Nárok na vrátenie DPH z CZK a účtovanie postupu

V nadväznosti na zákon č. 222/2004 Z. z. o DPH v znení neskorších predpisov sa na účte 343 - DPH účtuje nárok na odpočítanie dane, ako aj daňová povinnosť účtovnej jednotky. Na účte 343 sa účtuje aj oprava základu dane pri zvýšení alebo znížení daňovej povinnosti. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o účtovaní nároku na vrátenie DPH zo zahraničia, najmä z Českej republiky (CZK), a to z pohľadu slovenských účtovných predpisov a postupov.

Všeobecné princípy účtovania DPH

Podľa zákona o DPH platitelia DPH, ktorí si počas roka uplatňovali nárok na odpočítanie DPH na vstupe koeficientom, musia vykonať celoročný prepočet koeficientom a zistené rozdiely nároku na odpočítanie DPH podľa celoročného koeficientu a koeficientov jednotlivých zdaňovacích období vysporiadať so štátnym rozpočtom (§ 50 zákona o DPH).

Od 1. 1. 2010 podľa § 52 ods. 8 postupov účtovania daň z pridanej hodnoty pri zmene účelu využitia majetku podľa zákona o DPH sa účtuje podľa charakteru na ťarchu účtu alebo v prospech účtu 343 - Daň z pridanej hodnoty so súvzťažným zápisom na ťarchu účtu 548 - Ostatné náklady na hospodársku činnosť alebo v prospech účtu 648 - Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti. Pri zrušení registrácie pre daň z pridanej hodnoty podľa zákona o DPH sa účtuje daň z pridanej hodnoty na ťarchu účtu 548 - Ostatné náklady na hospodársku činnosť.

Špecifiká účtovania DPH pred a po roku 2005

V praxi pred novelou postupov účtovania platnou od 1. 1. 2005, v prípade, že účtovné jednotky si nemohli uplatniť právo na odpočítanie DPH v tom istom zdaňovacom období, v ktorom im vznikla daňová povinnosť, namiesto účtu 343 si vytvorili iný účet z účtovej triedy 3, napr. účet 396 - Vnútorné zúčtovanie DPH. Od 1. 1. 2005 musia účtovné jednotky používať iba účet 343 - príslušný analytický účet. Ak by išlo o zásoby, namiesto účtu 042 sa použije príslušný účet zo zásob, napr. účet 131 - Obstaranie tovaru.

Nárok na vrátenie DPH zo zahraničia

Postupy účtovania pre podnikateľov na účte 343 - Daň z pridanej hodnoty neupravujú účtovanie nároku na vrátenie DPH z tovarov a služieb obstaraných v zahraničí. Z dôvodu zabezpečenia jednotného postupu platiteľa dane z pridanej hodnoty registrovaného podľa § 4 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, ktorému vzniká nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty zo štátu, v ktorom bol tovar alebo služba obstarané, vydalo Ministerstvo financií SR usmernenie o účtovaní nároku na vrátenie DPH č. MF/014716/2006-721.

Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info

Účtovanie nároku na vrátenie DPH

Účtovná jednotka o nároku na vrátenie DPH z tovarov a služieb obstaraných v zahraničí účtuje na ťarchu účtu 378 - Iné pohľadávky súvzťažne v prospech účtu 648 - Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti. Nárok na vrátenie DPH z tovarov a služieb obstaraných v zahraničí vzniká v cudzej mene a pohľadávka sa účtuje kurzom NBS platným v deň účtovného prípadu. Ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, sa postupuje pri účtovaní nároku na vrátenie DPH z tovarov a služieb obstaraných v zahraničí podľa § 2a ods.

