Stravovanie zamestnancov: Právo, povinnosti a daňové aspekty

Stravovanie zamestnancov predstavuje dôležitú oblasť pracovného práva, ktorá sa dotýka takmer každého zamestnávateľa a zamestnanca. Zákonník práce ukladá zamestnávateľom povinnosti v oblasti zabezpečenia stravy pre zamestnancov, pričom táto povinnosť je spojená aj s daňovými aspektmi. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o právnej úprave stravovania zamestnancov so zameraním na povinnosti zamestnávateľa, práva zamestnancov a daňové hľadiská.

Povinnosť zabezpečiť stravovanie

Podľa § 152 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, zamestnávateľ je povinný zabezpečiť stravovanie zamestnancom vo všetkých zmenách, ktoré zodpovedá zásadám správnej výživy. Táto povinnosť sa týka každého zamestnávateľa bez ohľadu na to, či ide o právnickú alebo fyzickú osobu, ak zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu. Znamená to, že aj malý podnikateľ s jedným zamestnancom má povinnosť zabezpečiť mu stravovanie.

Rozsah povinnosti

Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy, a to najmä poskytovaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja v priebehu pracovnej zmeny priamo na pracovisku alebo v jeho blízkosti. Táto povinnosť sa vzťahuje na zamestnancov vo všetkých zmenách, teda bez ohľadu na to, či pracujú v ranných, poobedných alebo nočných zmenách.

Kto má nárok na stravovanie

Nárok na stravovanie má každý zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny. Dôležité je, že nárok na stravovanie nie je podmienený nárokom na prestávku v práci. To znamená, že aj keď zamestnanec nemá nárok na prestávku (napríklad preto, že jeho pracovná zmena nie je dlhšia ako 6 hodín), má stále nárok na stravovanie, ak jeho pracovná zmena trvá viac ako 4 hodiny.

Príklady

• Zamestnanec pracuje na svojom pracovisku od 7,30 hod. do 12,30 hod., kedy ho zamestnávateľ vyslal na pracovnú cestu. Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi stravovanie, lebo odpracoval viac ako štyri hodiny.
• Zamestnanec má uzatvorený pracovný pomer s kratším pracovným časom. Denne odpracuje 4 hodiny. Má nárok na stravovanie.
• Zamestnanec pracuje denne od 7,00 hod. do 12,00 hod. Keďže jeho pracovná zmena nie je dlhšia ako 6 hodín, zamestnávateľ nie je povinný poskytnúť mu prestávku v práci na odpočinok a jedenie. Nárok na poskytnutie stravovania mu však vzniká, lebo jeho pracovná zmena je dlhšia ako 4 hodiny.

Viac ako 11 hodín

Ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže zabezpečiť ďalšie teplé hlavné jedlo. To znamená, že zamestnávateľ nie je povinný poskytnúť druhé jedlo, ale má možnosť tak urobiť.

Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info

Príklad

Zamestnanci pracujú v 12-hodinových pracovných zmenách. Zamestnávateľ má povinnosť poskytnúť im jedno hlavné jedlo, a môže poskytnúť aj druhé hlavné jedlo.

Pravidelné pracovisko

Nárok na poskytnutie stravy majú tí zamestnanci, ktorí vykonávajú prácu v mieste dohodnutom v pracovnej zmluve ako miesto výkonu práce, t. j. na svojom pravidelnom pracovisku. U zamestnancov, ktorým častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, je možné za pravidelné pracovisko dohodnúť miesto bydliska zamestnanca.

Príklad

Zamestnávateľ v oblasti stavebníctva zamestnáva zamestnancov, ktorí pracujú v rôznych miestach na území republiky. Zamestnanci majú v pracovnej zmluve dohodnuté miesto pravidelného pracoviska miesto trvalého bydliska. Zamestnávateľ nie je povinný zabezpečiť týmto zamestnancom stravovanie v zmysle Zákonníka práce, zamestnancom patrí stravné za každý deň pracovnej cesty v závislosti od dĺžky trvania pracovnej cesty.

