
V lete, keď teploty stúpajú, sú zamestnanci vystavení zvýšenému riziku pracovných úrazov spôsobených extrémnymi horúčavami. Inšpekcia práce upozorňuje na nárast ťažkých pracovných úrazov a dokonca aj smrteľných úrazov v letnom období, ktoré sú spôsobené horúčavami, búrkami a nečakanými zmenami počasia. Aké sú práva a povinnosti zamestnancov a zamestnávateľov v súvislosti s ochranou zdravia pri práci v lete?
Pracovný úraz definuje § 195 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce ako poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi, nezávisle od jeho vôle, krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov.
Aby bol úraz klasifikovaný ako pracovný, musia byť splnené nasledovné podmienky:
Pracovný úraz môže byť aj úraz, ktorý zamestnanec utrpel pre plnenie pracovných úloh.
Zamestnávateľ má v prípade pracovného úrazu množstvo povinností:
Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info
V lete môžu extrémne teploty zamestnancov poriadne potrápiť. Vysoké teploty vedú k zvýšenej únave, poklesu výkonnosti a môžu dokonca ohroziť ich zdravie. Zamestnávateľ musí zabezpečiť pitnú vodu pre zamestnancov na vlastné náklady. Odporúča sa konzumácia osviežujúcich nápojov, ktoré dopĺňajú tekutiny, soli a iné látky stratené potením. Zamestnanci by mali mať možnosť robiť prestávky na ochladenie sa, napríklad osprchovaním alebo umytím chladnou vodou. Na pracoviskách s vysokou teplotou je dôležité upraviť pracovný čas tak, aby sa dodržal únosný čas práce. Zamestnávateľ by mal vykonať preventívne opatrenia aj pri teplotách, ktoré ešte nedosahujú kritické hodnoty.
Medzi preventívne opatrenia patrí zabránenie prenikaniu priamych slnečných lúčov cez okná alebo svetlíky použitím žalúzií a roliet. Ak pracovisko nie je klimatizované, je potrebné zabezpečiť dobré vetranie a správne umiestnenie ventilátorov, aby nefúkali priamo na telo zamestnancov.
Čerpanie dovoleniek je aktuálnou témou letných mesiacov, s ktorou sa stretávajú zamestnávatelia a zamestnanci. Zákonník práce ustanovuje viacero pravidiel, ktoré je potrebné dodržiavať. Štandardne má zamestnanec v trvalom pracovnom pomere nárok na štyri týždne dovolenky za kalendárny rok. Zamestnanec, ktorý do konca roka dovŕši najmenej 33 rokov má nárok na päť týždňov dovolenky . Rovnako je to v prípade, keď sa trvale stará o dieťa. V prípade učiteľov, výskumných a umeleckých pracovníkov sa nárok na dovolenku zvyšuje na 8 týždňov. Jej dĺžku môže upravovať aj kolektívna zmluva.
Čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po prerokovaní so zamestnancom podľa plánu dovoleniek. Cieľom tohto dokumentu je naplánovať rozloženie dovolenky zamestnancov na celý kalendárny rok. Operatívne je možné ho meniť. Napriek tomu, že dovolenku určuje zamestnávateľ, zamestnanec mu môže navrhnúť dátum, v ktorom by rád čerpal voľno. Pri určovaní dovolenky je však potrebné prihliadať na úlohy zamestnávateľa a na oprávnené záujmy zamestnanca, ktorými môžu byť napr. školské prázdniny, rodinné oslavy.
Zamestnanec by si mal vyčerpať dovolenku spravidla do konca daného kalendárneho roka, ktorému jej čerpanie prislúcha. V prípade, že u neho nastali prekážky v práci (napr. dočasná pracovná neschopnosť, materská dovolenka, rodičovská dovolenka), resp. zamestnávateľ neurčil jej čerpanie, presúva sa mu táto dovolenka do ďalšieho kalendárneho roka. Ak zamestnávateľ neurčí čerpanie tejto zostatkovej dovolenky najneskôr do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka, zamestnanec si môže určiť jej čerpanie sám. Vyčerpať si ju však musí do konca príslušného kalendárneho roka.
