
Dobrovoľná dražba predstavuje jeden zo spôsobov, ako možno realizovať záložné právo. V praxi sa tento nástroj často využíva s cieľom presunúť zodpovednosť za výkon záložného práva zo záložného veriteľa na tretiu stranu, ktorou je dražobník.
Navrhovateľom dražby je vo väčšine prípadov záložný veriteľ, teda osoba, ktorá vykonáva záložné právo. Vlastnícke právo k predmetu dražby prechádza na vydražiteľa, teda osobu s najvyššou ponukou, a to v momente udelenia príklepu licitátorom. Podmienkou je, že vydražiteľ zaplatí stanovenú cenu v určenej lehote. Dňom zaplatenia ceny zaniká pohľadávka veriteľa do výšky uspokojenia z výťažku dražby.
Ak dôjde k porušeniu ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách alebo ak je spochybnená platnosť záložnej zmluvy, osoba, ktorá tvrdí, že boli dotknuté jej práva, môže požiadať súd o určenie neplatnosti dražby. Okruh osôb, ktoré sú aktívne legitimované na podanie žaloby, je definovaný široko, a teda žalobu môže podať nielen pôvodný vlastník predmetu dražby, ale aj iná osoba, ktorej práva boli dražbou dotknuté.
Právo podať žalobu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu licitátora. Táto lehota je prekluzívna, čo znamená, že po jej uplynutí právo na podanie žaloby zaniká. Výnimkou sú prípady, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu prihlásený trvalý pobyt. V takomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí trojmesačnej lehoty.
Žaloba o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby je osobitným druhom určovacej žaloby. Uplynutie trojmesačnej lehoty nie je možné obísť podaním žaloby podľa § 80 Občianskeho súdneho poriadku. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR z 16. 12. 2010, sp. zn. 3 Cdo 186/2010, súd nemôže posudzovať otázku neplatnosti dobrovoľnej dražby v inom konaní než v konaní podľa ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách, a to ani ako otázku prejudiciálnu.
Prečítajte si tiež: Komplexný Prehľad: Neplatnosť Dobrovoľnej Dražby
Osoba, ktorá podala na súde žalobu o určenie neplatnosti dražby, je povinná oznámiť túto skutočnosť príslušnému okresnému úradu, ktorý o tom vyznačí poznámku na liste vlastníctva. Existencia poznámky je dôležitá, pretože právoplatný rozsudok súdu o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti je záväzný aj pre osoby, ktoré nadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnosti v čase, keď v katastri nehnuteľností bola vykonaná poznámka o tomto súdnom konaní. Právny poriadok chráni práva dobromyseľne nadobudnuté tretími osobami, za predpokladu, že sa jedná o prevod od vlastníka (až do rozhodnutia súdu je právoplatným vlastníkom vydražiteľ).
Súd skúma, či bola záložná zmluva, na základe ktorej došlo k výkonu záložného práva, platná a či neboli porušené ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách. Existuje množstvo dôvodov pre určenie neplatnosti dražby, napríklad:
Ak sa niektorá časť priebehu dražby neuskutočnila tak, ako ustanovuje zákon, súd vyhlási dražbu za neplatnú. Rozhodnutím súdu o neplatnosti dražby zanikajú účinky príklepu, a to ku dňu príklepu, čo v praxi znamená automatické obnovenie vlastníckeho práva predchádzajúceho vlastníka.
Ak je dražba neplatná, každá osoba, ktorá prevzala výťažok dražby, je povinná vrátiť ho bezodkladne vydražiteľovi. Vydražiteľ je zároveň povinný vypratať a odovzdať predmet dražby predchádzajúcemu vlastníkovi - záložcovi. Ak si záložca a vydražiteľ majú navzájom vrátiť plnenia, môže sa domáhať splnenia záväzku len ten, kto sám splnil svoj záväzok skôr alebo je pripravený záväzok splniť. Dražobník je tiež povinný na výzvu vydražiteľa oznámiť mu sumu, ktorú odovzdal záložnému veriteľovi a dlžníkovi, prípadne sumu, ktorú zložil do notárskej úschovy.
O neplatnosti dražby dražobník bez zbytočného odkladu vyrozumie okresný úrad, ktorý vyznačí stav pred dobrovoľnou dražbou; to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka.
Prečítajte si tiež: Judikatúra: Neplatnosť dobrovoľnej dražby
V slovenskom práve prebieha diskusia o tom, či vydražiteľ nadobúda vlastnícke právo k predmetu dražby aj v prípade, ak "vlastník" predmetu dražby nebol v skutočnosti vlastníkom.
Ideálnu obranu proti strate nehnuteľnosti na dobrovoľnej dražbe predstavuje podniknutie právnych krokov, ktoré predchádzajú samotnému procesu dražby a ktoré predstavujú ochranu práv dražbou dotknutých osôb a prinútia záložného veriteľa, aby sa svoju pohľadávku snažil uspokojiť iným spôsobom ako predajom nehnuteľnosti. Medzi najčastejšie právne kroky predchádzajúce procesu samotnej dražby možno zaradiť neodkladné opatrenie, ktoré predstavuje procesný prostriedok úpravy vzťahov účastníkov konania.
Prečítajte si tiež: Legitimácia k žalobe dražby
tags: #neplatnosť #dobrovoľnej #dražby #dôvody