
Prestávky v práci sú dôležitou súčasťou pracovného dňa, ktorá zamestnancom umožňuje odpočinúť si a zregenerovať sa. Zákonník práce Slovenskej republiky presne definuje pravidlá pre poskytovanie prestávok, ich dĺžku a podmienky. Tento článok poskytuje ucelený pohľad na túto problematiku.
Prestávka v práci predstavuje dôležitý časový úsek pre zamestnanca, ktorý slúži na odpočinok a občerstvenie medzi dvoma úsekmi pracovného času v rámci pracovnej zmeny. Zákonník práce Slovenskej republiky presne definuje, kedy je zamestnávateľ povinný túto prestávku poskytnúť. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o nároku zamestnanca na prestávku, s dôrazom na zákonné ustanovenia, práva a povinnosti zamestnávateľa a zamestnanca.
Poskytovanie prestávok v práci zamestnancom je pre zamestnávateľa zákonnou povinnosťou. Zamestnávateľ má povinnosť prestávku v práci poskytnúť, nie iba umožniť a ponechať na zamestnancovi, či ju využije alebo nie. Zamestnanec sa teda nemôže vzdať prestávky v práci. Táto povinnosť je bezpodmienečnou a univerzálnou právnou povinnosťou zamestnávateľa.
V zmysle § 91 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi, ktorého pracovná zmena je dlhšia ako šesť hodín, prestávku na odpočinok a jedenie v trvaní 30 minút. Mladistvému zamestnancovi, ktorého pracovná zmena je dlhšia ako štyri a 1/2 hodiny, je zamestnávateľ povinný poskytnúť prestávku na odpočinok a jedenie v trvaní 30 minút. Dĺžku prestávky v práci na odpočinok a jedenie ZP ustanovil na 30 minút.
Ustanovenie § 91 ZP neustanovuje, po uplynutí akého času je zamestnávateľ povinný určiť prestávku v práci. Jej časové umiestnenie by malo spadať zhruba do polovice pracovnej zmeny, napr. po odpracovaní 3, 4 alebo piatich hodín.
Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info
Podrobnejšie podmienky poskytnutia prestávky na odpočinok a jedenie vrátane jej predĺženia zamestnávateľ dohodne so zástupcami zamestnancov. Ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov o predlžení prestávky v práci na jedenie a odpočinok môže rozhodnúť aj sám zamestnávateľ.
Ak je napríklad prestávka v práci na obed zamestnávateľom určená, je záväzná pre všetkých zamestnancov, ktorým bola stanovená.
Ide o väzbu na dĺžku pracovnej zmeny, nie na dĺžku pracovného času − v § 91 ods. 1 ZP sa uvádza „ktorého pracovná zmena“, nie „ktorého pracovný čas“.
Zákonník práce predĺženie prestávky v práci nezakazuje. Podľa § 91 ods. 2 ZP podrobnejšie podmienky poskytnutia prestávky vrátane jej predĺženia zamestnávateľ dohodne so zástupcami zamestnancov (pozri aj § 12 ods. 1 ZP). Ak by zamestnávateľ chcel zamestnancom predĺžiť prestávku na odpočinok a jedenie, musel by sa tak dohodnúť so zástupcami zamestnancov. Autonómne by mohol postupovať v prípade, ak by zamestnávateľ na pracovisku nemal sociálneho partnera.
Prestávka v práci (na odpočinok a jedenie) predstavuje čas (dobu) odpočinku medzi dvoma úsekmi pracovného času v rámci pracovnej zmeny. Základným poslaním a zmyslom prestávky počas pracovnej zmeny je poskytnutie oddychu zamestnancovi a tým aj ochrany zdravia zamestnanca a zvýšenie bezpečnosti práce. Prestávky v práci na odpočinok a jedenie netvoria síce súčasť pracovného času, ale sú súčasťou obsahu pracovného záväzku zamestnanca.
