
Stravné pri viacdennej pracovnej ceste je dôležitou súčasťou nárokov zamestnancov, ktorí počas výkonu práce musia vycestovať mimo svojho bežného pracoviska na dlhšie časové obdobie. Poskytovanie príspevku sa riadi presne stanovenými legislatívnymi pravidlami, ktoré sa v rôznych časových intervaloch môžu upravovať podľa aktuálnej ekonomickej situácie. Cieľom je zabezpečiť, aby mal zamestnanec primerané financie na pokrytie nákladov na stravu.
Stravné pri viacdennej pracovnej ceste zohľadňuje fakt, či mal zamestnanec k dispozícii bezplatné jedlo. V takom prípade sa môže príslušná časť denného príspevku primerane znížiť. Stravné sa počíta samostatne za každý odcestovaný deň, čo znamená, že zamestnanec môže dostať rôznu sumu pre jednotlivé dni, ak každá časť cesty spadá do iného časového pásma. Bežné je, že v prípade, ak cesta prekročí polnoc, posudzuje sa každý kalendárny deň osobitne.
Jedným z dôležitých aspektov je správna evidencia času stráveného na pracovnej ceste. Rozhoduje sa podľa presného momentu odchodu a návratu, pričom sa prihliada aj na povinné prestávky, čakacie lehoty a ďalšie faktory. Hneď po ukončení pracovnej cesty zamestnanec predkladá cestovné príkazy či iné dokumenty, na základe ktorých mu zamestnávateľ preplatí náklady vrátane stravného. Zamestnanec by mal pred nástupom na viacdennú pracovnú cestu vedieť, aká je orientačná dĺžka cesty a v akej hodnote môže očakávať stravné.
Pri plánovaní viacdňovej služby je vhodné myslieť na to, že stravné pri viacdennej pracovnej ceste nie je jediný náklad, ktorý zamestnancovi vznikne. Často je potrebné počítať aj s ubytovaním, cestovným či ostatnými poplatkami, ktoré sa s presunom spájajú. Je preto dobré mať prehľadné informácie o tom, ako firma refunduje nielen jedlo, ale aj ďalšie výdavky.
Pre mnohých zamestnancov je podstatné aj to, či sú jednotlivé položky stravného zdaňované. Vo väčšine prípadov je stravné pri viacdennej pracovnej ceste oslobodené od dane do určitej zákonom stanovenej výšky, čo môže byť plusom pre obidve strany. Firmy zároveň musia viesť o takýchto výdavkoch podrobné účtovníctvo, aby preukázali oprávnenosť nákladov pri prípadnej kontrole.
Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info
Keď príde na samotné čerpanie stravného, väčšina zamestnávateľov ho vypláca po ukončení cesty, aby mali istotu, že je známy jej konečný rozsah. V niektorých spoločnostiach je však možné požiadať aj o zálohu, ktorá zamestnanca odbremení od potreby platiť všetko z vlastného vrecka.
Zamestnávateľ by mal pravidelne sledovať zmeny v zákonoch, ktoré sa týkajú stravného pri viacdennej pracovnej ceste. V prípade, že štát upraví sumy v jednotlivých časových pásmach, firma to musí zohľadniť v interných smerniciach a pri výpočte diét.
Stravné pri viacdennej pracovnej ceste sa považuje za jeden z benefitov, ktorý má zamestnancovi vyrovnať zvýšené náklady, no má aj motivačný charakter. Človek, ktorý často cestuje, tak nie je ukrátený, ak musel napríklad prespať v drahšom hoteli, kde si nemohol sám variť, alebo sa stravoval v reštauráciách, pretože práca v teréne to inak neumožnila.
Povinnosť zabezpečiť stravovanie sa týka každého zamestnávateľa bez ohľadu na to, či ide o právnickú alebo fyzickú osobu, ak zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu. Zamestnávateľ je povinný svojim zamestnancom vo všetkých zmenách zabezpečiť stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy, a to najmä poskytovaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja v priebehu pracovnej zmeny priamo na pracovisku alebo v jeho blízkosti.
Každý zamestnanec v pracovnom pomere, ktorý na svojom pravidelnom pracovisku v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny, má nárok na stravovanie. Nárok na stravovanie nie je podmienený nárokom na prestávku v práci. Ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže zabezpečiť ďalšie teplé hlavné jedlo.
Prečítajte si tiež: Podmienky pre podporu v nezamestnanosti a invalidný dôchodok
Nárok na poskytnutie stravy majú tí zamestnanci, ktorí vykonávajú prácu v mieste dohodnutom v pracovnej zmluve ako miesto výkonu práce, t. j. na svojom pravidelnom pracovisku. U zamestnancov, ktorým častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, je možné za pravidelné pracovisko dohodnúť miesto bydliska zamestnanca.
Zamestnávateľ je povinný evidovať odpracovaný čas a v prípade poskytovania stravných lístkov alebo stravovacích poukážok na príslušný mesiac dopredu je povinný v ďalšom mesiaci poskytnuté stravné lístky alebo stravovacie poukážky krátiť o neodpracované zmeny z predchádzajúceho mesiaca.
Zamestnávateľ nemá povinnosť zabezpečiť stravovanie zamestnancovi, ktorý nepracoval z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti. Avšak, zamestnávateľ môže so zástupcami zamestnancov prerokovať úpravu podmienok, za ktorých môže poskytovať stravovanie aj počas dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnancov. Zamestnávateľ nie je povinný zabezpečiť stravovanie zamestnancom pracujúcim v nadčase, a to ani v prípade, že práca nadčas trvala viac ako 4 hodiny.
