Nárok na stravné lístky a zákon SZČO: Komplexný prehľad

Cieľom tohto článku je poskytnúť objektívne informácie o nároku na stravné lístky pre SZČO (samostatne zárobkovo činné osoby) v kontexte platnej legislatívy, vrátane novely Zákonníka práce s účinnosťou od 1. marca 2021. Cieľom nie je propagovať stravné lístky ako preferovanú formu stravovania, ale poukázať na rozdiely v daňovom zaobchádzaní so stravnými lístkami a účelovo viazaným finančným príspevkom na stravovanie.

Stravné ako daňový výdavok SZČO

Ak ste fyzická osoba - podnikateľ, nemusíte byť odborníkom na dane, ale určite Vás zaujíma, ako si môžete znížiť Váš základ dane o stravné. Fyzické osoby, ktoré dosahujú príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti si môžu uplatniť do daňových výdavkov stravné.

Stravné ako daňový výdavok u SZČO upravuje zákon o dani z príjmov dvoma rozdielnymi ustanoveniami v závislosti od toho, či ide o stravné, na ktoré majú SZČO nárok za každý kalendárny deň odpracovaný na tzv. pracovnej ceste, alebo stravné za každý odpracovaný deň v kalendárnom roku.

Stravné za každý odpracovaný deň v kalendárnom roku

Podľa § 19 ods. 2 písm. p) ZDP je možné uplatniť stravné za každý odpracovaný deň v kalendárnom roku, a to maximálne vo výške ustanovenej pre časové pásmo 5 až 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách. Podmienkou je, že SZČO súčasne nevzniká nárok na príspevok na stravovanie v súvislosti s výkonom závislej činnosti (t. j. ako zamestnancovi u zamestnávateľa) alebo daňovník neuplatňuje výdavky (náklady) na stravovanie podľa § 19 ods. 2 písm. e) ZDP.

Stravné v súvislosti s činnosťou vykonávanou v inom mieste

Podľa § 19 ods. 2 písm. e) ZDP je možné uplatniť výdavky vynaložené v súvislosti s činnosťou vykonávanou v inom mieste, ako je miesto, v ktorom činnosť pravidelne vykonáva.

Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info

Podmienky a preukazovanie nároku na stravné

Kým zamestnancovi vzniká právo na zabezpečenie stravovania alebo právo na poskytnutie účelovo viazaného finančného príspevku na stravovanie až v prípade, ak zamestnanec v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako 4 hodiny, SZČO vzniká právo na uplatnenie stravného do daňových výdavkov za každý odpracovaný deň v kalendárnom roku. Za odpracované dni sa môžu považovať aj dni pracovného voľna a pracovného pokoja, ako aj štátne sviatky, ak SZČO v týchto dňoch pracovala.

Žiadna právna úprava nešpecifikuje, či za odpracovaný deň SZČO sa má považovať deň, v ktorom odpracoval určitý počet hodín, alebo je to akýkoľvek odpracovaný deň (hoci aj v rozsahu jednej hodiny). Vzhľadom na skutočnosť, že ZDP podmieňuje daňovú uznateľnosť stravného u SZČO odpracovaním dňa v kalendárnom roku, je potrebné túto skutočnosť vedieť preukázať. ZDP však nešpecifikuje spôsob, akým sa má preukázať, že SZČO daný kalendárny deň naozaj odpracovala.

Nárok na uplatnenie stravného za každý odpracovaný deň v kalendárnom roku musí SZČO preukázať dokladom (napr. o nákupe stravných lístkov alebo dokladom o nákupe najmä teplého hlavného jedla z reštaurácie, bufetu a pod.), a teda nemôže ísť o paušálne uplatnenie týchto výdavkov. Finančná správa SR upozorňuje na skutočnosť, že pri zahrňovaní výdavkov vynaložených na stravovanie SZČO do daňových výdavkov je nutné sledovať ich preukaznosť, ako aj rozsah a výšku. Spätný nákup stravovacích poukážok nespĺňa podmienku preukaznosti vynaloženia výdavkov na stravovanie za odpracovaný deň vzhľadom na to, že dodatočným spôsobom nemôže byť preukázané stravovanie podnikateľa za obdobie, ktoré už ubehlo. Zakúpené stravovacie poukážky sa v momente úhrady nepovažujú za výdavok ovplyvňujúci základ dane.

