
Pracovný pomer so sebou prináša rozsiahle práva a povinnosti pre zamestnanca aj zamestnávateľa. Jednou z dôležitých súčastí pracovného práva je inštitút prekážok v práci, ktoré upravuje Zákonník práce (č. 311/2001 Z. z.). Počas trvania pracovného pomeru môžu nastať rôzne situácie, kedy zamestnanec nemôže vykonávať svoju prácu. Tieto situácie sa nazývajú prekážky v práci. Niektoré prekážky v práci sú spojené s náhradou príjmu, ktorú poskytuje zamestnávateľ.
Medzi prekážky v práci na strane zamestnanca patria dôležité osobné prekážky, prekážky z dôvodu všeobecného záujmu, plnenie brannej povinnosti a zvyšovanie kvalifikácie.
Do tejto kategórie patria udalosti osobného charakteru, ktoré sa vyskytnú u každého zamestnanca. Zákonník práce zaraďuje viaceré osobné prekážky, ktoré možno rozdeliť do týchto skupín:
Medzi tieto prekážky patrí dočasná práceneschopnosť, materská alebo rodičovská dovolenka, karanténa, ošetrovanie chorého člena rodiny (OČR) a starostlivosť o dieťa mladšie ako 10 rokov, ktoré nemôže byť v starostlivosti detského zariadenia alebo školy. V týchto prípadoch zamestnanec nemá nárok na náhradu mzdy od zamestnávateľa, ale je mu poskytovaná peňažná dávka z nemocenského poistenia.
Medzi prekážky, pri ktorých má zamestnanec nárok na platené voľno, patrí vyšetrenie alebo ošetrenie v zdravotníckom zariadení. Zamestnanec má nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas, najviac na 7 dní v kalendárnom roku, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času. Tehotné zamestnankyne majú nárok na platené voľno na preventívne lekárske prehliadky spojené s tehotenstvom bez obmedzenia počtu dní.
Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info
Ďalšou prekážkou je sprevádzanie rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia. Zamestnávateľ musí poskytnúť zamestnancovi (jednému z rodinných príslušníkov) pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas, najviac na 7 dní v kalendárnom roku, ak bolo sprevádzanie nevyhnutné a nebolo možné ho vykonať mimo pracovného času. Pri sprevádzaní zdravotne postihnutého dieťaťa sa poskytuje platené voľno až na 10 dní v kalendárnom roku.
Narodenie dieťaťa je ďalšou dôležitou osobnou prekážkou. Zamestnávateľ poskytne pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas na prevoz matky do zdravotníckeho zariadenia a späť.
V prípade úmrtia rodinného príslušníka sa poskytuje platené voľno nasledovne:
Medzi osobné prekážky, pri ktorých zamestnávateľ musí poskytnúť zamestnancovi platené voľno, patrí aj svadba. Zákon rozlišuje vlastnú svadbu, pri ktorej sa poskytuje pracovné voľno s náhradou mzdy na jeden deň (ak je svadba v deň, kedy má zamestnanec pracovať) a svadbu dieťaťa alebo rodiča, pri ktorej má zamestnanec síce nárok na pracovné voľno, ale bez náhrady mzdy.
Pri znemožnení cesty do zamestnania z poveternostných dôvodov dopravným prostriedkom, ktoré používa zamestnanec so zdravotným postihnutím, poskytne zamestnávateľ tomuto zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas, najviac na 1 deň.
Prečítajte si tiež: Podmienky pre podporu v nezamestnanosti a invalidný dôchodok
Pri presťahovaní zamestnanca, ktorý má vlastné bytové zariadenie v rámci tej istej obce, poskytne zamestnávateľ pracovné voľno najviac jeden deň, pri sťahovaní do inej obce najviac dva dni, ale vždy bez náhrady mzdy. Iba ak je presťahovanie zamestnanca v záujme zamestnávateľa, má zamestnanec nárok na náhradu mzdy.
