Nárok na upokojenie pohľadávky: Definícia a jej úskalia v slovenskej podnikateľskej praxi

V slovenskom podnikateľskom prostredí sa možno stretnúť s rôznymi situáciami, kedy sa podnikatelia dostávajú do finančných ťažkostí a hľadajú spôsoby, ako sa s nimi vyrovnať. Tento článok sa zameriava na problematiku nároku na upokojenie pohľadávky, s dôrazom na jej definíciu a špecifické situácie, ktoré môžu nastať v praxi, vrátane prípadov úpadku a konkurzu.

Úvod do problematiky pohľadávok a ich uspokojovania

V praxi sa stretávame s podnikateľmi, ktorým nevyšiel podnikateľský plán, často kvôli nezaplateniu zo strany investora. To vedie k reťazovej reakcii, kedy sa skloňuje "nevyplatili mňa, nevyplatím ja teba". Niektorí podnikatelia však z týchto situácií vedia vyťažiť. Vopred objednajú práce s úmyslom subdodávateľa nevyplatiť, alebo hľadajú na dodaných tovaroch bezvýznamné chyby, aby ich obrali o odmenu. Uvedené sa zneužíva aj vo verejných zákazkách, kedy je cenová ponuka ekonomicky nerentabilná.

Nárok na upokojenie pohľadávky - definícia

Ak dodávateľ nemá vyplatenú svoju odmenu, hľadá riešenie. Často ide o dlhé naťahovačky s objednávateľom a podpisovanie splátkového kalendára na upokojenie situácie. Neskôr sa zistí, že dlžník získava splátkovým kalendárom len čas a aj tak neplatí, a tak sa musí podať žaloba na súd. Dodávateľ súd vyhrá, ale nemá dôvod na úsmev, pretože spoločnosť dlžníka už nedisponuje žiadnym majetkom, dokonca ani sám dlžník v nej nefiguruje. Namiesto neho je tam "nanominovaný akože krízový manažér". Alebo spoločnosť dlžníka už neexistuje, lebo bola zlúčená s inou spoločnosťou s "krízovým manažérom".

Metódy vyhýbania sa plateniu pohľadávok

Najsofistikovanejšou metódou je pomalé presúvanie majetku zo spoločnosti dlžníka na inú spoločnosť, ktorá javí známky korektnosti. Presun majetku nie je bezodplatný, ale je to cielený mechanizmus, ktorý môže byť v súlade s právom. Bežné sú aj podnety na súd vo veci výmazov spoločností v dlhoch, podania na začatie konkurzných konaní, pričom cieľom je rýchly výmaz dlžníkovej spoločnosti.

Cieľom týchto schém je zbaviť sa spoločnosti v dlhoch, jednoducho po sebe upratať. Celá podstata je o majetku dlžníka, resp. o majetku dlžníkovej spoločnosti. Pohyb tohto majetku je alfou a omegou pre dlžníka, ktorý sa ho snaží ukryť, pre veriteľa, ktorý sa ho snaží získať, pre súdy, ktoré podľa majetku určujú postup (likvidácie, konkurz, výmaz), a pre vyšetrovateľov, ktorí musia preukázať tento znak.

Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info

Prevencia a zabezpečenie platieb

Pokiaľ veritelia nemajú prehľad o majetku dlžníka, tak idú do veľkého rizika. Je ľahké povedať: "Predsa som rád, že mám zákazku, preverovanie dlžníka posúvam na druhú koľaj." Takýto pohľad funguje vo vyspelejšej podnikateľskej kultúre. Vo svete podnikania má nedôvera výnimočnú hodnotu. Zaťažuje, odoberá energiu a čas, ale je nevyhnutná. Ak si "preklepneme" zmluvného partnera na začiatku, sledujeme jeho majetkové pomery aspoň na triviálnej báze napríklad na www.registeruz.sk, tak nemusíme neskôr plakať nad "rozliatym mliekom". V prípade kontraktu na novozaloženú, alebo kúpenú spoločnosť, je alfou a omegou ten, kto za ňou stojí. Ak to nevieme, tak je pochopiteľné, že žiadame systém vyplácania preddavkov, resp. plnenia po častiach hoc celý projekt nie je dokončený.

