase materská ráta z aktuálneho príjmu.

tags: #nárok #na #nemocenské #pri #skrátenom #pracovnom