Domácky zamestnanec

Domácky zamestnanec v zmysle § 52 Zákonníka práce, ktorého výkon práce je klasickým pracovným pomerom, má nárok na stravovanie, ak pracuje viac ako 4 hodiny denne.

Príklad

Zamestnanec, prekladateľ, má v pracovnej zmluve so zamestnávateľom dohodnutý druh práce: preklady odborných textov, miesto výkonu práce: miesto trvalého bydliska a pracovný čas: 30 hodín týždenne. Zamestnanec má nárok na stravovanie.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre podporu v nezamestnanosti a invalidný dôchodok

Viacero pracovných pomerov

Ak má zamestnanec u toho istého zamestnávateľa uzatvorených viacero pracovných pomerov, nárok na stravovanie mu vzniká za odpracovaný čas, resp. pracovnú zmenu v každom pracovnom pomere.

Príklad

Zamestnanec má u toho istého zamestnávateľa uzatvorený riadny pracovný pomer s výkonom práce denne od 6,00 hod. do 14,00 hod. a zároveň druhý pracovný pomer na práce iného druhu s výkonom práce v stredu od 15,00 hod. do 19,30 hod. Zamestnancovi vzniká nárok na zabezpečenie stravovania za odpracovaný čas, resp. pracovnú zmenu.

Evidencia odpracovaného času

Zamestnávateľ je povinný evidovať odpracovaný čas a v prípade poskytovania stravných lístkov alebo stravovacích poukážok na príslušný mesiac dopredu je povinný v ďalšom mesiaci poskytnuté stravné lístky alebo stravovacie poukážky krátiť o neodpracované zmeny z predchádzajúceho mesiaca.

Príklad

Zamestnávateľ poskytol zamestnancovi pri nástupe do zamestnania dňa 1. 1. 2010 stravovacie poukážky na mesiac január v počte 19 ks na každý pracovný deň. V dňoch 25. 1. až 27. 1. 2010 bol zamestnanec vyslaný na pracovnú cestu a mal nárok na stravné v zmysle zákona o cestovných náhradách. V zmysle § 152 ods. Zamestnávateľ je povinný znížiť počet stravovacích poukážok na nasledujúci mesiac.

Dočasná pracovná neschopnosť

Ak zamestnanec nepracoval z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti, zamestnávateľ nemá povinnosť zabezpečiť mu stravovanie. Zamestnávateľ však môže po prerokovaní so zástupcami zamestnancov upraviť podmienky, za ktorých môže poskytovať stravovanie aj počas dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnancov.

Prečítajte si tiež: Výpočet dávky v nezamestnanosti

Práca nadčas

Zamestnávateľ nie je povinný zabezpečiť stravovanie zamestnancom pracujúcim v nadčase, a to ani v prípade, že práca nadčas trvala viac ako 4 hodiny. Môže však po prerokovaní so zástupcami zamestnancov umožniť stravovanie zamestnancom, ktorí pracujú mimo rámca rozvrhu pracovných zmien, za rovnakých podmienok ako ostatným zamestnancom.

Príklad

Zamestnanec odpracoval 8-hodinovú pracovnú zmenu a pokračuje v práci nadčas. V rámci práce nadčas odpracoval ešte 5 hodín. Keďže práca nadčas je vykonávaná mimo rámca rozvrhu pracovných zmien, zamestnávateľ nie je povinný zabezpečiť stravovanie zamestnancom pracujúcim v nadčase, a to ani v prípade, že práca nadčas trvala viac ako 4 hodiny.

Rozšírenie okruhu osôb

V prípade, že u zamestnávateľa pôsobí odborová organizácia alebo zamestnanecká rada, môže zamestnávateľ po prerokovaní so zástupcami zamestnancov dohodnúť rozšírenie okruhu osôb, ktorým bude poskytovať stravovanie, aj o konateľa spoločnosti. Príspevok zamestnávateľa na stravovanie bude uznaným daňovým výdavkom. Ak u zamestnávateľa nepôsobí zamestnanecká rada ani zamestnanecký dôverník, nie je možné rozšíriť okruh osôb, ktorým zamestnávateľ poskytne stravovanie, ani upraviť podmienky, za ktorých poskytne stravovanie počas prekážok v práci na strane zamestnanca.

