Nevyplatené nemocenské dávky: Postup a práva živnostníkov a zamestnancov

V situáciách, keď zamestnanci alebo živnostníci čelia problémom s nevyplatenými nemocenskými dávkami, je dôležité poznať svoje práva a vedieť, ako postupovať. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o postupoch a nárokoch súvisiacich s nevyplatenými nemocenskými dávkami na Slovensku, s osobitným zameraním na živnostníkov.

Práva zamestnancov a vymáhanie mzdových nárokov

Skúsenosti z inšpekcie práce ukazujú, že zamestnanci často nevedia, ako postupovať pri vymáhaní neuspokojených finančných nárokov od zamestnávateľa. Podľa Zákonníka práce (§ 130 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z.) sa mzda vypláca vo výplatných termínoch dohodnutých v pracovnej alebo kolektívnej zmluve. Mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, pokiaľ nie je dohodnuté inak (§ 129 ods. 1 Zákonníka práce).

Ako postupovať pri nevyplatenej mzde?

1. Výzva na vyplatenie mzdy: Ak zamestnávateľ nevyplatí mzdu v stanovenej lehote, zamestnanec ho musí písomne vyzvať na jej vyplatenie. Táto výzva, zaslaná doporučeným listom, sa nazýva predžalobná výzva.
2. Súdne konanie: Ak predžalobná výzva nepovedie k vyplateniu mzdy, zamestnanec sa môže obrátiť na súd. Do 31. mája 2024 boli na konanie v individuálnych pracovnoprávnych sporoch príslušné okresné súdy. Od 1. júna 2024 platí, že konanie v pracovnoprávnych sporoch patrí do vecnej príslušnosti okresných súdov.
3. Platobný rozkaz: Na urýchlenie konania môže zamestnanec požiadať o vydanie platobného rozkazu. Platobný rozkaz musí byť vyhotovený v počte odpovedajúcom počtu odporcov navýšenom o jedno vyhotovenie pre súd.
4. Podnet na inšpektorát práce: Zamestnanec má právo podať podnet na príslušnom inšpektoráte práce (§ 150 ods. 2 Zákonníka práce). Inšpektorát práce však nemá právomoc vymôcť zamestnancovi dlžnú mzdu.

Nemocenské dávky pre živnostníkov v roku 2024

Živnostník má po splnení určitých podmienok nárok na nemocenské dávky počas dočasnej práceneschopnosti (PN). Nárok na nemocenské upravuje zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.

Podmienky nároku na nemocenské

• Živnostník musí byť nemocensky poistený.
• Musí mať zaplatené sociálne odvody.
• Nemocenské poistenie musí trvať určitú dobu (napr. najmenej 270 dní v posledných dvoch rokoch pred vznikom PN).
• V niektorých prípadoch nemajú živnostníci nárok na nemocenské dávky počas dočasnej PN, napr. ak nemocenské poistenie trvalo menej ako 7 dní.

Výpočet nemocenských dávok

Výška nemocenského sa vypočíta z denného vymeriavacieho základu (DVZ). DVZ sa určí z príjmu živnostníka v rozhodujúcom období. Rozhodujúce obdobie je spravidla kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie dávky (t. j. január - 31. december). Ak nemocenské poistenie netrvalo celý predchádzajúci rok, rozhodujúce obdobie sa neurčí.

• Výška nemocenského:
  • Od 1. do 3. dňa dočasnej PN: 25 % DVZ
  • Od 4. dňa dočasnej PN: 55 % DVZ

Maximálna výška nemocenského na jeden kalendárny deň sa vypočíta z 1,5-násobku priemernej mzdy v hospodárstve SR, ktorá v roku 2024 predstavuje 85,7425 eur. Maximálna výška nemocenského teda predstavuje:

Prečítajte si tiež: Čo by ste mali vedieť o sociálnom inžinierstve

• 1. - 3. deň: 21,43 eur (25 % z 85,7425 eur)
• Od 4. dňa: 47,16 eur (55 % z 85,7425 eur)

Ako požiadať o nemocenské ako živnostník v roku 2024

Spôsob podania žiadosti o nemocenské dávky u živnostníka závisí od formy PN:

• Elektronicky: Lekári sú povinní vystavovať/ukončovať PN elektronicky od 1. januára 2024. Elektronická PN sa automaticky považuje za žiadosť o dávku.
• Papierovo: Papierová PN sa vystavuje/ukončuje výlučne v špecifických prípadoch.

Postup pri elektronickej PN:

1. Lekár vystaví elektronickú PN a zašle ju do Sociálnej poisťovne.
2. Živnostník povinne vyplní a podpíše časť II. dielu tlačiva „Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti“ - „Vyhlásenie poistenca“.
3. Vyplnené tlačivo zašle na pobočku Sociálnej poisťovne.
4. Po ukončení PN lekárom živnostník podpíše IV. diel tlačiva „Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti“ a opäť zašle na pobočku Sociálnej poisťovne.

Elektronický účet poistenca:

Sociálna poisťovňa poskytuje živnostníkom prístup k informáciám o dávkach prostredníctvom elektronických služieb - tzv. Elektronický účet poistenca. Tam nájdu informácie o stave poistenia a výplate dávok.

Výplata nemocenských dávok

Nemocenská dávka sa vypláca za kalendárne dni. Sociálna poisťovňa ju poukazuje na účet živnostníka alebo poštovou poukážkou, ak príjemca dávky neurčil spôsob výplaty. Dávka sa vypláca mesačne pozadu, t. j. v nasledujúcom kalendárnom mesiaci, za ktorý nemocenská dávka patrí.

Živnostník má možnosť sledovať stav spracovania a výplaty dávky prostredníctvom svojho Elektronického účtu poistenca.

