Nárok na príplatok za prácu v nedeľu pri čerpaní náhradného voľna

Práca nadčas je v mnohých povolaniach bežnou súčasťou pracovného života. Zamestnávatelia ju využívajú na pokrytie nečakaných pracovných náporov alebo na splnenie mimoriadnych úloh, zatiaľ čo pre zamestnancov môže znamenať dodatočný príjem. Avšak práca nadčas musí byť vykonávaná v súlade so zákonom a nesmie presahovať zákonom stanovené limity. Zákonník práce presne určuje, kedy a v akom rozsahu môže byť práca nadčas nariadená, aké má zamestnanec práva a aké príplatky mu za ňu patria. Prečítajte si všetko, čo potrebujete vedieť o práci nadčas podľa aktuálnych právnych predpisov účinných od 1.

Definícia práce nadčas

Práca nadčas je v Zákonníku práce v § 97 definovaná ako práca vykonávaná zamestnancom na príkaz zamestnávateľa alebo s jeho súhlasom nad rámec určeného týždenného pracovného času vyplývajúceho z vopred určeného rozvrhnutia pracovného času a vykonávaná mimo rámca rozvrhu pracovných zmien. Bežná pracovná doba je časový úsek, počas ktorého je zamestnanec povinný vykonávať prácu podľa pracovnej zmluvy. Podľa Zákonníka práce je maximálna týždenná pracovná doba 40 hodín.

Nariadenie práce nadčas

Áno, zamestnávateľ môže nariadiť prácu nadčas, avšak len v určitých prípadoch a za dodržania stanovených podmienok. Prácu nadčas môže zamestnávateľ nariadiť alebo dohodnúť so zamestnancom len v prípadoch prechodnej a naliehavej zvýšenej potreby práce, alebo ak ide o verejný záujem, a to aj na čas nepretržitého odpočinku medzi dvoma zmenami, prípadne za podmienok ustanovených v § 94 ods. 2 až 4 Zákonníka práce aj na dni pracovného pokoja. Prácu v dňoch pracovného pokoja možno nariadiť len výnimočne, a to po prerokovaní so zástupcami zamestnancov. Čo sa týka dovolenky, zamestnávateľ má právo nariadiť nadčas aj počas nej.

Maximálny rozsah práce nadčas

Zamestnávateľ môže nariadiť zamestnancovi prácu nadčas v rozsahu najviac 150 hodín v kalendárnom roku. Zamestnancovi, ktorý vykonáva zdravotnícke povolanie podľa osobitného predpisu, možno po dohode so zástupcami zamestnancov nariadiť nad rozsah ustanovený v prvej vete ďalšiu prácu nadčas v rozsahu najviac 100 hodín v kalendárnom roku.

Obmedzenia pre rizikové práce

Zamestnancovi, ktorý vykonáva rizikové práce, nemožno nariadiť prácu nadčas.

Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info

Priemerný týždenný rozsah práce nadčas

Práca nadčas nesmie presiahnuť v priemere 8 hodín týždenne v období najviac štyroch po sebe nasledujúcich mesiacov.

Mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas

Zamestnanci majú nárok na mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas, čo môže výrazne zvýšiť ich celkový príjem. Práca nadčas priamo ovplyvňuje výšku mzdy zamestnanca prostredníctvom mzdového zvýhodnenia. Podľa § 121 má zamestnanec nárok na dosiahnutú mzdu a mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 25 % jeho priemerného zárobku. Za prácu nadčas patrí zamestnancovi dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie. Ak sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodne, namiesto mzdového zvýhodnenia môže zamestnanec čerpať náhradné voľno v rozsahu vykonanej práce nadčas. Celkový pracovný čas vrátane práce nadčas nesmie presiahnuť 12 hodín denne.

Odmietnutie práce nadčas

Prácu nadčas, ktorá je nariadená v súlade so zákonom a v rámci jeho stanovených limitov, nie je možné odmietnuť. Jej odmietnutie by mohlo byť považované za porušenie pracovnej disciplíny.

