Dedenie partnera na Slovensku: Podmienky a možnosti

V súčasnosti mnoho párov uprednostňuje život v spoločnej domácnosti bez manželského zväzku, teda bez sobášneho listu. Spolu vychovávajú deti, splácajú spoločnú hypotéku a hradia náklady na domácnosť. Avšak, v prípade úmrtia jedného z partnerov je situácia ohľadom dedenia odlišná, ako keby išlo o manželov. Právnu úpravu dedenia na Slovensku upravuje najmä zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení. Tento zákon rozlišuje medzi dvoma spôsobmi dedenia: zo zákona a zo závetu. Dedenie zo závetu má prednosť pred dedením zo zákona.

Dedenie zo zákona

Ak poručiteľ nezanechal závet, alebo ak je závet neplatný, nastupuje dedenie zo zákona. Občiansky zákonník rozdeľuje dedičov do štyroch skupín, ktoré majú určené poradie, v akom prichádzajú do úvahy pri dedení.

Prvá dedičská skupina

V prvej dedičskej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovným dielom. Ak niektoré z detí nededí, jeho podiel prechádza na jeho potomkov (vnukov poručiteľa). Ak poručiteľ nebol ženatý/vydatá, majetok si rovným dielom delia deti. Zákon nerozlišuje medzi deťmi manželskými, nemanželskými, osvojenými ani ešte nenarodenými (ak sa narodia živé).

Druhá dedičská skupina

Ak poručiteľ nemá potomkov, alebo ak došlo k ich platnému vydedeniu, dedí sa v druhej dedičskej skupine. V tejto skupine dedí manžel, rodičia poručiteľa a osoby, ktoré žili s poručiteľom najmenej jeden rok pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a starali sa o ňu, alebo boli odkázané na výživu od poručiteľa. Dedia rovnakým dielom, pričom manžel/ka musí dostať aspoň polovicu dedičstva. Práve sem môže spadať aj druh alebo družka.

Podmienky pre dedenie druha/družky v druhej dedičskej skupine:

• Poručiteľ nemá potomkov alebo došlo k ich platnému vydedeniu.
• Druh/družka žil/a s poručiteľom aspoň jeden rok pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a staral/a sa o ňu, alebo bol/a odkázaný/á na výživu od poručiteľa.

Ak poručiteľ nemá ani manžela, ani rodičov, prechádza sa automaticky do tretej dedičskej skupiny.

Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info

Tretia dedičská skupina

V tretej dedičskej skupine dedia poručiteľovi súrodenci a osoby, ktoré žili s poručiteľom v spoločnej domácnosti najmenej jeden rok pred jeho smrťou a starali sa o ňu, alebo boli odkázané na výživu od poručiteľa. Dedia rovnakým dielom.

Štvrtá dedičská skupina

Štvrtá dedičská skupina je pri dedení zo zákona poslednou. Ak niet dedičov v predchádzajúcich skupinách, dedia prarodičia poručiteľa a tí, ktorí s ním žili najmenej rok pred smrťou v spoločnej domácnosti a starali sa o ňu alebo boli na neho odkázaní výživou. Ak by už niektorý zo súrodencov nežil, právo na dedičstvo prechádza na jeho deti (netere, synovcov), tie sa o jeho podiel podelia rovným dielom. Dediť teda môžu otcov otec, otcova matka, matkin otec, matkina matka a ich deti. Ak niet dedičov ani v štvrtej skupine, dedičstvo pripadne štátu.

Dedenie zo závetu

Dedenie zo závetu má vždy prednosť pred dedením zo zákona. Závet je právny dokument, v ktorom poručiteľ vyjadruje svoju poslednú vôľu ohľadom rozdelenia svojho majetku po smrti.

Formy závetu:

• Holografný závet: Musí byť napísaný a vlastnoručne podpísaný poručiteľom.
• Alografný závet: Poručiteľ ho nenapíše vlastnou rukou, ale ho napríklad nadiktuje alebo napíše niekto iný. V takom prípade ho musí vlastnoručne podpísať a pred dvoma súčasne prítomnými svedkami výslovne vyhlásiť, že ide o jeho poslednú vôľu.
• Notársky závet: Najideálnejšie je spísať závet priamo u notára, aby sa predišlo strate alebo úmyselnému zničeniu dokumentu.

