Príspevky pre absolventov škôl: Nárok, možnosti a podpora od ÚPSVaR

Po úspešnom ukončení štúdia na strednej alebo vysokej škole sa absolventi často stretávajú s výzvou nájsť si prvé zamestnanie. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) ponúka absolventom komplexnú podporu a rôzne finančné príspevky, ktoré im môžu pomôcť pri vstupe na trh práce. Tento článok poskytuje podrobný prehľad o možnostiach získania príspevkov pre absolventov od ÚPSVaR, ako aj o ďalších formách podpory.

Projekty a iniciatívy na podporu zamestnávania absolventov

ÚPSVaR realizuje niekoľko národných projektov, ktoré sú zamerané na podporu praxe a zamestnávania absolventov škôl. Cieľom týchto projektov je umožniť absolventom získať odborné zručnosti a praktické skúsenosti u zamestnávateľa, ktoré zodpovedajú ich dosiahnutému vzdelaniu. Projekty sa realizujú v zmysle § 54 ods. 1 písm. a) zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti.

Všetky projekty na podporu absolventskej praxe a zamestnávania absolventov sú určené pre celé územie Slovenska s výnimkou Bratislavského samosprávneho kraja. To znamená, že miesto výkonu praxe alebo novovytvorené pracovné miesto musí byť v niektorom zo samosprávnych krajov Slovenska, s výnimkou Bratislavského kraja.

Absolventská prax štartuje zamestnanie

Tento projekt má dve aktivity, ktoré sa zameriavajú na podporu absolventov.

Aktivita č. 1: Podmienky vykonávania absolventskej praxe

Pre zaradenie absolventa na prax je potrebné spísať dve žiadosti: žiadosť zamestnávateľa o zabezpečenie absolventa a žiadosť absolventa o zaradenie na prax a o poskytnutie príspevku. Dĺžka praxe je najmenej tri mesiace, maximálne do dosiahnutia veku 26 rokov. O dĺžke praxe rozhoduje úrad práce. Zamestnávateľ predkladá úradu práce dochádzku absolventa, na základe ktorej úrad vypláca absolventovi paušálny príspevok. Počas praxe má absolvent nárok na 10 dní voľna, najskôr po dvoch mesiacoch vykonávania praxe.

Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info

Zamestnávateľovi sa počas absolventskej praxe neposkytuje žiadny finančný príspevok a nie je povinný absolventovi poskytovať mzdu. Absolventovi poskytuje finančný príspevok úrad práce vo výške 65 % sumy životného minima.

Aktivita č. 2: Príspevok pre absolventov po ukončení praxe

Tento príspevok je určený pre občanov mladších ako 26 rokov, ktorí ukončili školu v dennej forme štúdia pred menej ako dvoma rokmi, nemali pravidelne platené zamestnanie a sú evidovaní na úrade práce. Dôležitou podmienkou je, aby mali u zamestnávateľa ukončené vykonávanie absolventskej praxe a od jej ukončenia neuplynulo viac ako 30 dní.

Pre získanie finančného príspevku je podmienkou vytvorenie nového pracovného miesta prostredníctvom pracovného pomeru s absolventom, ktorý spĺňa uvedené podmienky. Prijatie absolventa do pracovného pomeru sa musí uskutočniť najneskôr do 30 kalendárnych dní od ukončenia praxe. Pracovný pomer musí byť dohodnutý na plný úväzok na dobu určitú najmenej na deväť mesiacov alebo na dobu neurčitú s podmienkou zamestnávania najmenej deväť mesiacov.

Ciele projektu

• Podpora získavania, zapracovania a udržania zamestnania pre mladých ľudí do 30 rokov a znevýhodnených nezamestnaných.
• Riešenie nedostatku pracovnej sily na trhu práce.