Kedy je nariadenie práce nadčas neprípustné

• ak zamestnávateľ nariadi prácu nadčas zamestnancovi, ktorý už odpracoval 150 hodín (§ 97 ods. 7 prvá veta), resp. 250 hodín (§ 97 ods. 7 druhá veta), resp. 400 hodín nadčasu za kalendárny rok (§ 97 ods.
• ak zamestnávateľ nariadi prácu nadčas zamestnancovi, ktorý vykonáva rizikové práce (§ 97 ods.
• ak zamestnávateľ nariadi prácu nadčas zamestnancovi, ktorý vykonáva zdravotnícke povolanie a dovŕšil vek 50 rokov (§ 97 ods.
• ak zamestnávateľ nariadi prácu nadčas nad zákonom prípustný priemer (§ 97 ods.
• ak zamestnávateľ nariadi prácu nadčas zamestnancovi, ktorý pracuje v pracovnom pomere na kratší pracovný čas (§ 97 ods.
• ak zamestnávateľ nariadi prácu nadčas tehotnej žene, žene alebo mužovi trvale sa starajúcemu o dieťa mladšie ako tri roky, osamelej žene alebo osamelému mužovi, ktorí sa trvale starajú o dieťa mladšie ako 15 rokov (§ 164 ods.
• ak zamestnávateľ nariadi prácu nadčas mladistvému zamestnancovi (§ 174 ods.

Evidencia nadčasov

Správna evidencia nadčasov je kľúčová pre zamestnávateľa aj zamestnanca, pretože zabezpečuje prehľadnosť a dodržiavanie zákonných pravidiel. Zamestnávateľ musí viesť presnú evidenciu pracovného času vrátane nadčasov, aby bolo možné preukázať ich oprávnenosť. V prípade sporov je dôležité mať písomný doklad o tom, že nadčas bol nariadený zamestnávateľom, alebo s ním zamestnanec súhlasil. Mzdy a príplatky za nadčasovú prácu by mali byť transparentne uvedené vo výplatnej páske zamestnanca, aby sa predišlo nejasnostiam či nezrovnalostiam.

Vplyv nadmernej práce nadčas na zdravie

Práca nadčas môže prinášať výhody pre zamestnancov aj zamestnávateľov, no jej nadmerné využívanie môže mať vážne negatívne dôsledky na fyzické, psychické a sociálne zdravie zamestnancov. Výsledky štúdie Štátneho inštitútu pre bezpečnosť a ochranu zdravia na pracovisku (NIOSH) z roku 2004 ukazujú, že práca nad 10 hodín denne zvyšuje riziko kardiovaskulárnych chorôb o 60 %, dlhodobá práca nad 40 hodín týždenne vedie k nezdravým návykom (ako je konzumácia alkoholu a fajčenie) a práce nad 50 až 60 hodín týždenne spôsobujú vážne vzťahové problémy. Navyše, podľa vedcov sa pri viac ako 11 hodinách nadčasov týždenne výrazne zvyšuje riziko vzniku depresie. Tieto zistenia potvrdzujú, že nadčasy (ak sú neprimerane časté) vedú k vyčerpaniu, stresu a zdravotným problémom.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre podporu v nezamestnanosti a invalidný dôchodok

Mzda a náhrada mzdy za sviatok

V dnešnom článku si zhrnieme základné pravidlá pre poskytovanie mzdy či náhrady mzdy v súkromnej sfére za dni pripadajúce na sviatok. Pre pracovnoprávne účely považujeme za „sviatky“ štátne sviatky a aj ostatné sviatky. Presné vymedzenie týchto dní nájdeme v zákone č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch. Tieto dni sú obvykle farebne vyznačené v plánovacom kalendári.

Pri maloobchodnom predaji cez vymedzené sviatky nemožno za žiadnych okolností nariadiť zamestnancovi prácu. 1. január, 6. január, Veľký piatok, Veľkonočná nedeľa, Veľkonočný pondelok, 1. máj, 8. máj, 5. júl, 29. august, 15. september, 1. november, 17. november, 24. december po 12. hodine, 25. december, 26. Nie je možné sa ani dohodnúť so zamestnancom, aby cez sviatok pracoval, a to aj keby chcel. Zákon však aj v tomto prípade stanovuje výnimky, ako napr.

V prípade, že zamestnanec nepracuje v obvyklý pracovný deň kvôli sviatku, ktorý pripadol na tento deň, zamestnanec „prichádza“ o mzdu. Ak sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodne na čerpaní náhradného voľna za prácu vo sviatok, patrí zamestnancovi za hodinu práce vo sviatok hodina náhradného voľna. Zamestnanec má nárok na mzdu a aj mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok a navyše, keďže pracuje v sobotu alebo nedeľu, aj nárok na mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu alebo nedeľu. Zamestnanec sa môže dohodnúť na čerpaní náhradného voľna - vtedy mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok zamestnanec nedostane.

Príklad

Pán Pavol pracuje ako opravár, 40 hodinový pracovný týždeň, hodinová mzda 10 EUR, priemerný hodinový zárobok 11 EUR. V apríli 2025 odpracoval všetky svoje naplánované zmeny, čo bolo 152 hodín. V deň sviatku, ktorý pripadol na jeho obvyklý pracovný deň, nepracoval.

