Nárok na pracovné voľno: Podmienky a dokumentácia

Zamestnanci majú v zmysle Zákonníka práce právo na odpočinok a zotavenie sa po práci. Toto právo sa realizuje aj prostredníctvom nároku na rôzne druhy pracovného voľna, ktoré môžu byť s náhradou mzdy alebo bez nej. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o podmienkach a dokumentácii potrebnej na uplatnenie nároku na pracovné voľno v rôznych životných situáciách.

Dovolenka

Dovolenka predstavuje jeden zo základných spôsobov, ako si zamestnanec môže oddýchnuť a zregenerovať sa. Problematika dovolenky je upravená v ustanoveniach § 100 až § 117 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce. V období dovolenky nemá zamestnanec nárok na klasickú mzdu, má však nárok na náhradu mzdy, ktorá predstavuje výšku jeho priemerného zárobku.

Zákonník práce určuje minimálnu dĺžku dovolenky na 4 týždne pre zamestnancov do 33 rokov a 5 týždňov pre zamestnancov starších ako 33 rokov. Zamestnanec, ktorý sa trvale stará o dieťa, má nárok na dovolenku v trvaní najmenej 5 týždňov. Nárok na túto výmeru majú obaja rodičia za predpokladu, že sa trvale starajú o dieťa. V praxi ide o rodičov, ktorí zabezpečujú výchovu dieťaťa, starajú sa o jeho zdravie, výživu a všestranný rozvoj bez ohľadu na to, či žijú v jednej domácnosti s dieťaťom. Ak zamestnanec nežije v domácnosti s dieťaťom, je potrebné, aby preukázal relevantnú mieru starostlivosti. V prípade, ak súd rozhodol o úprave vzťahov rodičov k dieťaťu, kedy napríklad jednému z rodičov určil osobnú starostlivosť o dieťa a druhý má len právo styku s dieťaťom, tak tento druhý rodič, ktorý má len právo styku s dieťaťom (prípadne len platí výživné na dieťa), nevykonáva z pohľadu uvedenej právnej úpravy trvalú starostlivosť o dieťa a nemá preto ani nárok na rozšírenú dovolenku v zmysle citovaného ustanovenia.

Náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti

Náhrada príjmu sa poskytuje za kalendárne dni od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najdlhšie do 10 dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. V kolektívnej zmluve možno dohodnúť dennú výšku náhrady príjmu vo vyššej percentuálnej sadzbe, najviac vo výške 80 % denného vymeriavacieho základu. Ďalšie náhrady mzdy už preberá Sociálna poisťovňa. Od 11.

Pracovné voľno pri ošetrení u lekára

V prípade ošetrenia u lekára, ktoré nemožno vykonať mimo pracovného času, je zamestnávateľ povinný poskytnúť náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku. Takéto ošetrenie však môže trvať najviac sedem dní v jednom roku. Zamestnávateľ môže pracovníkovi poskytnúť aj ďalšie voľno na ošetrenie, to však už bez náhrady mzdy.

Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info

Neplatené voľno

Zamestnanec môže čerpať aj neplatené voľno. V prípade tzv. tolerovaného neplateného voľna sa v praxi jedná o také situácie, ktoré sú presne definované v zákone. Ide o takú absenciu v práci, ktorá je spoločensky tolerovaná, niekedy aj nevyhnutná.

Náhradné voľno

Ak má zamestnanec napríklad odpracované nadčasy v práci, môže si čerpať náhradné voľno. Zamestnanec môže zároveň písomne požiadať zamestnávateľa o čerpanie náhradného voľna. Zamestnávateľ však nemusí tejto žiadosti vyhovieť, ak to nedovoľujú jeho aktuálne možnosti.

Pracovné voľno pri darovaní krvi

Zamestnávateľ ďalej poskytne zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy na účasť na darovaní krvi, aferéze a darovaní ďalších biologických materiálov. Pracovné voľno patrí na nevyhnutne potrebný čas a to za čas cesty na odber a späť a za čas na zotavenie po odbere, pokiaľ tieto skutočnosti zasahujú do pracovného času zamestnanca. Podľa charakteru odberu a zdravotného stavu darcu môže lekár určiť, že čas potrebný na jeho zotavenie sa predlžuje, najviac po dobu zasahujúcu do pracovného času v rámci 96 hodín od nástupu cesty na odber.