Nástroje projektu

• Motivačný finančný príspevok pre znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie.
• Finančný príspevok pre mladých na vykonávanie absolventskej praxe.
• Finančný príspevok pre zamestnávateľa na mzdu pre znevýhodneného uchádzača a uchádzača do 30 rokov (NEET).
• Finančný príspevok chránenej dielni/pracovisku, ak sa ich bývalý zamestnanec so zdravotným postihnutím uplatní na otvorenom trhu práce.
• Finančný príspevok zamestnávateľom aj znevýhodneným uchádzačom počas práce na skúšku.
• Finančný príspevok mladým (NEET) alebo znevýhodneným uchádzačom na začatie samostatnej zárobkovej činnosti.
• Finančný príspevok pre zamestnávateľov na prispôsobenie pracovísk pre osoby so zdravotným postihnutím.
• Finančný príspevok na udržanie osoby so zdravotným postihnutím v zamestnaní na otvorenom trhu práce.

Kto sú znevýhodnení uchádzači o zamestnanie?

Občania, ktorí ukončili poberanie materského alebo rodičovského príspevku menej ako dva roky pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie a počas poberania príspevku nemali príjem zo zárobkovej činnosti.

Evidencia na ÚPSVaR po ukončení štúdia

Zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie na ÚPSVaR je dobrovoľné. Ak sa absolvent rozhodne nezaevidovať, musí si sám hradiť zdravotné poistenie.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre podporu v nezamestnanosti a invalidný dôchodok

Lehoty na evidenciu

• Absolvent strednej školy: Žiadosť o zaradenie do evidencie je potrebné podať do 10. septembra kalendárneho roku, v ktorom ukončil štúdium. Rodič má nárok na prídavky na dieťa do 31.

Pracovné možnosti pre absolventov

Absolventi stredoškolského a vysokoškolského štúdia pri zaradzovaní sa na trh práce čelia novým výzvam. Nie všetkým sa podarí bezprostredne po záverečných skúškach nastúpiť do zamestnania a uzavrieť riadnu pracovnú zmluvu. Absolvent má možnosť pracovať na dohodu o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, môže rozbehnúť samostatnú zárobkovú činnosť, požiadať o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie a čerpať tak výhody, ktoré mu úrad ponúka, vrátane získania niektorých príspevkov definovaných v zákone o službách zamestnanosti. Frekventovanou voľbou je najmä absolventská prax. Zamestnávanie absolventov stredných a vysokých škôl zostáva stále aktuálnou témou.

Zákonník práce v ustanovení § 11 definuje zamestnanca ako fyzickú osobu, ktorá v pracovnoprávnych vzťahoch, a ak to ustanovuje osobitný predpis, aj v obdobných pracovných vzťahoch, vykonáva pre zamestnávateľa závislú prácu.

Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru

Na základe vyššie uvedených dohôd vzniká pracovnoprávny vzťah, ale nie pracovný pomer. Pracovnoprávny vzťah, ktorý dohoda zakladá, je podstatne voľnejší než pracovný pomer a vytvára pomerne široký priestor na uplatnenie zmluvnej voľnosti účastníkov. Na druhej strane, na rozdiel od pracovného pomeru nezakladá niektoré právne nároky, najmä pokiaľ ide o nárok na dovolenku, nárok na náhradu mzdy pri prekážkach v práci, odmenu za prácu nadčas. Vzhľadom na uvedené nie je možné na predmetné dohody použiť ustanovenia Zákonníka práce o pracovnom pomere, okrem všeobecnej časti Zákonníka práce a Občianskeho zákonníka. Na uvedené dohody sa nevzťahuje zákon o minimálnej mzde. Dohody nezakladajú viacero nárokov, čo však nevylučuje, že si účastníci môžu jednotlivé nároky dohodnúť priamo v predmetnej dohode. Forma dohôd musí byť vždy písomná, pričom nedodržanie písomnej formy postihuje Zákonník práce sankciou neplatnosti.