Prečítajte si tiež: Podmienky pre podporu v nezamestnanosti a invalidný dôchodok
Dovolenku je zamestnávateľ povinný oznámiť pracovníkovi aspoň 14 dní vopred, ak sa nedohodnú inak. Štandardne by sa dovolenka mala čerpať vcelku alebo vo väčších časových úsekoch. Ak sa poskytuje vo viacerých častiach, aspoň jedna časť musí byť v trvaní najmenej dvoch týždňov. Zamestnanec sa však so svojim zamestnávateľom môže dohodnúť aj na inej dĺžke, ktorá bude obom stranám vyhovovať.
Zamestnávateľ môže z vážnych dôvodov odvolať zamestnanca z dovolenky. V takomto prípade je však povinný nahradiť zamestnancovi náklady, ktoré mu bez jeho zavinenia vznikli.
Najčastejšie sa na inšpekciu práce v tejto súvislosti obracajú zamestnanci. Nie sú však výnimkou ani situácie, kedy sa o poradenstvo zaujíma zamestnávateľ, ktorý sa chce poradiť, ako situáciu v súvislosti s dovolenkou zamestnancov riešiť zákonnou cestou. Otázky sa týkajú napr. krátenia nároku na dovolenku pri znížení pracovného úväzku, preplatenia dovolenky pri skončení pracovného pomeru, nároku na dovolenku po skončení materskej dovolenky. Najčastejšie porušenia ustanovení Zákonníka práce u zamestnávateľov v tejto oblasti sa za posledné roky týkajú neurčenia plánu dovoleniek, porušenie povinnosti určiť čerpanie základnej výmery dovolenky, nevyplatenia náhrady mzdy za dovolenku pri skončení pracovného pomeru, ako aj nevyplatenia náhrady mzdy za vyčerpanú dovolenku.
Zamestnávatelia sú povinní zabezpečiť v letnom období pre svojich zamestnancov pitný režim - nápoje v primeranom množstve a teplote. Okrem pitného režimu má zamestnávateľ v čase horúčav zabezpečiť dostatočný prívod čerstvého vzduchu so zreteľom na používané pracovné postupy a fyzickú záťaž zamestnancov.
V zmysle Nariadenia vlády SR č. 544/2007 Z. z. sú stanovené smerné hodnoty teplôt pri dlhodobej záťaži teplom (práca vykonávaná viac ako 4 hodiny v daných podmienkach). V tom zmysle sú stanovené preventívne a ochranné opatrenia. Čím je práca fyzicky náročnejšia, tým nižšia teplota by na pracovisku mala byť. Pri sedavom zamestnaní, môže byť v lete na pracovisku najvyššia teplota 28 stupňov. Zamestnanci, ktorí používajú pri práci rôzne pracovné nástroje, napr. kladivo, môžu pracovať pri maximálnej teplote 24 stupňov.
Prečítajte si tiež: Výpočet dávky v nezamestnanosti
Je povinnosťou zamestnávateľa zabezpečiť, aby teploty na pracovisku zodpovedali teplotám, ktoré uvádza vyhláška. Na pracoviskách, kde zamestnanci vykonávajú dlhodobú prácu a nie je možné zabezpečiť optimálne mikroklimatické podmienky, zamestnávateľ zabezpečí aspoň prípustné podmienky, s výnimkou pracoviska vyžadujúceho osobitné tepelné podmienky alebo pracoviska, na ktorom nemožno technickými prostriedkami odstrániť záťaž teplom alebo chladom z technologických procesov, a s výnimkou mimoriadne teplých dní.
Ak optimálne podmienky nemožno zabezpečiť a zamestnanci pracujú viac ako 4 hodiny počas pracovnej zmeny, zamestnávateľ zabezpečí prípustné mikroklimatické podmienky. Zamestnávateľ nie je povinný zabezpečovať prípustné mikroklimatické podmienky na pracovisku vyžadujúcom osobitné tepelné podmienky alebo na pracovisku, na ktorom nemožno technickými prostriedkami odstrániť záťaž teplom z technologických procesov a v prípade mimoriadne teplých dní. V takom prípade musí zamestnávateľ primerane upraviť čas práce.
