Neodvedenie a nezaplatenie dane: Premlčacia doba a jej dôsledky

Daňové povinnosti sú neoddeliteľnou súčasťou fungovania štátu a ich riadne plnenie je kľúčové pre zabezpečenie verejných financií. Avšak, čo sa stane, ak daňový subjekt svoje povinnosti nedodrží a vznikne daňový nedoplatok? Aké sú lehoty na vymáhanie takéhoto nedoplatku a aké práva má daňový dlžník? Tento článok sa zaoberá premlčacou dobou a zánikom práva na vymáhanie daňového nedoplatku, ako aj súvisiacimi aspektmi.

Čo je daňový nedoplatok?

Daňový nedoplatok je definovaný ako dlžná suma dane po lehote splatnosti. Vzniká, ak daňovník nezaplatí daň včas.

Príklady:

• Živnostník Martin mal zaplatiť daň z príjmov za rok 2016 do 31.03.2017. Ak tak neurobil, od 01.04.2017 mu vznikol daňový nedoplatok.
• S.r.o. neuhradila preddavok na daň z motorových vozidiel za január 2017 splatný do 31.01.2017. Dňom 01.02.2017 jej vznikol daňový nedoplatok.
• Zamestnávateľ neodviedol daňovému úradu zrazený preddavok na daň z príjmov zamestnanca do 05.06.2017, čím mu vznikol daňový nedoplatok 06.06.2017.

Premlčacia doba daňového nedoplatku

Právo na vymáhanie daňového nedoplatku je premlčané po šiestich rokoch po skončení kalendárneho roku, v ktorom daňový nedoplatok vznikol. Ak správca dane v tejto lehote doručí daňovému subjektu výzvu na zaplatenie, začína plynúť nová premlčacia lehota po skončení kalendárneho roku, v ktorom bola výzva doručená.

Príklad: Daňový nedoplatok vznikol v roku 2016. Šesťročná lehota na jeho vymáhanie uplynula 31.12.2022.

Dôležité je, že správca dane prihliadne na premlčanie, iba ak daňový dlžník vznesie námietku premlčania, a to len v rozsahu uplatnenej námietky. Podanie námietky má odkladný účinok.

Prečítajte si tiež: Sankcie za neodvedenie dane z prenájmu

Príklad: Správca dane doručil dňa 11.07.2023 daňovému subjektu výzvu na zaplatenie daňového nedoplatku, ktorý mal byť zaplatený do 01.04.2016. Ak daňový dlžník vznesie námietku premlčania, správca dane je povinný na ňu prihliadnuť, ak sú splnené zákonom stanovené podmienky.

Zánik práva na vymáhanie daňového nedoplatku

Na rozdiel od premlčania, právo na vymáhanie daňového nedoplatku zaniká po 20 rokoch po skončení kalendárneho roku, v ktorom daňový nedoplatok vznikol. Dňom zániku práva na vymáhanie daňového nedoplatku je 1. január nasledujúceho roka. Keďže k zániku daňového nedoplatku dochádza dňom nasledujúcim po dni zániku práva vymáhať daňový nedoplatok, daňový nedoplatok zanikne dňa 2. januára.

Príklad: Ak hudobné štúdio (s.r.o.) neodviedlo daň zrážkou v januári 2017, daňový úrad môže tento nedoplatok vymáhať až do 31.12.2037.

Zánikom práva vymáhať daňový nedoplatok zaniká aj samotný daňový nedoplatok. Doručenie výzvy na zaplatenie nemá vplyv na plynutie tejto lehoty. Na zánik práva vymáhať daňový nedoplatok je správca dane povinný prihliadať zo zákona (automaticky), bez potreby akejkoľvek aktivity zo strany daňového subjektu.

Rozdiel medzi zánikom práva vyrubiť daň a zánikom práva vymáhať daňový nedoplatok

Je dôležité rozlišovať medzi zánikom práva vyrubiť daň a zánikom práva vymáhať daňový nedoplatok. Daňový nedoplatok vzniká na základe dane, ktorá bola splatná. V súvislosti s daňou, ktorá nebola splatná, nemôže vzniknúť daňový nedoplatok.

Prečítajte si tiež: Nezaplatené poistné a právne kroky

Právo vyrubiť daň zaniká vo všeobecnosti po uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom nastala rozhodujúca skutočnosť (napr. daňový subjekt bol povinný podať daňové priznanie).

Príklad: Hudobné štúdio (s.r.o.) vyplatilo v decembri 2016 autorovi odmenu, z ktorej nevybralo daň zrážkou. Autor túto odmenu neuviedol v daňovom priznaní. V roku 2020 daňový úrad vykonal daňovú kontrolu a vyrubil daň z príjmov. Vyrubenú daň autor nezaplatil, čím mu v roku 2020 vznikol daňový nedoplatok. Koniec roka 2020 je rozhodujúci pre počítanie premlčacej doby a lehoty pre zánik práva vymáhať daňový nedoplatok. Základná 6 ročná premlčacia doba zaniká 31.12.2026 a právo vymáhať daňový nedoplatok zaniká 31.12.2040 (a to i napriek tomu, že ide o zdaniteľný príjem z roku 2016).

Trestné činy súvisiace s daňovými povinnosťami

Okrem administratívnych sankcií, nezaplatenie dane môže mať aj trestnoprávne dôsledky.

Trestný čin nezaplatenia dane a poistného: Podľa § 278 Trestného zákona, trestného činu nezaplatenia dane a poistného sa dopustí ten, kto minimálne vo väčšom rozsahu nezaplatí splatnú daň, poistné na sociálne poistenie, verejné zdravotné poistenie alebo príspevok na starobné dôchodkové sporenie. Podmienkou trestnosti tohto činu je úmyselné nezaplatenie splatnej dane vo väčšom rozsahu.

Trestný čin nevyplatenia mzdy a odstupného: Podľa § 214 Trestného zákona, trestného činu nevyplatenia mzdy a odstupného sa dopustí ten, kto ako štatutárny orgán právnickej osoby alebo fyzická osoba, ktorá je zamestnávateľom, alebo ich prokurista nevyplatí svojmu zamestnancovi mzdu, plat alebo inú odmenu za prácu, náhradu mzdy alebo odstupné, na ktorých vyplatenie má zamestnanec nárok, v deň ich splatnosti, hoci v tento deň mal peňažné prostriedky na ich výplatu, ktoré nevyhnutne nepotreboval na zabezpečenie činnosti právnickej osoby alebo činnosti zamestnávateľa, ktorý je fyzickou osobou, alebo vykoná opatrenia smerujúce k zmareniu vyplatenia týchto peňažných prostriedkov.

Prečítajte si tiež: Podmienky odstúpenia od zmluvy

Trestnosť týchto činov môže zaniknúť za určitých podmienok, napríklad dodatočným zaplatením dlžnej sumy.

Dôsledky novely Trestného zákona

Navrhovaná novela Trestného zákona prináša zmeny v oblasti majetkovej a hospodárskej kriminality, ktoré môžu mať vplyv aj na premlčacie doby trestných činov súvisiacich s daňovými povinnosťami. Zníženie trestných sadzieb a úprava hraníc škôd môžu viesť k tomu, že skutky, ktoré boli doteraz stíhané ako zločiny, budú po novom kvalifikované ako prečiny s kratšou premlčacou dobou.

tags: #neodvedenie #a #nezaplatenie #dane #premlčacia #doba