Spôsoby zabezpečenia stravovania

Je v právomoci zamestnávateľa rozhodnúť, akým spôsobom stravovanie zabezpečí. V zmysle § 152 ods. 2 Zákonníka práce môže zamestnávateľ zabezpečiť stravovanie nasledovnými spôsobmi:

• vo vlastnom stravovacom zariadení,
• v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa,
• prostredníctvom právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, ak ich sprostredkuje u právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby.

Zamestnávateľ môže uzatvoriť zmluvy so sprostredkovateľskými spoločnosťami ako napr. Accor services Slovakia, s. r. o., Doxx - stravné lístky, s. r. o., Le cheque dejeuner, s. r. o., Sodexho paas SR, s. r. o., Vaša stravovacia s. r. o.

Príspevok na stravovanie

Okrem povinnosti zamestnávateľa poskytovať zamestnancom stravovanie, je zamestnávateľ povinný na stravovanie aj prispievať. V zmysle § 152 ods. 3 Zákonníka práce, zamestnávateľ prispieva na stravovanie:

• v sume najmenej 55 % ceny jedla,
• najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovných cestách v trvaní 5 až 12 hodín podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách a aktuálneho opatrenia MPSVaR SR o sumách stravného, t. j. minimálne 55 % ceny jedla, ale maximálne 55 % stravného v prvom časovom pásme.

Určenie maximálnej výšky príspevku zamestnávateľa vo výške 55 % zo sumy stravného platí aj v prípade, ak cena poskytovaného jedla je nižšia ako suma stravného.

Príspevok zo sociálneho fondu

Okrem príspevku zamestnávateľa na stravovanie, môže zamestnávateľ poskytovať príspevok aj podľa osobitného predpisu, ktorým je § 7 ods. 1 písm. a) zákona č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde. Vo všeobecnosti platí, že príspevok zo sociálneho fondu je možné poskytnúť iba zamestnancom, zo mzdy ktorých sa sociálny fond tvorí. Príspevok zo sociálneho fondu možno poskytnúť aj rodinnému príslušníkovi zamestnanca a poberateľovi starobného, predčasného starobného, invalidného, výsluhového alebo invalidného výsluhového dôchodku, ktorého zamestnávateľ zamestnával v pracovnoprávnom vzťahu ku dňu odchodu do dôchodku.

Finančný príspevok na stravovanie

Zamestnávateľ môže svoju povinnosť zabezpečenia stravovania vo výnimočných prípadoch splniť aj poskytnutím finančného príspevku v zmysle § 152 ods. 5 Zákonníka práce. Ide o prípady, keď stravovanie neumožňujú podmienky výkonu práce, ako napr. zamestnávateľ nemôže zabezpečiť stravovanie, napr. z dôvodu, že zamestnanec predložil zamestnávateľovi lekárske potvrdenie o závažnom ochorení tráviaceho traktu, ktoré vyžaduje dodržiavanie prísnej špeciálnej diéty, alebo zamestnávateľ zamestnáva zamestnancov, ktorí vykonávajú výskumné práce vo vysokohorskom prostredí.

Hodnota stravovacej poukážky

Pri zabezpečení stravovania prostredníctvom právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby formou stravovacích poukážok, hodnota stravovacej poukážky v zmysle § 152 ods. 4 Zákonníka práce musí byť najmenej 75 % stravného poskytovaného pri pracovných cestách v trvaní 5 až 12 hodín.

Kombinácia foriem stravovania

Zamestnávateľ môže jednotlivé formy zabezpečenia stravovania aj kombinovať, napr. zamestnávateľ prevádzkuje predajňu potravín s predajom pondelok až sobota. Zamestnancom zabezpečil stravovanie u iného zamestnávateľa v blízkosti svojej predajne, ktorý však prevádzkuje stravovacie zariadenie len v pracovné dni.

