
Financovanie materských, základných a stredných škôl na Slovensku je založené na normatívnom princípe. Školy sú financované podľa počtu detí/žiakov a personálnej a ekonomickej náročnosti výchovno-vzdelávacieho procesu v zmysle zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a nariadenia vlády SR č. 630/2008 Z. z.
Vláda Slovenskej republiky schválila rozsiahle zmeny v školských zákonoch, ktoré sa dotýkajú financovania škôl a školských zariadení, povinného predprimárneho vzdelávania, určovania školských obvodov a ďalších oblastí. Tieto zmeny majú za cieľ komplexnejšiu právnu úpravu financovania škôl, zlepšenie prehľadnosti a zrozumiteľnosti zákona, ako aj zabezpečenie kvalitnejšieho a dostupnejšieho vzdelávania pre všetky deti.
Okruh dôvodov na zníženie normatívneho príspevku sa má rozšíriť. Súkromným či cirkevným školám, ktoré nebudú registrované ako verejný poskytovateľ výchovy a vzdelávania, by sa mohol znížiť o 20 percent. Nižší príspevok by mohli dostať aj školy, ktoré by boli verejným poskytovateľom výchovy a vzdelávania, ale nedodržiavali by v tejto súvislosti svoje povinnosti.
Zníženie normatívneho príspevku sa navrhuje aj pre zriaďovateľa zariadenia poradenstva a prevencie v prípade, že ministerstvo alebo regionálny úrad počas školskej inšpekcie zistí nedodržanie ustanovení o minimálnom počte odborných zamestnancov. Taktiež v prípade, ak štátna školská inšpekcia zistí, že dochádza k nedodržiavaniu výkonových a obsahových štandardov výchovného poradenstva.
Ministerstvo školstva uviedlo, že dôvodom zníženia normatívneho príspevku sa sleduje vyrovnávanie podmienok financovania škôl rôznych druhov zriaďovateľov, a to najmä z hľadiska kritéria poskytovania výchovy a vzdelávania vo verejnom záujme. Materské školy, základné školy a stredné školy, ktoré poskytujú výchovu a vzdelávanie za rovnakých podmienok ako školy v zriaďovateľskej pôsobnosti obce, samosprávneho kraja alebo regionálneho úradu, teda napríklad nevyberajú školné, prednostne prijímajú deti alebo žiakov v rámci verejných školských obvodov, budú podľa rezortu financované za rovnakých podmienok bez ohľadu na ich zriaďovateľa.
Prečítajte si tiež: Sociálny vplyv: Konformita
Návrh zákona upravuje tiež určovanie normatívneho príspevku pre materské školy, základné školy a stredné školy. Normatívny príspevok pre príslušnú školu na kalendárny rok je určený počtom detí alebo žiakov a normatívom. V porovnaní s aktuálnou úpravou sa určovanie mzdového normatívu a prevádzkového normatívu rozširuje o kritérium, ktorým je stupeň vzdelávania v základnej škole. Vo vzťahu k materským školám by sa veľkosť materskej školy po novom mala zohľadňovať v závislosti od celkového počtu detí materských škôl so sídlom v obci.
Vypustiť by sa mala úprava určovania mzdového a prevádzkového normatívu základnej školy v závislosti od jej veľkosti a určovanie prevádzkového normatívu v závislosti od teplotných podmienok v mieste sídla materskej, základnej a strednej školy.
Cieľmi návrhu zákona sú podľa predkladateľa najmä komplexná právna úprava financovania škôl a školských zariadení zo štátneho rozpočtu a z výnosu dane z príjmov územnej samospráve v jednom právnom predpise a zlepšenie prehľadnosti a zrozumiteľnosti zákona. Návrh zákona zároveň upravuje aj hospodárenie a podnikanie škôl a školských zariadení. Nadväzuje na nový zákon o školskej správe.