Oceňovanie nároku na vrátenie DPH v cudzej mene

Usmernenie na účtovanie nároku na vrátenie DPH zaplatenej v zahraničí bolo zverejnené v roku 2006, kedy zákonnou menou v SR bola slovenská mena (Sk) a nebolo do dnešného dňa novelizované. Od 1. 1. 2009 zákonnou menou na území SR je mena euro a zmena nastala aj v oceňovaní kurzom pre prepočet cudzej meny na menu euro. Z tohto dôvodu pri oceňovaní nároku na vrátenie dane zaplatenej v zahraničí, ktorý vzniká v cudzej mene, musia účtovné jednotky postupovať podľa zákona o účtovníctve platného v súčasnom znení.

Podľa § 24 ods. b) v deň, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka. Ak účtovná jednotka nezaúčtovala nárok na vrátenie DPH z tovarov a služieb obstaraných v zahraničí počas účtovného obdobia a neurobila tak ani v rámci účtovných operácií podľa § 2a ods. 1 postupov účtovania pre podnikateľov a v nasledujúcom účtovnom období si uplatňuje nárok na vrátenie DPH z iného členského štátu, postupuje pri významnej sume podľa § 59 ods. 13 postupov účtovania a účtuje nárok ako opravu chyby minulých účtovných období voči nerozdelenému výsledku hospodárenia minulých rokov. Ak ide o opravu nevýznamnej sumy, postupuje účtovná jednotka podľa § 5 ods.

Daňové hľadisko

Účtovanie DPH zaplatenej v zahraničí bolo riešené už v usmernení Ministerstva financií SR č. MF/009465/2005-721 k zákonu č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov k niektorým problematickým oblastiam pri posudzovaní vyčíslenia výšky základu dane z príjmov, a to konkrétne v bode č. 7. Podľa tohto usmernenia slovenský platiteľ DPH, ktorý v inom členskom štáte zaplatí daň z pridanej hodnoty, nemá nárok na jej vrátenie v tuzemsku, ale môže si uplatniť nárok na vrátenie (refundáciu) dane v tom členskom štáte, v ktorom bola zaplatená za podmienok platných v príslušnom členskom štáte.

Takto zaplatená daň z pridanej hodnoty v inom členskom štáte, na ktorú nie je nárok na odpočítanie v tuzemsku, sa podľa § 19 ods. 3 písm. k) zákona považuje za daňový výdavok za predpokladu, že samotné obstaranie predmetov alebo služieb v zahraničí je uznaným daňovým výdavkom podľa § 19 zákona. V prípade, ak pôjde o obstaranie takých predmetov a služieb, ktoré nie sú uznaným daňovým výdavkom, potom ani zaplatená DPH v zahraničí nie je uznaným daňovým výdavkom.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre podporu v nezamestnanosti a invalidný dôchodok

Nárok na uplatnenie vrátenia (refundáciu) dane vzniká v príslušnom členskom štáte podľa práva členského štátu, ale zvyčajne až v nasledujúcom kalendárnom roku pri splnení podmienok požadovaných legislatívnou úpravou príslušného členského štátu. Uplatnenie nároku na vrátenie teda neznamená, že daň bude automaticky aj vrátená. Vrátenie DPH slovenskému platiteľovi dane v zahraničí sa zahrnie do príjmov - základu dane, v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k jej vráteniu na základe oznámenia príslušného členského štátu.

Z uvedeného usmernenia vyplývalo, že účtovná jednotka mohla o vrátenie DPH zaplatenej v zahraniční požiadať; podľa nového usmernenia, ak má nárok na vrátenie dane zaplatenej v zahraničí, musí o jej vrátenie požiadať a zároveň musí o tomto nároku na vrátenie dane aj účtovať.

Problém účtovania DPH pri nákupe PHL v zahraničí

Usmernenie MF SR č. MF/014716/2006-721 ustanovuje len účtovanie nároku na vrátenie DPH zaplatenej v zahraničí (MD 378/D 648), ale neustanovuje spôsob, akým sa má zaúčtovať v účtovníctve vedenom v SR, napr. DPH z nákupu PHL - nafty, a to v členskom štáte, v ktorom má účtovná jednotka zo SR nárok požiadať o vrátenie DPH z tejto nafty. Bude účtovať o tejto dani priamo do nákladov na účet 501 alebo priamo na účet 378? Pretože postupy účtovania tento prípad neriešia a ani ministerstvo nevydalo k tejto problematike žiadne usmernenie, je v kompetencii účtovnej jednotky, ako daný prípad zaúčtuje.

