Nárok na stravné lístky a podmienky ich poskytovania

Stravovanie zamestnancov je dôležitou súčasťou pracovných podmienok a je upravené slovenskou legislatívou, konkrétne Zákonníkom práce a zákonom o cestovných náhradách. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o nároku na stravu, podmienkach jeho poskytovania a aktuálnych zmenách v legislatíve. Úlohou tohto príspevku je poskytnúť prehľad o tom, na čo majú zamestnanci nárok pri stravovaní, ako a do akej výšky môžu byť vynaložené výdavky započítané ako výdavky daňové.

Základné podmienky nároku na stravu

Nárok na zabezpečenie stravovania alebo poskytnutie finančného príspevku na stravovanie má zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako 4 hodiny. Táto povinnosť sa vzťahuje na každého zamestnávateľa, ktorý zamestnáva čo i len jedného zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, a to bez ohľadu na to, či ide o zamestnávateľa fyzickú osobu alebo o zamestnávateľa právnickú osobu. Ak zamestnanec vykonáva prácu v rámci jednej pracovnej zmeny 4 hodiny a menej, nárok na stravné zo zákona nemá. V prípade pracovnej zmeny trvajúcej viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže (nemá však zákonnú povinnosť) zabezpečiť zamestnancom aj ďalšie stravovanie.

Ak má zamestnanec uzatvorených viac pracovných pomerov súčasne, posudzuje sa každý pracovný pomer samostatne. Nezáleží pritom, či má tieto pracovné pomery uzatvorené u rôznych zamestnávateľov alebo len u jedného. Podmienkou je, aby v každom pracovnom pomere bola splnená podmienka vykonávania práce viac ako 4 hodiny v rámci pracovnej zmeny.

Osoby pracujúce na základe dohôd (dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o vykonaní práce, dohoda o brigádnickej práci študentov) nemajú zákonný nárok na stravovanie, a to bez ohľadu na dĺžku pracovnej zmeny. Rovnaké podmienky platia aj pre konateľov či spoločníkov eseročky - nemajú zákonný nárok na stravovanie. Zamestnávateľ môže podľa § 152 ods. 7 písm. c) ZP rozšíriť okruh zamestnancov, ktorým bude zabezpečovať stravovanie, aj na pracovníkov, ktorí pracujú na základe uzavretej dohody, podmienkou je súhlas zástupcov zamestnancov. Ak u zamestnávateľa nepôsobí zamestnanecká rada a ani odborová organizácia, zamestnávateľ nemá s kým dohodnúť rozšírenie okruhu osôb, ktorým poskytne stravovanie.

Formy zabezpečenia stravovania

Zamestnávateľ má niekoľko možností, ako zabezpečiť stravovanie pre svojich zamestnancov:

Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info

• Poskytnutie hotového jedla: Zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie podaním jedného teplého jedla, vrátane nápoja, priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Zamestnávateľ je povinný zabezpečovať všetkým zamestnancom stravovanie buď v mieste ich pracoviska, alebo v jeho okolí. Ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže zabezpečiť poskytnutie ďalšieho teplého hlavného jedla. Zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie najmä poskytovaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja zamestnancovi v priebehu pracovnej zmeny vo vlastnom stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo zabezpečí stravovanie pre svojich zamestnancov prostredníctvom právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, ak ich sprostredkuje u právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby.

• Stravovacie poukážky (gastrolístky): Zamestnávateľ môže zabezpečiť stravovanie prostredníctvom právnickej alebo fyzickej osoby oprávnenej sprostredkovať stravovacie služby, inými slovami prostredníctvom predaja stravovacích poukážok tzv. stravných lístkov (gastrolístkov), od 1. januára 2023 už len elektronických stravovacích kariet. Hodnota stravovacej poukážky musí predstavovať najmenej 75 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín. Pri zabezpečení stravovania zamestnancov prostredníctvom právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, sa cenou jedla rozumie hodnota stravovacej poukážky v tomto prípade musí predstavovať najmenej 75% stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách.

• Finančný príspevok na stravovanie: Ak zamestnávateľ nezabezpečuje stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa, je povinný dať možnosť zamestnancovi vybrať si medzi stravným lístkom a finančným príspevkom na stravovanie. Zamestnávateľ môže svoju povinnosť zabezpečenia stravovania vo výnimočných prípadoch splniť aj poskytnutím finančného príspevku v zmysle § 152 ods. 5 Zákonníka práce.