Teplotné limity a podmienky práce pri vysokých teplotách upravuje zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a vyhláška č. 99/1989 Z. z. o podmienkach ochrany zdravia pred tepelnou záťažou.
Podľa zákonníka práce je zamestnávateľ povinný robiť opatrenia v záujme ochrany života a zdravia zamestnancov pri práci a zároveň zodpovedá za škody spôsobené zamestnancom pracovným úrazom alebo chorobou z povolania. Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť, aby teplota a podmienky pracovného prostredia neovplyvňovali zdravie a bezpečnosť zamestnancov a limitovali tak možné riziká.
Počas letných horúčav musí zamestnávateľ zabezpečiť opatrenia, ktoré zohľadňujú špecifiká jednotlivých pracovísk. Zamestnávateľ musí počítať s tým, že mimoriadne vysoké teploty môžu viesť k únave a k zhoršeniu pozornosti, ale tiež k výraznému zníženiu výkonnosti zamestnanca pri práci, čo by mohlo negatívne ovplyvniť bezpečnosť pri práci. Môže realizovať technické opatrenia, ako je zabránenie prenikaniu slnečných lúčov cez okná použitím žalúzií a roliet, zabezpečiť klimatizáciu, zvýšiť cirkuláciu vzduchu vetraním alebo ventilátormi. Dohľad nad dodržiavaním vhodných podmienok na pracovisku kontrolujú príslušné regionálne úrady verejného zdravotníctva.
Zamestnávateľ má povinnosť zabezpečiť pre svojich zamestnancov pitný režim podľa § 6 ods. 3 písm. b) zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý zároveň ustanovuje aj povinnosť zamestnávateľa upraviť pitný režim vnútorným predpisom. V tomto prípade väčšinou stačí zabezpečiť prístup k pitnej vode z verejnej vodovodnej siete na mieste výkonu práce. Bližšie o pitnom režime hovorí v § 7 vyhláška MZ SR č. 99/2016 Z. z. o podrobnostiach o ochrane zdravia pred záťažou teplom a chladom pri práci.
Zamestnanci by mali dbať na dodržiavanie pitného režimu a piť často menšie dávky tekutín. Nemali by sa dlhodobo vystavovať dlhodobému pôsobiu tepla, striedať pohyb na slnku a oddych v tieni.
V období vysokých horúčav je častou diskutovanou témou, či má zamestnávateľ povinnosť skrátiť dlúžku pracovnej doby. Zákon takúto povinnosť zamestnancovi neukladá, umožňuje mu však posunúť začiatok pracovnej doby na skoršie ranné hodiny, zaradenie častejších prestávok v práci, príp. skrátenie pracovnej doby. V prípade, že sa zamestnávateľ rozhodne skrátiť pracovný čas v súvislosti s horúcim dňom (teplota v tieni je viac ako 30 stupňov Celzia), nesmie krátiť mzdu zamestnancov.
V zmysle zákonníka práce a následne aj v zmysle prílohy č. 3 vyhlášky MZ SR č. 99/2016. V prílohe je zadefinovaný krátkodobo a dlhodobo únosný čas práce rozdelený podľa pohlavia, odevu a klimatických podmienok. Napr. : administratívny zamestnanec v kancelárii bez klimatizácie: podľa prílohy č. 3 pre aklimatizovaného muža podľa tabuľky č. 1 v prílohe pri teplote pri teplote na pracovisku 36 °C a viac musí mať krátený čas. To isté platí pre aklimatizované ženy podľa tabuľky č. 4 prílohy č. 3 vyhlášky MZ SR č. 99/2016 Z.z.