Praktické príklady účtovania

Pre lepšie pochopenie účtovania nároku na vrátenie DPH z CZK uvádzame nasledujúce príklady:

Príklad 1: Nákup PHL v Českej republike

Dopravná firma, platiteľ DPH na území SR, vykonáva prepravu v zahraničí. Z nákupu pohonných látok v zahraničí si zatiaľ neuplatňovala odpočet DPH. Pri uplatnení nároku na vrátenie DPH zaplatenej v zahraničí je potrebné vychádzať zo zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH. Ďalej je potrebné zistiť, či v danom štáte z nakúpeného tovaru alebo služby daná krajina daň vracia alebo nie a v akej výške. Teda účtovná jednotka si musí najskôr zistiť, či má nárok na vrátenie dane alebo nie a v akej výške a ak zistí, že má nárok na vrátenie DPH v zahraničí, musí o tomto nároku účtovať vo svojom účtovníctve vedenom v SR.

Prečítajte si tiež: Výpočet dávky v nezamestnanosti

Z uvedeného účtovania vyplýva, že účtovná jednotka si bude nárokovať na vrátenie daň zaplatenú v CZK vo výške 7 000 CZK. Podľa § 4 ods. 7 zákona o účtovníctve účtovná jednotka je povinná viesť účtovníctvo a zostavovať účtovnú závierku v peňažných jednotkách meny euro. V prípade pohľadávok a záväzkov, podielov, cenných papierov, derivátov, cenín a peňažných prostriedkov, ak sú vyjadrené v cudzej mene, je účtovná jednotka povinná účtovať v eurách aj v cudzej mene; táto povinnosť platí aj pri opravných položkách, rezervách a technických rezervách, ak majetok a záväzky, ktorých sa týkajú, sú vyjadrené v cudzej mene. Pri oceňovaní nárokovanej dane na jej vrátenie musí účtovná jednotka postupovať ako pri bežnom účtovaní a oceňovaní majetku vyjadreného v cudzej mene.

V § 24 zákona o účtovníctve je stanovený deň ocenenia, ku ktorému musia účtovné jednotky ocenenie majetku a záväzkov vykonať. Podľa § 24 ods. b) v deň, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka. Podľa § 24 ods. 4 zákona o účtovníctve pri prevode peňažných prostriedkov z účtu zriadeného v cudzej mene na účet zriadený v eurách a z účtu zriadeného v eurách na účet zriadený v cudzej mene sa použije kurz, za ktorý boli tieto hodnoty nakúpené alebo predané. Podľa § 24 ods. 6 zákona o účtovníctve prijaté preddavky alebo poskytnuté preddavky ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, sa neprepočítavajú referenčným výmenným kurzom alebo kurzom NBS, ale zostanú ocenené v historickom ocenení ako pri vzniku účtovného prípadu.

V príklade uvažujeme so situáciou, že zamestnanec účtovnej jednotky dňa 5. 2. obdržal od účtovníčky preddavok v CZK ocenený v kurze ECB vo výške 50 000 CZK. Kurz ECB zo dňa predchádzajúci dňu uskutočnenia účtovného prípadu dňa 4. 2. bol napr. vo výške 25,947 CZK/€. Dňa 15. 2. vykonal vyúčtovanie zahraničnej pracovnej cesty vrátane nákupu PHL. Cestovný príkaz aj vyúčtovanie nákupu PHL zúčtuje v kurze, v akom mu bol preddavok poskytnutý, teda 25,947 CZK/€. V príklade abstrahujeme od vyúčtovania stravného zo zahraničnej cesty, zameriavame sa len na zaúčtovanie PHL zakúpených v zahraničí a zaúčtovanie nároku na ich vrátenie.