Formu zabezpečenia stravovania určuje zamestnávateľ. Výnimkou je, ak forma zabezpečenia stravovania sa stala súčasťou kolektívnej zmluvy platnej medzi zamestnávateľom a zástupcami zamestnancov.

Ak zamestnávateľ nemá vlastné stravovacie zariadenie, môže zabezpečiť stravovanie aj formou donášky teplého jedla. Zákon nevyžaduje, aby ste jedlo konzumovali v jedálni - stačí, ak máte vhodné priestory na konzumáciu (napr. kuchynka). Dôležité je, aby ste mali možnosť získať teplé hlavné jedlo počas pracovnej zmeny. Ak zamestnávateľ zabezpečí donášku teplého jedla a vy máte možnosť si ho objednať, splnil svoju zákonnú povinnosť. V takom prípade už nie je povinný poskytovať finančný príspevok tým zamestnancom, ktorí túto možnosť nevyužijú. Finančný príspevok je alternatíva len vtedy, ak nie je možné zabezpečiť stravovanie inak. Ak teda zamestnávateľ zabezpečí donášku a vy ju odmietnete, nemáte nárok na finančný príspevok.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre podporu v nezamestnanosti a invalidný dôchodok

Výška príspevku na stravovanie

Prispievanie zamestnávateľa na stravovanie upravuje § 152 ods. 3 Zákonníka práce. Táto jeho povinnosť tak zodpovedá sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 - 12 hodín. Hodnotu stravného pri pracovnej ceste upravuje osobitný predpis, konkrétne oznámenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Pre pracovnú cestu v trvaní 5 - 12 hodín platí suma stravného vo výške 8,80 eur. Prispievanie na stravovanie musí preto zamestnávateľ zabezpečovať najviac do sumy 4,84 eur za každé jedlo (55 % zo sumy 8,80 eur).

Minimálna hodnota gastrolístka je vo výške 6,60 eur (75 % zo sumy 8,80 eur). Aj na stravný lístok je zamestnávateľ povinný zamestnancovi prispievať v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín. Keďže minimálna hodnota stravného lístka je 6,60 eura, zamestnávateľ prispieva zamestnancovi na stravný lístok sumou najmenej 3,63 eura (55 % z 6,60 eura). Maximálna suma príspevku zamestnávateľa na stravný lístok je zase ohraničená sumou 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín, čo je suma 4,84 eura.

Podľa Zákonníka práce je suma finančného príspevku na stravovanie suma, ktorou prispieva zamestnávateľ na stravovanie iným zamestnancom so stravnými lístkami. Preto ide z finančného hľadiska pre zamestnanca o rovnocenné alternatívy. Z uvedeného vyplýva, že minimálna suma finančného príspevku na stravovanie je 3,63 eura a maximálna suma je 4,84 eura.

V prípade, ak u zamestnávateľa žiadny zamestnanec nepoberá stravné lístky a teda nie je možné od nikoho „prevziať“ spravodlivú výšku finančného príspevku na stravovanie, vtedy je suma finančného príspevku na stravovanie najmenej 55 % minimálnej hodnoty stravného lístku, najviac 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín. V týchto prípadoch je suma finančného príspevku na stravovanie minimálne 3,63 eura a maximálne 4,84 eura.

Nad rámec svojho príspevku môže zamestnávateľ na stravovanie zamestnancov a na finančný príspevok na stravovanie prispievať aj zo sociálneho fondu vo výške, ktorá sa určí v kolektívnej zmluve alebo v internom predpise zamestnávateľa na základe jeho rozhodnutia (ak u neho nepôsobí odborová organizácia). Zamestnávateľ však môže zamestnancovi prispievať na stravovanie alebo mu poskytovať finančný príspevok na stravovanie v sume vyššej ako je maximálna suma týchto príspevkov 4,84 eura podľa Zákonníka práce aj z vlastných prostriedkov (nie zo sociálneho fondu) formou zamestnaneckého benefitu. Z pohľadu zamestnanca pôjde v každom prípade o zdaniteľný príjem. U zamestnávateľa bude tento zamestnanecký benefit daňovým výdavkom len po splnení podmienky, že bol dohodnutý so zamestnancom v pracovnej zmluve, v kolektívnej zmluve alebo v internom predpise zamestnávateľa.