Dohoda o vykonaní práce

Uzatvára sa na práce jednorazového charakteru určeného výsledkom práce, t. j. pracovný záväzok zamestnanca má formu pracovnej úlohy. Ide o pracovný záväzok vymedzený individuálne, nie druhovo. Dohodu o vykonaní práce zamestnávateľ môže uzatvoriť s fyzickou osobou, ak predpokladaný rozsah práce (pracovnej úlohy), na ktorý sa táto dohoda uzatvára, nepresahuje 350 hodín v kalendárnom roku. Do predpokladaného rozsahu práce sa započítava aj práca vykonávaná zamestnancom pre zamestnávateľa na základe inej dohody o vykonaní práce. Zamestnanec sa zaväzuje vykonávať pre zamestnávateľa nasledujúce práce: preklad publikácie od autora Milana Fedora, Stratený svet, v rozsahu 336 strán zo slovenského jazyka do francúzskeho jazyka. Pracovná úloha sa musí vykonať v dohodnutej dobe, inak môže zamestnávateľ od dohody odstúpiť. Zamestnanec môže od dohody odstúpiť, ak nemôže pracovnú úlohu vykonať preto, že mu zamestnávateľ neutvoril dohodnuté pracovné podmienky.

Dohoda o pracovnej činnosti

Dohoda o pracovnej činnosti je podobne ako dohoda o brigádnickej práci študentov vymedzená druhom práce. Na základe dohody o pracovnej činnosti možno vykonávať pracovnú činnosť v rozsahu najviac 10 hodín týždenne. Uvedenú dohodu je možné použiť len na príležitostnú prácu. Zákon zakotvuje písomnú formu tejto dohody, čo podmieňuje sankciu neplatnosti. Zákonnými náležitosťami tejto dohody sú: dohodnutá práca, dohodnutá odmena za vykonanú prácu, dohodnutý rozsah pracovného času a doba, na ktorú sa dohoda uzatvára. Jedno vyhotovenie je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi. Dohodu je možné uzavrieť na určitú dobu alebo na neurčitý čas. V dohode možno dohodnúť spôsob jej skončenia. Okamžité skončenie možno dohodnúť len na prípady, v ktorých možno okamžite skončiť pracovný pomer. Ak spôsob skončenia nevyplýva priamo z dohody, možno ju skončiť dohodou účastníkov k dohodnutému dňu a jednostranne len výpoveďou bez uvedenia dôvodu s 15-dennou výpovednou dobou, ktorá sa začína dňom, v ktorom sa písomná výpoveď doručila druhému účastníkovi dohody.

Prečítajte si tiež: Výpočet dávky v nezamestnanosti

Verejné zdravotné poistenie a sociálne poistenie pri dohodách

Fyzické osoby, ktoré vykonávajú práce na základe uvedených dohôd, sa podľa zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov nepovažujú za zamestnancov. Z uvedeného vyplýva, že zamestnávateľ tieto osoby neprihlasuje na verejné zdravotné poistenie. Preddavky na poistné neplatí zamestnávateľ ani zamestnanec, ale tieto platí samoplatiteľ. Ide o dobrovoľne nezamestnané osoby, ktoré v čase, keď vykonávajú činnosti a poberajú odmenu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, nie sú zamestnancami, samostatne zárobkovo činnými osobami, nie sú uchádzačmi o zamestnanie evidovanými na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Avšak povinnosť platiť poistné na zdravotné poistenie z príjmov dosiahnutých na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru v zmysle zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov nemá napr. nezaopatrené dieťa (t. j. dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky a po skončení povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 26 rokov veku, ak sa sústavne pripravuje na povolanie. Nezaopatrené dieťa nie je dieťa, ktoré sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom, ak už získalo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a bol mu priznaný akademický titul. Za sústavnú prípravu na povolanie je označované štúdium na strednej škole po skončení povinnej školskej dochádzky alebo štúdium na vysokej škole do získania vysokoškolského vzdelania druhého stupňa.) alebo poberateľ rodičovského príspevku, zahraničný študent, osoba zaradená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, študent doktorandského študijného programu v dennej forme štúdia atď. Z uvedeného vyplýva, že za žiakov stredných škôl platí štát poistné iba do dňa vykonania maturitnej skúšky, najdlhšie do 31. 8. daného roku. Ak si absolvent stredoškolského štúdia nepodá na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, nezamestná sa, nezačne vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť alebo nepokračuje v ďalšom štúdiu na vysokej škole, je od 1. 9. daného roku povinný začať si platiť poistné. Za absolventa vysokej školy platí poistné štát iba do dňa vykonania štátnej záverečnej skúšky. Deň skončenia vysokej školy je posledným dňom, keď za študenta platí poistné štát. Ak sa absolvent strednej alebo vysokej školy zaeviduje na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny alebo začne vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť, je povinný tieto skutočnosti oznámiť zdravotnej poisťovni.