Do nákladov na príslušný analytický účet vytvorený k účtu 501 sa zaúčtuje nákup PHL vo výške 1 348,90 €. Do nákladov na samostatný analytický účet vytvorený k účtu 501 sa zaúčtuje aj DPH k tomuto nákupu PHL, ktorú účtovná jednotka zaplatila v Českej republike. Táto suma je zároveň sumou, ktorú si bude účtovná jednotka nárokovať vrátiť. Účtovná jednotka si bude nárokovať sumu 7 000 CZK. Pohľadávka sa ocení kurzom určeným a vyhláseným ECB alebo NBS v deň predchádzajúci dňu uskutočnenia účtovného prípadu. Ak si DPH bude nárokovať v ten istý deň, v ktorom zaúčtovala nákup PHL, nárok na vrátenie DPH ocení rovnakým kurzom: 7 000 CZK : 25,947 CZK/€ = 269,78 € a túto sumu zaúčtuje na stranu Má dať účtu 378 - Ostatné pohľadávky a zároveň do výnosov na účet 648.

Ak účtovná jednotka bude o vrátenie DPH žiadať v iný deň, použije aktuálny kurz zo dňa predchádzajúceho dňu uskutočnenia účtovného prípadu = nároku na vrátenie DPH zaplatenej v zahraničí. Napr. účtovná jednotka požiada o vrátenie DPH 1x za štvrťrok. Keďže za 1. štvrťrok sa uskutočnil len tento nákup PHL v CZK, účtovná jednotka požiada o vrátenie 7 000 CZK. Ak o vrátenie DPH požiada dňa 30. 3., potom na prepočet použije kurz zo dňa 29. 3., ktorý bude napr. vo výške 25,832 CZK/€. Účtovná jednotka obdrží 7 000 CZK napr. dňa 15. 8. Kurz ECB deň predchádzajúci tomuto dňu 14. 8. bude napr. vo výške 25,648 CZK/€. Účtovná jednotka obdržala sumu vrátenej dane o 1,95 € vyššiu, než si nárokovala, čím účtovnej jednotke na účte 378 - Ostatné pohľadávky vznikol kurzový zisk.

Príklad 2: Viacero nárokov na vrátenie DPH za účtovné obdobie

Účtovnej jednotke za účtovné obdobie vznikli nasledovné nároky na vrátenie dane v Českej republike:

• 15. 3.
• 24. 6.
• 30. 9.
• 28. 11.

Dňa 28. 12. účtovná jednotka požiada o vrátenie DPH. 2 000 CZK + 8 640 CZK + 3 680 CZK + 2 640 CZK = 16 960 CZK, kurz zo dňa 27. 12.

Účtovná jednotka požiadala o vrátenie dane za celé účtovné obdobie. Jednotlivé sumy dane vyjadrené v CZK spočíta, ocení kurzom CZK/€ a zaúčtuje nárok na účet pohľadávky a do výnosov. V nasledujúcom účtovnom období účtovná jednotka obdrží daň na bankový účet. Kurz CZK/€ bude vo výške 25,115 CZK/€. Kurzový rozdiel z účtu 378 = 675,29 € - 679,87 € = - 4,58 € = kurzová strata, pretože v čase prijatia dane na bankový účet účtovná jednotka obdržala menšiu sumu, než aká bola vypočítaná v čase uplatnenia nároku na vrátenie dane. Zaúčtovanie kurzovej straty, účtovný predpis: MD 563/D 378.

Príklad 3: Nezaúčtovaný nárok na vrátenie DPH v minulom období

Dopravná firma, platiteľ DPH na území SR, vykonáva prepravu v zahraničí. Účtovná jednotka nezaúčtovala nárok na vrátenie dane v danom účtovnom období. Nárok na jej vrátenie si uplatní až v nasledujúcom účtovnom období.