Neplatnosť závetu:

Závet môže byť neplatný z viacerých dôvodov, napríklad ak ho spísala osoba, ktorá nebola spôsobilá na právne úkony, ak nemá písomnú formu, alebo ak v ňom poručiteľ opomenie neopomenuteľných dedičov (deti, resp. manžel/ka). V tomto prípade však závet nie je automaticky celý neplatný, ale len relatívne neplatný - teda v rozsahu, v akom porušuje práva neopomenuteľných dedičov.

Neopomenuteľní dedičia:

Potomkovia poručiteľa sú tzv. neopomenuteľní dedičia. Maloletí potomkovia musia dostať aspoň toľko, koľko robí ich zákonný dedičský podiel; plnoletí potomkovia musia dostať zo zákonného podielu aspoň polovicu.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre podporu v nezamestnanosti a invalidný dôchodok

Vydedenie:

Potomkov možno z dedenia úplne vylúčiť len vydedením. Dôvody pre tento postup sú striktne obmedzené; môže k nemu dôjsť len keď potomok:

• v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch,
• o poručiteľa trvalo neprejavuje naozajstný záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať,
• bol odsúdený pre úmyselný trestný čin odňatia slobody v trvaní najmenej 1 roka,
• trvalo vedie neusporiadaný život.

Dedičské konanie

K dedičskému konaniu dochádza po úmrtí človeka s cieľom rozhodnúť, ako sa naloží s jeho majetkom. Návrh na začatie dedičského konania nepodáva potenciálny dedič. Otvorenie dedičského konania má na starosti súd, ktorý ho začína na základe oznámenia o úmrtí z matriky. Následne poverí notára, ktorého rozhodnutia sú záväzné.

Priebeh dedičského konania:

1. Zistenie majetku a dedičov: Notár zistí, čo patrí do dedičstva a kto má nárok dediť. Zabezpečuje majetok pred znehodnotením.
2. Prejednanie dedičstva: Nasleduje prejednanie dedičstva, kde sa dedičia môžu dohodnúť na rozdelení majetku.
3. Uznesenie o dedičstve: Na konci konania súd vydá uznesenie o dedičstve, kde je uvedený majetok zosnulého a dohody dedičov. Uznesenie nadobúda právoplatnosť po uplynutí 15-dňovej lehoty, počas ktorej sa môžu dedičia odvolať.

Dedičstvo je možné aj odmietnuť, a to do 1 mesiaca odo dňa, kedy vás súd o možnosti a následkoch odmietnutia dedičstva upovedomil. Dedičstvo sa často odmieta pre dlhy.

Možnosti ovplyvnenia rozdelenia majetku

Rozdelenie majetku po smrti partnera je možné ovplyvniť najmä spísaním závetu. Závet môže ovplyvniť dedenie po partnerovi najmä v prípadoch, keď partner nemá deti a ako dedičia prichádzajú do úvahy napríklad jeho rodičia alebo súrodenci.

Príklad: Peter a Lucia žijú v spoločnej domácnosti už niekoľko rokov, pričom spolu vlastnia byt v podielovom spoluvlastníctve, každý jednu polovicu. Nie sú manželmi. Peter má dieťa z prvého manželstva, ktoré je už plnoleté, majú spolu dobré vzťahy. Peter si uvedomuje, že v prípade, že by zomrel, zdedí jeho majetok a teda i polovicu celého bytu jeho dieťa. Avšak Peter by rád zanechal čo najväčšiu časť bytu Lucii, nakoľko byt spolu zhodnocovali. Peter preto spíše závet, kde zanechá ¼ bytu, teda polovicu svojej polovice svojmu dieťaťu a druhú štvrtinu bytu zanechá Lucii. Učiní tak zadosť i zákonu, nakoľko Petrove dieťa zdedí polovicu toho, na čo by malo nárok a súčasne zvyšnú časť svojho podielu bytu Peter podľa svojej vôle zanechá partnerke Lucii.

Prečítajte si tiež: Výpočet dávky v nezamestnanosti

tags: #narok #partnera #na #dedicstvo #podmienky