Vplyv nemocenskej dávky na dôchodok: komplexný prehľad

Nemocenská dávka je dávka sociálneho zabezpečenia, ktorá má za cieľ finančne zabezpečiť poistenca v prípade dočasnej práceneschopnosti z dôvodu choroby, úrazu, pracovného úrazu alebo nariadeného karanténneho opatrenia/izolácie. Túto dávku, po splnení zákonom stanovených podmienok, vypláca Sociálna poisťovňa. V tomto článku sa podrobne pozrieme na to, ako nemocenská dávka funguje, ako sa vypočítava a aký má vplyv na dôchodok.

Kto má nárok na nemocenskú dávku?

Nárok na nemocenskú dávku má poistenec, ktorý je uznaný za dočasne práceneschopného na výkon zárobkovej činnosti z dôvodu choroby, úrazu, pracovného úrazu alebo nariadeného karanténneho opatrenia/izolácie. Poistencom na účely nemocenského poistenia je fyzická osoba, ktorá je nemocensky poistená, a to buď povinne alebo dobrovoľne.

Povinne nemocensky poistené osoby sú:

• Zamestnanec
• Povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO), ktorej výnos z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.

Dobrovoľne nemocensky poistená osoba:

Môže byť fyzická osoba po dovŕšení 16 rokov veku, ktorá má na území SR trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt alebo povolenie na trvalý pobyt.

Podmienky nároku na nemocenskú dávku

V zmysle zákona o sociálnom poistení má zamestnanec nárok na nemocenskú dávku, ak splnil podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia alebo po jeho zániku počas trvania nároku na výplatu nemocenskej dávky, alebo v ochrannej lehote. Podobne, povinne nemocensky poistená SZČO a dobrovoľne nemocensky poistená osoba majú nárok na nemocenskú dávku, ak splnili podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia alebo po jeho zániku počas trvania nároku na výplatu nemocenskej dávky, alebo v ochrannej lehote. Dôležitou podmienkou pre SZČO a dobrovoľne poistené osoby je zaplatenie poistného na nemocenské poistenie.

Ako sa vypočítava nemocenská dávka?

Nemocenské dávky sa určujú z denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu. Výška nemocenského je 55 % denného vymeriavacieho základu. Pri výpočte dávky sa určí rozhodujúce obdobie, t. j. obdobie, z ktorého príjmy sa použijú pri výpočte denného vymeriavacieho základu.

Prečítajte si tiež: Všetko o odchode do dôchodku

Rozhodujúce obdobie

Rozhodujúce obdobie je upravené v ustanovení § 54 zákona č. 461/2003 Z. z. Určuje sa na základe dĺžky trvania nemocenského poistenia a u zamestnanca aj na základe dĺžky obdobia platenia poistného od vzniku nemocenského poistenia do dňa vzniku dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky.

• Ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 1. januára predchádzajúceho kalendárneho roka: Rozhodujúce obdobie je predchádzajúci kalendárny rok (1. január až 31. december).
• Ak nemocenské poistenie vzniklo v priebehu predchádzajúceho kalendárneho roka: Rozhodujúce obdobie je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca tohto kalendárneho roka.
• Ak nemocenské poistenie vzniklo v kalendárnom roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky: Rozhodujúce obdobie je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.
• Ak nemocenské poistenie vzniklo v kalendárnom mesiaci, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky: Rozhodujúce obdobie je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do dňa predchádzajúceho dňu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.

Z rozhodujúceho obdobia sa vylučujú obdobia, za ktoré poistenec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie.

Denný vymeriavací základ (DVZ)

Denný vymeriavací základ je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období, a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Zákon o sociálnom poistení ustanovuje zaokrúhľovanie denného vymeriavacieho základu na štyri desatinné miesta nahor.

Pravdepodobný denný vymeriavací základ

Ak poistenec nemal v rozhodujúcom období vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie, použije sa pravdepodobný denný vymeriavací základ. U zamestnanca je to jedna tridsatina mzdy, platu, odmeny za prácu alebo služobného príjmu, z ktorých by sa určil vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol nárok na nemocenskú dávku.