Prečítajte si tiež: Výpočet dávky v nezamestnanosti

Stravné pri pracovnej ceste

Zamestnancovi na pracovnej ceste patrí tzv. stravné, čo predstavuje náhradu za vynaložené peňažné prostriedky za jeho stravu počas trvania pracovnej cesty. Stravné sa pri tuzemskej pracovnej ceste poskytuje za každý kalendárny deň pracovnej cesty podľa dĺžky trvania pracovnej cesty v kalendárnom dni. Ak v rámci jedného kalendárneho dňa zamestnanec vykoná niekoľko tuzemských pracovných ciest, nárok na stravné sa posudzuje za každú pracovnú cestu samostatne. Pri viacdňovej tuzemskej pracovnej ceste sa každý kalendárny deň vo vzťahu k nároku na stravné posudzuje samostatne.

Ak zamestnanec počas jednej pracovnej zmeny v rámci dvoch kalendárnych dní vykoná viac pracovných ciest, z ktorých každá trvá menej ako 5 hodín, pričom celkový súčet trvania týchto pracovných ciest je 5 hodín a viac, patrí zamestnancovi stravné za celkový čas trvania týchto pracovných ciest.

Suma stravného pri pracovnej ceste je ustanovená v závislosti od času trvania pracovnej cesty. Od platia nasledovné sumy stravného pre tuzemské pracovné cesty:

• 8,80 eur pre časové pásmo 5 až 12 hodín,
• 13,10 eur pre časové pásmo nad 12 hodín až 18 hodín a
• 19,50 eur pre časové pásmo nad 18 hodín.

Stravné zamestnávateľ neposkytuje v prípade, že zamestnanec má na pracovnej ceste zabezpečené bezplatné stravovanie v plnom rozsahu. Zabezpečené bezplatné stravovanie v celom rozsahu znamená zabezpečenie troch hlavných jedál počas tuzemskej pracovnej cesty a kalendárneho dňa, čo znamená raňajky, obed a večera.

Zamestnávateľ nárokové stravné zamestnancovi kráti, ak má zamestnanec preukázateľne zabezpečené na tuzemskej pracovnej ceste čiastočné bezplatné stravovanie (napr. len obed ale v plnej výške). Stravné sa kráti o vypočítanú nominálnu hodnotu, ktorá sa vypočíta zo stravného pre časové pásmo nad 18 hodín:

• Za bezplatne zabezpečené raňajky o 25 %.
• Za bezplatne zabezpečený obed o 40 %.
• Za bezplatne zabezpečenú večeru o 35 %.

Stravné sa v prípade bezplatne zabezpečeného jedla nekráti, ak zamestnanec stravovanie nemohol využiť z nejakých vážnych a opodstatnených dôvodov, ktoré nezavinil (napr. skorší odlet lietadla, plnenie úloh zamestnávateľa v čase podávania bezplatného stravovania a pod).

Práca z domu a stravné

Ak zamestnanec pracuje z domu formou domáckej práce alebo telepráce (práca v rámci home officeu, aj keď tento pojem Zákonník práce nepozná), má nárok na stravovanie rovnako ako ostatní zamestnanci. Musí však spĺňať zákonnú podmienku výkonu práce viac ako 4 hodiny v rámci jednej pracovnej zmeny. Pri práci z domu je z dôvodu dostupnosti často nemožné stravovať sa v jedálni zamestnávateľa alebo v stravovacom zariadení, ktoré zamestnávateľ zabezpečuje. Preto sa v praxi už viac-menej automaticky takýmto zamestnancom poskytujú stravné lístky, gastrokarta či finančný príspevok na stravovanie - podľa ich výberu. Finančný príspevok poskytne zamestnávateľ aj zamestnancovi pri výkone domáckej práce alebo telepráce, ak mu nezabezpečí stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo prostredníctvom právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, alebo ak by takého zabezpečenie stravovania bolo v rozpore s povahou vykonávanej domáckej práce alebo telepráce.

Kedy zamestnávateľ nemá povinnosť zabezpečiť stravovanie?