Je veľa spôsobov ako si platbu zabezpečiť, niektoré môžu skôr vyplývať zo situácie. Poistenie môžeme okrem iného urobiť aj jednoduchou klauzulou výhrady vlastníckeho práva. Inak povedané, ak mi odberateľ nezaplatí v plnom rozsahu, tak nenadobudne k veci vlastnícke právo. Okrem hlavného dodávateľa stavby "špekuluje" aj samotný investor, ktorý hľadá zámienky, ako nevyplatiť hlavného dodávateľa (hľadanie "povestných chybičiek krásy"). Logicky tento postup následne uplatňuje aj hlavný dodávateľ voči subdodávateľom, skôr menším podnikateľom.

Celý "kolotoč nevyplácania" vznikne od zdroja, kedy nedôjde ani len k základnému ošetreniu vzťahu medzi investorom a hlavným dodávateľom. Hlavný dodávateľ by mal v tomto smere zastrešovať aj subdodávateľov, a preniesť na seba bremeno "zaistenia" peňazí pre všetkých. V načrtnutom prípade stačí hlavnému dodávateľovi oznámiť, že pokiaľ nezaplatí, tak nemá vlastnícke právo k dodanému tovaru, tým nemôže odovzdať riadne stavbu investorovi, lebo stavba by mala odvodenú právnu vadu. To môže byť dôvod, aby investor oddialil prevzatie stavby. Hlavný dodávateľ po úvahe skôr vyplatí požadovanú menšiu čiastku, ako keby mal investor mať dôvod na neprevzatie stavby. Môže ísť teda skôr o šikovnosť vyjednávania, samozrejme bez podkladu a argumentov nemožno vyjednávať. Už jednou vetou možno mať výhodnejšie postavenie ako mnohí iní v poradí, ktorí nemajú v "rukách" absolútne nič.

Trestnoprávne aspekty a konkurzné konanie

Ak mám nevyplatené pohľadávky od firiem dlžníka (v ktorých, bol, alebo ešte je, resp. ktoré boli "zhltnuté" inou spoločnosťou s "krízovým manažmentom"), a usudzujem, že výhra zo súdneho sporu by nemala význam, nakoľko "tam už nie je majetok, resp. ešte horšie nikdy nebol", tak môžem začať úvahu o začatí trestného konania. Otázkou ostáva kedy skutok je a kedy nie trestným činom, resp. aké okolnosti by mali byť splnené k tomu, aby sa vôbec dalo hovoriť o trestnom čine. Má to vôbec zmysel? Je úlohou trestného práva riešiť spory zo zmluvných vzťahov?

Uspokojovanie pohľadávok v konkurze a postavenie spriaznených osôb

V prvom rade východiskovým ustanovením je § 95 ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii (zákon č. 7/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov, ďalej len ako „ZKR”), ktorý ustanovuje, že: ,,Tak isto ako podriadená pohľadávka sa uspokojí tiež zmluvná pokuta a pohľadávka, ktorá patrí alebo patrila veriteľovi, ktorý je alebo bol spriaznený s úpadcom; na prípadné zabezpečenie týchto pohľadávok zabezpečovacím právom sa v konkurze neprihliada.”

Prečítajte si tiež: Podmienky pre podporu v nezamestnanosti a invalidný dôchodok

Dôvodová správa k zákonu č. 348/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, uvádza, že sa „upravuje nová trieda veriteľov, ktorých uspokojenie sa podriaďuje uspokojeniu ostatných veriteľov. Do tejto skupiny sa navrhujú zaradiť veritelia, ktorí sú spriaznení s dlžníkom. Títo veritelia negatívnym spôsobom ovplyvňujú priebeh konkurzného konania a to na úkor ostatných veriteľov, ktorí nie sú spriaznení s dlžníkom. Súčasná úprava nevylučuje, v praxi je to dokonca bežné, že v konkurze ako významní veritelia vystupujú buď samotní štatutári, prípade osoby priamo prepojené s akcionárom dlžníka. Záujmom týchto osôb však nie je dosiahnuť čo najvyššiu mieru uspokojenia veriteľov, ale zachovať v právnych vzťahoch status quo, ktoré bolo založené pred vyhlásením konkurzu. Odhliadnuc od toho spriaznení veritelia mali spravidla možnosť ovplyvňovať podnikanie dlžníka pred vyhlásením konkurzu, prípadne z tohto podnikania profitovať, pričom bežní veritelia túto možnosť nemali. Nová trieda (podriadených veriteľov) zohľadňuje aj túto skutočnosť. Nová trieda tzv. spriaznených veriteľov vychádza z konceptov, ktoré sú upravené v zahraničných právnych úpravách, či už v nemeckej právnej úprave, príp. anglosaských právnych úpravách“.[1]