V prípade hľadania práce pred skončením pracovného pomeru patrí zamestnancovi náhrada mzdy najviac na jeden poldeň v týždni počas zodpovedajúcej výpovednej doby, a to len pri skončení pracovného pomeru výpoveďou danou zamestnávateľom alebo dohodou z dôvodu, že zamestnávateľ sa zrušuje, premiestňuje alebo ak sa zamestnanec stane nadbytočný.
Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi pracovné voľno bez náhrady mzdy pri vyšetrení alebo ošetrení v zdravotníckom zariadení na nevyhnutne potrebný čas, a to po vyčerpaní zákonom určeného rozsahu siedmich kalendárnych dní v roku. Neplatené voľno sa poskytne aj na svadbu dieťaťa alebo rodiča.
Zamestnávateľ poskytne pracovné voľno bez náhrady mzdy na nevyhnutne potrebný čas aj pri nepredvídanom prerušení premávky alebo meškaní pravidelnej verejnej dopravy, ak nemohol zamestnanec dosiahnuť miesto pracoviska iným primeraným spôsobom.
Medzi tieto prekážky patrí výkon verejnej funkcie, výkon občianskych povinností a iné úkony vo všeobecnom záujme.
Prečítajte si tiež: Výpočet dávky v nezamestnanosti
Ide o prípady, kedy je zamestnanec povinný plniť brannú povinnosť alebo sa zúčastňuje na pravidelnom cvičení ozbrojených síl.
Ak zamestnanec zvyšuje svoju kvalifikáciu v súlade s potrebami zamestnávateľa, má nárok na pracovné voľno a v niektorých prípadoch aj na náhradu mzdy.
Medzi prekážky v práci na strane zamestnávateľa patria prípady, kedy zamestnávateľ nemôže prideľovať zamestnancovi prácu v zmysle uzatvorenej pracovnej zmluvy.
Ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu pre prechodný nedostatok spôsobený poruchou na strojovom zariadení, v dodávke surovín alebo pohonnej sily, chybnými pracovnými podkladmi alebo inými podobnými prevádzkovými príčinami (prestoj), vzniká mu nárok na náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
Ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu z vážnych prevádzkových dôvodov a zamestnávateľ ich vymedzí v písomnej dohode so zástupcami zamestnancov, patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume určenej dohodou, najmenej 60 % jeho priemerného zárobku.
V prípade, že zamestnanec nemôže vykonávať prácu pre nepriaznivé poveternostné vplyvy, zamestnávateľ mu poskytne náhradu mzdy najmenej 50 % jeho priemerného zárobku.
Ak by zamestnanec nemohol vykonávať prácu v dôsledku iných prekážok na strane zamestnávateľa, zamestnávateľ mu poskytne náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
Okrem prekážok v práci má zamestnanec nárok na dovolenku. Základná výmera dovolenky je najmenej štyri týždne. Dovolenka vo výmere najmenej piatich týždňov patrí zamestnancovi, ktorý do konca kalendárneho roka dovŕši aspoň 15 rokov pracovného pomeru po 18. roku veku. Dovolenka učiteľov je 8 týždňov.
Základnou podmienkou vzniku nároku na dovolenku za kalendárny rok je, že zamestnanec vykonával u zamestnávateľa prácu aspoň 60 dní v kalendárnom roku. Za odpracovaný deň sa považuje deň, v ktorom zamestnanec odpracoval prevažnú časť svojej zmeny.
Ak pracovný pomer trval nepretržite celý kalendárny rok, vznikne zamestnancovi nárok na dovolenku za kalendárny rok. Ak pracovný pomer netrval nepretržite celý kalendárny rok, vznikne zamestnancovi nárok na pomernú časť dovolenky za príslušný kalendárny rok. Pomerná časť dovolenky je za každý celý kalendárny mesiac nepretržitého trvania toho istého pracovného pomeru jedna dvanástina dovolenky za kalendárny rok.
Zamestnanec je povinný zamestnávateľovi vždy a včas nahlásiť prekážku v práci a jej dôvod preukázať.