Neplatená PN a podmienky Sociálnej poisťovne

Práceneschopnosť (PN) je situácia, ktorá môže nastať každému zamestnancovi. V tomto článku sa zameriame na podmienky Sociálnej poisťovne týkajúce sa neplatenej PN, ako aj na ďalšie dôležité aspekty súvisiace s PN a sociálnym poistením.

Vplyv ukončenia pracovného pomeru na PN

Ak zamestnávateľ ukončí pracovný pomer so zamestnancom počas trvania PN, teda v čase, keď zamestnanec poberá nemocenské dávky, Sociálna poisťovňa bude tieto dávky vyplácať aj naďalej, a to po celý čas, kým trvá dôvod na ich výplatu. Ukončenie pracovného pomeru v čase materskej dovolenky alebo počas trvania práceneschopnosti teda neovplyvní poberanie dávok materské a nemocenské.

Výplata materského trvá spravidla do konca 34. týždňa od začiatku poberania. V prípade nemocenského sa dávka vypláca do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti alebo do uplynutia podporného obdobia, ktoré trvá spravidla 52 týždňov, bez ohľadu na to, či pracovný pomer trvá alebo skončil. Ošetrovné vypláca Sociálna poisťovňa najviac desať dní. Ukončenie pracovného pomeru nemá vplyv ani na výšku dávok.

Zmeny po ukončení pracovného pomeru

Sociálna poisťovňa upozorňuje na niektoré zmeny, ktoré nastávajú po ukončení pracovného pomeru počas PN:

  1. Doručovanie dokladov: Kým pred ukončením pracovného pomeru zamestnanec doručoval potrebné doklady (najmä potvrdenie o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti, tzv. lístok na peniaze) najskôr zamestnávateľovi, ktorý ich postúpil Sociálnej poisťovni, po ukončení pracovného pomeru ich zamestnanec predkladá Sociálnej poisťovni sám.
  2. Status poistenca štátu: Poberatelia dávky materské, ktorí mali ako zamestnanci status poistenca štátu (štát za nich platil poistné na dôchodkové poistenie automaticky), tento status strácajú ukončením pracovného pomeru. Získajú ho opäť automaticky, až keď začnú poberať rodičovský príspevok.

Výpočet nemocenského

Výška nemocenského sa určuje z denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (PDVZ). Pri výpočte dávky sa určí rozhodujúce obdobie. Výška nemocenského pri zamestnancovi predstavuje 55 % DVZ alebo PDVZ od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti (od 1. do 10. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti má zamestnanec nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa). Nemocenské v ostatných prípadoch (SZČO, DNPO, fyzická osoba v ochrannej lehote a zamestnanec, ktorému zanikne pracovný pomer počas prvých desiatich dní dočasnej pracovnej neschopnosti), je od 1. do 3. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 25 % DVZ alebo PDVZ a od 4. dňa 55 % DVZ alebo PDVZ.

Prečítajte si tiež: Dôležité informácie o Sociálnej poisťovni Senica

Rozhodujúce obdobie pre výpočet DVZ

Rozhodujúce obdobie sa určuje nasledovne:

Zamestnanec:

  1. Nemocenské poistenie zamestnanca trvá nepretržite najmenej od 1. januára predchádzajúceho kalendárneho roka (1. január až 31. december).
  2. Nepretržité trvanie nemocenského poistenia od 1. januára predchádzajúceho roka.
  3. Predchádzajúci kalendárny rok (1. január až 31. december).
  4. Ak nemocenské poistenie netrvalo nepretržite od 1. januára, zohľadňuje sa obdobie od vzniku poistenia do konca mesiaca predchádzajúceho mesiacu, v ktorom vznikla PN.

SZČO:

  1. Nemocenské poistenie povinne nemocensky poistenej SZČO trvá nepretržite najmenej od 1. januára predchádzajúceho kalendárneho roka (1. január až 31. december).
  2. Nepretržité trvanie nemocenského poistenia od 1. januára predchádzajúceho roka.
  3. Ak nemocenské poistenie netrvalo nepretržite od 1. januára, zohľadňuje sa obdobie od vzniku poistenia do konca mesiaca predchádzajúceho mesiacu, v ktorom vznikla PN.
  4. Pri určení rozhodujúceho obdobia na zistenie DVZ sa neprihliada na prerušenie povinného nemocenského poistenia.