Na otázku ako sa teda tieto pohľadávky uspokoja nám dáva odpoveď ods. 2 rovnakého ustanovenia, ktorý ustanovuje, že: ,,Pohľadávky spojené so záväzkom podriadenosti podľa osobitného predpisu (§ 408a platného Obchodného zákonníka) sa v zistenom rozsahu uspokoja z výťažku zo speňaženia majetku tvoriaceho všeobecnú podstatu, ktorý vo všeobecnej podstate zvýšil po úplnom uspokojení iných nezabezpečených pohľadávok.

Pre pochopenie uspokojovania týchto pohľadávok je potrebné vysvetliť, čo znamená ,,všeobecná podstata” a taktiež ,,nezabezpečené pohľadávky” na účely konkurzného konania. Podľa § 68 ZKR sa všeobecnou podstatou rozumie majetok podliehajúci konkurzu, ktorý netvorí žiadnu z oddelených podstát, pričom za oddelenú podstatu sa považuje majetok zabezpečeného veriteľa (v zmysle § 67 ods. 2 a § 69 ZKR). Zo všeobecnej podstaty sa teda uspokojujú nezabezpečení veritelia (tí, ktorí majú nezabezpečené pohľadávky). Nezabezpečené pohľadávky sa môžu uspokojovať najviac do takej výšky v akej boli zistené. Pre ich uspokojovanie je právne relevantná ich výška a poradie. Uspokojujú sa z výťažku, ktorý správca získa speňažením majetku, ktorý tvorí všeobecnú podstatu po znížení o pohľadávky proti podstate priradené k súpisovým zložkám tvoriacich všeobecnú podstatu. Do všeobecnej podstaty patrí aj zostatok výťažku z oddelenej podstaty, ktorý bol získaný speňažením majetku úpadcu, po úplnom uspokojení pohľadávok, ak už nenasleduje v poradí na uspokojenie iný zabezpečený veriteľ.

ZKR zaraďuje pohľadávky veriteľov do tried (aj keď explicitne pojem trieda sa v ZKR neuvádza), ktoré určujú poradie ich uspokojovania. Princíp uspokojovania je taký, že pohľadávky nasledujúcej triedy môžu byť uspokojované, len ak boli uspokojené v plnom rozsahu pohľadávky zaradené do predchádzajúcej triedy. Ak výťažok z uspokojenia nestačí na uspokojenie všetkých pohľadávok, uspokojujú sa pohľadávky príslušnej triedy pomerne a pohľadávky nasledujúcej triedy sa už neuspokojujú. V skutočnosti sa nezabezpečené pohľadávky zaraďujú do dvoch tried. Prvú triedu tvoria všetky nezabezpečené pohľadávky okrem pohľadávok spojených so záväzkom podriadenosti. Ako už bolo spomenuté vyššie, ak výťažok vo všeobecnej podstate nebude stačiť na uspokojenie pohľadávok prvej triedy, uspokoja sa pomerne. To isté platí aj pre pohľadávky druhej triedy. V našom prípade to v praxi znamená, že najprv sa uspokoja pohľadávky vyplývajúce zo záväzku podriadenosti a ak výťažok zo všeobecnej podstaty nebude stačiť na ich úplné uspokojenie, uspokoja sa pomerne. Pohľadávky nasledujúcej triedy (tie, ktoré sa uspokojujú ako pohľadávky so záväzkom podriadenosti) sa už v takomto prípade neuspokoja. De facto uspokojenie týchto pohľadávok je minimálne, resp. nulové.