Podľa vyhlášky č. 99/2016 Z. z. Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, optimálna teplota na pracovisku je v priemere 23 °C. Líšiť sa môže aj podľa toho, či je teplé alebo chladné obdobie a podľa triedy do akej vaše zamestnanie patrí. Triedy sa rozdeľujú na základe energetického výdaja pri práci počas bežnej 8 hodinovej pracovnej zmeny.
Trieda 1: Do tejto triedy sa podľa vyhlášky zaraďujú najmä sedavé zamestnanie, alebo ľahká manuálna práca, ktoré si vyžadujú minimálny energetický výdaj. Táto trieda sa rozdeľuje na podtriedy 1a, 1b a 1c. Pre každú podtriedu platí iná optimálna teplota:
Trieda 2: Do tejto triedy sa podľa vyhlášky zaraďujú zamestnania, ktoré si vyžadujú už väčšiu fyzickú námahu. Patria sem napríklad šoféri nákladných áut, traktorov, alebo stavebných strojov. Zaraďujú sa sem aj ľahké stavebné práce, ako maľovanie, omietanie a pod. Optimálna teplota pri týchto zamestnaniach je v teplom období okolo 18- 21 °C, kedy minimálna je v priemere 13 °C a maximálna 25°C. V chladnom období sa táto optimálna teplota pohybuje medzi 12-18 °C, minimálna teplota by mala byť aspoň 12 °C a maximálna 20 °C.
Trieda 3: Stavebné práce, ktoré sú ťažšieho charakteru, ako napríklad nosenie ťažkého materiálu, práca s lopatou, práca s ťažkým kladivom, pílenie, hobľovanie alebo opracovávanie tvrdého dreva, tlačenie alebo ťahanie ťažko naložených vozíkov/fúrikov, otĺkanie odliatkov či kladenie betónových panelov.
Okrem vhodných pracovných podmienok je zamestnávateľ zodpovedný aj za zdravie a bezpečnosť zamestnancov v súlade so zákonom č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci (Zákon o BOZP) a zákonom č. 355/2007 o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia (Zákon) v spojitosti s vyhláškou č. Zamestnávateľ je v zmysle Zákona o BOZP povinný zabezpečiť bezodplatne zamestnancom pitný režim a zamestnanci by mali pitný režim dodržiavať. Bližšie o pitnom režime hovorí v § 7 vyhlášky. Pri práci v horúčave je dôležité pravidelne dopĺňať tekutiny a minerály, ktoré telo stráca potením a dýchaním. Ak zamestnanec pracuje dlhodobo v náročných podmienkach (napríklad vo vonkajšom prostredí počas horúčav alebo pri práci zaradenej do vyššej záťaže), má nárok aj na minerálne nápoje hradené zamestnávateľom. Vyhláška zároveň uvádza povinnosti zamestnávateľa týkajúce sa ochrany zamestnancov pred vysokými teplotami. Extrémne zvýšené teploty počas leta môžu spôsobiť záťaž zamestnancov teplom na väčšine pracovísk.
Zamestnávateľ musí podľa nariadenia vlády 247 z roku 2006 o ochrane zdravia pred záťažou teplom a chladom zabezpečiť na pracovisku pre zamestnancov optimálne mikroklimatické podmienky, a to v teplom aj v chladnom období roka. Mikroklimatické podmienky na pracovisku sú dané teplotou, vlhkosťou a rýchlosťou prúdenia vzduchu. Nariadenie vlády uvádza optimálne a prípustné mikroklimatické podmienky na pracovisku, ktoré vymedzuje konkrétnymi hodnotami. Tieto hodnoty sú odstupňované podľa energetického výdaja zamestnanca, a to podľa toho, akú fyzicky náročnú prácu vykonáva.
Na pracoviskách, kde sú prekračované prípustné hodnoty mikroklimatických podmienok v dôsledku tepelnej záťaže z technologických zdrojov a zariadení, musia byť dodržané dlhodobo a krátkodobo únosné mikroklimatické podmienky.