Príklad z praxe

SZČO odpracovala v roku 2021 celkom 330 dní (vrátane sobôt, nedieľ, sviatkov…). SZČO nebola počas roku 2021 zároveň zamestnaná v pracovnoprávnom vzťahu a nevznikol jej nárok na príspevok na stravné v súvislosti s výkonom závislej činnosti; takisto si neuplatňovala do daňových výdavkov stravné v súvislosti s výkonom práce v inom ako pravidelnom mieste výkonu jej činnosti. SZČO sa rozhodla kúpiť si stravné lístky a tieto jej boli doručené dňa 02.02.2021, pričom od 02.02.2021 do 31.12.2021 odpracovala celkovo 300 dní.

Riešenie: SZČO si môže zahrnúť do daňových výdavkov v roku 2021 stravné zodpovedajúce 300 odpracovaným dňom, nakoľko stravné lístky mala k dispozícii až počnúc 02.02.2021.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre podporu v nezamestnanosti a invalidný dôchodok

Praktická rada

SZČO si môže uplatňovať výdavky na stravné aj formou dokladu o kúpe najmä teplého hlavného jedla za každý odpracovaný deň. Ak by ale viedol jednoduché účtovníctvo, zaúčtovanie dokladu o nákupe jedla za každý jeden odpracovaný deň by sa (v porovnaní s jednou faktúrou za kúpu stravných lístkov) zvýšili jeho výdavky na spracovanie účtovníctva. Z uvedeného dôvodu (aj keď zohľadníme dodatočné výdavky na obstaranie stravných lístkov v podobe provízie za ich kúpu a prípadného poštovného a balného) vychádzajú aj naďalej stravné lístky (či už v papierovej alebo elektronickej podobe) za finančne výhodnejšiu alternatívu, ktorou je možné (za predpokladu splnenia vyššie uvedených podmienok) znížiť základ dane SZČO. Ďalším silným argumentom pre stravný lístok je, že kým pri doklade z reštaurácie by si SZČO musela niekedy aj priplatiť, pri stravnom lístku nevzniká nárok na odpočet DPH.

Stravné pre živnostníka v roku 2024 a 2025

Stravné pre živnostníka je jedným z dôležitých nástrojov, ako si môže samostatne zárobkovo činná osoba znížiť daňový základ a optimalizovať svoje celkové náklady. Keďže živnostník nemá klasický pracovný pomer, ako je to pri bežných zamestnancoch, musí si vhodným spôsobom zvoliť, ako bude výdavky na jedlo a stravovanie v účtovníctve vykazovať. Daňové výdavky na stravu sa môžu stať významným odpočtom, zvlášť ak živnostník pracuje na projektoch, ktoré ho nútia cestovať alebo tráviť veľa času mimo domova. Stravné pre živnostníka však musí vždy spĺňať určité zákonné pravidlá, aby sa predišlo riziku neuznania týchto výdavkov pri daňovej kontrole. Okrem toho je kľúčové vedieť, aké sumy je možné uplatniť a akým spôsobom ich treba preukazovať.

Hoci sa môže zdať, že stravné pre živnostníka predstavuje len drobnú položku, v skutočnosti môže pri pravidelnej práci a dennom stravovaní narastať do výraznejších súm. Podľa zákonných noriem sa pri posudzovaní, či je stravné pre živnostníka daňovo uznateľné, berie do úvahy dĺžka pracovného času a charakter vykonávanej činnosti. Živnostník si spravidla môže uplatniť nárok na stravné obdobným spôsobom ako zamestnanci, ktorí dostávajú diéty či stravné lístky počas pracovných dní. Základom je dôkladne preukázať, že vykonával činnosť, ktorá si vyžadovala výdavky na jedlo. Tieto sumy sa v čase menia, keďže štát ich upravuje na základe priemernej ceny jedál v reštauračných zariadeniach a iných ekonomických faktorov. V praxi to znamená, že živnostník môže raz ročne natrafiť na novelu zákona, ktorá zvýši (alebo v ojedinelých prípadoch zníži) sumu, ktorú si možno zaradiť do daňových výdavkov.

Stravné pre živnostníka sa môže uplatniť, ak osoba pracuje aspoň štyri hodiny denne na svojej živnosti. Pokiaľ živnostník pracuje kratšie, nárok na uplatnenie výdavkov na stravu sa môže znížiť alebo úplne zaniknúť. Ak živnostník účtuje v jednoduchom účtovníctve, môže stravné pre živnostníka uvádzať medzi ostatnými prevádzkovými výdavkami, a to v súlade s platnými sadzbami. Pri paušálnych výdavkoch, kde sa reálne nevedie detailná evidencia prijatých a vydaných faktúr, je situácia iná. Ak niekto zvažuje, či je preňho vhodné paušálne uplatňovanie nákladov alebo klasické jednoduché účtovníctvo, mal by brať do úvahy aj tieto detaily.