Podstatou novej právnej úpravy (od 1.1.2012) je postupné vydávanie výťažku po jeho získaní. Tým sa mení koncepcia uspokojovania pohľadávok nezabezpečených veriteľov a približuje sa čiastočne k uspokojovaniu zabezpečených pohľadávok. Pohľadávky nezabezpečených veriteľov sa uspokojujú na základe čiastkových rozvrhov (t. j. po približne jednej štvrtine speňažovaného majetku) a konečného rozvrhu. Tento postup sa aplikuje len vtedy, ak sa majetok všeobecnej podstaty speňažuje postupne. Z výťažku tohto majetku sa uspokojujú všetci nezabezpečení veritelia, ktorých pohľadávky sú zistené. V tejto triede pohľadávok sa uspokojujú aj pohľadávky zabezpečených veriteľov, ktoré neboli uspokojené z výťažku získaného speňažením majetku, ktorý tieto pohľadávky zabezpečoval za predpokladu, že toto poradie mali prihlásené a bolo zistené. Veritelia druhej triedy (pohľadávky spojené so záväzkom podriadenosti a tie, ktoré sa uspokojujú ako pohľadávky so záväzkom podriadenosti) môžu byť uspokojení až po úplnom uspokojení pohľadávok prvej triedy.

Prečítajte si tiež: Výpočet dávky v nezamestnanosti

Správca môže prísť odôvodnene k záveru, že aj keď je speňažená jedna štvrtina majetku všeobecnej podstaty, nie sú podmienky na vydanie čiastkového rozvrhu výťažku. Ak vzniknú pochybnosti o rozsahu návrhu čiastkového rozvrhu výťažku alebo ak správca na požiadanie veriteľského výboru odmietne návrh čiastkového rozvrhu výťažku pripraviť, môže veriteľský výbor požiadať súd, aby správcovi prikázal v akom rozsahu má návrh čiastkového rozvrhu výťažku pripraviť. Postavenie takýchto veriteľov je teda neľahké, či už preto, že v zmysle platnej právnej úpravy podriadení veritelia a rovnako veritelia, ktorí sa v konkurze uspokojujú v poradí ako podriadení veritelia, nemajú právo hlasovať na schôdzi veriteľov a nemajú ani právo byť volení do veriteľského výboru[3] (a teda nemajú právo hlasovať pri zvolení veriteľského výboru a ovplyvňovať tak priebeh konkurzného konania) alebo z dôvodu poradia uspokojovania pohľadávok v konkurze ako bolo rozobraté vyššie.

Na tomto mieste je však dôležité poukázať na fakt, prečo k prijatiu takéhoto zákonného znenia došlo. Za dôvod takejto legálnej úpravy možno považovať to, že v praxi sa často vyskytovali nasledujúce situácie: ,,podnikatelia namiesto toho, aby sa financovali z prostriedkov akcionárov (spoločníkov), teda do základného imania, financovali sa často tak, že akcionári či spoločníci poskytli vlastnej spoločnosti pôžičku (často zabezpečenú aj záložným právom na majetok spoločnosti). Takýto postup potom viedol k tomu, že samotní akcionári či spoločníci sa stávali veriteľmi vlastnej spoločnosti a z tohto postavenia mali možnosť pôsobiť na priebeh konkurzu či skôr deformovať ho. Z osôb, ktoré mali vlastne niesť majetkovú zodpovednosť za neúspech podnikania dlžníka, stávali sa veritelia, ktorým vznikalo právo na uspokojenie z majetku dlžníka (ak ešte nejaký v spoločnosti zostal) v lepšom postavení ako reálnym veriteľom dlžníka (napr. S týmto konštatovaním možno súhlasiť, avšak naskytá sa otázka, či výklad spriaznenej osoby v zmysle § 9 ZKR nie je extenzívny.[5]

Definícia spriaznenej osoby v ZKR nie je nová, bola prijatá novelou ZKR, ktorá mala slúžiť na iný účel - prenesenie dôkazného bremena pri odporovateľných právnych úkonoch, kde sa pri takto ,,spriaznenej osobe” predpokladala vedomosť o pomeroch dlžníka. Avšak v uvedenej situácii, teda pri uspokojovaní podriadených pohľadávok možno diskutovať o tom, či týmto konaním nevznikla právna neistota ohľadom vymožiteľnosti týchto pohľadávok. Napr. v praxi sa môže stať, že dlžník nebude plniť svoje povinnosti voči banke a bude musieť za neho dlh zaplatiť jeho spriaznená osoba ako ručiteľ. Ten síce následne vstúpi do právneho postavenia banky ako veriteľa, ale v skutočnosti bude jeho postavenie zásadne odlišné. Rovnako päť percentná hranica podielu (či už priameho alebo nepriameho) v spoločnosti je stanovená nízko a tiež by sa dalo o nej diskutovať. Môže totiž zasiahnuť aj osoby, ktoré vôbec nekonajú ako spriaznené a na svoje rozhodovanie nemajú vplyv (pretože nepriamym podielom v zmysle ZKR sa rozumie podiel držaný sprostredkovane prostredníctvom právnických osôb, v ktorých má držiteľ nepriameho podielu kvalifikovanú účasť - t. j. 5%). Podriadenosť zasahuje aj pohľadávky, ktoré boli v rukách spriaznených osôb v minulosti a to dokonca aj osôb, ktoré boli spriaznené aj v minulosti (napr.