Zamestnávateľ nemusí zabezpečiť stravovanie zamestnancom, ktorí sú vyslaní na pracovnú cestu (s výnimkou zamestnancov vyslaných na pracovnú cestu, ktorí na svojom pravidelnom pracovisku odpracovali viac ako 4 hodiny, a zamestnancov, ktorým poskytuje finančný príspevok na stravovanie). Ďalej zamestnávateľ nemá povinnosť zabezpečiť stravovanie zamestnancom, ktorí v rámci pracovnej zmeny vykonávali prácu 4 hodiny a menej, a zamestnancom pri výkone práce vo verejnom záujme v zahraničí.

Pokiaľ zamestnanci nepracujú z dôvodu prekážky na strane zamestnávateľa (napr. z dôvodu opravy prevádzky, výpadku elektriny a pod.), majú za tento čas síce vyplatenú náhradu mzdy, ale nespĺňajú jednu z hlavných podmienok nároku na stravné - nevykonávajú v ten deň prácu viac ako 4 hodiny. Z tohto dôvodu im za čas strávený „na prekážke“ na strane zamestnávateľa nárok na stravné nepatrí.

Vyplácanie stravného

Zamestnanci musia mať zabezpečené stravovanie od prvého dňa vzniku pracovného pomeru. Zároveň platí, že stravovanie musia mať zabezpečené už v čase, keď vykonávali prácu viac ako 4 hodiny. To znamená, že zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancom stravné lístky, gastrokartu alebo finančný príspevok na stravovanie vopred, ešte pred výkonom práce.

Daňová uznateľnosť výdavkov na stravovanie u podnikateľa - FO

Výdavky na stravovanie a ich daňovú uznateľnosť je u podnikateľa - fyzickej osoby, nutné posudzovať osobitne pre zamestnancov a osobitne pre podnikateľa - fyzickú osobu.

Stravovanie zamestnancov

Príspevky na stravovanie zamestnancov sú daňovým výdavkom zamestnávateľa, ak spĺňajú podmienky ustanovené v § 19 ods. 2 písm. c) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len ZDP). Za daňový výdavok sa považuje aj príspevok zamestnávateľa, ak pracovná zmena trvala viac ako 11 hodín a zamestnávateľ zabezpečil poskytnutie ďalšieho hlavného jedla v súlade s § 152 ods. 8 ZP. Zamestnávateľ môže na stravovanie prispievať aj vyššou sumou, ale príspevky poskytnuté nad rámec ustanovenia § 152 ods. 3 a 8 ZP nie sú daňovo uznateľné.

Podľa § 19 ods. 2 písm. c) ZDP, sú daňovými výdavkami príspevky na stravovanie zamestnancov poskytované za podmienok ustanovených osobitným predpisom, ktorým je § 152 ZP. Podľa tohto ustanovenia ZP zamestnávateľ prispieva na stravovanie svojich zamestnancov vo výške najmenej 55 % z ceny jedla, najviac však na každé jedlo do výšky 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 - 12 hodín podľa osobitného predpisu, ktorým je ZCN. V súčasnosti je to suma 4,84 eur.

Stravovanie podnikateľa - FO

Samostatne zárobkovo činné osoby, teda napríklad živnostníci, ktorí uplatňujú preukázateľné daňové výdavky, si môžu do svojich výdavkov zahrnúť aj stravné. To nie je potrebné dokladovať bločkom, faktúrou za nákup jedla či stravovacích poukážok, avšak do daňových výdavkov si môžu uznať za každý odpracovaný deň sumu vo výške 55 % z hodnoty stravného pre pracovnú cestu v trvaní 5 až 12 hodín (v prípade, že nie je tejto SZČO poskytované v daný deň stravné ako zamestnancovi, nie je mu priznané stravné na pracovnej ceste zamestnanca alebo SZČO, ani nejde o výdavok na stravu poskytnutý ako nepeňažné plnenie držiteľom poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti).

Účtovanie stravného v jednoduchom účtovníctve

Vzhľadom na daňovú orientáciu JÚ musí podnikateľ - účtovná jednotka (ďalej len podnikateľ), rozlišovať pri účtovaní, ktorý výdavok alebo jeho časť je daňovým výdavkom a ktorý nie je daňovým výdavkom. Pri účtovaní stravného zamestnancov je podstatné, aby ako daňový výdavok bola zaúčtovaná len suma vo výške 55 % ceny poskytovaného jedla, v súčasnosti maximálne 4,84 eur.

tags: #nárok #na #stravné #lístky #11 #25