Nočné zmeny a sviatky

Na pracoviskách s nočnými zmenami sa začína sviatok hodinou zodpovedajúcou nástupu pracovnej zmeny, ktorá v pracovnom týždni nastupuje podľa rozvrhu zmien ako prvá ranná zmena. Vo výrobnej továrni sú zavedené tri zmeny. Ranná zmena nastupuje o 6:00, obedná o 14:00 a nočná o 22:00. Na účely sviatku sa preto ako začiatok sviatku považuje začiatok prvej rannej zmeny, t. j. 6:00. Sviatok sa končí 6:00 ďalší deň, hoci už podľa kalendára nejde o sviatok. Napr. 8. mája sa sviatok začína o 6:00 a končí sa 9. mája o 6:00. Zamestnanec pracujúci v noci od 22:00 8. mája do 6:00 9.

Prečítajte si tiež: Výpočet dávky v nezamestnanosti

Nižšie zvýhodnenie za prácu v noci, sobotu a nedeľu

U zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa prevažná časť práce vykonávala ako nočná práca, možno dohodnúť aj nižšie zvýhodnenie za prácu v noci, avšak najmenej 35 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu (v roku 2025 je to 1,6415 eura), a to v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve, ak ide o zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová organizácia a ktorý k 31.

U zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa prevažná časť práce vykonávala v sobotu, možno dohodnúť aj nižšie zvýhodnenie za prácu v sobotu, avšak najmenej 45 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu na hodinu práce v sobotu (v roku 2025 je to 2,1105 eura), a to v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve, ak ide o zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová organizácia a ktorý k 31.

U zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa prevažná časť práce vykonávala v nedeľu, možno dohodnúť aj nižšie zvýhodnenie za prácu v nedeľu, avšak najmenej 90 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu práce v nedeľu (v roku 2025 je to 4,221 eura), a to v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve, ak ide o zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová organizácia a ktorý k 31.

Vplyv zvýšenia minimálnej mzdy na príplatky

Zvýšenie minimálnej mzdy prináša aj vyššie príplatky, na ktoré má zamestnanec nárok. Celkovú mzdu zamestnanca netvorí iba základná mzda, ktorú má so zamestnávateľom dohodnutú napr. v pracovnej zmluve, ale aj mzdové zvýhodnenia, resp. príplatky, na ktoré zamestnancovi vzniká nárok zo zákona.Ich minimálnu výšku a podmienky poskytovania vymedzuje zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej len „Zákonník práce“), pričom ide o tieto druhy príplatkov a ďalších plnení:

• mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas,
• mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu a v nedeľu,
• mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu (rizikovú aj nerizikovú),
• náhradu za každú hodinu neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku,
• náhradu za každú hodinu neaktívnej časti pracovnej pohotovosti mimo pracoviska,
• mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok,
• mzdovú kompenzáciu za sťažený výkon práce.

Je dôležité spomenúť, že nárok na príplatky za prácu v sobotu, v nedeľu, za nočnú prácu, prácu vo sviatok a na mzdovú kompenzáciu za sťažený výkon práce majú nielen zamestnanci v pracovnom pomere, ale aj osoby pracujúce na dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

Minimálna mzda od 1.1.2026 a jej vplyv na príplatky

Novelou Zákonníka práce, ktorá vstúpila do platnosti 1. júna 2023, bola výška väčšiny mzdových príplatkov opätovne naviazaná na výšku minimálnej mzdy, t. j. príplatky sa aj v roku 2026 určujú percentom z minimálnej hodinovej mzdy.

Pri výpočte minimálnej výšky príplatkov sa vždy vychádza z hodinovej minimálnej mzdy určenej pre 1. stupeň náročnosti práce pri 40-hodinovom týždennom pracovnom čase. Tento základ sa použije aj v prípadoch, keď je na pracovisku ustanovený kratší týždenný pracovný čas alebo ak zamestnanec pracuje na skrátený úväzok. Napríklad, ak zamestnanec pracuje na 30-hodinový týždenný pracovný čas, minimálna hodinová mzda pre jeho úväzok sa síce prepočíta, ale pri určovaní výšky príplatkov sa vždy vychádza zo sumy minimálnej hodinovej mzdy pre 40-hodinový pracovný čas v roku 2026.