Účinnosť zákona sa navrhuje od januára 2026. Výnimkou by mali byť ustanovenia týkajúce sa zníženia normatívneho príspevku z dôvodu, že škola nie je verejným poskytovateľom výchovy a vzdelávania alebo porušovala povinnosti verejného poskytovateľa. Tie by mohli nadobudnúť účinnosť od 1. septembra 2027.
Predprimárne vzdelávanie má byť od septembra 2027 povinné pre všetky štvorročné deti. O rok na to má byť povinné aj pre trojročné deti.
Prečítajte si tiež: Podmienky príspevku ZUS
Zároveň by mal rodič možnosť rozhodnúť sa pre formu domáceho vzdelávania dieťaťa, ak by mal požadované vzdelanie. Podmienky plnenia vzdelávania by však boli miernejšie ako pri päťročných deťoch. To bude stačiť oznámiť obci, no po štvrtom roku veku sa bude posudzovať dosiahnutá úroveň vedomostí dieťaťa a pri nedostatkoch vznikne povinnosť zapísať ho do škôlky. Individuálne vzdelávanie má mať miernejšie podmienky pre mladšie deti a pri zdravotných dôvodoch sa má zvýšiť aj počet poskytovaných hodín.
V rámci navrhovaného modelu domáceho vzdelávania by nebolo povinnosťou dieťa prihlásiť do materskej školy, ale len oznámiť domáce vzdelávanie príslušnej obci. Vyžadovalo by sa, aby zákonný zástupca mal rovnaký stupeň vzdelania ako pri bežnom individuálnom vzdelávaní dieťaťa. Zároveň by sa po dovŕšení štvrtého roku veku posudzovala dosiahnutá úroveň vzdelania. Toto posúdenie by vykonávala materská škola určená príslušnou obcou.
Ak by sa preukázalo, že dieťa nemá rozvinuté vedomosti, zručnosti a kompetencie v súlade s obsahom vzdelávania vydanom a zverejnenom ministerstvom školstva, zákonný zástupca by bol povinný podať prihlášku na vzdelávanie dieťaťa v materskej škole do 15 dní odo dňa posúdenia.
Posledný rok povinného predprimárneho vzdelávania by však bola, tak ako doposiaľ, povinnosť dieťa prihlásiť do materskej školy. Povinné predprimárne vzdelávanie trojročných detí by bolo v rozsahu minimálne tri hodiny denne, v prípade detí so zdravotným znevýhodnením aj menej.
Rezort zároveň navrhuje zvýšiť týždenný počet hodín poskytovaných dieťaťu v individuálnom vzdelávaní zo zdravotných dôvodov. Aj podmienky individuálneho vzdelávania detí na základe žiadosti rodičov majú byť pre trojročné a štvorročné deti nastavené miernejšie ako pre päťročné deti.
Prečítajte si tiež: Podmienky dotácie na elektromobily
Vzhľadom na disponibilné kapacity a budovanie nových kapacít rezort navrhuje postupný nábeh od 1. septembra 2027 pre štvorročné deti a od 1. septembra 2028 pre trojročné deti. Zmena sa vzťahuje na všetky deti s trvalým pobytom na území SR.
Spôsob určovania školských obvodov sa má zmeniť. Vzniknúť má aj inštitút verejného poskytovateľa výchovy a vzdelávania. Verejný poskytovateľ by prijímal prednostne deti a žiakov podľa príslušnosti verejného školského obvodu. Zároveň by nepodmieňoval poskytovanie výchovy a vzdelávania žiadnym protiplnením a mal by školský vzdelávací program v súlade so štátnym vzdelávacím programom.
Verejným poskytovateľom výchovy a vzdelávania by boli všetky materské, základné a stredné školy zriadené obcou, samosprávnym krajom alebo regionálnym úradom. Tiež tie zriadené cirkevným alebo súkromným zriaďovateľom, ktoré sa rozhodnú poskytovať výchovu a vzdelávanie za rovnakých podmienok ako školy zriadené obcou, samosprávnym krajom alebo regionálnym úradom.
Verejný školský obvod by určila obec a vymedzila by spádové územie pre materské a základné školy tak, aby v rámci jedného obvodu bola určená najviac jedna materská alebo základná škola zriadená obcou, samosprávnym krajom alebo regionálnym úradom.