Podľa zákona č. 461/2003 Z. z. Povinne úrazovo poistený je zamestnávateľ, okrem zamestnávateľa sudcu podľa osobitného predpisu, t. j. zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení zákonov v znení neskorších predpisov a zamestnávateľa prokurátora podľa osobitného predpisu, t. j. zákona č. 154/2001 Z. z. Nárok na úrazové dávky v rozsahu ustanovenom zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov má aj žiak strednej školy a študent vysokej školy, ktorí utrpeli pracovný úraz alebo im vznikla choroba z povolania pri praktickom vyučovaní v období odbornej (výrobnej) praxe. Povinne garančne poistený nie je zamestnávateľ, ktorý je zastupiteľský úrad cudzieho štátu, a zamestnávateľ, na ktorého nemôže byť vyhlásený konkurz podľa osobitného predpisu, t. j. podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (napr. Národná banka Slovenka, obec, vyšší územný celok, štátna rozpočtová a príspevková organizácia).

Pracovná zmluva

Pracovnoprávny vzťah medzi zamestnávateľom a zamestnancom je založený na základe písomnej pracovnej zmluvy v zmysle § 42 Zákonníka práce. Zamestnávateľ v pracovnej zmluve uvedie okrem vyššie uvedených náležitostí aj ďalšie pracovné podmienky, a to výplatné termíny, pracovný čas, výmeru dovolenky a dĺžku výpovednej doby. V pracovnej zmluve možno dohodnúť ďalšie podmienky, o ktoré majú účastníci záujem, najmä ďalšie hmotné výhody. V zmysle novelizácie Zákonníka práce, účinnej od 1. 9. 2007, sa zakotvilo, že v mzdových podmienkach dohodne zamestnávateľ najmä formy odmeňovania zamestnancov, sumu základnej zložky mzdy a ďalšie zložky plnení poskytovaných za prácu a podmienky ich poskytovania. V pracovnej zmluve zamestnávateľ so zamestnancom dohodne v nadväznosti na druh práce: základnú mzdu zamestnanca, súčasne napríklad ročnú odmenu v stanovenej výške, termín jej vyplácania (stanovený výplatný termín), podmienky pre jej vyplatenie (konkrétne podmienky - splnenie kritérií môže byť stanovené v internom predpise), k základnej mzde môžu byť poskytnuté aj iné pohyblivé zložky mzdy na základe rozhodnutia zamestnávateľa, v súlade so Mzdovým poriadkom. Ďalej sa v pracovnej zmluve dohodne splatnosť mzdy a výplatný termín.