Ak účtovná jednotka nezaúčtovala nárok na vrátenie DPH z tovarov a služieb obstaraných v zahraničí počas účtovného obdobia a neurobila tak ani v rámci účtovných závierkových a upravujúcich závierkových účtovných prípadov a v nasledujúcom účtovnom období si uplatňuje nárok na vrátenie DPH z iného členského štátu, bude účtovať o oprave chýb minulých účtovných období.

Ak účtovná jednotka nezaúčtovala nárok na vrátenie DPH z tovarov a služieb obstaraných v zahraničí počas účtovného obdobia a neurobila tak ani v rámci účtovných operácií podľa § 2a ods. 1 postupov účtovania pre podnikateľov (závierkové a upravujúce závierkové účtovné prípady) a v nasledujúcom účtovnom období si uplatňuje nárok na vrátenie DPH z iného členského štátu, postupuje pri významnej sume podľa § 59 ods. 14 postupov účtovania a účtuje nárok ako opravu chyby minulých účtovných období voči nerozdelenému výsledku hospodárenia minulých rokov. Ak ide o opravu nevýznamnej sumy, postupuje účtovná jednotka podľa § 5 ods.

Opravy nevýznamných nákladov a nevýznamných výnosov minulých účtovných období sa účtujú ako účtovné prípady bežného účtovného obdobia na príslušných účtoch nákladov alebo výnosov z hospodárskej činnosti účtovnej jednotky (§ 5 ods. 1 postupov účtovania). Opravy významných nákladov a významných výnosov sa účtujú na účte 428 - Nerozdelený zisk minulých rokov alebo na účte 429 - Neuhradená strata minulých rokov (§ 59 ods. 14 postupov účtovania). Podmienku významnosti si stanovuje účtovná jednotka sama.

Praktické rady a odporúčania

• Zistiť si podmienky vrátenia DPH: Účtovná jednotka najskôr musí zistiť, či má nárok na vrátenie dane zaplatenej v zahraničí, teda musí byť dôsledne oboznámená so zákonom o DPH platným na území SR a so zákonom o DPH platným v štáte, v ktorom si bude nárokovať vrátenie DPH.
• Analytické účtovanie: Ak účtovná jednotka má nárok na vrátenie dane zaplatenej v zahraničí, jej výšku zaúčtuje do nákladov na príslušný nákladový účet, ktorého sa účtovný prípad týka, len na osobitný analytický účet z dôvodu, aby vedela, akú výšku dane si má nárokovať.
• Oceňovanie v cudzej mene: Pri ocenení nároku na vrátenie dane v cudzej mene a prijatím sa postupuje ako pri bežnom spôsobe účtovania a oceňovania majetku vyjadreného v cudzej mene.
• Oprava chýb minulých období: Ak účtovná jednotka nezaúčtovala nárok na vrátenie DPH z tovarov a služieb obstaraných v zahraničí počas účtovného obdobia a neurobila tak ani v rámci účtovných operácií podľa § 2a ods. 1 postupov účtovania pre podnikateľov (závierkové a upravujúce závierkové účtovné prípady) a v nasledujúcom účtovnom období si uplatňuje nárok na vrátenie DPH z iného členského štátu, postupuje pri významnej sume podľa § 59 ods. 14 postupov účtovania a účtuje nárok ako opravu chyby minulých účtovných období voči nerozdelenému výsledku hospodárenia minulých rokov.
• Zahraničná DPH a daňové výdavky: Ak platiteľovi nárok na vrátenie DPH zaplatenej v IČŠ vznikol (splnil všetky podmienky, suma DPH je 50 eur a viac a podal žiadosť o jej vrátenie) - DPH je daňovým výdavkom v tom zdaňovacom období, v ktorom účtuje o nároku na jej vrátenie. Ak máte nárok na vrátenie dane a podáte žiadosť o jej vrátenie - je to daňový výdavok. V programe Omega počas roka účtujete DPH na dokladoch zDF a zPD na účet 548 (príp. rovnaký účet ako náklad, ktorého sa DPH týka, napr. PHL na účet 501.xxx, ubytovanie na účet 518.xxx,…). Na konci roka si pozriete v hlavnej knihe zostatok na danom účte, a keďže viete, že budete podávať žiadať o vrátenie DPH, zaúčtujete predpis cez okruh ID 378/648 - nárok na vrátenie. Účet 548 je teda plne daňovým nákladom v danom roku. Ak máte nárok na vrátenie dane, ale nepodáte žiadosť o jej vrátenie - je to nedaňový výdavok.