DNPO:

  1. Nemocenské poistenie DNPO trvá nepretržite najmenej od 1. januára predchádzajúceho kalendárneho roka (1. január až 31. december).
  2. Nepretržité trvanie nemocenského poistenia od 1. januára predchádzajúceho roka.
  3. Ak nemocenské poistenie netrvalo nepretržite od 1. januára, zohľadňuje sa obdobie od vzniku poistenia do konca mesiaca predchádzajúceho mesiacu, v ktorom vznikla PN.
  4. Pri určení rozhodujúceho obdobia na zistenie DVZ sa neprihliada na prerušenie povinného nemocenského poistenia.

Podmienky nároku na nemocenské

Nárok na nemocenské má zamestnanec, ktorý je uznaný za práceneschopného ošetrujúcim lekárom. Lekár potvrdí PN vytvorením elektronického záznamu o dočasnej pracovnej neschopnosti (ePN) v elektronickej zdravotnej knižke v systéme ezdravie. Zaevidovaná ePN sa automatizovane prenesie do systému elektronických služieb Sociálnej poisťovne, kde si ju môže zamestnávateľ pozrieť.

Zamestnanec nemusí žiadať zamestnávateľa o náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti a ani Sociálnu poisťovňu o nemocenské.

Kto nemá nárok na nemocenské

Podľa prvej podmienky nevznikne nikdy nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti a na nemocenské študentovi pracujúcemu na základe dohody o brigádnickej práci študentov a dôchodcovi (starobný, predčasný starobný, invalidný dôchodca, výsluhový dôchodca po dovŕšení dôchodkového veku a invalidný výsluhový dôchodca) pracujúcemu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti.

Dĺžka vyplácania nemocenského

Nemocenské sa vypláca najviac 52 týždňov od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti. Práceneschopnosť môže trvať aj viac ako 52 týždňov, avšak už bez vyplácania nemocenského.

Prečítajte si tiež: Kontakty na Sociálnu poisťovňu Lučenec

Povinnosti počas PN

Počas dočasnej pracovnej neschopnosti je nevyhnutné, aby pacient dodržiaval liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom, pretože v opačnom prípade mu môže Sociálna poisťovňa prestať vyplácať nemocenské. Počas trvania PN je pacient povinný zdržiavať sa na adrese uvedenej v žiadosti o nemocenské (t. j. na adrese uvedenej na tlačive „Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti“).

Ošetrujúci lekár môže povoliť zmenu miesta pobytu počas PN, ak ho o to pacient požiada. Ak to povaha choroby umožňuje, ošetrujúci lekár môže dočasne práceneschopnej osobe povoliť vychádzky. Zmena času vychádzok a ich zrušenie je tiež vo výlučnej kompetencii lekára, ktorý o PN rozhodol.

Dodržiavanie liečebného režimu kontroluje zamestnanec Sociálnej poisťovne. Kontrola môže byť vykonaná kedykoľvek od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, a to aj mimo pracovného času a cez víkend.

Ochranná doba

Obdobie práceneschopnosti zamestnanca je tzv. ochrannou dobou, čo znamená, že práceneschopnému zamestnancovi môže dať zamestnávateľ výpoveď iba výnimočne, a to iba v prípade, ak sa zamestnávateľ ruší alebo ak zamestnanec závažne porušil pracovnú disciplínu.

Premlčanie nároku na dávku

Nárok na výplatu dávky alebo jej časti sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý dávka alebo jej časť patrili.

Prečítajte si tiež: Sociálna poisťovňa modernizuje služby pre občanov

Povinnosť vrátiť neprávom vyplatené dávky

Ak si poistenec nesplnil povinnosť uloženú zákonom (napr. prijímal dávku alebo jej časť, hoci vedel alebo mal z okolností predpokladať, že sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume ako mu patrila), alebo vedome spôsobil, že dávka alebo jej časť sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume ako mu patrila (napr. uviedol nesprávne údaje, ktoré boli rozhodujúce na nárok na dávku, nárok na jej výplatu alebo jej sumu, a v dôsledku toho Sociálna poisťovňa poskytla dávku neprávom alebo vo vyššej sume ako mala byť vyplatená), táto osoba je povinná nahradiť neprávom vyplatené sumy.

PN v zahraničí

Ak poistencovi vznikla dočasná pracovná neschopnosť na území iného členského štátu EÚ, Švajčiarska, Nórskeho kráľovstva, Islandskej republiky, Lichtenštajnského kniežatstva, Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska (ďalej „štát EÚ“) alebo na území štátu, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú zmluvu o sociálnom zabezpečení (ďalej „zmluvný štát“), pričom predmetom tejto zmluvy sú i nemocenské dávky (napr. Ukrajina), nárok na nemocenské si poistenec uplatňuje priamo v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne prostredníctvom potvrdenia ošetrujúceho lekára vystaveného v štáte EÚ alebo v zmluvnom štáte, v ktorom bola uznaná dočasná pracovná neschopnosť.