Stravovanie zamestnancov z pohľadu zákona o dani z príjmov

Zamestnávateľ, právnická aj fyzická osoba účtujúca v sústave podvojného alebo jednoduchého účtovníctva, musí pri poskytovaní stravovania svojim zamestnancom postupovať okrem Zákonníka práce aj v súlade so zákonom č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.

Daňové výdavky

Povinný príspevok zamestnávateľa v súlade so Zákonníkom práce je v zmysle § 19 ods. 2 písm. c) bod 4 zákona o dani z príjmov uznaným daňovým výdavkom zamestnávateľa. Príspevok zamestnávateľa na stravovanie je možné uplatniť do daňových výdavkov len v prípade, že spĺňa podmienky definované v § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov, t. j. ide o výdavok vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka. Ak výšku výdavku limituje osobitný predpis, preukázaný výdavok možno zahrnúť do daňových výdavkov najviac do výšky tohto limitu. Daňovými výdavkami, ktoré možno uplatniť v rozsahu a za podmienok stanovených osobitným predpisom, sú aj výdavky zamestnávateľa na stravovanie zamestnancov.

Výška príspevku

Výška príspevku zahrnovaného do daňových výdavkov sa vypočítava z ceny jedla. Ak zamestnávateľ nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty a stravovanie zabezpečuje u platiteľa dane, DPH je súčasťou ceny jedla. Ak zamestnávateľ je platiteľom dane z pridanej hodnoty, príspevok sa vypočítava z ceny jedla v súlade s § 22 ods.

Príklad

Zamestnávateľ zabezpečuje svojim zamestnancom stravovanie v hodnote jedla 3,20 €. Na toto jedlo prispieva sumou 1,90 €. Spĺňa podmienky Zákonníka práce, t. j. minimálne 55 % z ceny jedla (1,76 €) a maximálne 55 % z ceny stravného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín (1,98 €).

Podmienky poskytovania stravovania

Ak zamestnávateľ so súhlasom zástupcov zamestnancov upraví podmienky, za ktorých bude poskytovať stravovanie aj pri prekážkach v práci, aj zamestnancom pracujúcim mimo rámca rozvrhu pracovných zmien a rozšírenému okruhu zamestnancov, ktorým zabezpečí stravovanie, prí­spevok zamestnávateľa na stravovanie je uznaným daňovým výdavkom v zmysle § 19 ods. 2 písm. c) bod 4 zákona o dani z príjmov. Ak zamestnávateľ poskytuje zamestnancom na stravovanie finančný príspevok v súlade so Zákonníkom práce, aj tento príspevok je uznaným daňovým výdavkom v zmysle § 19 ods. 2 písm. c) bod 4 zákona o dani z príjmov.

Finančný príspevok

Ak zamestnávateľ v oblasti lesného hospodárstva zamestnáva zamestnancov, ktorí vykonávajú ťažbu dreva v lese a zamestnávateľ im stravovanie zabezpečiť nevie, preto im poskytuje finančný príspevok, ktorý je uznaným daňovým výdavkom.

Obmedzenie daňových výdavkov

Ak zamestnávateľ zabezpečuje svojim zamestnancom stravovanie v hodnote jedla 4,20 € a na toto jedlo prispieva sumou 3,10 €, v zmysle Zákonníka práce môže prispievať maximálne vo výške 55 % stravného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín, t. j. iba túto čiastku si môže uplatniť do daňových výdavkov. Suma nad túto hodnotu nie je daňovo uznaná.

Zabezpečovanie stravovania v praxi

Zamestnávateľ má podľa Zákonníka práce povinnosť zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Zamestnávateľ zabezpečuje zamestnancom stravovanie v priebehu pracovnej zmeny týmito spôsobmi:

• vo vlastnom stravovacom zariadení,
• v stravovacom zariadení iného subjektu, zamestnávateľa,
• prostredníctvom stravných lístkov (gastrolístkov), resp. poskytnutím finančného príspevku na stravovanie.

Nárok na zabezpečenie stravovania alebo poskytnutia finančného príspevku má zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako 4 hodiny. Povinnosť poskytnúť stravu sa nevzťahuje na brigádnikov pracujúcich na základe dohôd o vykonávaní práce mimo pracovného pomeru.