Zamestnávateľ môže rozšíriť okruh fyzických osôb, ktorým zabezpečí stravovanie a ktorým bude prispievať na stravovanie, napr. aj na konateľa, ktorý nemá so spoločnosťou uzatvorený pracovný pomer.
Je v právomoci zamestnávateľa rozhodnúť, akým spôsobom stravovanie zabezpečí. Môže to byť prostredníctvom vlastného stravovacieho zariadenia, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa, alebo prostredníctvom právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby (napr. Accor services Slovakia, s. r. o., Doxx - stravné lístky, s. r. o., Le cheque dejeuner, s. r. o., Sodexho paas SR, s. r. o., Vaša stravovacia s. r. o.).
Prečítajte si tiež: Výpočet dávky v nezamestnanosti
Okrem povinnosti zamestnávateľa poskytovať zamestnancom stravovanie, je zamestnávateľ povinný na stravovanie aj prispievať. V sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovných cestách v trvaní 5 až 12 hodín. Okrem toho môže zamestnávateľ poskytovať príspevok aj zo sociálneho fondu.
Zamestnávateľ môže svoju povinnosť zabezpečenia stravovania vo výnimočných prípadoch splniť aj poskytnutím finančného príspevku. Ide o prípady, kedy stravovanie neumožňujú podmienky výkonu práce, alebo zamestnávateľ nemôže zabezpečiť stravovanie (napr. zamestnanec predložil lekárske potvrdenie o závažnom ochorení tráviaceho traktu, ktoré vyžaduje dodržiavanie prísnej špeciálnej diéty, alebo zamestnávateľ zamestnáva zamestnancov, ktorí vykonávajú výskumné práce vo vysokohorskom prostredí).
Pri zabezpečení stravovania prostredníctvom právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby formou stravovacích poukážok, musí byť hodnota stravovacej poukážky najmenej 75 % stravného poskytovaného pri pracovných cestách v trvaní 5 až 12 hodín.
Povinný príspevok zamestnávateľa v súlade so Zákonníkom práce je uznaným daňovým výdavkom zamestnávateľa. Príspevok zamestnávateľa na stravovanie je možné uplatniť do daňových výdavkov len v prípade, že spĺňa podmienky definované v zákone o dani z príjmov, t. j. ide o výdavok vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka.
Výška príspevku zahrnovaného do daňových výdavkov sa vypočítava z ceny jedla. Ak zamestnávateľ nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty a stravovanie zabezpečuje u platiteľa dane, DPH je súčasťou ceny jedla. Ak zamestnávateľ je platiteľom dane z pridanej hodnoty, príspevok sa vypočítava z ceny jedla v súlade s príslušným zákonom.
Ak zamestnávateľ poskytuje zamestnancom na stravovanie finančný príspevok v súlade so Zákonníkom práce, aj tento príspevok je uznaným daňovým výdavkom.
Cestovné náhrady a stravné sú dôležitou súčasťou odmeňovania zamestnancov, ktorí cestujú v rámci svojich pracovných povinností. Ich hlavnou funkciou je kompenzovať reálne výdavky a motivovať zamestnancov.
Pre zamestnancov:
Pre zamestnávateľov a podnikateľov:
Cestovné náhrady zahŕňajú všetky výdavky, ktoré vzniknú zamestnancovi v súvislosti so služobnou cestou a sú definované v zákone č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách. Stravné je príspevok na stravovanie, ktorý zamestnanec dostáva počas služobnej cesty.
Všeobecne platí, že nárok na cestovné náhrady vzniká zamestnancom v pracovnom pomere pri pracovných cestách. Okrem nich však zákon o cestovných náhradách a Zákonník práce definujú aj ďalšie osoby.
SZČO si môže uplatniť do daňových výdavkov náklady vynaložené v súvislosti so svojou podnikateľskou činnosťou vykonávanou na inom mieste, ako je miesto, v ktorom činnosť pravidelne vykonáva. Od začiatku roka 2022 odpadá daňovníkom, ktorí sú zároveň SZČO, povinnosť preukazovať výšku stravného dokladom.
Home office sa v súčasnosti zaradil medzi plnohodnotné formy výkonu práce. Mnohé spoločnosti ho vnímajú ako strategické riešenie na znižovanie prevádzkových nákladov a budovanie modernej firemnej kultúry. So zmenou pracovného prostredia však prichádzajú aj nové otázky a pravidlá, ktoré sa týkajú nárokov zamestnancov vrátane stravného.
Pri poskytovaní stravného zákon nerozlišuje medzi prácou z domu a prácou na pracovisku. Zamestnávateľ musí zabezpečiť stravovanie aj pre zamestnancov na home office, a to v rovnakej miere ako pre ostatných zamestnancov. Zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie najmä formou jedného teplého hlavného jedla (vrátane nápoja), a to prostredníctvom vlastného stravovacieho zariadenia, využitím služieb iného zamestnávateľa alebo prostredníctvom externej osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby.
Ministerstvo práce oznámilo, že od 1. apríla 2025 budú platiť nové sumy stravného. Zamestnávatelia budú prispievať na jedlo sumou do výšky 4,84 eura. Minimálna hodnota gastrolístka stúpne na 6,60 eura. Finančný príspevok na stravovanie, ktorý zamestnávateľ poskytuje namiesto gastrolístka, dosiahne minimálnu sumu 3,63 eura.