Musí ísť o potvrdenie, ktoré i v štáte jeho vystavenia slúži na účely uplatnenia nároku na peňažnú dávku v chorobe. Ak ošetrujúci lekár v štáte EÚ, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť, nevydáva potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, je potrebné o vystavenie potvrdenia požiadať príslušnú inštitúciu štátu, na ktorého území vznikla dočasná pracovná neschopnosť; táto inštitúcia bezodkladne zabezpečí lekárske posúdenie práceneschopnosti a vystavenie potvrdenia, spravidla na dokumente SED S055.

Potrebné doklady pri PN zo zahraničia

K žiadosti o nemocenské je potrebné predložiť:

  • potvrdenie ošetrujúceho lekára vystavené v štáte EÚ alebo v zmluvnom štáte
  • žiadosť o nemocenské (ak dočasná pracovná neschopnosť vznikne v dôsledku úrazu, povinnosť predložiť k potvrdeniu tlačivo Hlásenie úrazu vyplnené poistencom)
  • preukaz o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorý vystaví ku koncu kalendárneho mesiaca lekár - je potrebné doručiť ho do pobočky Sociálnej poisťovne včas, najlepšie do 5. dňa nasledujúceho mesiaca
  • iný doklad, ktorý ovplyvňuje nárok na nemocenské a jeho sumu (napr. oznámiť príslušnej pobočke ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti do troch dní odo dňa skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, ak dočasná pracovná neschopnosť trvala viac ako desať dní)

Odvolanie proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne

Proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne je možné podať odvolanie okrem prípadov, keď je podanie odvolania zákonom výslovne vylúčené.

Kto rozhoduje o PN

O práceneschopnosti a dĺžke jej trvania rozhoduje všeobecný lekár, lekár so špecializáciou v odbore gynekológia a pôrodníctvo a lekár zdravotníckeho zariadenia, v ktorom je pacient hospitalizovaný. Iní lekári (napríklad špecialisti, ku ktorým pacient chodí na odborné vyšetrenia) nemôžu vystaviť potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti.

Sociálne postavenie a nároky pri PN

Nároky, ktoré pacientovi pri práceneschopnosti vzniknú, sa líšia podľa jeho sociálneho postavenia - teda v závislosti od toho, či je zamestnanec, samostatne zárobkovo činná osoba, dobrovoľne poistená osoba alebo osoba v tzv. ochrannej dobe.

Vymeriavací základ

Pre výpočet výšky nemocenského je však vždy potrebné určiť tzv. vymeriavací základ. Vymeriavací základ zamestnanca je jeho hrubá mzda. Ak zamestnanec u súčasného zamestnávateľa pracoval počas celého predchádzajúceho roka, jeho nemocenské sa vypočíta z hrubej mzdy, ktorú mal v predchádzajúcom roku. Vymeriavacím základom dobrovoľne poistenej osoby je čiastka, ktorú si sama určila ako základ na platenie poistného.

Ochranná lehota

Osoba v ochrannej lehote je človek, ktorému nemocenské poistenie zaniklo (napríklad skončil sa jeho pracovný pomer) a ktorý po zániku tohto poistenia v určitej lehote (ochrannej lehote) ochorel alebo utrpel úraz a stal sa dočasne práceneschopným. Ochranná lehota je 7 dní po zániku nemocenského poistenia, v prípade tehotnej ženy je ochranná lehota 8 mesiacov.

Výplata nemocenského

Nemocenské sa vypláca spätne za predošlý mesiac, spravidla okolo 20. dňa mesiaca. Ak dočasná pracovná neschopnosť pokračuje aj nasledujúci mesiac, ošetrujúci lekár vystaví tlačivo „Preukaz o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti“ (tzv. lístok na peniaze), ktoré je potrebné po jeho podpísaní predložiť príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne.

Dlhodobá PN a invalidný dôchodok

Ak dočasná pracovná neschopnosť a nepriaznivý zdravotný stav trvajú dlhodobo, t. j. trvajú alebo je pravdepodobné, že budú trvať dlhšie ako jeden rok, je možné požiadať o priznanie invalidného dôchodku. Žiadosť o invalidný dôchodok sa zvyčajne podáva ku koncu 52-týždňového obdobia poberania nemocenského, pretože o invalidite hovoríme iba v prípade, ak nepriaznivý zdravotný stav trvá alebo má trvať dlhšie ako rok.

Ak je však zrejmé, že zdravotný stav je zhoršený trvalo a nie je predpoklad, že by sa počas práceneschopnosti zlepšil, žiadosť o dôchodok je možné podať aj bez toho, aby bol človek predtým PN, resp.