Maximálny a minimálny vymeriavací základ

Na účely platenia poistného na nemocenské poistenie platí maximálny a minimálny mesačný vymeriavací základ. Minimálny vymeriavací základ je minimálna mzda ustanovená nariadením vlády SR vždy k 1. októbru kalendárneho roka. Maximálny DVZ sa vypočíta z 24-násobku priemernej mesačnej mzdy za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie náhrady príjmu alebo nemocenského. Sociálna poisťovňa vypočíta sumu nemocenského a ošetrovného najviac z maximálneho denného vymeriavacieho základu (ďalej len „DVZ“). Na účely nemocenských dávok nesmie byť DVZ podľa § 55 ods. 2 a § 58 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. vyšší ako maximálny DVZ. Maximálny DVZ sa podľa § 55 ZSP zaokrúhľuje na 4 desatinné miesta nahor.

Prečítajte si tiež: Ako sa započítavajú roky do minimálneho dôchodku?

Ako dlho sa vypláca nemocenská dávka?

V bežnej praxi platí, že nemocenská dávka sa dá poberať maximálne 52 týždňov od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti. Toto časové ohraničenie sa uplatňuje preto, aby sa jasne odlíšili prípady krátkodobej a dlhodobej neschopnosti pracovať. Ak by váš zdravotný stav vyžadoval dlhšiu liečbu, je potrebné zvážiť, či nepožiadať o invalidný dôchodok alebo iné dávky, pokiaľ už nie je možné očakávať návrat do zamestnania v dohľadnej dobe.

Zmeny v systéme vyplácania nemocenských dávok od roku 2026

Od začiatku roka 2026 čaká zamestnancov aj zamestnávateľov úprava v systéme vyplácania nemocenských dávok. Kým doteraz mal zamestnanec počas prvých desiatich dní práceneschopnosti nárok na náhradu príjmu od svojho zamestnávateľa, po novom sa toto obdobie predĺži na štrnásť dní. Až po uplynutí prvých štrnástich dní prevezme vyplácanie nemocenskej dávky Sociálna poisťovňa.

Vplyv nemocenskej dávky na dôchodok

Počas poberania nemocenskej dávky sa za poistenca platí dôchodkové poistenie. Obdobie poberania nemocenskej dávky sa teda započítava do doby dôchodkového poistenia, čo má pozitívny vplyv na výšku budúceho dôchodku.

Elektronická práceneschopnosť (ePN)

Od 1. januára 2023 je vystavovanie ePN pre oprávnených lekárov povinné. Váš lekár vám vystaví PN elektronicky (ePN), v Sociálnej poisťovni nemusíte podávať osobitnú žiadosť o nemocenskú dávku. Samotné vystavenie ePN lekárom je automaticky považované za žiadosť o dávku, ktorú posúdi a vybaví Sociálna poisťovňa. Zamestnávateľovi oznamuje údaje o vašej ePN Sociálna poisťovňa cez eSlužby, ku ktorým má každý zamestnávateľ prístup.

Práva a povinnosti poistenca počas práceneschopnosti

Ako poistenec máte práva, ale aj povinnosti počas svojej práceneschopnosti. Je dôležité dodržiavať liečebný režim určený lekárom a zdržiavať sa na mieste pobytu. Sociálna poisťovňa alebo zamestnávateľ môžu priebežne kontrolovať, či sa osoba na PN skutočne zdržiava na mieste pobytu a venuje sa potrebnej rekonvalescencii. Pokiaľ by sa preukázalo porušenie povinností, môže dôjsť k pozastaveniu alebo odobratiu dávky, prípadne k inému postihu.

Prečítajte si tiež: Dôchodok: Ako získať údaje o zamestnávateľovi

Zvýšenie nemocenských dávok od roku 2026

Od začiatku roka 2026 sa mení výška viacerých dávok vyplácaných zo systému nemocenského poistenia. Ide o nemocenské, materské, otcovské, tehotenské, ošetrovné aj vyrovnávaciu dávku. Zvýšenie súm je priamym dôsledkom rastu priemernej mzdy za minulý rok, ktorá dosiahla 1 524 eur a ovplyvňuje maximálny denný vymeriavací základ.

tags: #nemocenska #dopad #na #dochodok