Prečítajte si tiež: Podmienky pre podporu v nezamestnanosti a invalidný dôchodok
V prípade prác, ktoré nemožno prerušiť, Zákonník práce v § 91 ods. 1 ustanovuje, že zamestnávateľ musí zamestnancovi aj bez prerušenia prevádzky alebo práce zabezpečiť primeraný čas na odpočinok a jedenie. Uvedené sa vzťahuje na práce, pre ktoré je charakteristické, že ich z objektívnych, prevádzkových dôvodov nie je možné prerušiť. V danom prípade, primeraný čas na odpočinok a jedenie je povinný zamestnávateľ započítať do pracovného času.
Nariadenie (ES) č. 561/2006 o časoch jazdy, prestávkach a dobách odpočinku ustanovuje, že vodiči motorových vozidiel majú právo na bezpečnostnú prestávku po uplynutí štyroch a pol hodín vedenia vozidla v trvaní najmenej 30 minút, ak nenasleduje nepretržitý denný odpočinok alebo nepretržitý odpočinok v týždni po vykonanej práci. Pričom bezpečnostnú prestávku možno rozdeliť na niekoľko častí v trvaní najmenej 15 minút. Rovnako ako ostatné kategórie zamestnancov majú vodiči motorových vozidiel najneskôr po šiestich hodinách trvania pracovnej zmeny prestávku na odpočinok a jedenie v trvaní 30 minút. Ak celková pracovná zmena u vodičov motorových vozidiel trvá dlhšie ako deväť hodín, majú nárok na prestávku na odpočinok a jedenie v trvaní najmenej 45 minút, pričom táto prestávka môže byť rozdelená na dve časti v trvaní najmenej 30 minút a 15 minút.
Vodiči motorových vozidiel majú právo na bezpečnostnú prestávku po uplynutí štyroch hodín vedenia motorového vozidla v trvaní minimálne 30 minút, ak nenasleduje nepretržitý denný odpočinok po vykonanej práci.
Na rozdiel od prestávok v práci na jedenie a odpočinok, ktoré sa nezapočítavajú do pracovného času, prestávky poskytované z dôvodov zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov pri práci, sa započítavajú do pracovného času. Povinnosť zamestnávateľa zamestnancovi poskytnúť bezpečnostnú prestávku v práci ustanovuje osobitný právny predpis, ako napríklad Nariadenie (ES) č. Bezpečnostná prestávka v práci by sa nemala čerpať počas prestávky v práci na jedenie a odpočinok.
Zákonník práce v § 170 ustanovuje, že matke, ktorá dojčí svoje dieťa, je zamestnávateľ povinný poskytnúť okrem prestávok v práci osobitné prestávky na dojčenie. Matke, ktorá pracuje na určený týždenný pracovný čas, patria na každé dieťa do konca šiesteho mesiaca jeho veku dve polhodinové prestávky v práci na dojčenie a v ďalších šiestich mesiacoch jedna polhodinová prestávka v práci na dojčenie za pracovnú zmenu. Na rozdiel od prestávok v práci na jedenie a odpočinok, prestávky v práci v zmysle § 170 ods. sa započítavajú do pracovného času ženy a poskytuje sa za ne náhrada mzdy v sume jej priemerného zárobku.
Prečítajte si tiež: Výpočet dávky v nezamestnanosti
Počas prestávky v práci na odpočinok a jedenie zamestnancovi neprislúcha mzda ani náhrada mzdy. V priebehu prestávky v práci zamestnanec nie je povinný plniť pokyny zamestnávateľa s výnimkou dodržiavania bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, rovnako ani nie je povinný zdržiavať sa na pracovisku. Ide o čas osobného voľna, počas ktorého dochádza k suspenzácii pracovného záväzku.
Zamestnávateľ má vo vzťahu k zamestnancom informačnú povinnosť. Je teda povinný oznámiť zamestnancom prestávky v práci najmenej týždeň vopred s platnosťou najmenej na týždeň. Zákonník práce ustanovuje aj formu a obsah tohto oznámenia. Musí mať písomnú formu a musí byť k dispozícii na mieste, ktoré je zamestnancom prístupné.