
Článok sa zaoberá prípadom, kedy žalovaný nepodpísal zmluvu a analyzuje rozsudok a judikáty s tým spojené. Skúma právne aspekty prípadu, vrátane zločinu podvodu a záväzkovo-právnych vzťahov. Dôraz sa kladie na posúdenie skutkového stavu, vykonané dôkazy a aplikáciu trestného práva ako ultima ratio.
Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I bol obžalovaný A. G. uznaný vinným zo zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. na základe skutkového základu, že začiatkom júla roku 2011 v I., na E. A. I., v pobočke J. banky a.s., s vedomím svojich dlhov, ktoré nebol schopný splácať a predstierajúc vlastníctvo niekoľkých bytov, predajom ktorých bude môcť uspokojiť pohľadávku poškodenej U.. B. Z., vylákal od nej bezúročnú pôžičku a vo výške 40.000,- €, ktorú sa zaviazal vrátiť najneskôr do troch týždňov od jej prevzatia, čo však neurobil, a preto 13.11.2011 podpísal s poškodenou dohodu o splátkach dlhu, v ktorej uznal svoj dlh vo výške 37.500,- € a zaviazal sa ho splatiť v termíne do 22.09.2011, čo však do dnešného dňa neurobil, čím poškodenej U.. B. Z., spôsobil škodu. Súd prvého stupňa uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere tri roky.
Obžalovaný A. G. podal proti tomuto rozsudku odvolanie, v ktorom tvrdil, že rozsudok je nezákonný a napáda ho pre podstatné chyby konania, chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, nesprávne a nedostatočne zistený skutkový stav a porušenie Trestného zákona. Namietal, že konanie obžalovaného nie je v žiadnom prípade trestným činom, ide o záväzkovo právny vzťah dvoch osôb, na riešenie ktorého sa vzťahujú kódexy civilného práva, teda najmä Občianskeho zákonníka. Počas celého prípravného konania poškodená nijako nespochybňovala obžalovaného čestné úmysly pri procese žiadosti o pôžičku a sama vypovedala, že nemala dôvod mu neveriť. Obhajoba ďalej uviedla, že z vykonaného dokazovania vyplynulo to, že pokiaľ na základe vyššie uvedených skutočností obžalovaný svoj záväzok v celosti splnil, aj keď po lehote a jeho zavinenie bolo už pred podaním obžaloby dubiózne, bolo povinnosťou súdu vykonať ďalšie dôkazy, ktoré by obžalovaného zo spáchania skutku buď jednoznačne usvedčovali, alebo vyvinili.
Prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava I v dôvodoch odvolania uviedol, že je toho názoru, že súdu sa vykonaným dokazovaním podarilo správne zistiť a ustáliť skutkový stav. Nemožno sa však stotožniť s trestom uloženým obžalovanému A. G. ani s postupom pri ukladaní trestu obžalovanému. Pri tak závažnom trestnom čine, akým bezpochyby je zločin podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 3 písmeno a) Trestného zákona, sa nemožno stotožniť s uloženým podmienečným trestom odňatia slobody.
Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že podané odvolanie obžalovaného A. G. je dôvodné. Krajský súd podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. por. z r u š u j e sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu. Z. § 322 ods. 3 Tr. por. z dôvodu § 285 písm. b/ Tr. por. A. G. sa oslobodzuje spod obžaloby Okresnej prokuratúry Bratislava l č.k. 4 Pv 376/12-18 zo dňa 08.10.2012 pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr.
Prečítajte si tiež: Riešenie problému s nevrátenou zmluvou
Krajský súd zdôraznil, že trestné konanie je konaním „ultima ratio“ a má sa použiť až vtedy, keď zlyhajú občianskoprávne resp. obchodnoprávne prostriedky. Na protiprávne konanie je potrebné reagovať prostriedkami trestného práva až v krajnom prípade. Trestnoprávnu represiu je potrebné chápať ako ultima ratio, - pokiaľ zároveň nie sú splnené predpoklady trestnoprávnej zodpovednosti - nemôže a nesmie slúžiť k uspokojeniu subjektívnych práv súkromnoprávnej povahy. Trestné právo v zásade nemôže slúžiť ako prostriedok nahrádzajúci ochranu práv a právnych záujmov jednotlivca v oblasti súkromnoprávnych vzťahov, kde závisí predovšetkým na individuálnej aktivite jednotlivca, aby strážil svoje práva, ktorým má súdna moc poskytovať ochranu.
Podľa ustálenej súdnej praxe pri trestnom čine podvodu podľa § 221 Tr. zák., sa vyžaduje pre naplnenie objektívnej stránky tohto trestného činu konanie, t.j. aby páchateľ uviedol niekoho do omylu alebo využil niečí omyl, ďalej príčinná súvislosť medzi konaním a následkom (táto osoba v dôsledku svojho omylu vykoná majetkovú dispozíciu), ako aj následok vo forme škody a obohatenia (touto dispozíciou vznikne na cudzom majetku škoda a zároveň sa tým páchateľ alebo niekto iný obohatí). Spúšťacím mechanizmom pri trestnom čine podvodu je uvádzanie iného do omylu alebo využívanie omylu iného, pretože len v prípadoch, keď je škoda na cudzom majetku spôsobená v príčinnej súvislosti s omylom inej osoby, môže ísť o spáchanie trestného činu podvodu. Ak však osoba v omyle vykonávajúca majetkovú dispozíciu má povinnosť (vyplývajúcu zo zákona, zo zmluvy alebo zvyklosti) preskúmať tvrdenia iných osôb, a to prostriedkami bežne dostupnými a v obdobných prípadoch aj bežne používanými, nie je možné len uvedenie nepravdy, bez ďalšieho považovať za „uvádzanie do omylu“ v zmysle skutkovej podstaty trestného činu podvodu.
Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad práv zamestnanca
Prečítajte si tiež: Žalovaný Nárok Súd v SR
tags: #nedopatrením #žalovaný #nepodpísal #zmluvu #rozsudok #judikáty