Pracovné voľno pri ošetrovaní rodinných príslušníkov

Platené voľno, respektíve náhradu mzdy, je nutné akceptovať aj v prípade potvrdenia starostlivosti o rodinných príslušníkov, a to maximálne v trvaní sedem dní. Rodič s dieťaťom má nárok na ďalších desať dní náhrady mzdy v prípade zdravotne postihnutého dieťaťa, ktoré sprevádza do zariadenia sociálnej starostlivosti alebo špeciálnej školy. Ošetrovné za ošetrenia člena rodiny (OČR) poskytuje od prvého dňa Sociálna poisťovňa. Aj tu však platí maximálna hranica OČR v trvaní 14 dní.

Pracovné voľno pri svadbe

V prípade svadby možno v zmysle zákona poskytnúť pracovné voľno s náhradou mzdy na jeden deň, ak ide o vlastnú svadbu a pracovné voľno bez náhrady mzdy za účasť na svadbe dieťaťa a rodiča. Podmienkou poskytnutia pracovného voľna s náhradou mzdy je, že vlastná svadba sa koná v deň, kedy zamestnanec mal v zmysle rozvrhnutia pracovného času vykonávať prácu.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre podporu v nezamestnanosti a invalidný dôchodok

Pracovné voľno pri úmrtí rodinného príslušníka

V prípade úmrtia rodinného príslušníka je nárok na voľný deň podľa príbuzenského vzťahu. Dva dni voľna s náhradou mzdy sa poskytuje pri smrti manžela alebo dieťaťa. Ďalší deň voľna je v deň pohrebu.

Študijné voľno

Študijné voľno je špecifickou kapitolou a zamestnávateľ má k dispozícii priestor, aby sa rozhodol, či dá, alebo nedá zamestnancovi študijné voľno s náhradou mzdy. Ak je však zvýšenie kvalifikácie zamestnanca potrebné pre lepší výkon v jeho práci, zamestnávateľ môže poskytnúť pracovné voľno s náhradou mzdy v sume priemerného zárobku zamestnanca.

Ďalšie možnosti pracovného voľna

V zákone existuje aj možnosť umožniť zamestnancovi ostať doma mimo všetkých uvedených prípadov, čo znamená, že sa môžete s pracovníkom dohodnúť na neplatenom voľne. Ak zamestnanec čerpá pracovné voľno bez náhrady mzdy, teda neplatené voľno, neplatí za neho zamestnávateľ žiadnu mzdu, náhradu mzdy, dokonca ani povinné odvody. Tieto úhrady si musí zamestnanec v čase neplateného voľna hradiť sám.

V súčasnosti je čoraz rozšírenejšou aj skupina ľudí, ktorí pracujú na trvalý pracovný pomer, ale vykonávajú prácu doma alebo v pracovnom čase, ktorý si určujú sami. Návšteva lekára či pohreb sa odohrávajú často v bežný pracovný deň. Hoci sa to zamestnávateľovi nemusí páčiť, máte právo na uvoľnenie z práce. Zároveň vám musí zaplatiť náhradu za ušlú mzdu, avšak počet dní plateného voľna je obmedzený.

Prekážky v práci a nárok na voľno

Zákonník práce umožňuje v prípade niektorých životných situácií zobrať si platené voľno. Je však potrebné požiadať oň hneď, ako bude známe, že sa zamestnanec nemôže do práce dostaviť a preukázať to zamestnávateľovi potrebným potvrdením, ako je doklad od lekára, potvrdenie o konaní pohrebu z pohrebného ústavu alebo papier z matriky o konaní sobáša. Sú však aj iné situácie, ako napr. sťahovanie do iného bydliska, keď zákon umožňuje voľno v práci, ale mzdu za tento deň nedostanete. Zároveň platí, že zamestnávateľ ho poskytne len vtedy, ak tomu nebránia prevádzkové dôvody vo firme. Ak má zamestnanec nárok na pracovné voľno bez náhrady mzdy, zamestnávateľ je povinný umožniť mu odpracovanie zameškaného času.

