Nárok na stravné lístky u vychovávateľov: Podmienky a súvislosti

Stravné lístky sú benefitom, ktorý zamestnávatelia poskytujú svojim zamestnancom na čiastočnú úhradu nákladov na stravovanie. Nárok na ne a podmienky ich poskytovania sú však často predmetom otázok a nejasností. Tento článok sa zameriava na problematiku stravných lístkov, s dôrazom na ich poskytovanie zamestnancom s kratším pracovným úväzkom a ďalšie súvisiace aspekty.

Základné podmienky nároku na stravné lístky

Podľa Zákonníka práce (zákon č. 311/2001 Z. z. v z. n. p.) má zamestnanec nárok na stravné lístky, ak odpracuje viac ako 4 hodiny denne. Táto podmienka je kľúčová pre posúdenie nároku na stravné lístky, najmä u zamestnancov pracujúcich na kratší pracovný úväzok.

Stravné lístky a kratší pracovný úväzok

Častou otázkou je, či má zamestnanec s kratším pracovným úväzkom nárok na stravné lístky. V prípade, ak zamestnanec pracuje denne viac ako 4 hodiny, nárok na stravné lístky mu vzniká. Ak však jeho pracovný čas nepresiahne 4 hodiny denne, zamestnávateľ nie je povinný mu stravné lístky poskytnúť.

Príklad

Zamestnávateľ zamestnáva pracovníka na kratší pracovný úväzok - 4 hodiny denne, t. j. 20 hodín týždenne na trvalý pracovný pomer a poskytuje mu stravné lístky za každý odpracovaný deň napriek tomu, že v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. je ustanovené, že nárok na stravný lístok vzniká pri odpracovaní viac ako 4 h. V tomto prípade zamestnávateľ neporušuje zákon, ak poskytuje stravné lístky aj napriek tomu, že zamestnanec pracuje presne 4 hodiny.

Možnosť poskytovania stravných lístkov aj pri kratšom pracovnom čase

Zákon síce nestanovuje povinnosť poskytovať stravné lístky zamestnancom, ktorí pracujú 4 hodiny alebo menej, avšak zamestnávateľ sa môže rozhodnúť poskytovať ich aj v takýchto prípadoch. Ide o benefit, ktorý môže prispieť k spokojnosti zamestnanca a zlepšeniu pracovnej morálky.

Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info

Interný predpis

Ak sa zamestnávateľ rozhodne poskytovať stravné lístky aj zamestnancom s kratším pracovným časom, je vhodné túto skutočnosť upraviť interným predpisom. Tento predpis by mal jasne definovať podmienky poskytovania stravných lístkov, aby sa predišlo prípadným nedorozumeniam. V prípade, ak u zamestnávateľa nepôsobí zamestnanecká rada a ide o SZČO s jediným zamestnancom, interný predpis je postačujúci.

Účtovanie stravných lístkov do výdavkov

Zamestnávateľ si môže účtovať do daňových výdavkov 55 % z ceny stravného lístku. Toto platí aj v prípade, ak poskytuje stravné lístky zamestnancom s kratším pracovným časom, ak sa tak rozhodol na základe interného predpisu.

Evidencia pracovnej doby zamestnanca na kratší úväzok

Evidencia pracovnej doby je povinnosťou zamestnávateľa voči všetkým zamestnancom, bez ohľadu na dĺžku ich pracovného úväzku. V prípade zamestnanca na kratší úväzok (napr. 4 hodiny denne) je potrebné evidovať začiatok a koniec pracovnej doby, prípadné prestávky a celkový odpracovaný čas.

Voľno na vlastné ošetrenie u lekára

Zamestnanec má právo na voľno na nevyhnutne potrebný čas na vlastné ošetrenie u lekára. Zákonník práce upravuje podmienky poskytovania tohto voľna a náhrady mzdy zaň. Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas, najmä na vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času.

Dovolenka

Nárok na dovolenku závisí od počtu odpracovaných dní v danom roku. Ak zamestnanec neodpracoval 60 dní, nárok na dovolenku mu nevzniká. V prípade zamestnanca pracujúceho na skrátený úväzok sa výška dovolenky prepočítava podľa odpracovaného času.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre podporu v nezamestnanosti a invalidný dôchodok

Pracovná cesta a pružný pracovný čas

Novela Zákonníka práce s účinnosťou od 1. 9. 2011 definuje, že pružný pracovný čas sa neuplatní, ak zamestnávateľ vyšle zamestnanca na pracovnú cestu. Zamestnávateľ na tento účel určí pevný začiatok a koniec pracovnej zmeny. Ak pracovná cesta trvá celú pracovnú zmenu, nie je s aplikáciou tohto ustanovenia problém.

Príklad

Ak zamestnávateľ vyšle zamestnanca na pracovnú cestu, ktorá začína o 10.00 h, na tohto zamestnanca sa vzťahuje § 89 Zákonníka práce, t. j. v tento deň sa u neho neuplatní pružný pracovný čas, ale pevný pracovný čas, aj napriek tomu, že pracovná cesta trvala len od 10.00 h do 13.00 h. Zamestnancovi sa v tento deň do pracovného času započíta len čas od 7.00 h do 15.00 h, aj napriek tomu, že do zamestnania skutočne prišiel o 6.30 h a zo zamestnania skutočne odišiel o 16.00 h.

Ďalšie pracovnoprávne otázky

Okrem problematiky stravných lístkov sa v praxi vyskytujú aj ďalšie pracovnoprávne otázky, ako napríklad:

• Pracovný pomer na dobu určitú: Podľa Zákonníka práce je možné uzatvárať pracovný pomer na dobu určitú opakovane, avšak len za určitých podmienok.
• Náhrada mzdy za sviatok: Ak zamestnanec nepracuje vo sviatok, na ktorý mal v rozvrhu zmien naplánovanú zmenu, patrí mu náhrada mzdy za sviatok.
• Zastupovanie starostu obce: V prípade, ak sa starosta obce vzdá funkcie, zastupuje ho zástupca starostu. Zákon upravuje podmienky vyplácania platu zástupcovi starostu.
• Nenastúpenie do práce po rodičovskej dovolenke: Ak zamestnankyňa po skončení rodičovskej dovolenky nenastúpi do práce, zamestnávateľ má právo s ňou ukončiť pracovný pomer.

Stravovanie zamestnancov s diétou

Ak má zamestnanec dlhodobé zdravotné problémy, ktoré si vyžadujú diétne stravovanie, a nemá možnosť stravovať sa v školskej jedálni, môže požiadať o stravovacie poukážky. Zamestnávateľ by mal v takejto situácii zvážiť individuálny prístup a zabezpečiť zamestnancovi vhodné stravovanie.

Prečítajte si tiež: Výpočet dávky v nezamestnanosti

tags: #nárok #na #stravné #lístky #u #vychovávateľov