Minimálna mzda na rok 2026 je určená vo výške 915 eur mesačne. Minimálna hodinová mzda pre 1. stupeň náročnosti práce pri 40-hodinovom týždennom pracovnom čase tak predstavuje 5,259 eura. Mzdové zvýhodnenia, napr. príplatky za nočnú prácu alebo prácu počas víkendov, majú tak rovnakú garantovanú spodnú hranicu pre všetkých zamestnancov bez ohľadu na stupeň náročnosti práce, zamestnávateľ však môže v kolektívnej alebo pracovnej zmluve dohodnúť aj vyššie príplatky, než predpisuje samotný Zákonník práce.

Mzdové zvýhodnenie (príplatky) za prácu nadčas v roku 2026

Podľa § 121 Zákonníka práce patrí zamestnancovi za prácu nadčas jeho dosiahnutá mzda a zároveň mzdové zvýhodnenie. Zamestnávateľ sa so zamestnancom môže namiesto vyplatenia príplatku dohodnúť na čerpaní náhradného voľna v dohodnutom termíne. V takom prípade zamestnancovi prináleží za hodinu nadčasu hodina náhradného voľna a príplatok mu už nepatrí. Ak sa však konkrétny termín neustanoví a náhradné voľno nie je poskytnuté najneskôr do štyroch mesiacov po mesiaci, v ktorom bola práca nadčas vykonaná, má zamestnanec nárok na mzdové zvýhodnenie.

V praxi je časté, že zamestnávateľ v pracovnej alebo kolektívnej zmluve dohodne mzdu zamestnanca už so zohľadnením prípadnej práce nadčas - najviac však v rozsahu 150 hodín ročne. U vedúcich zamestnancov je možné dohodnúť mzdu už so zohľadnením prípadnej práce cez víkend, pričom im samostatné príplatky za sobotu a nedeľu neprislúchajú. v noci, môže zamestnávateľ (okrem rizikových prác) dohodnúť nižšiu sadzbu. už s prihliadnutím na prípadnú nočnú prácu. % jeho priemerného zárobku. najčastejšie sobotu a nedeľu alebo nedeľu a pondelok. zamestnancom dohodnúť aj na čerpaní náhradného voľna. nevypláca.

Pracovná pohotovosť

Zamestnanec je povinný byť na pracovisku alebo na inom dohodnutom mieste pripravený na výkon práce nad rámec svojej štandardnej pracovnej doby. Rozlišujeme aktívnu a neaktívnu pracovnú pohotovosť:

• aktívna pohotovosť - zamestnanec počas pracovnej pohotovosti prácu reálne vykonáva - tento čas sa považuje za prácu nadčas a zamestnancovi patrí mzdové zvýhodnenie za nadčas vo výške najmenej 25 % jeho priemerného zárobku, resp.
• pri neaktívnej pohotovosti mimo pracoviska má zamestnanec nárok na náhradu najmenej vo výške 20 % minimálnej hodinovej mzdy.

Sťažený výkon práce

Ak zamestnanec vykonáva prácu v sťažených a zdraviu škodlivých podmienkach, napr. prácu v prostredí, kde je vystavený pôsobeniu chemických látok, biologických faktorov, prachu, hluku a pod. a príslušný orgán verejného zdravotníctva zaradil tieto práce do 3. alebo 4. kategórie, zamestnancovi prináleží mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce. Zamestnávateľ je povinný vyplácať zamestnancovi mzdovú kompenzáciu za sťažený výkon práce aj vtedy, ak ešte neboli prijaté preventívne opatrenia.

Príklady na výpočet mzdových príplatkov v roku 2026

Zákonník práce upravuje aj viaceré mzdové zvýhodnenia a plnenia, ktorých výška sa neurčuje podľa minimálnej hodinovej mzdy. V Zákonníku práce nie je špecificky určené, ako sa majú príplatky zaokrúhľovať. Pri zaokrúhľovaní by mal preto zamestnávateľ postupovať v prospech zamestnanca, t. j. výslednú sumu príplatku zaokrúhliť smerom nahor.

Dôležité upozornenie: Príplatky za prácu v sobotu, nedeľu, za nočnú prácu a za prácu vo sviatok sa kumulujú. To znamená, že ak zamestnanec pracuje napr. v sobotu, ktorá pripadne na sviatok, má nárok na príplatok za prácu v sobotu a súčasne aj na príplatok za prácu vo sviatok.