Prečítajte si tiež: Výpočet dávky v nezamestnanosti

Príklady situácií a nároky na voľno

• Narodenie dieťaťa: 1 deň voľna s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas na prevoz matky dieťaťa do nemocnice a späť.
• Vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca: Najviac 7 dní za rok voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas, ak to nie je možné vykonať mimo pracovného času. Budúce mamičky majú platené voľno navyše na preventívne prehliadky súvisiace s tehotenstvom. Ak sa prečerpá limit 7 dní za rok, ďalšie voľno bude poskytnuté bez náhrady mzdy.
• Darovanie krvi: Pracovné voľno patrí na nevyhnutne potrebný čas, a to za čas cesty na odber a späť. Ak lekár uzná za nevyhnutné, do tohto voľna sa môže zarátať aj čas na zotavenie po odbere, maximálne však 4 dni.
• Úmrtie rodinného príslušníka:
  • 3 dni: ak zomrie manžel, prípadne dieťa, zamestnanec má nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy na 2 dni a ďalší deň na účasť na pohrebe.
  • 1 deň: na účasť na pohrebe rodiča, súrodenca, manžela súrodenca a na ďalší deň, ak zamestnanec obstaráva pohreb týchto osôb.
  • Niekoľko hodín až 1 deň: vzdialená rodina. Ak zamestnanec obstaráva pohreb týchto rodinných príslušníkov, má nárok na ďalší voľný deň.
• Nepriaznivé poveternostné podmienky: 1 deň, ak ide o individuálny dopravný prostriedok, ktorý používa zamestnanec so zdravotným postihnutím. Ak nie je možné vykonávať prácu pre nevyhovujúce počasie, od zamestnávateľa má nárok na najmenej 50 % svojho priemerného zárobku.
• Prekážky na strane zamestnávateľa: Ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu pre nedostatok spôsobený poruchou na strojovom zariadení alebo z iného dôvodu, prináleží mu náhrada mzdy, ak nebol po dohode preradený na inú prácu. Ak nebolo možné vykonávať dohodnutú prácu pre iné dôvody, ako sú uvedené dva, zamestnávateľ musí poskytnúť náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
• Sprevádzanie chorého: 7-10 dní za rok, ak je potrebné odviesť rodinného príslušníka na vyšetrenie alebo ošetrenie pri náhlom ochorení alebo úraze, v prípade sprievodu rodiny na vopred dohodnuté vyšetrenie, ak zamestnanec sprevádza zdravotne postihnuté dieťa do zariadenia sociálnej starostlivosti alebo špeciálnej školy, no najviac na 10 dní. Náhrada mzdy a voľno sa poskytnú iba jednému členovi rodiny.
• Svadba: 1 deň v prípade účasti na vlastnej svadbe. Deň voľna bez náhrady mzdy je možné žiadať, ak ide o svadbu svojho dieťaťa alebo rodiča.
• Študijné voľno: Zamestnávateľ môže poskytnúť voľno a náhradu mzdy v sume priemerného zárobku ak si zamestnanec zvyšuje kvalifikáciu, ktorá je v súlade s jeho potrebami. Voľno je najmenej:
  • v rozsahu potrebnom na účasť na vyučovaní
  • 2 dni na prípravu a vykonanie skúšky
  • 5 dní na prípravu záverečnej skúšky či maturity
  • 10 dní na vypracovanie a obhajobu diplomovky
  • 40 dní na štátnice
• Neplatené voľno:
  • Dobrovoľnícka činnosť
  • Sťahovanie: 1 deň pri sťahovaní v jednej obci, 2 dni do inej obce. Ak ide o sťahovanie v záujme zamestnávateľa, poskytne sa pracovné voľno s náhradou mzdy.
  • Výkon občianskej povinnosti, napríklad účasť na súde

Prekážky v práci z dôvodu všeobecného záujmu

Medzi prekážky v práci z dôvodu všeobecného záujmu Zákonník práce zaraďuje výkon verejných funkcií, občianskych povinností a iných úkonov vo všeobecnom záujme, ak túto činnosť nemožno vykonávať mimo pracovného času. Z týchto dôvodov zamestnávateľ spravidla poskytuje pracovné voľno bez náhrady mzdy. Zákonník práce, kolektívna zmluva alebo dohoda so zamestnávateľom však môže určiť, že zamestnanec má aj v týchto prípadoch nárok na náhradu mzdy.

