Narok na výživné v Poľsku: Podmienky a daňové aspekty

Platenie výživného je dôležitá povinnosť, ktorá sa týka mnohých daňovníkov. V Nemecku existujú určité podmienky, ktoré umožňujú odpočet výdavkov na výživné v daňovom priznaní. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o podmienkach daňovej uznateľnosti platieb výživného, s osobitným zameraním na zmeny, ktoré nadobudnú účinnosť od roku 2025.

Daňová uznateľnosť platieb výživného v Nemecku

Ak daňovník platí výživné inej osobe, môže si tieto výdavky odpočítať v nemeckom daňovom priznaní. Odpočet však podlieha niekoľkým zákonným podmienkam.

Platby výživného iba z bankového účtu

Od 1. januára 2025 bude daňový úrad v Nemecku uznávať výživné len vtedy, ak bude poukázané z bankového účtu. Platby v hotovosti už v nemeckom daňovom priznaní nebudú odpočítateľné. Táto zmena bola zavedená zákonom o ročnej dani z príjmov 2024. Cieľom je uľahčiť prehľadnosť platieb výživného a zabrániť daňovému zneužívaniu. Výnimky sa môžu udeliť len v prípadoch osobitnej núdze, ak výnimočné okolnosti, ako napríklad vojnová situácia v krajine bydliska, znemožňujú bankový prevod. Platiteľom výživného sa preto odporúča, aby čo najskôr prešli na bankové prevody. Niektorým problémom možno predísť zriadením trvalého príkazu na úhradu výživného. Dôvodom je, že napríklad platby výživného za spätné obdobia nemožno odpočítať.

Výživné na deti a jeho odpočítateľnosť

Rodičia majú vyživovaciu povinnosť voči svojim deťom mladším ako 25 rokov. Výživné na dieťa do tohto veku však nie je odpočítateľné, ak existuje nárok na prídavky na dieťa (Kindergeld) alebo nezdaniteľné minimum na dieťa.

Výška možného odpočtu

Platby výživného sú odpočítateľné do výšky nezdaniteľnej časti základu dane. Maximálna suma na rok 2025 je 12 096 eur. Primerané osobné zaťaženie, ktoré sa inak zohľadňuje pri mimoriadnych výdavkoch, sa na platby výživného nevzťahuje.

Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info

Majetok a príjmy príjemcu výživného

Majetok nad 15 500 eur v prípade príjemcov výživného odpočítateľnosť úplne ruší. Na druhej strane vlastné príjmy príjemcu výživného alebo štátne dotácie, napr. z fondu Bafög (zákon, ktorý reguluje podporu potrebných učňov, žiakov a žiačok ako aj študentov), presahujúce 624 eur ročne, maximálnu sumu len znižujú. V prípade príbuzných alebo manželov v zahraničí možno maximálnu sumu prispôsobiť okolnostiam v krajine pobytu a znížiť ju.

Príklad z praxe

Pani Jana mala manžela Mohima. Z manželstva majú spolu dve maloleté deti. Momentálne bývalý manžel pani Jany žije trvalo v Andorre (na presne neznámom mieste), pričom sa stihol druhýkrát oženiť. Slovenský súd rozhodol, že ex-manžel pani Jany je povinný platiť na svoje dve deti Annu a Danu po 150,- EUR mesačne. Rozsudok je právoplatný a vykonateľný od dňa 01.01.2017.