Príklad na výpočet kumulovaného mzdového príplatku zamestnanca za prácu v sobotu a v nedeľu, ktorá je štátnym sviatkom

Pán Jozef pracuje na trvalý pracovný pomer, ako bezpečnostný technik. V pracovnej zmluve má dohodnutú hodinovú mzdu vo výške 10 eur. V náplni práce pána Jozefa je aj pravidelná kontrola a inventúra bezpečnostnej dokumentácie a prístrojov, ktorú vykonáva raz za polrok. Nakoľko v budove pracuje veľké množstvo zamestnancov a vzhľadom na to nevie kontrolu a inventúru vykonať počas štandardného pracovného týždňa, musí sa tejto úlohe venovať aj počas víkendu. Kontrola za 1. polrok 2026 mu pripadla na víkend, 4.-5. júla 2026. Ako táto práca ovplyvní mzdu pána Jozefa, keď v sobotu aj v nedeľu pracoval po 8 hodín?

Mzdu pána Jozefa vypočítame nasledovne:

• hrubá mzda = 10 eur x 16 hodín = 160 eur
• príplatok za prácu v sobotu = 2,6295 eur x 8 hodín = 21,036 eur, po zaokrúhlení 21,04 eur
• príplatok za prácu v nedeľu = 5,259 eur x 8 hodín = 42,072 eur, po zaokrúhlení 42,08 eur
• príplatok za prácu vo sviatok (nedeľa 5. júl) = 5,259 x 8 hodín = 42,072 eur, po zaokrúhlení 42,08 eur
• celková mzda za odpracovaný víkend + sviatok = 265,20 eur

Príklad na výpočet mzdy dohodára, ktorý vykonáva prácu počas sviatku

Lujza pracuje ako administratívna pomoc v kaderníckom salóne a jej hodinová mzda je 7 eur. Počas štátneho sviatku odpracovala 6 hodín. Na akú mzdu má Lujza nárok?

Za každú odpracovanú hodinu patrí Lujze dohodnutá odmena a zároveň mzdový príplatok za prácu najmenej 100 % minimálnej hodinovej mzdy. Jej mzda sa vypočíta takto:

• hrubá mzda = 7 eur x 6 hodín = 42 eur
• príplatok za prácu vo sviatok (dohodár) = 5,259 eur x 6 hodín = 31,554 eur, po zaokrúhlení 31,56 eur
• celková mzda dohodára za prácu vo sviatok = 73,56 eur

Príklad na výpočet mzdy zamestnanca, ktorého pracovná zmena pripadne na sviatok

Pán Peter pracuje podľa rozvrhu pracovných zmien (po 8 hodín): 2 dni denná, 2 dni nočná (neriziková práca, so zamestnávateľom má dohodnutý znížený nárok na príplatok za nočnú prácu), 2 dni voľno. Je odmeňovaný hodinovou mzdou vo výške 9 eur. Pracuje aj vo sviatok, ak mu naň pripadne zmena. V mesiaci júl 2026 odpracoval: 3 denné zmeny (1 denná zmena bola v nedeľu, 5. júla 2026), 3 nočné zmeny. Na akú mzdu má pán Peter nárok?

Pán Peter je zmenový zamestnanec odmeňovaný hodinovou mzdou. Za prácu vo sviatok mu prináleží hodinová mzda, príplatok za prácu vo sviatok a príplatok za prácu v nedeľu. Sviatkom sa v zmysle zákona č. 241/1993 Z.z. a) 6. d) 1. e) 15. f) 1. g) 24. h) 25. i) 26. j) 8. Pri odmeňovaní zamestnancov za prácu vo sviatok sa rozdelenie sviatkov na štátne sviatky a dni pracovného pokoja uvedené v § 1 a v § 2 zákona č. 241/1993 Z.z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov považuje za nepodstatné. Prácu v dňoch pracovného pokoja a vo sviatok upravuje okrem zákona č. 241/1993 Z.z. (5) V dňoch 1.januára, 6.januára, vo Veľký piatok, vo Veľkonočnú nedeľu, vo Veľkonočný pondelok, 1.mája, 8.mája, 5.júla, 29.augusta, 1.septembra, 15.septembra, 1.novembra, 17.novembra, 24.decembra po 12,00 hodine, 25.decembra a 26.decembra nemožno zamestnancovi nariadiť ani s ním dohodnúť prácu, ktorou je predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi vrátane s ním súvisiacich prác s výnimkou maloobchodného predaja (na čerpacích staniciach s palivami a mazivami, maloobchodný predaj a výdaj liekov v lekárňach, maloobchodný predaj na letiskách, v prístavoch, v ostatných zariadeniach verejnej hromadnej dopravy a v nemocniciach, predaj cestovných lístkov, predaj suvenírov, predaj kvetov 8.mája, 1.septembra a predaj kvetov a predmetov určených na výzdobu hrobového miesta 1.novembra); ustanovenia odseku 3 písm. f) a odseku 4 sa v týchto prípadoch nepoužijú.

tags: #narok #na #priplatok #za #pracu #v