Toto všetko sú prípady, kedy uvedená novela zákona nemusí mať (a je predpokladom, že ani nebude mať) pozitívne následky voči niektorým (podriadeným) veriteľom. Avšak je to pomerne nová záležitosť, a preto musíme byť trpezliví a čakať, ako sa s touto problematikou vyrovnajú súdy a ich aplikačná prax. Tá by v uvedenej problematike mala uplatňovať princíp známy zo zahraničia ako tzv. equitable subordination.[9] V preklade uvedené slovné spojenie znamená ,,spravodlivé podriadenie”. Ale je na mieste otázka, či je úprava podriadených pohľadávok v súčasnosti upravená spravodlivo. Napr. ak pohľadávka osoby B prešla niekedy v minulosti v rámci faktoringu cez ruky spoločnosti, ktorá bola cez 5%ného akcionára spriaznená s úpadcom, neexistuje asi žiadny dôvod na faktické „zrušenie” pohľadávky veriteľa B, pretože ten nikdy nemal vplyv na podnikanie úpadcu, jeho pohľadávka nie je náhradou za základné imanie a celkovo nie je v inej situácii, ako veriteľ A. Napriek tomu ho zákon stavia do iného postavenia.

Vymáhanie pohľadávok po zrušení konkurzu

Jedna vec je uspokojovanie pohľadávok v konkurze (pričom úspešnosť uspokojenia pohľadávok, ktorým sa venujeme v tejto práci, je minimálna), avšak tieto pohľadávky sa dajú vymáhať aj po zrušení konkurzu. Zrušením konkurzu nezanikajú pohľadávky veriteľov, ktoré neboli uspokojené. Majetok dlžníka, ktorý podliehal konkurzu môže byť opäť predmetom konania o výkon rozhodnutia alebo exekučného konania. Otázkou exekučného titulu sa zaoberal vo svojich rozhodnutiach aj Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len ako „ÚS SR”). V rozhodnutí ÚS SR zo dňa 21. januára 2009, sp. zn. I.ÚS 273/08 sa zaoberal prípadom, kedy Krajský súd uznesením zrušil konkurz na majetok úpadcu (povinného) pre nedostatok majetku, a preto pohľadávka sťažovateľky nebola ani čiastočne uspokojená. Sťažovateľka následne doručila súdnej exekútorke návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - výpisu zo zápisnice z prieskumného pojednávania. Okresný súd po preskúmaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodol uznesením, v ktorom dospel k záveru, že predložený výpis zo zápisnice z prieskumného pojednávania nie je možné považovať za exekučný titul, čo potvrdil aj Krajský súd.

Sťažovateľka namietala formalistickú interpretáciu zákonných ustanovení ZKR a Exekučného poriadku týkajúcich sa tejto problematiky. Za pravdu jej dal aj ÚS SR, pretože vo svojom rozhodnutí konštatoval, že: „Bez existencie dôvodných pochybností o pravosti a pravdivosti obsahu výpisu zo zoznamu pohľadávok nemá požiadavka predloženia kompletnej prílohy zápisnice o prieskumnom pojednávaní - zoznamu prihlášok ako exekučného titulu - v rámci rozhodovania o návrhu veriteľa na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, žiadny význam z hľadiska ochrany zákonnosti a v zásade predstavuje príliš formalistický prístup pri posudzovaní úkonov účastníkov exekučného konania, ktorý zasahuje do jeho práva na spravodlivý proces, resp. v danom prípade do jeho práva na súdnu ochranu. Ústavný súd konštatuje, že právny názor vyslovený v uznesení Krajského súdu vybočuje z medzí ústavne konformného výkladu a aplikácie ZKR, a preto týmto uznesením došlo k sťažovateľkou namietanému porušeniu označených práv.”