Pracovná zmluva na rozdiel od mandátnej zmluvy poskytuje zamestnancovi vyššiu sociálnoprávnu ochranu. Podstatný je obsah,„aký je obsah, taká je i právna forma“. Existuje viacero rozhodnutí súdov krajín EÚ, ktoré určili, že externí spolupracovníci v skutočnosti vykonávajú závislú prácu. V prvom rade ide o subjekty zmluvy. V prípade mandátnej zmluvy sú nimi na oboch stranách podnikatelia, aj keď Obchodný zákonník umožňuje uzavrieť mandátnu zmluvu aj na výkon nepodnikateľskej činnosti. Mandatárom môže byť fyzická, ale aj právnická osoba. V pracovnom pomere sa vyžaduje osobný výkon práce, t. j. zamestnanec sa nemôže dať nikým zastúpiť. V prípade mandátnej zmluvy zákon umožňuje výkon činnosti aj niekým iným ako mandatárom. Mandatár môže robiť právne úkony v mene mandanta, len ak bol ním splnomocnený. V mene zamestnávateľa - právnickej osoby, sú oprávnené robiť právne úkony v pracovnoprávnych vzťahoch: štatutárne orgány, ktoré sú oprávnené vykonávať v mene zamestnávateľa všetky právne úkony, ďalšie orgány, vedúci jednotlivých organizačných útvarov, ktorí sú oprávnení vykonávať v mene zamestnávateľa právne úkony len v rozsahu svojho funkčného oprávnenia stanoveného organizačnými predpismi, a zamestnanci, ktorí sú písomne poverení vykonávať v mene zamestnávateľa určité právne úkony. Spoločnou charakteristikou týchto dvoch kategórií zamestnancov je, že ich oprávnenie robiť právne úkony v mene zamestnávateľa nie je, tak ako je to napr. Nie každý vedúci zamestnanec zamestnávateľa je oprávnený robiť právne úkony v mene zamestnávateľa. Pre pojem vedúceho zamestnanca podľa Zákonníka práce stačí, ak vedúci zamestnanec riadi prácu svojich podriadených zamestnancov, na tento účel im ukladá pracovné úlohy a dáva im záväzné pokyny bez toho, aby robil v mene zamestnávateľa právne úkony. Pre status vedúceho zamestnanca nie je rozhodujúci počet riadených zamestnancov. Písomné poverenie dáva zamestnancovi samotný zamestnávateľ - fyzická osoba, alebo štatutárny orgán právnickej osoby. Keďže poveriť možno len vlastného zamestnanca, nemôže byť ním napríklad manžel či manželka, vzhľadom na skutočnosť, že medzi manželmi nemôže byť založený pracovnoprávny vzťah (pracovný pomer, ale ani pracovnoprávny vzťah na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru). Manžel však môže vystupovať ako zástupca svojho manžela, ktorý je v právnej pozícii zamestnávateľa, a to na základe dohody o plnomocenstve. Zároveň je rozdielna aj zodpovednosť zamestnanca v pracovnom pomere a zodpovednosť v rámci obchodnoprávnych vzťahov.

Pracovná zmluva musí obsahovať aspoň druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručnú charakteristiku, miesto výkonu práce (obec a organizačnú časť alebo inak určené miesto), deň nástupu do práce a mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve.

Evidencia na úrade práce

Absolvent si po skončení štúdia nemusí nájsť zamestnanie. V zmysle § 34 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisovmá občan SR právo podať na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, v ktorého územnom obvode má trvalý pobyt, písomnú žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, a to v prípade, že si nemôže, nie je schopný nájsť zamestnanie sám a chce tak využiť služby ponúkané úradom. Zákon neustanovuje lehotu na podanie žiadosti na zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, uchádzač o zamestnanie tak môže urobiť kedykoľvek, v takom prípade ho úrad zaradí do evidencie uchádzačov o zamestnanie odo dňa osobného podania písomnej žiadosti. V prípade, že tak urobí v priebehu 7 kalendárnych dní odo dňa skončenia sústavnej prípravy na povolanie, zaradí sa do evidencie uchádzačov o zamestnanie odo dňa nasledujúceho po skončení sústavnej prípravy na povolanie.

Na rozdiel od absolventov vysokých škôl majú študenti po skončení základnej a strednej školy na prihlásenie sa na úrade práce čas. Do konca augusta sú totiž stále považovaní za žiakov a rodičia za nich dostávajú mesačné prídavky na dieťa a zároveň si môžu uplatňovať daňový bonus. Školáci, ktorí pokračujú v štúdiu ďalej, sa na úrade práce hlásiť nemusia. Ostatní by tak mali urobiť na príslušnom úrade v mieste bydliska do 7. septembra.