Elektronické podávanie žiadostí o vrátenie DPH

Nárok na vrátenie dane upravuje zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v § 55f. Platiteľ registrovaný podľa § 4 alebo 4b uplatňuje nárok na vrátenie dane v členskom štáte, v ktorom mu boli dodané tovary a služby alebo do ktorého doviezol tovar, podaním žiadosti o vrátenie dane elektronickými prostriedkami prostredníctvom elektronického portálu Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky. Žiadosť o vrátenie dane môže podať platiteľ, ak v členskom štáte, v ktorom žiada vrátenie dane, nemá sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo sa v ňom obvykle nezdržiava. Žiadosť podáva najneskôr do 30. septembra kalendárneho roka, ktorý nasleduje po období, za ktoré sa uplatňuje nárok na vrátenie dane.

Obdobie, za ktoré sa žiada vrátenie dane

Platiteľ môže podať žiadosť o vrátenie dane za obdobie jedného roka, ale aj za obdobie kratšie ako jeden rok, avšak nie kratšie ako tri kalendárne mesiace. Ak sa žiadosť vzťahuje na obdobie kalendárneho roka, minimálna suma DPH, ktorej vrátenie môže platiteľ žiadať, je 50 EUR (alebo ekvivalent prepočítaný na menu danej krajiny). Žiadateľ môže do žiadosti o vrátenie dane za príslušné obdobie zahrnúť aj tzv. „zabudnuté“ faktúry z predchádzajúceho obdobia, ale len v tom prípade, ak sa týkajú obdobia príslušného kalendárneho roka, za ktoré sa podáva žiadosť o vrátenie dane. Tzn. do žiadosti o vrátenie dane podanej za IV. štvrťrok 2019 je možné zahrnúť aj faktúry príp. dovozné doklady z I., II. alebo III.

Forma žiadosti

Platiteľ môže podať jednu - tzv. globálnu žiadosť, do ktorej zahrnie všetky nákupy tovarov a služieb vo všetkých členských štátoch, z ktorých si chce uplatniť vrátenie dane alebo môže podať samostatné žiadosti do jednotlivých členských štátov. Webové sídlo finančného riaditeľstva umožňuje rôzne varianty - napr. jedna žiadosť bude zahŕňať Maďarsko a Poľsko, druhá žiadosť len Francúzsko, tretia žiadosť Belgicko, Španielsko a Nemecko a pod.

Zastupovanie pri podávaní žiadosti

Žiadosť o vrátenie dane podáva platiteľ dane alebo sa môže dať zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí a ktorý koná v rozsahu plnomocenstva udeleného písomne (písomné plnomocenstvo nemusí obsahovať úradne overený podpis) alebo ústne do zápisnice u správcu dane (§ 9 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok). Platiteľ sa môže dať zastúpiť aj zahraničnou osobou. Ak je zástupcom právnická osoba, koná za zástupcu jej štatutárny orgán alebo osoba, ktorú tento orgán poveril. V tomto prípade štatutárny orgán vystavuje konkrétnej osobe poverenie podľa Obchodného zákonníka (nie plnú moc). Platiteľ dane môže byť zastupovaný pre oblasť vrátenia dane viacerými zástupcami z rôznych členských štátov. Tzn. žiadosť o vrátenie dane môže byť podaná do každého členského štátu samostatne a teda aj iným zástupcom. Každý zástupca koná v rozsahu plnomocenstva, pričom plnomocenstvá sa nesmú prekrývať, t.j.

#

tags: #nárok #na #vrátenie #DPH #z #CZK