
Tento článok poskytuje komplexný prehľad o nemocenských dávkach a ich vplyve na daňovú povinnosť na Slovensku. Zameriava sa na to, ako postupovať pri uvádzaní príjmov a dávok v daňovom priznaní, s dôrazom na platnú legislatívu, najmä zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.
Daňové priznanie je dokument, ktorý slúži na vyčíslenie dane z príjmov za určité zdaňovacie obdobie. Na Slovensku existujú dva základné typy daňových priznaní pre fyzické osoby:
Podľa § 32 zákona o dani z príjmov je povinný podať daňové priznanie každý daňovník, ktorého zdaniteľné príjmy presiahli za rok sumu, ktorá sa pravidelne mení (napr. 2 823,24 eura v roku 2024, čo predstavuje 50 % nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka).
Táto povinnosť sa týka aj daňovníkov s príjmami zo závislej činnosti (typ A), ak:
Daňové priznanie (typ A alebo B) sa podáva správcovi dane v lehote do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia (§ 49 zákona). Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo deň pracovného pokoja, posledným dňom lehoty je najbližší nasledujúci pracovný deň. Pre zdaňovacie obdobie roku 2024 je štandardný termín na podanie daňového priznania teda koniec marca 2025.
Prečítajte si tiež: FODPB a nemocenské dávky
V daňovom priznaní sa uvádzajú len zdaniteľné príjmy. Podľa § 2 písm. h) zákona o dani z príjmov je zdaniteľný príjem taký, ktorý je predmetom dane a nie je od dane oslobodený. Zákon o dani z príjmov v § 3 ods. 2 a § 5 ods. 5 taxatívne vymedzuje príjmy, ktoré nie sú predmetom dane.
Podľa § 9 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov sú od dane oslobodené dávky, podpory a služby zo sociálneho poistenia vyplácané Sociálnou poisťovňou. To zahŕňa všetky dávky nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia, úrazového poistenia, garančného poistenia a poistenia v nezamestnanosti. Z toho vyplýva, že nemocenské dávky, vrátane materského, sú na Slovensku od dane oslobodené a neuvádzajú sa v daňovom priznaní.
Okrem nemocenských dávok sú od dane oslobodené aj:
Naopak, medzi zdaniteľné príjmy patria napríklad:
Podľa § 5 ods. 7 písm. f) zákona o dani z príjmov je oslobodeným príjmom aj náhrada príjmu a príplatok k náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti poskytovaná zamestnávateľom svojmu zamestnancovi podľa osobitného predpisu (zákon č. 462/2003 Z. z.). To znamená, že ak zamestnávateľ vystavil potvrdenie o zdaniteľných príjmoch, na ktorom je uvedená výplata náhrady príjmu pri dočasnej PN, táto suma sa v daňovom priznaní neuvádza, pretože je oslobodená od dane. V daňovom priznaní sa uvádzajú len zdaniteľné príjmy.
Prečítajte si tiež: Zdaňovanie nemocenských dávok pre SZČO
Hoci sa samotné nemocenské dávky do daňového priznania neuvádzajú, môžu mať vplyv na výpočet nezdaniteľnej časti základu dane na manželku (manžela). Túto časť si môže daňovník uplatniť, ak manželka (manžel) žijúca s ním v domácnosti nemá vlastné príjmy presahujúce určitú sumu (napr. 19,2-násobok životného minima platného k 1. januáru daného roka).
Do vlastného príjmu manželky (manžela) sa zahŕňajú okrem zdaniteľných príjmov aj nemocenské dávky (napr. materské), dôchodkové dávky, dávka v nezamestnanosti, peňažný príspevok na opatrovanie, dávka v hmotnej núdzi a rôzne ďalšie sociálne dávky.
Pán Šťastný podniká a jeho základ dane je 12 000 eur. Jeho manželka bola v roku 2024 na materskej dovolenke a poberala materské dávky. V daňovom priznaní za rok 2024 si môže uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na manželku vo výške rozdielu medzi sumou, ktorá platí pre daný rok (treba overiť aktuálnu sumu pre rok 2024) a úhrnom vlastného príjmu manželky. Do jej vlastného príjmu sa zahrnie aj materské.
K daňovému priznaniu typ A je potrebné priložiť kópie dokladov preukazujúce výšku príjmov zo závislej činnosti, zaplateného povinného poistného, výšku zrazených preddavkov na daň, a prípadne aj ďalšie doklady, ak si uplatňujete nárok na daňový bonus alebo iné zníženia základu dane.
Od začiatku roka 2026 vstúpili do platnosti výrazné zmeny v systéme nemocenského poistenia, ktoré prinášajú vyššie dávky pre ľudí počas dočasnej pracovnej neschopnosti, ošetrovania či rodičovstva. Sociálna poisťovňa upravila maximálne sumy nemocenských dávok v rámci pravidelného ročného prepočtu, ktorého cieľom je reagovať na rastúce životné náklady a vývoj miezd v hospodárstve. Zmeny sa dotknú tisícov poistencov naprieč Slovenskom, od zamestnancov cez samostatne zárobkovo činné osoby až po rodičov poberajúcich materské či tehotenské.