Aj invalidný dôchodca môže byť práceneschopný a poberať nemocenské, pokiaľ on alebo jeho zamestnávateľ platí odvody (poistné na nemocenské poistenie) do Sociálnej poisťovne. Práceneschopnosť by nemala byť vystavená na tú istú diagnózu, pre ktorú je človek invalidný v tom rozsahu, v akom je pre ňu invalidný. Pokiaľ teda dôjde k prechodnému zhoršeniu ochorenia, ktoré je príčinou invalidity nad rozsah invalidity, tak človek môže byť práceneschopný a poberať nemocenské.

Príklad výpočtu nemocenského

Zamestnanec dňa 15.05.2025 ochorel a lekár mu vystavil ePN od 15.05.2025 do 28.05.2025 vrátane (14 dní). U svojho zamestnávateľa pracuje nepretržite od roku 2020. Počas celého roku 2024 mal mesačnú hrubú mzdu 1 000 eur.

  • Náhrada za 1. až 3. deň dočasnej pracovnej neschopnosti: vypočíta zamestnávateľ
  • Náhrada za 4. až 10. deň dočasnej pracovnej neschopnosti: vypočíta zamestnávateľ
  • Nemocenské od 11. dňa: vypláca Sociálna poisťovňa

SZČO a PN

Sociálna poisťovňa pripomína samostatne zárobkovo činným osobám, ktoré sú povinne nemocensky a povinne dôchodkovo poistené, že v období práceneschopnosti (dokladovanej lekárom) nemusia platiť poistné, a to ani v prípade, ak im nevznikne nárok na dávku nemocenské.

Poistné v takom prípade SZČO neplatia odo dňa uznania dočasnej PN lekárom, pričom samotné poistenie im naďalej trvá. Ak by však PN trvala dlhšie ako 52 týždňov, po uplynutí tohto obdobia si SZČO poistenie musia samé prerušiť v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne.

Doklad o svojej práceneschopnosti preukazuje SZČO v pobočke len pri nárokovaní si na dávku nemocenské a nemusí tieto doklady preukazovať aj odboru výberu poistného kvôli plateniu poistného. Poistné tak po ukončení PN zaplatí SZČO len za tie dni, keď už bola práceschopná. Ak by platila poistné aj počas PN-ky v plnej výške, vznikol by preplatok.

Zamestnávanie občanov Ukrajiny a sociálne poistenie

Pri zamestnávaní občanov Ukrajiny sa na zamestnancov i zamestnávateľov vzťahuje slovenská legislatíva. Ak slovenský resp. zahraničný zamestnávateľ začne zamestnávať fyzickú osobu - občana Ukrajiny, ktorý podlieha slovenským právnym predpisom sociálneho poistenia, zamestnávateľ plní v oblasti sociálneho poistenia všetky povinnosti podľa zákona o sociálnom poistení.

Zamestnávateľ je povinný v zákonných lehotách za zamestnanca plniť prihlasovacie, odhlasovacie a oznamovacie povinnosti. Taktiež je povinný odvádzať za neho poistné včas a v riadnej sume tak, ako za každého iného zamestnanca.

V prípade, že ide o zamestnanca - občana Ukrajiny, ktorému bol udelený tolerovaný pobyt (resp. trvalý, prechodný pobyt) zamestnávateľ ho prihlasuje do Sociálnej poisťovne prostredníctvom Registračného listu fyzickej osoby (RLFO), pričom v oddiele I. neuvedie „fyzická osoba bez pobytu v SR“, nakoľko ten sa uvádza iba u fyzickej osoby bez pobytu na území SR. Rovnako ani v oddiele II. sa potom neuvedie adresa pobytu (tá sa uvádza iba u fyzickej osoby bez pobytu v SR).

V prípade, ak zamestnanec - občan Ukrajiny nemá pridelené rodné číslo, predloží zamestnávateľ príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne RLFO v papierovej forme. Pobočka Sociálnej poisťovne zamestnancovi - občanovi Ukrajiny vygeneruje na účely sociálneho poistenia identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia.

Registračné povinnosti je povinný plniť zamestnávateľ. Na účely sociálneho poistenia je zamestnávateľ povinný prihlásiť zamestnanca do registra poistencov na povinné poistenie zamestnanca najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca (bez ohľadu na skutočnosť, v akej výške bol dohodnutý plat/odmena zamestnanca). Poistné na sociálne poistenie platí zamestnanec a zamestnávateľ.

tags: #neplatena #pn #podmienky #socialna #poistovna

Ďalšie články