Vymáhanie výživného zo zahraničia

V prípade, pokiaľ ide o vymáhanie výživného zo zahraničia je možné obrátiť sa na Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže („Centrum”). Základným predpokladom pre vymáhanie výživného s úspešným koncom je skutočnosť, aby bola oprávnenej osobe známa aspoň krajina pobytu povinnej osoby. Toto Centrum sa okrem iného zaoberá aj situáciami, kedy oprávnená osoba žije v zahraničí a požaduje platenie výživného od osoby, ktorá má obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky. V prípade, že sa oprávnená aj povinná osoba nachádza na území SR, Centrum nemá pôsobnosť konať. povinná osoba si nepravidelne, resp. potvrdenie mestského/obecného úradu, že dieťa trvalo žije na území SR a je v opatere matky/otca. Všetky doklady je potrebné doložiť trojmo a majú byť zabezpečené overeným tlmočníckym prekladom do cudzieho jazyka. Ďalším riešením využívaným najmä ak je pobyt povinnej osoby neznámy, je podanie trestného oznámenia pre neplnenie si vyživovacej povinnosti, pokiaľ konanie povinnej osoby naplní znaky trestného činu § 207 Zanedbanie povinnej výživy podľa zákona číslo 300/ 2005 Z. z. INTERPOL sa snaží pomáhať aj v prípadoch, keď dochádza k porušovaniu práv detí na výživné niektorého z rodičov. Veľmi úzko spolupracuje s Centrom pri zisťovaní pobytov, ktorý sa vyhýba vyživovacej povinnosti tým, že opustí Slovenskú republiku. Na základe potvrdenia o podanom trestnom oznámení sa môže Centrum obrátiť na Národnú ústredňu INTERPOL so žiadosťou o súčinnosť pri pátraní po pobyte povinnej osoby prípadne, ak je známa aspoň krajina pobytu povinnej osoby (platí však len pri krajinách Európskej únie), je potrebné Centru túto skutočnosť oznámiť a následne môže Centrum v zmysle osobitných opatrení Nariadenia Rady ES č.

Medzinárodné zmluvy a právna pomoc

Slovenská republika je v súčasnosti v oblasti jurisdikčných noriem viazaná výlučne dvojstrannými medzinárodnými zmluvami. Tieto zmluvy upravujú právne vzťahy vo veciach občianskych, rodinných a trestných. Medzi tieto zmluvy patria:

1. Zmluva medzi Československou republikou s Albánskou ľudovou republikou o právnej pomoci vo veciach občianskych, rodinných a trestných (Praha, 16.1.1959, vyhl. č.
2. Zmluva medzi ČSSR a Bulharskou ľudovou republikou o právnej pomoci vo veciach občianskych, rodinných a trestných (Sofia 25. 11. 1976, vyhl. č.
3. Zmluva medzi ČSSR a Maďarskou ľudovou republikou o právnej pomoci a úprave právnych vzťahov v občianskych, rodinných a trestných veciach (Bratislava 28. 3. 1989, ozn. č.
4. Zmluva medzi ČSSR a Poľskou ľudovou republikou o právnej pomoci o úprave právnych vzťahov vo veciach občianskych, rodinných, pracovných a trestných (Varšava, 21. 12. 1987, vyhl. č.
5. Zmluva medzi ČSR a Rumunskou ľudovou republikou o právnej pomoci vo veciach občianskych, rodinných a trestných (Praha 25. 10. 1958, vyhl. č.
6. Zmluva medzi ČSSR a Vietnamskou socialistickou republikou o právnej pomoci vo veciach občianskych a trestných (Praha, 12. 10. 1982, vyhl. č.
7. Zmluva medzi ČSSR a Zväzom sovietskych socialistických republík o právnej pomoci a právnych vzťahoch vo veciach občianskych, rodinných a trestných (Moskva 12. 8. 1982, vyhl. č.

Tieto zmluvy upravujú právnu pomoc poskytovanú justičnými orgánmi a úpravu niektorých právnych vzťahov v občianskych a trestných veciach.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre podporu v nezamestnanosti a invalidný dôchodok

Dohovor o vymáhaní výživného v cudzine

Dohovor o vymáhaní výživného v cudzine (New York 20.6.1956, vyhl. č. vytvára medzinárodný mechanizmus, ktorý poskytuje osobám, ktoré chcú svoj nárok na výživné uplatniť v meritórnom konaní v cudzine, pomoc. Táto pomoc spočíva v tom, že tieto osoby môžu svoj návrh do cudziny postúpiť prostredníctvom tzv. odosielajúceho orgánu (na Slovensku je ním Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže v Bratislave, ďalej len \ldblquote Centrum\rdblquote ), ktorý poskytuje svoju pomoc bezplatne. Odosielajúci orgán jedného štátu žiadosť postúpi tzv. prijímajúcemu orgánu druhého štátu (v zahraničí sú to spravidla ministerstvá spravodlivosti).

Dohovor neobsahuje záruku vymáhateľnosti výživného. Zabezpečiť, ak ho nie je možné zabezpečiť od povinnej osoby. Vymáhateľnosť (vynútiteľnosť) sa vždy riadi právnym poriadkom prijímajúceho štátu.

Prečítajte si tiež: Výpočet dávky v nezamestnanosti

tags: #narok #na #vyzivne #Polsko #podmienky