ZKR tým v podstate prevzal stručnú právnu úpravu zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, ktorá priznáva zoznamu prihlášok právne účinky exekučného titulu. Na základe zoznamu prihlášok je možné podať návrh na exekúciu pre zistenú pohľadávku, ktorú úpadca v určenej lehote výslovne nenamietol.[11] Nevýhodou však je, že v dôsledku takejto právnej úpravy úpadca ľahko zmarí exekučný titul tým, že môže účelovo popierať pohľadávky veriteľov.

Záver a úvahy de lege ferenda

Záverom možno uviesť, že možnosť spriaznenej osoby viesť exekúciu voči dlžníkovi po zrušení konkurzu nenájde časté uplatnenie v praxi, nakoľko ako už bolo spomenuté vyššie, prihlásenie pohľadávok takýchto osôb do konkurzného konania bolo a je mnohokrát účelové. Avšak v úvahách de lege ferenda je vhodné zaoberať sa a diskutovať o problematike extenzívnej definície spriaznenej osoby, ktorá by mohla mať diskriminačný vplyv na (ne)uspokojovanie niektorých veriteľov. Taktiež netreba opomenúť diskusiu o definícii kvalifikovanej účasti, ktorej 5%tná hranica sa pri posudzovaní niektorých vzťahov môže zdať príliš nízka. Je potrebné počkať na to, ako túto zákonnú úpravu budú aplikovať a interpretovať slovenské súdy.

Zdroje:

Spracované z ĎURICA, M.: Konkurzné právo na Slovensku a v Európskej únii. Bratislava: EUROKÓDEX, 2012. 1024 s. § 35 ods. 4, taktiež § 126 ods. BABEĽA, M.: K novele zákona o konkurze a reštrukturalizácii. (1) Spriaznenou osobou právnickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie - a) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby; b) fyzická osoba alebo iná právnická osoba, ktorá má v právnickej osobe kvalifikovanú účasť; c) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby uvedenej v písmene b); blízka osoba fyzickej osoby uvedenej v písmenách a) až c); e)iná právnická osoba, v ktorej má právnická osoba alebo niektorá z osôb uvedených v písmenách a) až d) kvalifikovanú účasť. (2) Spriaznenou osobou fyzickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie blízka osoba fyzickej osoby, ako aj právnická osoba, v ktorej má fyzická osoba alebo blízka osoba fyzickej osoby kvalifikovanú účasť. RYBANOVÁ, M.: Pohľadávka voči spriaznenej osobe je toxická. GYARFAS, J. : Novela konkurzného práva: Bude podriadený aj daňový úrad? GYARFAS, J. : Novela konkurzného práva: Bude podriadený aj daňový úrad?

Dodatok: Sociálna izolácia a duševné zdravie

Sociálna izolácia je jeden z dôvodov, prečo stúpol vo veľkej miere počet duševných ochorení. Nie je jednoduché fungovať sami - bez sociálneho kontaktu. Ľudia majú vrodenú potrebu spojenia, spolupatričnosti a sociálneho kontaktu. Je prirodzené, že keď musia byť ľudia zavretí doma, medzi štyrmi stenami, s obmedzenou možnosťou stretávať sa, pociťujú zvýšený stres. Okrem toho, že sú odtrhnutí od svojho okolia a môžu sa cítiť osamelí, aj samotná pandémia so sebou prináša veľa strachu a neistoty. Strach zo samotnej nákazy, strach o zdravie a život blízkych. Strach, že niekoho z blízkych už možno nikdy neuvidíte. Osamotenosť počas izolácie sa týka všetkých. Ľudia, ktorí sú single a žijú sami v domácnosti. Dôchodcovia žijúci sami, ktorí majú navyše často strach o svoje zdravie a kvôli obave z nákazy obmedzili svoje sociálne kontakty na minimum.

