Odstupné po 10 rokoch zamestnania: Kompletný sprievodca

Ukončenie pracovného pomeru je vo väčšine prípadov spojené s nárokom na odstupné. Odstupné je dôležitou súčasťou pracovného práva, ktorá chráni zamestnancov pred ekonomickými dôsledkami straty zamestnania. Ide o finančnú kompenzáciu, na ktorú má zamestnanec nárok v prípade nezavineného ukončenia pracovného pomeru. Tento článok sa zameriava na podmienky vzniku nároku na odstupné po 10 rokoch zamestnania, jeho výpočet a ďalšie dôležité aspekty.

Čo je odstupné a kedy naň vzniká nárok?

Odstupné je peňažná kompenzácia, ktorá má zmierniť finančný dopad na zamestnanca, ktorému končí pracovný pomer. Nárok na odstupné vzniká vtedy, ak s vami zamestnávateľ ukončí pracovný pomer, ktorý trval minimálne 2 roky, z dôvodov podľa § 63 Zákonníka práce. Základnou podmienkou je dôvod ukončenia pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa alebo dohodou v prípadoch, ktoré špecifikuje Zákonník práce. Odstupné sa týka ukončenia pracovnej zmluvy, nie zmlúv mimo pracovného pomeru, tzv. dohôd.

Nárok na odstupné ako peňažnej kompenzácie vzniká v tých prípadoch, keď zamestnanec za skončenie pracovného pomeru subjektívne nemôže. Medzi tieto situácie patrí napríklad, ak zamestnávateľ ruší pracovné miesto alebo ho premiestňuje a zamestnanec nesúhlasí so zmenou dohodnutého miesta, napr. sa zamestnávateľ alebo jeho časť ruší alebo premiestňuje alebo pri znižovaní stavov. Ďalšími prípadmi sú zrušenie alebo premiestnenie pracovného miesta, prípadne ak sa zamestnanec stane tzv. nadbytočným, napr. sa zamestnanec stane nadbytočný, napr. zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, alebo ak ju nesmie vykonávať pre chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu, napr. zamestnanec na pracovisku s nadmerným teplom, chladom a pod. V prípade odstupného sem patrí aj dôvod, že zamestnanec nesmie vykonávať prácu pre pracovný úraz, chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu; pre pracovný úraz to platí, len ak nebol spôsobený zavinením zamestnanca, napr. porušením predpisov, pod vplyvom alkoholu a pod. (ďalej len „nemožnosť pokračovať v práci pre pracovný úraz a chorobu“).

Na rozdiel od výpovednej doby, ktorá plynie nielen po výpovedi danej zamestnávateľom, ale aj zamestnancom, pre odstupné platia iné pravidlá. Odstupné nedostanete v prípade, že podáte výpoveď vy.

Príklad z praxe

Z dôvodu zmeny dodávateľských vzťahov a spôsobu obchodovania počas pandémie Covid-19 sa zamestnávateľ rozhodol dohodnúť sa zamestnancom Ivanom o ukončení pracovného pomeru, nakoľko nemá pre neho prácu. V Dohode o ukončení pracovného pomeru je uvedený dôvod ukončenia pracovného pomeru ako zmena organizácie práce. Ak by nastala totožná situácia, avšak zamestnávateľ by ukončil pracovný pomer výpoveďou, Ivanovi tiež vzniká nárok na odstupné, pretože výpoveď dostal z dôvodu organizačnej zmeny.

Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info

Výška odstupného po 10 rokoch zamestnania

Výška odstupného závisí od dĺžky trvania pracovného pomeru a dôvodu ukončenia. Pre výpočet výšky odstupného je dôležité vedieť, ako dlho pracovný pomer trval. Dĺžka pracovného pomeru sa počíta od nástupu do práce do momentu, v ktorom došlo k doručeniu výpovede, prípadne uzatvoreniu dohody o skončení pracovného pomeru. Zákonník práce upravuje len minimálnu hranicu odstupného. Znamená to, že môže byť vyplatené aj vo vyššej sume, no nie v nižšej.

Podľa § 76 ods. 1 Zákonníka práce, ak zamestnanec pracoval pre zamestnávateľa viac ako 10 rokov, ale menej ako 20 rokov, má nárok na odstupné v sume najmenej trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku.

Špecifické prípady

• Ukončenie pracovného pomeru z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania: Ak ide o ukončenie pracovného pomeru z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania, vzniká nárok na odstupné bez ohľadu na spôsob ukončenia pracovného pomeru, vo výške najmenej desaťnásobku priemernej mzdy zamestnanca. Ak bol pracovný pomer ukončený výpoveďou alebo dohodou z dôvodov, že zamestnanec nesmie vykonávať prácu pre pracovný úraz, chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva, patrí mu odstupné vo výške najmenej 10-násobku priem. mes. zárobku. To neplatí, ak bol pracovný úraz spôsobený tým, že zamestnanec svojím zavinením porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia…alebo pracovný úraz si spôsobil zamestnanec pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok a zamestnávateľ nemohol pracovnému úrazu zabrániť (§ 76 ods.
• Predčasný starobný dôchodok: Pokiaľ ide o predčasný starobný dôchodok, nepostačuje len vznik nároku naň, ale aj jeho reálne priznanie zo strany Sociálnej poisťovne.
• Zmena od januára 2025: Od januára 2025 nastáva jedna zásadná zmena. Ak zamestnanec ukončí pracovný pomer z dôvodu straty zdravotnej spôsobilosti (pracovný úraz, choroba spôsobená povolaním a pod.), odstupné bude po novom vyplácať priamo poisťovňa, u ktorej je zamestnávateľ zo zákona poistený. Výška odstupného bude predstavovať 12-násobok mesačného zárobku a tým pádom zostáva zachovaná.