Prečítajte si tiež: Dôležité informácie o Sociálnej poisťovni Senica
Jednou z hlavných zmien je zvýšenie maximálnej výšky dennej nemocenskej dávky. Od roku 2026 jej horná hranica dosahuje 55,11 eura na deň. V praxi to znamená, že poistenci s vyššími príjmami môžu pri dočasnej pracovnej neschopnosti získať vyššiu finančnú kompenzáciu než v predchádzajúcich rokoch.
Rovnako sa zvýšila aj maximálna výška denného ošetrovného (OČR), ktoré takisto dosahuje 55,11 eura na deň. Keďže ošetrovné sa vypláca najviac počas 14 dní, jeho celková maximálna suma môže v roku 2026 dosiahnuť 771,70 eura za mesiac.
Pri dlhodobom ošetrovnom, ktoré Sociálna poisťovňa vypláca po splnení zákonom stanovených podmienok maximálne počas 90 dní, môže mesačná dávka dosiahnuť až 1 653,50 eura pri 30-dňovom mesiaci.
Úpravy sa dotkli aj dávok určených ženám v období tehotenstva a materstva. Maximálna výška materského v roku 2026 stúpla na 75,16 eura na deň. Zvýšenie sa týka aj tehotenského, ktoré má pomôcť ženám už počas tehotenstva, ešte pred nástupom na materskú dovolenku. Maximálna denná výška tejto dávky dosahuje 15,03 eura, čo predstavuje najviac 451 eur mesačne pri 30-dňovom mesiaci, respektíve 466 eur pri 31-dňovom mesiaci.
Popri vyšších dávkach pre poistencov prináša nová legislatíva aj zmenu, ktorá sa výrazne dotkne zamestnávateľov. Od roku 2026 sa predlžuje obdobie, počas ktorého zamestnávateľ vypláca náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca. Kým doteraz išlo o prvých 10 dní PN, po novom ide o 14 dní.
Až od 15. dňa práceneschopnosti preberá vyplácanie nemocenského Sociálna poisťovňa, a to len v prípade, že poistenec splní všetky zákonné podmienky. Pre firmy to znamená vyššie mzdové náklady, najmä v odvetviach s vyššou chorobnosťou zamestnancov.
Na nemocenské dávky majú nárok zamestnanci a samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré sú nemocensky poistené. Dobrovoľne poistené osoby musia mať aspoň 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch pred vznikom nároku. Zvýšenie dávok tak prináša vyššiu ochranu príjmu pre poistencov, no zároveň posúva časť finančného bremena na zamestnávateľov.
Výška nemocenského sa určuje z denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (PDVZ). Pri výpočte dávky sa určí rozhodujúce obdobie. Výška nemocenského pri zamestnancovi predstavuje 55% DVZ alebo PDVZ od 15. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti (od 1. do 14. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti má zamestnanec nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa).
Nemocenské v ostatných prípadoch, tzn. (SZČO, DNPO, fyzická osoba v ochrannej lehote a zamestnanec, ktorému zanikne pracovný pomer počas prvých štrnástich dní dočasnej pracovnej neschopnosti), je od 1. do 3. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 25 % DVZ alebo PDVZ a od 4. dňa 55 % DVZ alebo PDVZ.
Nárok na nemocenské zaniká uplynutím 52 týždňov od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti.
Poistenec je povinný vrátiť neprávom prijaté nemocenské dávky, ak:
Ak poistencovi vznikla dočasná pracovná neschopnosť na území iného členského štátu EÚ, Švajčiarska, Nórskeho kráľovstva, Islandskej republiky, Lichtenštajnského kniežatstva, Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska alebo na území štátu, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú zmluvu o sociálnom zabezpečení, nárok na nemocenské si poistenec uplatňuje priamo v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne prostredníctvom potvrdenia ošetrujúceho lekára vystaveného v danom štáte.
Proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne je možné podať odvolanie okrem prípadov, keď je podanie odvolania zákonom výslovne vylúčené.
Od začiatku apríla platia živnostníci novú daň, ktorá bola zavedená v rámci konsolidácie verejných financií. Štát si berie podiel z takmer každej finančnej transakcie, ktorá súvisí s ich podnikaním. Na platenie by mali používať transakčný účet. Úplne sa vyhnúť novej dani môžu živnostníci, ktorí si uplatňujú paušálne výdavky.
Podľa zákona o dani z finančných transakcií daňovník, ktorý je fyzickou osobou - podnikateľom, je povinný vykonávať finančné transakcie, ktoré sa vzťahujú na podnikanie, na transakčnom účte.
Úhrady daní, odvodov, príspevkov, ktoré sú príjmom štátneho rozpočtu, odvodov do Sociálnej poisťovne a odvodov na zdravotné poistenie, ktoré sú uhrádzané na zverejnené účty Štátnej pokladnice, sú od platenia transakčnej dane oslobodené.
Za prevody z účtu budú podnikatelia platiť daň vo výške 0,4 percenta z transakcie. Maximálna daň pri jednom prevode bude na úrovni 40 eur. Daň za výbery hotovosti bude dosahovať 0,8 percenta. V tomto prípade nie je určená maximálna výška dane. Daň sa netýka platieb kartou.