Prekážky v práci z dôvodu všeobecného záujmu, pri ktorých má zamestnanec nárok na voľno sa delia na štyri skupiny:

• výkon verejnej alebo odborovej funkcie,
• občianska povinnosť,
• iné úkony vo všeobecnom záujme,
• výkon dobrovoľníckej činnosti.

Výkon verejnej alebo odborovej funkcie je výkon poslanca NR SR, mestského zastupiteľstva, primátora, starostu a pod. - pracovné voľno sa poskytuje dlhodobo na výkon tejto funkcie. Ak je funkcia vykonávaná popri práci, tak zamestnávateľ je povinný poskytnúť pracovné voľno maximálne v rozsahu 30 pracovných dní v kalendárnom roku, a to vždy bez náhrady mzdy.

Medzi prekážky v práci, kvôli ktorým má zamestnanec nárok na voľno z dôvodu občianskej povinnosti patrí najmä činnosť:

• svedka, tlmočníka, znalca,
• pri poskytnutí prvej pomoci,
• pri povinných lekárskych prehliadkach pri opatreniach proti prenosným chorobám, pri iných naliehavých opatreniach liečebno-preventívnej starostlivosti, pri izolácii z dôvodov veterinárno-ochranných opatrení,
• občana, ktorému vznikla branná povinnosť a v období krízovej situácie je povinný vykonať mimoriadnu službu alebo v čase vojny alebo vojnového stavu alternatívnu službu,
• pri mimoriadnych udalostiach,
• pri povinnej účasti zamestnancov na rekondičných pobytoch.

V týchto prípadoch zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno vždy len na nevyhnutne potrebný čas. Náhrada mzdy sa poskytuje len pri účasti na rekondičných pobytoch alebo pri poskytnutí prvej pomoci.

Iné úkony vo všeobecnom záujme sú najmä:

• darovanie krvi a aferéza,
• darovanie ďalších biologických materiálov,
• výkon funkcie v odborovom orgáne,
• činnosť člena zamestnaneckej rady a zamestnaneckého dôverníka,
• účasť zástupcov zamestnancov na vzdelávaní,
• činnosť člena volebných komisií vo voľbách, ktoré vyhlasuje predseda Národnej rady SR a referende a činnosť člena orgánov na ľudové hlasovanie o odvolaní prezidenta SR,
• činnosť horskej služby alebo inej organizovanej záchrannej skupiny počas osobnej účasti na záchrannej akcii,
• činnosť vedúceho tábora pre deti a mládež, jeho zástupcu pre veci hospodárske a zástupcu pre zdravotné veci, oddielového vedúceho, vychovávateľa, inštruktora, prípadne zdravotníka v tábore pre deti a mládež,
• činnosť člena poradného orgánu vlády SR,
• činnosť člena rozkladovej komisie,
• činnosť sprostredkovateľa alebo rozhodcu pri kolektívnom vyjednávaní,
• činnosť registrovaného kandidáta pri voľbe do Národnej rady SR prezidenta SR a do orgánov územnej samosprávy.

Aj v týchto prípadoch zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno na nevyhnutne potrebný čas. Náhrada mzdy patrí zamestnancovi len pri darovaní krvi a aferéze, darovaní ďalších biologických materiálov a účasti zástupcov zamestnancov na vzdelávaní.

Výkon dobrovoľníckej činnosti - v takomto prípade zamestnávateľ má zamestnávateľ na výber, či poskytne pracovné voľno bez náhrady mzdy alebo s náhradou mzdy.

Prekážky v práci z dôvodu plnenia brannej povinnosti

Ďalším dôvodom na poskytnutie pracovného voľna je výkon brannej povinnosti. Zamestnancovi patrí pracovné voľno pri plnení brannej povinnosti, plnení úloh ozbrojených síl, pri cvičení. V týchto prípadoch patrí zamestnancovi náhrada mzdy. Zamestnávateľovi túto zaplatenú náhradu mzdy preplatí okresný úrad v sídle kraja.