Príspevky na zamestnávanie absolventov škôl z národných projektov

Pomerne veľkú časť nezamestnaných tvoria aj absolventi škôl, ktorí majú po skončení štúdia problém zamestnať sa. Štát sa snaží rôznymi opatreniami ich podiel na celkovom počte nezamestnaných znížiť. Jedným s takýchto opatrení sú tzv. „národné projekty“ ako aktívne opatrenia štátu na trhu práce podľa § 54 ods. 1 písm. a) zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon o službách zamestnanosti“). Z národných projektov je možné čerpať príspevky na úhradu časti celkovej ceny práce alebo inú formu podpory zamestnávania vybranej skupiny občanov. V prípade absolventov škôl je cieľom národných projektov umožniť mladým ľuďom po absolvovaní školy získať základné pracovné návyky a požadovanú prax, aby sa vedeli lepšie umiestniť na trhu práce. Národné projekty sú okrem prostriedkov zo štátneho rozpočtu financované aj z Európskeho sociálneho fondu v rámci operačného programu Ľudské zdroje. Celý proces od žiadosti o poskytnutie príspevku až po jeho poberanie podnikateľ realizuje v spolupráci s územne príslušným úradom práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej aj ako „úrad práce“).

Pre ktorých podnikateľov sú príspevky určené

Národné projekty na zamestnávanie absolventov škôl: „Absolventská prax štartuje zamestnanie“ (tento národný projekt je ešte rozdelený na dva podprojekty - aktivita č. 1 a aktivita č. 2), „Praxou k zamestnaniu“ a „Praxou k zamestnaniu v BSK“. Všetky spomenuté národné projekty okrem posledného sú určené na zamestnávanie absolventov škôl vo všetkých samosprávnych krajoch Slovenska okrem Bratislavského samosprávneho kraja. Nie je však dôležité to, kde má sídlo alebo bydlisko zamestnávateľ, ale dôležité je to, kde má bydlisko absolvent, na ktorého bude príspevok poberaný. Dôležité je to, aby bol občan vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie úradu práce nachádzajúcom sa v ktoromkoľvek samosprávnom kraji okrem Bratislavského samosprávneho kraja. Kde potom takýto zamestnanec bude vykonávať prácu, nie je dôležité. Výnimkou je posledný zo spomínaných projektov - „Praxou k zamestnaniu v BSK“. Na základe tohto projektu je možné získať príspevok aj na uchádzača o zamestnanie z Bratislavského samosprávneho kraja. Podmienky tohto projektu sú pritom rovnaké ako podmienky projektu „Praxou k zamestnaniu“ (rozdiel je len v tom, že jeden je financovaný aj z prostriedkov Európskej únie a druhý len z prostriedkov štátneho rozpočtu).

Národný projekt „Absolventská prax štartuje zamestnanie“ - aktivita č. 1

Tento národný projekt je určený pre tých uchádzačov o zamestnanie, ktorí sú občanmi mladšími ako 26 rokov veku, ktorí ukončili denné štúdium pred menej ako dvoma rokmi, od jeho ukončenia nemali pravidelne platené zamestnanie (zamestnanie, ktoré trvalo najmenej šesť po sebe nasledujúcich mesiacov) a sú vedení v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej jeden mesiac.