Výpočet odstupného

Výška odstupného sa v jednoduchosti povedané počíta podľa pomeru rokov odpracovaných pre zamestnávateľa a násobku jeho priemerného mesačného zárobku. Samotný výpočet odstupného je nasledovný: (21,74 x priemerná dĺžka zmeny x priemer na dovolenku) x násobok priem. mes. mzdy.

Kedy zamestnanec nemá nárok na odstupné?

Zamestnanec nemá nárok na odstupné, ak podal výpoveď sám alebo bol prepustený z dôvodov, ktoré vyplývajú z porušenia pracovných povinností. Na odstupné nárok v týchto prípadoch nevzniká. Pri skončení pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnanca z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu zamestnancovi nárok na odstupné nevzniká (§ 76 neuvádza v tomto prípade nárok) . Ak vám pracovnú zmluvu nepredĺžia z dôvodu uplynutia doby určenej v zmluve (teda zmluva je na dobu určitú), zo zákona vám spravidla nevzniká nárok na odstupné. Odstupné sa vypláca iba v prípade, keď je pracovný pomer ukončený výpoveďou zo strany zamestnávateľa z určitých dôvodov uvedených v Zákonníku práce (napr. V prípade, že pracovná zmluva trvá na dobu určitú a po jej uplynutí jednoducho skončí, odstupné sa nevypláca.

Odstupné a podpora v nezamestnanosti

Áno, aj keď zamestnanec dostane odstupné, môže mať nárok na podporu v nezamestnanosti. Ak má zamestnanec dostatočné odstupné, môže to ovplyvniť okamžité vyplácanie podpory. Po skončení pracovného pomeru a vyplatení odstupného je potrebné sa zaregistrovať na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre podporu v nezamestnanosti a invalidný dôchodok

Odstupné a odchodné: Aký je rozdiel?

Kým odstupné predstavuje kompenzáciu ukončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, odchodné plní inú funkciu. Predstavuje totiž akúsi odmenu pre zamestnanca pri jeho odchode na dôchodok. Nárok na odstupné vám vzniká vtedy, ak s vami zamestnávateľ ukončí pracovný pomer, ktorý trval minimálne 2 roky, z uvedených dôvodov podľa § 63 zákonníka práce. Odchodné je určené pre zamestnanca, ktorý odchádza do dôchodku. Ide prakticky o odmenu za celú jeho kariéru a prácu, ktorú u zamestnávateľa odvádzal. V Zákonníku práce nájdeme dve situácie, v ktorých nárok na odchodné môže vzniknúť:

1. zamestnancovi vznikol nárok na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok (pri poklese schopnosti viac ako 70%) (stačí vznik nároku)
2. Zákonník práce určuje len spodnú hranicu výšky odchodného, ktorá je definovaná sumou vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca.

Ako postupovať pri žiadosti o odstupné?

Žiadosť o odstupné by mala byť podaná písomne. Ak zamestnávateľ ani po dohode odstupné nevyplatí, skúste ho najprv písomne vyzvať na nápravu.

Dôležité aspekty a rady

• Dôvod výpovede: Veľký dôraz by mal zamestnanec klásť na dôvod výpovede.
• Pracovná zmluva: Niektorí zamestnávatelia dohodnú odstupné vo svojich pracovných zmluvách alebo kolektívnych dohodách.
• Zákazy diskriminácie: Ak je zamestnanec prepustený na základe diskriminačných dôvodov (napr.
• Dohoda o skončení pracovného pomeru: Ak sa obe strany dohodnú na ukončení pracovného pomeru, nárok na odstupné nie je povinný. Väčšinou zamestnávateľ ponúka odstupné vo výške jedného základného platu. V tomto prípade sa prijaté finančné prostriedky skôr považujú za odmenu než za odstupné.
• Psychický nátlak: Nikto Vás nemôže nútiť, aby ste svojvoľne dali výpoveď z Vášho pracovného pomeru. Na odstupné by ste nárok nemali.
• Pracovná zmluva na dobu určitú: Ak máte pracovnú zmluvu na dobu určitú do konca roka 2025, zamestnávateľ ju môže ukončiť predčasne len v prípadoch, ktoré stanovuje Zákonník práce (zákon č. 311/2001 Z. z.). Najčastejšie ide o výpoveď zo strany zamestnávateľa z dôvodov uvedených v § 63, alebo dohodu.
• Predaj firmy: Ak došlo k predaju firmy, podľa 27 Z §P prechádzajú práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov na nového zamestnávateľa.
• Zmena pracovných podmienok: Ak sa zamestnancovi prevodom majú zásadne zmeniť pracovné podmienky a zamestnanec s ich zmenou nesúhlasí, pracovný pomer sa považuje za skončený dohodou z dôvodov podľa § 63 ods. 1 písm. b) ku dňu prevodu.

Prečítajte si tiež: Výpočet dávky v nezamestnanosti

tags: #narok #na #odstupne #po #10 #rokoch