
Pri ukončení pracovného pomeru, najmä pri odchode do starobného dôchodku, je dôležité poznať svoje práva týkajúce sa finančných kompenzácií, ako sú odstupné a odchodné. Tieto dva inštitúty majú zabezpečiť finančnú istotu zamestnanca v prechodnom období alebo ako odmenu za dlhoročnú prácu. V tomto článku sa podrobne pozrieme na podmienky nároku na odstupné a odchodné, ich výšku a situácie, kedy môže zamestnanec tieto dávky získať súčasne.
Odstupné predstavuje kompenzáciu za ukončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa. Nárok na odstupné vzniká zamestnancovi vtedy, ak s ním zamestnávateľ ukončí pracovný pomer výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 Zákonníka práce alebo dohodou z rovnakých dôvodov. Tieto dôvody sa týkajú situácií, keď zamestnanec nemôže ďalej vykonávať prácu, napríklad z dôvodu:
Je dôležité zdôrazniť, že ak zamestnanec podá výpoveď sám, nárok na odstupné mu nevzniká.
Výška odstupného závisí od dĺžky trvania pracovného pomeru u daného zamestnávateľa. Dĺžka pracovného pomeru sa počíta od nástupu do práce do momentu doručenia výpovede alebo uzatvorenia dohody o skončení pracovného pomeru. Zákonník práce upravuje len minimálnu hranicu odstupného, čo znamená, že zamestnávateľ môže vyplatiť aj vyššiu sumu, nie však nižšiu.
Podľa § 76 Zákonníka práce patrí zamestnancovi pri skončení pracovného pomeru výpoveďou alebo dohodou z vyššie uvedených dôvodov odstupné najmenej:
Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info
V prípade skončenia pracovného pomeru výpoveďou alebo dohodou z dôvodu nemožnosti pokračovať v práci pre pracovný úraz alebo chorobu, patrí zamestnancovi odstupné najmenej:
Ak zamestnanec nastúpi opäť do pracovného pomeru k tomu istému zamestnávateľovi alebo k jeho právnemu nástupcovi pred uplynutím času, ktorý sa určil podľa poskytnutého odstupného, je povinný vrátiť odstupné alebo jeho pomernú časť.
Odchodné predstavuje jednorazovú odmenu pre zamestnanca pri jeho prvom odchode do dôchodku (starobného alebo invalidného). Ide o ocenenie jeho dlhoročnej práce a prínosu pre zamestnávateľa. Na rozdiel od odstupného, odchodné nerieši ukončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, ale odchod zamestnanca do dôchodku.
Podľa § 76a Zákonníka práce má zamestnanec nárok na odchodné, ak spĺňa nasledovné podmienky:
Zamestnávateľ nie je povinný poskytnúť zamestnancovi odchodné, ak sa pracovný pomer skončil okamžitým skončením podľa § 68 ods. 1 Zákonníka práce.
Prečítajte si tiež: Podmienky pre podporu v nezamestnanosti a invalidný dôchodok
Zákonník práce určuje len spodnú hranicu výšky odchodného, ktorá je definovaná sumou vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca. Zamestnávateľ však môže (a často aj poskytuje) odchodné vo vyššej sume, napríklad v závislosti od odpracovaných rokov u daného zamestnávateľa.
Súbeh nárokov na odstupné a odchodné nie je vylúčený. To znamená, že zamestnanec môže za určitých okolností dostať vyplatené obe dávky súčasne.
Zamestnávateľ sa rozhodne zrušiť pracovnú pozíciu zamestnanca z dôvodu organizačných zmien (§ 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce). So zamestnancom sa dohodne na skončení pracovného pomeru dohodou z tohto dôvodu. Zamestnanec zároveň spĺňa podmienky pre priznanie starobného dôchodku a požiada oň pred skončením pracovného pomeru. V tomto prípade má zamestnanec nárok na odstupné (za skončenie pracovného pomeru dohodou z organizačných dôvodov) a zároveň na odchodné (za odchod do starobného dôchodku).
Odstupné aj odchodné sa zdaňujú daňou z príjmov rovnako ako mzda (preddavkovo) a podliehajú taktiež plateniu zdravotných a sociálnych odvodov za zamestnanca aj za zamestnávateľa.
Prečítajte si tiež: Výpočet dávky v nezamestnanosti