
Stravné lístky sú benefitom, ktorý zamestnávatelia poskytujú svojim zamestnancom na čiastočnú úhradu nákladov na stravovanie. Nárok na ne a podmienky ich poskytovania sú však často predmetom otázok a nejasností. Tento článok sa zameriava na problematiku stravných lístkov, s dôrazom na ich poskytovanie zamestnancom s kratším pracovným úväzkom a ďalšie súvisiace aspekty.
Podľa Zákonníka práce (zákon č. 311/2001 Z. z. v z. n. p.) má zamestnanec nárok na stravné lístky, ak odpracuje viac ako 4 hodiny denne. Táto podmienka je kľúčová pre posúdenie nároku na stravné lístky, najmä u zamestnancov pracujúcich na kratší pracovný úväzok.
Častou otázkou je, či má zamestnanec s kratším pracovným úväzkom nárok na stravné lístky. V prípade, ak zamestnanec pracuje denne viac ako 4 hodiny, nárok na stravné lístky mu vzniká. Ak však jeho pracovný čas nepresiahne 4 hodiny denne, zamestnávateľ nie je povinný mu stravné lístky poskytnúť.
Zamestnávateľ zamestnáva pracovníka na kratší pracovný úväzok - 4 hodiny denne, t. j. 20 hodín týždenne na trvalý pracovný pomer a poskytuje mu stravné lístky za každý odpracovaný deň napriek tomu, že v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. je ustanovené, že nárok na stravný lístok vzniká pri odpracovaní viac ako 4 h. V tomto prípade zamestnávateľ neporušuje zákon, ak poskytuje stravné lístky aj napriek tomu, že zamestnanec pracuje presne 4 hodiny.
Zákon síce nestanovuje povinnosť poskytovať stravné lístky zamestnancom, ktorí pracujú 4 hodiny alebo menej, avšak zamestnávateľ sa môže rozhodnúť poskytovať ich aj v takýchto prípadoch. Ide o benefit, ktorý môže prispieť k spokojnosti zamestnanca a zlepšeniu pracovnej morálky.
Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info
Ak sa zamestnávateľ rozhodne poskytovať stravné lístky aj zamestnancom s kratším pracovným časom, je vhodné túto skutočnosť upraviť interným predpisom. Tento predpis by mal jasne definovať podmienky poskytovania stravných lístkov, aby sa predišlo prípadným nedorozumeniam. V prípade, ak u zamestnávateľa nepôsobí zamestnanecká rada a ide o SZČO s jediným zamestnancom, interný predpis je postačujúci.
Zamestnávateľ si môže účtovať do daňových výdavkov 55 % z ceny stravného lístku. Toto platí aj v prípade, ak poskytuje stravné lístky zamestnancom s kratším pracovným časom, ak sa tak rozhodol na základe interného predpisu.
Evidencia pracovnej doby je povinnosťou zamestnávateľa voči všetkým zamestnancom, bez ohľadu na dĺžku ich pracovného úväzku. V prípade zamestnanca na kratší úväzok (napr. 4 hodiny denne) je potrebné evidovať začiatok a koniec pracovnej doby, prípadné prestávky a celkový odpracovaný čas.
Zamestnanec má právo na voľno na nevyhnutne potrebný čas na vlastné ošetrenie u lekára. Zákonník práce upravuje podmienky poskytovania tohto voľna a náhrady mzdy zaň. Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas, najmä na vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času.
Nárok na dovolenku závisí od počtu odpracovaných dní v danom roku. Ak zamestnanec neodpracoval 60 dní, nárok na dovolenku mu nevzniká. V prípade zamestnanca pracujúceho na skrátený úväzok sa výška dovolenky prepočítava podľa odpracovaného času.
Prečítajte si tiež: Podmienky pre podporu v nezamestnanosti a invalidný dôchodok
Novela Zákonníka práce s účinnosťou od 1. 9. 2011 definuje, že pružný pracovný čas sa neuplatní, ak zamestnávateľ vyšle zamestnanca na pracovnú cestu. Zamestnávateľ na tento účel určí pevný začiatok a koniec pracovnej zmeny. Ak pracovná cesta trvá celú pracovnú zmenu, nie je s aplikáciou tohto ustanovenia problém.
Ak zamestnávateľ vyšle zamestnanca na pracovnú cestu, ktorá začína o 10.00 h, na tohto zamestnanca sa vzťahuje § 89 Zákonníka práce, t. j. v tento deň sa u neho neuplatní pružný pracovný čas, ale pevný pracovný čas, aj napriek tomu, že pracovná cesta trvala len od 10.00 h do 13.00 h. Zamestnancovi sa v tento deň do pracovného času započíta len čas od 7.00 h do 15.00 h, aj napriek tomu, že do zamestnania skutočne prišiel o 6.30 h a zo zamestnania skutočne odišiel o 16.00 h.
Okrem problematiky stravných lístkov sa v praxi vyskytujú aj ďalšie pracovnoprávne otázky, ako napríklad:
Ak má zamestnanec dlhodobé zdravotné problémy, ktoré si vyžadujú diétne stravovanie, a nemá možnosť stravovať sa v školskej jedálni, môže požiadať o stravovacie poukážky. Zamestnávateľ by mal v takejto situácii zvážiť individuálny prístup a zabezpečiť zamestnancovi vhodné stravovanie.
Prečítajte si tiež: Výpočet dávky v nezamestnanosti