Prekážky z dôvodu zvyšovania kvalifikácie

Účasť na ďalšom vzdelávaní, na ktorom má zamestnanec získať predpoklady alebo splniť podmienky na výkon jeho práce, je taktiež prekážkou v práci, ktorá bráni zamestnancovi vykonávať prácu. Pri zvyšovaní kvalifikácie však zamestnávateľ nemá povinnosť poskytnúť zamestnancovi za pracovné voľno aj náhradu mzdy.

Pri zvýšení kvalifikácie poskytne zamestnávateľ zamestnancovi pracovné voľno najmenej:

• v rozsahu potrebnom na účasť na vyučovaní,
• 2 dni na prípravu a vykonanie každej skúšky,
• 5 dní na prípravu a vykonanie záverečnej, maturitnej skúšky a absolutória,
• 40 dní v súhrne na prípravu a vykonanie štátnych skúšok alebo dizertačnej skúšky,
• 10 dní na vypracovanie a obhajobu záverečnej, diplomovej alebo dizertačnej práce.
• 5 dní na sústavné vzdelávanie, ak ide o zamestnanca, ktorý vykonáva zdravotnícke povolanie.

V prípade, že zamestnanec nebude úspešný, môže mu zamestnávateľ poskytnúť opätovne pracovné voľno na vykonanie opakovanej skúšky, ale tentoraz už bez náhrady mzdy.

Dôležité osobné prekážky v práci

Do tejto skupiny prekážok patria spravidla udalosti, ktoré majú osobný charakter a vyskytujú sa v živote každého pracujúceho. Medzi dôležité osobné prekážky v práci sa radí:

1. dočasná PN, materská alebo rodičovská dovolenka, ošetrovanie chorého člena rodiny, starostlivosť o dieťa mladšie ako 10 rokov, ktoré nemôže byť z vážnych dôvodov v škole. V týchto prípadoch zamestnancovi nepatrí náhrada mzdy, ale je hmotne zabezpečený počas PN nemocenskou dávkou, počas materskej dovolenky materskou dávkou, počas rodičovskej dovolenky rodičovským príspevkom.
2. vyšetrenie zamestnanca: zamestnancovi patrí pracovné voľno s náhradou mzdy najviac 7 dní, ak vyšetrenie nie je možné mimo pracovného času. Pri pracovnom voľne nad 7 dní už zamestnávateľ nemusí poskytnúť náhradu mzdy. Tehotné ženy majú právo na pracovné voľno s náhradou mzdy na preventívne lekárske prehliadky spojené s tehotenstvom.
3. narodenie dieťaťa: poskytuje sa pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas na prevoz matky do zdravotníckeho zariadenia a späť,
4. sprevádzanie rodinného príslušníka na vyšetrenie:
   • poskytuje sa pracovné voľno s náhradou mzdy najviac 7 dní,
   • pri sprevádzaní zdravotne postihnutého dieťaťa sa poskytuje pracovné voľno s náhradou mzdy najviac 10 dní
5. úmrtie rodinného príslušníka:
   • pri úmrtí manžela a dieťaťa sa poskytuje pracovné voľno s náhradou mzdy na dva dni a na ďalší deň na účasť na pohrebe.
   • pri úmrtí rodiča a súrodenca sa poskytuje pracovné voľno s náhradou mzdy na jeden deň na účasť na pohrebe + jeden ďalší deň, ak zamestnanec zariaďuje pohreb.
   • pri úmrtí prarodiča alebo vnuka sa poskytuje pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden deň.
6. svadba:
   • vlastná svadba - poskytuje sa pracovné voľno s náhradou mzdy na jeden deň,
   • svadba dieťaťa alebo rodiča - poskytuje sa pracovné voľno bez náhrady mzdy.
7. znemožnenie cesty do zamestnania z poveternostných dôvodov dopravným prostriedkom, ktoré používa zamestnanec so zdravotným postihnutím - poskytuje sa pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas, najviac na 1 deň.
8. nepredvídané prerušenie pravidelnej verejnej dopravy - poskytuje sa pracovné voľno bez náhrady mzdy na nevyhnutne potrebný čas.
9. presťahovanie zamestnanca - v rámci tej istej obce sa poskytne pracovné voľno najviac 1 deň, pri sťahovaní do inej obce najviac 2 dni, vždy bez náhrady mzdy. Ak je sťahovanie v záujme zamestnávateľa, má zamestnanec nárok na náhradu mzdy.
10. hľadanie práce pred skončením pracovného pomeru - pracovné voľno v trvaní jeden poldeň za každý týždeň trvania výpovednej doby bez náhrady mzdy. Náhrada mzdy patrí zamestnancovi pri výpovedi danej zamestnávateľom z dôvodu, že zamestnávateľ sa zrušuje, sťahuje sa, zamestnanec sa stane nadbytočný alebo nespôsobilý vykonávať prácu.