Ak pracujete posediačky v kancelárii s minimálnou pohybovou aktivitou, máte samozrejme omnoho menší energetický výdaj ako fyzicky pracujúci zamestnanec. Záťaž teplom, ktorú zvládne váš organizmus, závisí aj od energie, ktorú pri práci vydávate. Iné mikroklimatické podmienky na pracovisku teda potrebuje zamestnanec, ktorý sa fyzicky nenamáha a iné ten, ktorý fyzicky pracuje. Čím je práca fyzicky náročnejšia, tým chladnejšie prostredie potrebuje.
Základnou povinnosťou zamestnávateľa je, že vám musí zabezpečiť prípustné mikroklimatické podmienky pri práci. Ak tieto podmienky na pracovisku nie sú dodržané, zamestnávateľ musí vykonať opatrenia, aby u vás nedošlo k poškodeniu zdravia. Napríklad vám musí zabezpečiť častejšie prerušenie práce, alebo po určitom stanovenom čase vám umožniť vykonávať inú prácu, pri ktorej budú dodržané prípustné mikroklimatické podmienky.
Ak sú zamestnanci povinní nosiť pracovný odev, musia mať k dispozícii primeranú šatňu. Tá by mala byť uzamykateľná a mala by umožňovať zamestnancom odkladať si tam obuv a odev. Pokiaľ ide o sprchy a umývadlá, ak to vyžaduje charakter práce, alebo ochrana zdravia, musia mať zamestnanci k dispozícii primeraný počet spŕch. Minimálne musí byť zabezpečená jedna sprcha pre 20 zamestnancov. Rovnako musia byť vykonané opatrenia na oddelenie sprchovacích miestností pre mužov a ženy a musia byť vybavené teplou a studenou tečúcou vodou. Ak na pracovisku nie sú sprchy potrebné, v blízkosti pracovísk a šatní musí byť k dispozícii vhodná miestnosť s umývadlami s tečúcou vodou.
Najmä zamestnanci pracujúci v prašnom prostredí alebo pracujúci so škodlivými látkami musia mať možnosť sa na pracovisku osprchovať.
Nariadenie vlády 269 z roku 2006 o požiadavkách na osvetlenie pri práci určuje požiadavky na denné, umelé a združené osvetlenie na pracovisku a požiadavky na pracoviská bez denného osvetlenia, ktoré sa môžu zriaďovať len výnimočne (napríklad z technických alebo prevádzkových dôvodov). Podmienky týkajúce sa osvetlenia pri práci s počítačom upravuje aj nariadenie vlády 276 z roku 2006 o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri práci so zobrazovacími jednotkami.
Najlepším osvetlením z hľadiska optimálnych svetelných podmienok pre človeka je denné svetlo, nijaký umelý zdroj svetla ho nemôže nahradiť. Podľa technických noriem má byť pracovisko osvetlené denným svetlom tak, aby bolo vidno časť oblohy s vysokým jasom. Často sa však vyskytujú problémy. Raz je denného svetla málo, a vtedy sa musí na pracovisku svietiť aj umelým osvetlením, alebo ho je priveľa, v tom prípade je dobré mať na oknách rolety či žalúzie. Zvlášť v lete sa často stáva, že slnečné lúče vám dopadajú priamo na obrazovku počítača. Na zatienenie proti slnku sú najlepšie vertikálne nastavené lamely žalúzií. Ak už musíte svietiť, urobte to tak, aby sa vám na monitore neodrážalo svetlo z lampy. Na pracovisku treba dodržiavať aj ergonomické pravidlá. Monitor má byť umiestnený tak, aby výška horného okraja obrazovky bola približne vo výške očí. Od tváre by obrazovka mala byť vzdialená 50 až 70 centimetrov.
Upravuje ho nariadenie vlády 201 z roku 2001 o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na pracovisko. Ak sa používa vo firme klimatizácia, musí sa udržiavať v prevádzkyschopnom stave. Na pracoviskách, kde sa nevyskytujú nijaké chemické faktory, musí byť výmena vzduchu na jedného zamestnanca najmenej 30 kubických metrov za hodinu a pri fyzicky náročných prácach 50 kubických metrov na hodinu.