Dôležitá je aj otázka, či si živnostník zabezpečuje stravu formou gastro lístkov, alebo si výdavky spojené s jedlom preukazuje iným spôsobom. Niektorí živnostníci môžu využiť aj elektronické stravovacie karty, pričom kľúčové je, aby dokázali pred daňovým úradom obhájiť, že výdavok súvisel s výkonom ich podnikania.

Prečítajte si tiež: Výpočet dávky v nezamestnanosti

Stravné pre živnostníka sa stáva zmysluplným daňovým výdavkom najmä vtedy, keď je preukázateľné, že živnostník skutočne pracoval a nemohol využiť bežné domáce stravovanie. Preto je vhodné viesť si základný pracovný kalendár či evidenciu dní, počas ktorých bola živnosť aktívne vykonávaná štyri hodiny a viac. Ak chce živnostník zvýšiť šancu, že mu daňový úrad uzná všetky nároky spojené so stravou, mal by si zistiť aktuálne platné sadzby a prispôsobiť im aj svoje účtovníctvo. Vyhne sa tak situácii, že by uplatňoval stravné pre živnostníka vo výške, ktorá už zákonom nie je uznaná. Mnohí odborníci odporúčajú, aby si živnostník každoročne vyhodnotil, koľko dní reálne odpracoval, a na základe toho vypočítal, aké maximum môže pri stravovaní uplatniť. Vďaka tomu dokáže lepšie odhadnúť, či sa mu oplatí zostať pri paušálnych výdavkoch, alebo radšej zvoliť presné vykazovanie príjmov a výdavkov.

Najväčšou výhodou, ktorú stravné pre živnostníka prináša, je zníženie výsledného daňového základu o sumu, ktorá môže pri každodennom stravovaní narásť do zaujímavej výšky. Zároveň ide o legálny spôsob, ako kompenzovať náklady na jedlo počas výkonu práce. Na druhej strane však existujú aj riziká. Ak sa živnostník snaží umelo navyšovať svoje stravné, alebo ho uplatňuje v dňoch, keď v skutočnosti nepracoval, môže sa pri daňovej kontrole dostať do komplikácií. V neposlednom rade treba zdôrazniť, že každý daňový kontrolór môže situáciu posudzovať individuálne. Ak napríklad živnostník tvrdí, že si uplatňuje stravné na celý mesiac, no v reáli je nepreukázateľné, že toľko dní odpracoval, hrozí spätné neuznanie týchto výdavkov.

Stravné pre živnostníka patrí medzi nástroje, ktoré môžu prispieť k optimalizácii daňového zaťaženia, no zároveň vyžaduje istú mieru administratívnej disciplíny a obozretnosti. Pri dôslednom dodržiavaní stanovených limitov a pri pravidelnom sledovaní legislatívnych zmien môže stravné pre živnostníka predstavovať významný prínos, a to nielen pri občasnom pracovnom výjazde, ale aj pri každodennej práci za počítačom či v teréne. S rastúcimi cenami potravín a služieb v gastro sektore bude otázka uznateľnosti nákladov na stravu pre podnikateľov zrejme čoraz aktuálnejšia. Zároveň je možné predpokladať, že sa budú meniť aj príslušné zákonné sadzby.

Stravné SZČO od 1. decembra 2025

Od 1. decembra 2025 si SZČO môžu uznať do daňových výdavkov 5,12 eura za odpracovaný deň. Živnostníci nemusia dokladovať reálne výdavky na stravovanie. Do daňových výdavkov si môžu započítať stravné maximálne vo výške 55 % zo sumy ustanovenej na kalendárny deň pre časové pásmo 5 až 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách. Stačí preukázať, že v daný deň vykonával podnikateľskú činnosť.

Pre živnostníkov to znamená menej administratívy a jednoduchší spôsob uplatnenia výdavkov. Na rozdiel od zamestnancov sa na nich nevzťahuje povinný odpočinok podľa Zákonníka práce, preto si môžu uplatniť stravné aj za dni, keď pracujú cez víkend alebo sviatok, ak vedia preukázať, že v daný deň skutočne podnikali.