Zamestnávateľ však môže dobrovoľne poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno aj z iných dôvodov alebo na žiadosť zamestnanca. Môže mu taktiež poskytnúť pracovné voľno aj na viac dní ako ustanovuje zákonník práce. V týchto prípadoch je na uvážení zamestnávateľa, či poskytne pracovné voľno s náhradou mzdy, alebo bez náhrady mzdy.

Charakter nároku na náhradu mzdy

Charakter nároku na náhradu mzdy je peňažným nárokom zamestnanca. Zákonník práce umožňuje poskytnutie náhrady mzdy za dovolenku v trvaní štyroch týždňov len v prípade skončenia pracovného pomeru. Za minimálnu ročnú dovolenku v rozsahu štyroch týždňov nesmie zamestnávateľ zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku najmä z dôvodu zachovania hlavného účelu dovolenky, t.j. regenerácie pracovnej sily.

Neplatené voľno a jeho dôsledky

Ak zamestnanec čerpá neplatené voľno, zamestnávateľ za neho neplatí žiadnu mzdu, náhradu mzdy, dokonca ani povinné odvody. Tieto úhrady si musí zamestnanec v čase neplateného voľna hradiť sám. Počas obdobia čerpania neplateného voľna poistenec stráca na účely ZZP kategóriu zamestnanca, stáva sa samoplatiteľ a vzniká mu povinnosť platiť preddavky na poistné na zdravotné poistenie v kategórii samoplatiteľa.

Podľa § 141 ods. 4 ZP sa za jeden deň na účely prekážky v práci považuje čas zodpovedajúci dĺžke pracovného času, ktorý mal zamestnanec na základe rozvrhnutia ustanoveného týždenného pracovného času v tento deň odpracovať.

Náhradné voľno za prácu nadčas a vo sviatok

Podľa § 121 ods. 3 ZP sa môže zamestnávateľ so zamestnancom dohodnúť na čerpaní náhradného voľna za prácu nadčas. Zamestnancovi patrí náhradné voľno v rozsahu, v ktorom práca nadčas trvala. Ak sa zamestnávateľ so zamestnancom nedohodnú na termíne čerpania náhradného voľna, zamestnávateľ je povinný poskytnúť ho zamestnancovi najneskôr do uplynutia 12 kalendárnych mesiacov nasledujúcich po mesiaci, v ktorom bola práca nadčas vykonaná. Čerpanie náhradného voľna za dobu práce nadčas nemôže zamestnávateľ zamestnancovi nariadiť.

Podľa § 122 ods. 2 ZP sa môže zamestnávateľ so zamestnancom dohodnúť na čerpaní náhradného voľna za prácu vo sviatok. Za hodinu práce vo sviatok patrí zamestnancovi hodina náhradného voľna. V tom prípade mu mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok najmenej v sume 50 % jeho priemerného zárobku nepatrí. Ak zamestnávateľ neposkytne zamestnancovi náhradné voľno počas 3 kalendárnych mesiacov alebo v inak dohodnutom období po výkone práce vo sviatok, patrí zamestnancovi mzdové zvýhodnenie. Čerpanie náhradného voľna za dobu práce vo sviatok nemôže zamestnávateľ zamestnancovi nariadiť.

Povinnosti zamestnanca a zamestnávateľa

Ak je prekážka v práci zamestnancovi vopred známa, je povinný včas požiadať zamestnávateľa o poskytnutie neplateného alebo náhradného voľna. Inak je zamestnanec povinný bez zbytočného odkladu upovedomiť zamestnávateľa o prekážke v práci a o jej predpokladanom trvaní.

Zamestnávateľ od vás môže vyžadovať, aby ste mu existenciu akejkoľvek vami tvrdenej prekážky v práci preukázali, a to vrátane jej trvania.

tags: #narok #na #svadobne #volno #podmienky #doklad