Stravné lístky (gastrolístky)

Zamestnávateľ môže zabezpečiť stravovanie zamestnancov aj prostredníctvom poskytnutia stravných lístkov, resp. elektronických stravovacích kariet. Zákonník práce určuje minimálnu hodnotu stravného lístka, ktorá je najmenej 75 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín.

Finančný príspevok na stravovanie

Zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi finančný príspevok na stravovanie podľa § 152 ods. 5 Zákonníka práce.

Stravovanie a pracovná cesta

Podľa § 5 zákona o cestovných náhradách má zamestnanec nárok na poskytnutie stravného, ak pracovná cesta trvala 5 hodín a viac. Podľa odseku 3, ak zamestnávateľ vyslaním na pracovnú cestu, ktorá trvá menej ako 5 hodín, neumožní zamestnancovi stravovať sa zvyčajným spôsobom, môže mu poskytnúť stravné až do sumy stravného ustanovenej pre časové pásmo 5 až 12 hodín.

Ak je zamestnanec vyslaný zamestnávateľom v rámci jedného kalendárneho dňa na viac samostatných pracovných ciest, posudzuje sa každá vo vzťahu k nároku na stravné samostatne podľa dĺžky trvania pracovnej cesty. Spočítavanie časov trvania viacerých pracovných ciest je možné len u zamestnancov, ktorým častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania v súlade s § 5 ods. 4 písm. a) zákona o cestovných náhradách.

Zmeny v stravnom od 1. decembra 2025

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR vydalo 28. októbra 2025 oznámenie o úprave súm stravného podľa mechanizmu zvýšenia ustanoveného v § 8 ods. 1 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách. K ich zvýšeniu došlo po splnení podmienky založenej na štatistických údajoch za september 2025, pričom nové sadzby sa začnú uplatňovať od 1. decembra 2025.

Od 1. decembra 2025 sa opäť zvyšujú sumy stravného pre tuzemské pracovné cesty. Zvýšenie týchto súm sa premietne aj do ďalších finančných veličín - ovplyvní nároky zamestnancov, daňové výdavky zamestnávateľov aj SZČO.

Stravné pri tuzemských pracovných cestách od 1. 12. 2025

Zamestnanci a SZČO na pracovnej ceste majú nárok na stravné podľa trvania cesty v rámci SR. Výška stravného sa určuje podľa časového pásma:

• 9,30 € pri trvaní 5 až 12 hodín,
• 13,80 € pri trvaní nad 12 hodín až 18 hodín,
• 20,60 € pri trvaní nad 18 hodín.

Príspevok na stravovanie od 1. 12. 2025

Podľa zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný zabezpečiť zamestnancom možnosť stravovania počas pracovnej zmeny. Môže tak urobiť:

• Vo vlastnom stravovacom zariadení,
• V zariadení iného zamestnávateľa,
• Prostredníctvom stravovacích poukážok alebo elektronickej karty,
• Prípadne poskytnutím finančného príspevku.

Nárok vzniká zamestnancovi, ktorý pracuje viac ako 4 hodiny počas zmeny. Povinnosť sa nevzťahuje na osoby pracujúce na dohody, ale zamestnávateľ im môže prispievať dobrovoľne.

Zamestnávateľ musí prispievať:

• Minimálne 55% z ceny jedla,
• Najviac do výšky 55% stravného za pracovnú cestu trvajúcu 5-12 hodín.

Od 1. 12. 2025 tak predstavuje maximálny príspevok 5,12 € (55% z 9,30 €). Ďalší príspevok možno poskytnúť aj zo sociálneho fondu bez stanoveného limitu.

Minimálna hodnota gastrolístka od 1. 12. 2025

Ak zamestnávateľ využíva stravovacie poukážky, ich hodnota musí byť najmenej 75% sadzby stravného pri 5-12 hodinovej ceste. Pri novej sume 9,30 € je teda minimálna hodnota gastrolístka 6,98 €.

Minimálny príspevok zamestnávateľa (55% z 6,98 €) tak stúpne na 3,84 €.

tags: #narok #na #stravne #tvorca #zakona