Stravovanie zamestnancov a povinnosti zamestnávateľa

Zákonník práce ukladá zamestnávateľom povinnosť zabezpečiť stravovanie zamestnancom vo všetkých zmenách, a to priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Zamestnávateľ je povinný zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Táto povinnosť vyplýva z ustanovenia § 152 Zákonníka práce. Nesplnenie tejto povinnosti je porušením pracovnoprávnych predpisov. Kontrolu dodržiavania pracovnoprávnych predpisov vykonáva inšpektorát práce, ktorý môže za takéto porušenie predpisov uložiť pokutu zamestnávateľovi až do výšky 100 000 €.

Podmienkou pre uplatnenie nároku zamestnanca na poskytnutie stravy je, aby v rámci jednej pracovnej zmeny odpracoval viac ako 4 hodiny. Splnenie tejto podmienky sa zisťuje z evidencie dochádzky zamestnanca.

Spôsoby zabezpečenia stravovania

Zamestnávatelia môžu zabezpečiť stravovanie zamestnancom nasledovnými spôsobmi:

  1. Vo vlastnom stravovacom zariadení
  2. V stravovacom zariadení iného zamestnávateľa
  3. Prostredníctvom právnickej alebo fyzickej osoby s oprávnením sprostredkovať stravovacie služby (stravovacie poukážky - gastrolístky, resp. primárne elektronickou formou stravovacej karty)
  4. Alternatívne plnenie - poskytnutie finančného príspevku na stravovanie.

Ak zamestnávateľ nezabezpečuje stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa, je povinný dať možnosť zamestnancovi vybrať si medzi stravným lístkom a finančným príspevkom na stravovanie.

Príspevok zamestnávateľa na stravovanie

Zamestnávateľ v zmysle § 152 ods. 3 Zákonníka práce prispieva na stravu v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa zákona č. 283/2002 Z. z.

Od 1.12.2025 teda platí, že maximálny zákonný príspevok na stravovanie je 5,12 eura (55 % z 9,30 eur). Ďalej môže prispievať zamestnávateľ aj príspevkom zo sociálneho fondu, pričom maximálna výška takéhoto príspevku určená nie je.

Zamestnávatelia, ktorí zabezpečujú stravovanie zamestnancom prostredníctvom právnickej, resp. fyzickej osoby oprávňujúcej sprostredkovať stravovacie služby, je cenou jedla hodnota stravovacej poukážky (gastrolístka). Tá musí byť najmenej 75 % z výšky stravného pri pracovnej ceste v trvaní od 5 do 12 hodín. Od 1.12.2025 hodnota stravovacej poukážky 6,98 eura.

Dobitie stravovacej karty (resp. gastrolístky) aj finančný príspevok na stravovanie je potrebné poskytovať vopred.

Stravovanie a pracovná cesta

Zamestnanci vyslaní na pracovnú cestu majú nárok na stravné podľa ustanovenia § 5 zákona o cestovných náhradách.

Finančný príspevok na stravovanie

Zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi finančný príspevok na stravovanie podľa § 152 ods. ak zamestnávateľ nemôže zabezpečiť zamestnancom stravovanie tak, ako mu to ukladá § 152 ods. 2 Zákonníka práce.

Daňové hľadisko príspevkov na stravovanie

Príspevky zamestnávateľa na stravovanie zamestnancov sú daňovým výdavkom zamestnávateľa podľa § 19 ods. 2 písm. c) zákona o dani z príjmov.

Hodnota stravovacej poukážky predstavuje pre zamestnanca nepeňažný príjem a je oslobodená od zdravotného a sociálneho poistenia a od dane z príjmov.

Oslobodenie od dane z príjmov je od 1. 12. 2025 jednotné pre všetky formy príspevku na stravovanie, najviac do výšky 5,12 €, čo zodpovedá 55 % z 9,30 €, teda z výšky stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín.

Suma nad 5,12 €, ktorá je poskytnutá zo sociálneho fondu, je naďalej oslobodená od dane z príjmov a odvodov. Suma nad 5,12 €, ktorá je poskytnutá dobrovoľne z vlastných zdrojov zamestnávateľa, sa považuje za mzdu a podlieha dani a odvodom.

Sumy stravného platné od 1. decembra 2025

Sumy stravného poskytované pri pracovných cestách zamestnancov upravuje najnovšie opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 333/2025 Z. z.

Pri tuzemských pracovných cestách platia nasledovné sumy stravného:

  • pri trvaní cesty 5 až 12 hodín: 9,30 €
  • pri trvaní cesty 12 až 18 hodín: 13,80 €
  • pri trvaní cesty nad 18 hodín: 20,60 €

tags: #nárok #na #stravné #lístky #zákon #SZČO