Zároveň by sa umožnilo, aby na žiadosť cirkevného alebo súkromného zriaďovateľa obec zaradila do verejného školského obvodu ľubovoľný počet materských a základných škôl, ktoré sú verejným poskytovateľom výchovy a vzdelávania.
Pri určovaní verejných školských obvodov by sa prihliadalo na kapacitu školských budov, vzdialenosť z miesta trvalého pobytu dieťaťa alebo žiaka do školy a dopravnú infraštruktúru obce. Navyše bude musieť byť pri určovaní verejného školského obvodu dodržaný zákaz segregácie vo výchove a vzdelávaní a princíp inkluzívneho vzdelávania.
S cieľom umožniť deťom a žiakom národnostných menšín plnenie práva na výchovu a vzdelávanie v materinskom jazyku by boli verejné školské obvody určené zvlášť pre školy poskytujúce povinné predprimárne vzdelávanie a povinnú školskú dochádzku v jazyku príslušnej národnostnej menšiny.
Na Slovensku by mohol vzniknúť nový druh strednej školy - stredná priemyselná škola. Transformovala by sa z doterajšieho typu strednej odbornej školy na samostatný druh. Cieľom je pripraviť kvalifikovanú pracovnú silu pre odvetvia ovplyvnené digitalizáciou, automatizáciou a nástupom umelej inteligencie. Novela zároveň skracuje dĺžku pomaturitného a vyššieho odborného štúdia, keďže ich výstupy sa majú uznávať v rámci prvého stupňa vysokoškolského vzdelania.
Učitelia by mali mať možnosť hodnotiť slovne aj žiakov šiesteho až deviateho ročníka. Túto formu by mohli využiť aj pri hodnotení správania. Niektoré vyučovacie predmety, ako aj žiaci stredných škôl by však stále boli hodnotení klasifikáciou či kombináciou klasifikácie a slovného hodnotenia.
Výchovné zariadenia by mali viac prihliadať na špeciálne potreby detí či vyriešiť nedostatočnú personálnu a odbornú podporu zariadení. Rezort predpokladá, že právna úprava si vynúti zvýšenie finančných prostriedkov.
Na webovom sídle ministerstva sú zverejnené normatívy na rok 2025 pre školy a zariadenia poradenstva a prevencie všetkých zriaďovateľov a školské zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti regionálnych úradov školskej správy, ktoré boli vypočítané v súlade s nariadením vlády č. 630/2008 Z. z.
Pri výpočte normatívov na rok 2025 použilo ministerstvo v súlade s §3 ods. zvýšenie odvodov do zdravotných poisťovní. Rozpis normatívnych príspevkov pre školy a školské zariadenia je zverejnený na troch hárkoch: zvlášť za január - august 2025, september - december 2025 (hárok bude aktualizovaný po zbere dát k 15.9.2025) a spolu za kalendárny rok 2025. Pre väčšiu prehľadnosť boli pridané samostatné hárky pre základné a stredné školy „ZŠ a SŠ“ a materské školy „MŠ“ s výslednou sumou rozpočtu pre rok 2025.
Za účelom zmiernenia prípadných negatívnych dopadov zmeny financovania bolo pre každého zriaďovateľa verejnej MŠ vyčíslené dofinancovanie do výšky garantovaného minima v súlade s §10 NV. Garantované minimum predstavuje 95% zo skutočných výdavkov obcí na predprimárne vzdelávanie vykázaných vo výkaze FIN 1-12 za rok 2023 na dieťa, do maximálnej výšky 5 000 € na dieťa. Normatívny rozpočet zriaďovateľa sa v tomto prípade skladá z normatívneho príspevku vypočítaného na úrovni MŠ a z dofinancovania do garantovaného minima na úrovni zriaďovateľa. Rozdelenie sumy doplatku do garantovaného minima podľa aktuálnych potrieb škôl v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti je v kompetencii zriaďovateľa.