Pre získanie absolventa na prax v rámci tohto projektu je potrebné predložiť úradu práce dve žiadosti. Prvou je žiadosť zamestnávateľa o zabezpečenie absolventa školy vedeného v evidencii uchádzačov o zamestnanie na účely vykonávania absolventskej praxe a druhou žiadosťou je žiadosť absolventa školy o zaradenie na absolventskú prax a o poskytnutie príspevku na vykonávanie absolventskej praxe. Zamestnávateľ vo svojej žiadosti okrem iného uvedie presný počet a druh požadovaných pracovných miest na vykonávanie absolventskej praxe a aj počet absolventov škôl, ktorí už u neho absolventskú prax vykonávali. Zamestnávateľ môže v žiadosti uviesť aj konkrétneho absolventa, ktorého by chcel prijať na absolventskú prax, ale úrad práce nemá povinnosť mu ho prideliť a môže mu prideliť úplne iného absolventa. Dĺžka vykonávania absolventskej praxe je najmenej 3 mesiace a najviac 6 mesiacov, bez možnosti jej predĺženia a opakovaného vykonávania. Počas celej doby vykonávania absolventskej praxe ale absolvent musí spĺňať vyššie uvedené podmienky. Absolventská prax sa vykonáva v rozsahu najviac 20 hodín týždenne. Po uplynutí dvoch mesiacov má absolvent nárok na voľno v rozsahu 10 pracovných dní. Zamestnávateľ je povinný úradu práce každý mesiac do 10 pracovných dní predkladať dochádzku absolventa za predchádzajúci mesiac a po skončení absolventskej praxe vydať absolventovi potvrdenie o vykonaní absolventskej praxe.

V rámci národného projektu „Absolventská prax štartuje zamestnanie“ - aktivita č. 1 zamestnávateľ nezískava za to, že u neho absolvent vykonáva nejakú prax, žiadny príspevok. Výhodou absolventskej praxe pre zamestnávateľa je však práve to, že absolvent u zamestnávateľa vykonáva prácu bezodplatne, teda zadarmo. Zamestnávateľ teda absolventovi počas obdobia, v ktorom u neho vykonáva prácu, neplatí žiadnu mzdu, pretože s ním nemá uzatvorený žiadny pracovnoprávny vzťah. Na druhej strane, absolventovi môže úrad práce poskytovať za každý mesiac príspevok vo výške 65 % sumy životného minima.

Národný projekt „Absolventská prax štartuje zamestnanie“ - aktivita č. 2

Tento národný projekt nadväzuje na predchádzajúci národný projekt. Je tiež určený pre tých uchádzačov o zamestnanie, ktorí sú občanmi mladšími ako 26 rokov veku, ktorí ukončili denné štúdium pred menej ako dvoma rokmi, od jeho ukončenia nemali pravidelne platené zamestnanie (zamestnanie, ktoré trvalo najmenej šesť po sebe nasledujúcich mesiacov) a sú vedení v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej jeden mesiac. Je tu však ešte jedna dôležitá podmienka. Národný projekt „Absolventská prax štartuje zamestnanie“ - aktivita č. 2 je určený len pre tých uchádzačov o zamestnanie, ktorý už absolvovali absolventskú prax či už podľa aktivity č. 1 tohto projektu alebo podľa § 51 zákona o službách zamestnanosti. Rovnako dôležité je aj to, že žiadosť o tento národný projekt je potrebné podať najneskôr do 30 kalendárnych dní od ukončenia vykonávania absolventskej praxe.

Pre získanie príspevku v rámci tohto projektu musí zamestnávateľ prijať na vytvorené pracovné miesto absolventa školy spĺňajúceho vyššie uvedené podmienky na pracovný pomer na ustanovený týždenný pracovný čas (plný pracovný úväzok). Podmienkou je, že pracovný pomer musí byť uzatvorený na dobu určitú najmenej na 9 mesiacov alebo na dobu neurčitú s podmienkou zamestnávania po dobu minimálne 9 mesiacov.

Finančný príspevok v rámci tohto projektu sa poskytuje na úhradu zdravotného poistenia a sociálneho poistenia plateného zamestnávateľom za zamestnanca. Výška finančného príspevku je ale aj limitovaná. Zamestnávateľ príspevok poberá po dobu najviac 6 mesiacov a následne je povinný udržať pracovné miesto najmenej počas ďalších 3 mesiacov, ale už bez možnosti poberania príspevku.

#

tags: #narok #zamestnancov #absolventov