Ako si spríjemniť izoláciu

Je zbytočné bojovať vo svojej hlave a neustále sa sťažovať na situáciu, ktorú nemôžete zmeniť. Pandémia obmedzila životy všetkých ľudí. Sú veci, ktoré zmeniť nedokážete a je zbytočné sa nimi zaoberať a trápiť. To, ako sa na veci pozeráte a ako ich pomenúvate, výrazne ovplyvňuje vaše pocity. Nahraďte pojem sociálna izolácia pojmom fyzická izolácia. To, že nemôžete byť s ľuďmi vo fyzickom kontakte, neznamená, že nemôžete byť v kontakte vôbec. Nesnažte sa vlastné emócie posudzovať, či sú dobré alebo zlé. Sú vaše. A ukazujú vám niečo o vás samých. Prijmite ich. Aj tie nepríjemné. Nezaoberajte sa celý čas len negatívnymi správami. Môže to zvyšovať váš stres a nepohodu. Doprajte si mentálne prestávky. Relaxujte. Robte príjemné aktivity. Pokiaľ viete, čo vás dokáže aj v ťažšej chvíli upokojiť, máte spolovice vyhraté. Potom aj vo chvíľach, keď vás prepadne úzkosť alebo pocit samoty, môžete využiť niečo z osvedčených vecí na svoje upokojenie. Vždy je výhodnejšie myslieť pozitívne. Tak prečo nie aj v tejto situácii? Skúste sa skôr pozrieť na príležitosti, ktoré sa vám teraz naskytujú, a nie na veci, ktoré ste kvôli izolácii stratili. Možno práve teraz máte jedinečný čas na to, čo inak v živote nestíhate. Vyjadriť seba pomocou tvorby má terapeutické a upokojujúce účinky. Či už radi kreslíte, píšete básne alebo tancujete. Využite čas, ktorý teraz máte, na to, aby ste zo seba dostali to najlepšie. Umelci sa tiež veľakrát utiahnu do samoty, aby mali priestor na vlastnú tvorbu. Vytvorte si vlastný single program.

Ľudia často zabúdajú, že mentálne a fyzické zdravie sú ako spojené nádoby. Pokiaľ sa kvôli tomu, že ste zavretí doma, prestanete hýbať, odzrkadlí sa to pravdepodobne aj na vašom duševnom zdraví a vnútornej pohode. Aj doma predsa môžete zakomponovať do svojej každodennej rutiny nejaký pohyb. Aj keď ste doma izolovaní, snažte sa držať svojho bežného harmonogramu. Svoj deň si plánujte. Snažte sa, aby bol čo najviac podobný dňom, keď normálne fungujete a chodíte do práce alebo do školy. Ráno sa napriek homeofficu prezlečte, dodržujte každodennú hygienu, pravidelne sa stravujte. Aj keď to možno nejde naživo, môžete sa s blízkymi ľuďmi, s členmi rodiny, s kamarátmi, s kýmkoľvek, stretnúť aspoň online. Porozprávať sa cez telefón, dokonca sa aj vidieť. Skúste hľadať možnosti. Buďte kreatívni. Skúste si dať video čet so starými rodičmi počas nedeľného obeda. Nájdite si online hry, ktoré môžete hrať spolu so svojimi kamarátmi - aj takto sa môžete cítiť blízko jeden druhému. Niekedy môžu izolácia a osamelosť viesť aj k pocitom straty zmyslu v živote. Je prirodzené citítiť potrebu spolupatričnosti ku komunite, citít sa osožne a potrebne.Dáva to ľudskému životu význam. Pokiaľ sa nemôžete stretávať so svojou komunitou a byť prospešní a užitoční tam vonku, skúste doma zaradiť do svojho programu niečo, čo vás napĺňa každý deň.Zapojte sa do online kurzov a naučte sa niečo nové, čo obohatí váš život. V dnešnej dobe veľa odborníkov aj z radov psychológov a psychoterapeutov pracuje online. Pokiaľ vás téma duševného zdravia zaujíma a chceli by ste získať ešte viac informácií o tom, ako pomôcť sám sebe, skúste navštívte skupinu Union pre zdravú dušu. Prináša množstvo obsahu, ktorý je venovaný práve duševnému zdraviu. Možno nájdete ďalšie dobré a užitočné tipy, ktoré vám pomôžu aj v období izolácie. Union zdravotná poisťovňa je tu pre vás za každých okolností.

tags: #nárok #na #upokojenie #pohľadávky #definícia