
V súčasnosti mnoho párov uprednostňuje život v spoločnej domácnosti bez manželského zväzku, teda bez sobášneho listu. Spolu vychovávajú deti, splácajú spoločnú hypotéku a hradia náklady na domácnosť. Avšak, v prípade úmrtia jedného z partnerov je situácia ohľadom dedenia odlišná, ako keby išlo o manželov. Právnu úpravu dedenia na Slovensku upravuje najmä zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení. Tento zákon rozlišuje medzi dvoma spôsobmi dedenia: zo zákona a zo závetu. Dedenie zo závetu má prednosť pred dedením zo zákona.
Ak poručiteľ nezanechal závet, alebo ak je závet neplatný, nastupuje dedenie zo zákona. Občiansky zákonník rozdeľuje dedičov do štyroch skupín, ktoré majú určené poradie, v akom prichádzajú do úvahy pri dedení.
V prvej dedičskej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovným dielom. Ak niektoré z detí nededí, jeho podiel prechádza na jeho potomkov (vnukov poručiteľa). Ak poručiteľ nebol ženatý/vydatá, majetok si rovným dielom delia deti. Zákon nerozlišuje medzi deťmi manželskými, nemanželskými, osvojenými ani ešte nenarodenými (ak sa narodia živé).
Ak poručiteľ nemá potomkov, alebo ak došlo k ich platnému vydedeniu, dedí sa v druhej dedičskej skupine. V tejto skupine dedí manžel, rodičia poručiteľa a osoby, ktoré žili s poručiteľom najmenej jeden rok pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a starali sa o ňu, alebo boli odkázané na výživu od poručiteľa. Dedia rovnakým dielom, pričom manžel/ka musí dostať aspoň polovicu dedičstva. Práve sem môže spadať aj druh alebo družka.
Ak poručiteľ nemá ani manžela, ani rodičov, prechádza sa automaticky do tretej dedičskej skupiny.
Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info
V tretej dedičskej skupine dedia poručiteľovi súrodenci a osoby, ktoré žili s poručiteľom v spoločnej domácnosti najmenej jeden rok pred jeho smrťou a starali sa o ňu, alebo boli odkázané na výživu od poručiteľa. Dedia rovnakým dielom.
Štvrtá dedičská skupina je pri dedení zo zákona poslednou. Ak niet dedičov v predchádzajúcich skupinách, dedia prarodičia poručiteľa a tí, ktorí s ním žili najmenej rok pred smrťou v spoločnej domácnosti a starali sa o ňu alebo boli na neho odkázaní výživou. Ak by už niektorý zo súrodencov nežil, právo na dedičstvo prechádza na jeho deti (netere, synovcov), tie sa o jeho podiel podelia rovným dielom. Dediť teda môžu otcov otec, otcova matka, matkin otec, matkina matka a ich deti. Ak niet dedičov ani v štvrtej skupine, dedičstvo pripadne štátu.
Dedenie zo závetu má vždy prednosť pred dedením zo zákona. Závet je právny dokument, v ktorom poručiteľ vyjadruje svoju poslednú vôľu ohľadom rozdelenia svojho majetku po smrti.
Závet môže byť neplatný z viacerých dôvodov, napríklad ak ho spísala osoba, ktorá nebola spôsobilá na právne úkony, ak nemá písomnú formu, alebo ak v ňom poručiteľ opomenie neopomenuteľných dedičov (deti, resp. manžel/ka). V tomto prípade však závet nie je automaticky celý neplatný, ale len relatívne neplatný - teda v rozsahu, v akom porušuje práva neopomenuteľných dedičov.
Potomkovia poručiteľa sú tzv. neopomenuteľní dedičia. Maloletí potomkovia musia dostať aspoň toľko, koľko robí ich zákonný dedičský podiel; plnoletí potomkovia musia dostať zo zákonného podielu aspoň polovicu.
Prečítajte si tiež: Podmienky pre podporu v nezamestnanosti a invalidný dôchodok
Potomkov možno z dedenia úplne vylúčiť len vydedením. Dôvody pre tento postup sú striktne obmedzené; môže k nemu dôjsť len keď potomok:
K dedičskému konaniu dochádza po úmrtí človeka s cieľom rozhodnúť, ako sa naloží s jeho majetkom. Návrh na začatie dedičského konania nepodáva potenciálny dedič. Otvorenie dedičského konania má na starosti súd, ktorý ho začína na základe oznámenia o úmrtí z matriky. Následne poverí notára, ktorého rozhodnutia sú záväzné.
Dedičstvo je možné aj odmietnuť, a to do 1 mesiaca odo dňa, kedy vás súd o možnosti a následkoch odmietnutia dedičstva upovedomil. Dedičstvo sa často odmieta pre dlhy.
Rozdelenie majetku po smrti partnera je možné ovplyvniť najmä spísaním závetu. Závet môže ovplyvniť dedenie po partnerovi najmä v prípadoch, keď partner nemá deti a ako dedičia prichádzajú do úvahy napríklad jeho rodičia alebo súrodenci.
Príklad: Peter a Lucia žijú v spoločnej domácnosti už niekoľko rokov, pričom spolu vlastnia byt v podielovom spoluvlastníctve, každý jednu polovicu. Nie sú manželmi. Peter má dieťa z prvého manželstva, ktoré je už plnoleté, majú spolu dobré vzťahy. Peter si uvedomuje, že v prípade, že by zomrel, zdedí jeho majetok a teda i polovicu celého bytu jeho dieťa. Avšak Peter by rád zanechal čo najväčšiu časť bytu Lucii, nakoľko byt spolu zhodnocovali. Peter preto spíše závet, kde zanechá ¼ bytu, teda polovicu svojej polovice svojmu dieťaťu a druhú štvrtinu bytu zanechá Lucii. Učiní tak zadosť i zákonu, nakoľko Petrove dieťa zdedí polovicu toho, na čo by malo nárok a súčasne zvyšnú časť svojho podielu bytu Peter podľa svojej vôle zanechá partnerke Lucii.
Prečítajte si tiež: Výpočet dávky v nezamestnanosti