Povinnosť platiť odvody počas PN

Počas PN živnostník neplatí odvody do Sociálnej poisťovne. V niektorých prípadoch má však aj naďalej povinnosť platiť zdravotné odvody. To, či živnostník musí platiť odvody počas PN, závisí od konkrétnej situácie. Napríklad, ak živnostníkovi nevznikol nárok na nemocenské za niektoré dni v mesiaci (napr. kedy nebol uznaný za dočasne PN), musí za tieto dni zaplatiť odvody.

Prečítajte si tiež: Prehľad reklám, ktoré neboli zakázané

Príklad výpočtu nemocenského

Živnostník, ktorý platí povinné sociálne odvody nepretržite od 1. júla 2014, ochorel a jeho ošetrujúci lekár mu vystavil elektronickú PN od 5. marca 2024 do 25. marca 2024. Rozhodujúce obdobie je od 1. januára 2023 do 31. decembra 2023 (365 dní). Jeho ročný vymeriavací základ v roku 2023 bol 16 800 eur.

• Výpočet DVZ:
  • DVZ = 16 800 / 365 = 46,0274 eur (zaokrúhlené nahor na 4 desatinné miesta)
• Výpočet výšky dávky:
  • Obdobie od 5.3.2024 do 7.3.2024 (3 dni): 25 % z DVZ = 0,25 x 46,0274 = 11,50685 eur/deň x 3 dni = 34,52 eur
  • Obdobie od 8.3.2024 do 25.3.2024 (18 dní): 55 % z DVZ = 0,55 x 46,0274 = 25,31507 eur/deň x 18 dní = 455,67 eur
• Celková výška nemocenského: 34,52 eur + 455,67 eur = 490,19 eur (zaokrúhlené nahor na celé desiatky centov)

Dobrovoľné nemocenské poistenie pre otcov a materská dovolenka

Zaujímavou možnosťou pre otcov, ktorí nie sú nemocensky poistení, je dobrovoľné nemocenské poistenie. Ak otec získa 270 dní nemocenského poistenia, môže nastúpiť na materskú dovolenku.

Príklad: Pán Ladislav

Pán Ladislav nie je nemocensky poistený a ani v období 2 rokov dozadu poistený nebol. Narodilo sa mu dieťa, matka dieťaťa je na materskej. Pán Ladislav sa rozhodne pre dobrovoľné poistenie. Od 1. júla 2019 sa prihlásil na dobrovoľné nemocenské a dôchodkové poistenie. Platil dobrovoľné poistné (sadzba 33,15 % zo zvoleného základu) vo výške 158,11 eura mesačne. Po uplynutí 270 dní môže pán Ladislav požiadať o materské.

Problémom môže byť nízky vymeriavací základ, ktorý vedie k nižšiemu materskému. Preto je vhodné zvoliť čo najvyšší vymeriavací základ.

Príklad: Pán Peter

Pán Peter je na tom rovnako ako pán Ladislav, ale zvolil si vymeriavací základ 2026 eur. Výsledkom je vyššie materské.

Prečítajte si tiež: Všetko o nemocenských dávkach

Je možné zmeniť vymeriavací základ pri dobrovoľnom poistení najskôr po 6 mesiacoch od začatia poistenia. Vymeriavací základ musí byť najmenej vo výške minimálneho základu (v roku 2020 najmenej 506,50 eur).

Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru a minimálna mzda

Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi na dohodu poskytovať odmenu za každú hodinu práce najmenej v sume ustanovenej minimálnej mzdy. V prípade nárastu minimálnej mzdy nie je nevyhnutné vypracovávanie dodatku k dohode.

Nárok na náhradu príjmu pri práceneschopnosti

Zamestnanec na dohodu má nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti, ak spĺňa podmienky zákona o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti.

Osobný bankrot a Sociálna poisťovňa

Osobný bankrot je zákonom upravený proces, ktorým sa fyzická osoba môže zbaviť svojich dlhov, vrátane dlhov v Sociálnej poisťovni. Ak je vyhlásený konkurz s oddlžením na fyzickú osobu, Sociálna poisťovňa si prihlási pohľadávku. Ak dôjde k čiastočnému uspokojeniu prihlásených pohľadávok, v zostatku neuspokojenej časti sa pohľadávky stávajú nevymáhateľné.

Úmrtie zamestnanca a povinnosti zamestnávateľa

Smrť zamestnanca vedie k zániku pracovnoprávneho vzťahu. Zamestnávateľ je povinný zúčtovať mzdu zosnulého zamestnanca a náhradu za nevyčerpanú dovolenku za obdobie do dňa smrti.

Povinnosti zamestnávateľa

• Predložiť evidenciu na účely sociálneho poistenia do troch dní od zániku pracovného pomeru podaním Evidenčného listu dôchodkového poistenia.
• Vystaviť doklad o súhrnných údajoch uvedených v mzdovom liste, ktoré sú rozhodujúce pre výpočet zdaniteľnej mzdy.

Peňažné nároky po úmrtí zamestnanca

Mzdové nároky zamestnanca z pracovného pomeru vo výške štvornásobku jeho priemerného zárobku prechádzajú postupne na jeho manžela/-ku, deti a rodičov, ak s ním žili v čase smrti v domácnosti.

Príspevok zamestnávateľa na pohreb zosnulého zamestnanca

Zamestnávateľ môže z prostriedkov sociálneho fondu poskytnúť príspevok na pohreb zosnulého zamestnanca v peňažnej i nepeňažnej forme. Takto poskytnutý príspevok je zdaniteľným príjmom.

tags: #nevyplatené #nemocenské #dávky #postup