V zamestnaní, najmä ak pracujete viacerí v jednej kancelárii, často dochádza k tomu, že zamestnanci sa nevedia dohodnúť, kedy je teplo alebo zima, na koho práve fúka a akým spôsobom vetrať. Ak nie je na pracovisku klimatizácia, je potrebné zvýšiť prúdenie vzduchu častejším vetraním. Aj s klimatizáciou však treba narábať opatrne. Zdravotné ťažkosti môže spôsobovať aj neustále pustená klimatizácia. Nie každý totiž klimatizáciu dobre znáša, a najmä citlivým ľuďom spôsobuje dráždenie očí, pocit suchosti slizníc, bolesti hlavy či nervozitu. Tieto tepelno-vlhkostné podmienky majú vplyv na subjektívny pocit pohody človeka a na jeho pracovný výkon. Na pracovisku je preto nevyhnutná aj dostatočná vlhkosť a prúdenie vzduchu.
Prestávky v práci upravuje Zákonník práce v § 91. Mladistvému zamestnancovi, ktorého pracovná zmena je dlhšia ako 4 a 1/2 hodiny, je firma povinná poskytnúť prestávku na odpočinok a jedenie v trvaní 30 minút. Posunutie začiatku pracovnej zmeny alebo častejšie prestávky môže zamestnávateľ povoliť zamestnancom na základe kolektívneho vyjednávania, samozrejme, ak vo firme fungujú odbory. Zamestnanec však môže požadovať iba to, čo mu umožňuje Zákonník práce.
Povinnosti zamestnávateľa týkajúce sa ochrany zamestnancov pred vysokými teplotami upravuje zákon č. 355/2007 Z.z. Podrobnejšie tieto povinnosti rozoberá vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR č. 99/2016 Z.z. S účinnosťou poslednej novely od 1. 8. sa horúčavy na pracovisku týkajú vnútornom i vonkajšom prostredí.
Zamestnávateľ má povinnosť znižovať zdravotné riziká na zdravie zamestnancov, a to na najnižšiu možnú a dosiahnuteľnú mieru. Hodnoty faktorov tzv. operatívnej teploty pre daný druh práce, sa merajú nameraná v tieni a stereoteplota.
Ak zamestnávateľ nemôže zabezpečiť optimálne hodnoty mikroklímy na vnútornom pracovisku, musí zabezpečiť prípustné hodnoty faktorov tepelno-vlhkostnej mikroklímy. Ak ani v tomto prípade nie je možné zabezpečiť prípustné hodnoty faktorov tepelno-vlhkostnej mikroklímy, mal zamestnávateľ usilovať na pracovisku celoročne udržiavať únosnú tepelnú záťaž na zamestnancov.
Medzi opatrenia, ktoré môže zamestnávateľ vykonať v čase horúcich letných dní, patria:
Pitný režim musí byť upravený vnútorným predpisom zamestnávateľa. Pri práci v horúčave je dôležité pravidelne dopĺňať tekutiny a minerály, ktoré telo stráca potením a dýchaním. Množstvo tekutín, ktoré je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi, je uvedené v prílohe č. 4 vyhlášky.
Ďalšie opatrenia:
Zamestnávateľ musí posúdiť zdravotné riziko pri činnostiach, pri ktorých je predpoklad záťaže teplom: z technologických dôvodov alebo pri dlhodobej práci na vonkajšom pracovisku za mimoriadne teplých dní. Za porušenie povinností v oblasti ochrany zdravia pri práci hrozí zamestnávateľovi pokuta.
Mikroklimatické podmienky na pracovisku zahŕňajú teplo, chlad, vlhko, prúdenie vzduchu, sálavú teplotu strojov, zariadení, materiálu, či prašnosť pracovného prostredia. Tieto podmienky významnou mierou ovplyvňujú pracovnú výkonnosť zamestnancov. Vo všeobecnosti platí, že zamestnanci by mali mať na pracovisku vytvorené optimálne podmienky o ktoré by sa mal starať každý zamestnávateľ.
#
tags: #narok #zamestnanca #v #lete #podmienky