
Táto novela zákona o sociálnom poistení prináša rozsiahle zmeny, ktoré sa dotknú mnohých aspektov dôchodkového systému na Slovensku. Cieľom je reagovať na ústavné garancie, zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť verejných financií a zohľadniť demografické trendy. Medzi kľúčové zmeny patrí zavedenie rodičovského dôchodku, úprava podmienok nároku na predčasný starobný dôchodok a obnovenie väzby dôchodkového veku na rast strednej dĺžky života.
Vládny návrh zákona vychádza z novelizovaného čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý garantuje každému poistencovi právo rozhodnúť sa, že časť uhradenej dane alebo platby spojenej s účasťou na systéme primeraného hmotného zabezpečenia v starobe bude poskytnutá osobe, ktorá ho vychovala. Táto možnosť, známa ako asignácia odvodov, doteraz nebola v zákone o sociálnom poistení upravená. Cieľom je umožniť poistencom prispievať k zabezpečeniu osôb, ktoré sa o nich starali.
Ústava SR zároveň ustanovuje, že zo systému primeraného hmotného zabezpečenia v starobe možno zabezpečiť aj osobu, ktorá po dosiahnutí ustanovenej doby účasti na tomto systéme dosiahla ustanovený počet odpracovaných rokov. V nadväznosti na to novela zákona navrhuje, aby nárok na predčasný starobný dôchodok vznikol v zásade po 40 odpracovaných rokoch, čo zodpovedá získaným 40 rokom obdobia dôchodkového poistenia. Do tohto obdobia sa však nebudú započítavať niektoré náhradné doby získané pred 1. januárom 2004. Cieľom je garantovať nárok na predčasný starobný dôchodok poistencom, ktorí väčšinu svojho života vykonávali zárobkovú činnosť alebo z dôvodu činnosti, ktorá objektívne znemožňovala jej výkon.
V súvislosti s vypustením tzv. „dôchodkového stropu“ z Ústavy SR a záväzkami vyplývajúcimi z Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky sa navrhuje obnovenie väzby dôchodkového veku na rast strednej dĺžky života. Toto opatrenie má zlepšiť finančnú udržateľnosť priebežne financovaného dôchodkového systému. Od ročníka narodenia 1967 sa opätovne naviaže zvyšovanie dôchodkového veku v závislosti od strednej dĺžky života. Zachová sa zásada, že osoby narodené v rovnakom roku budú mať rovnaký všeobecný dôchodkový vek. Dôchodkový vek konkrétneho poistenca sa ustanoví ako všeobecný dôchodkový vek znížený za výchovu dieťaťa.
Jednou z najvýznamnejších zmien je zavedenie rodičovského dôchodku. Nárok na rodičovský dôchodok a jeho výplatu vznikne v príslušnom kalendárnom roku (vždy od 1. januára) vlastnému rodičovi dieťaťa (aj osvojiteľ) a poistencovi, ktorému bolo dieťa zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ktorý je poberateľ starobného dôchodku, invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku a výsluhového dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku, ak dieťa bolo dva roky pred príslušným kalendárnym rokom dôchodkovo poistené. Podmienka dôchodkového poistenia sa považuje za splnenú aj v prípade, ak bolo dieťa poistené iba jeden deň.
Prečítajte si tiež: Dopady novely zákona o opatrovaní
Obdobím dôchodkového poistenia na účely posúdenia nároku na rodičovský dôchodok je obdobie dôchodkového poistenia, ktoré poistenec získal podľa § 15 zákona o sociálnom poistení, ak poistenec mal v posudzovanom kalendárnom roku vymeriavací základ a nemal vylúčenú povinnosť platiť poistné počas celého kalendárneho roka a obdobie doplatenia poistného na dôchodkové poistenie podľa § 142 ods. 3 zákona o sociálnom poistení.
Nárok na rodičovský dôchodok a jeho výplatu má vzniknúť vlastnému rodičovi dieťaťa (vrátane osvojiteľa) automaticky a náhradnému rodičovi dieťaťa, ktorý toto dieťa vychoval len na základe súhlasného vyhlásenia dieťaťa v zákonom stanovenej lehote. Zároveň sa navrhuje, aby vlastné dieťa mohlo v rovnakej lehote vyhlásiť, že nárok na rodičovský dôchodok rodičovi nemá vzniknúť. V takom prípade je zachovaná možnosť dieťaťa v ktoromkoľvek nasledujúcom roku vyhlásiť súhlas so vznikom nároku na rodičovský dôchodok. Automatický vznik nároku u vlastných detí a osvojiteľov sa navrhuje vzhľadom na veľký okruh dotknutých osôb.
Dieťa môže vyhlásiť, že nárok na rodičovský dôchodok má vlastnému rodičovi/osobe, ktorá ho vychovala zaniknúť. Na základe takéhoto vyhlásenia nárok na rodičovský dôchodok zanikne najskôr po piatich rokoch od jeho posledného vzniku, t.j. ak dieťa najneskôr do 31. januára 2027 vyhlási, že nárok má zaniknúť, nárok zanikne 1. januára 2028. Ak dieťa uvedené vyhlásenie vykoná po tomto termíne, resp. v termíne do 31. januára príslušného kalendárneho roka, nárok zanikne až 1. januára nasledujúceho kalendárneho roka.
V prípade zániku dôchodkového poistenia dieťaťa nárok na výplatu rodičovského dôchodku zanikne od 1. januára kalendárneho roka, v ktorom sa posudzuje splnenie podmienok nároku na výplatu rodičovského dôchodku. Nárok na rodičovský dôchodok však nezaniká. Nárok na výplatu rodičovského dôchodku opätovne vznikne od 1. januára príslušného kalendárneho roka, ak dieťa poberateľa rodičovského dôchodku bolo dôchodkovo poistené v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza príslušnému kalendárnemu roku.
Vyššie uvedené vyhlásenia môže dieťa urobiť iba vo vzťahu k rodičovskému dôchodku, na ktorý nárok vznikol z titulu platenia poistného na starobné poistenie jeho osobou.
Prečítajte si tiež: ŤZP: Prehľad Noviniek
Suma rodičovského dôchodku v príslušnom kalendárnom roku sa určí ako 1,5 % jednej dvanástiny úhrnu vymeriavacích základov dieťaťa za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza príslušnému kalendárnemu roku, z ktorého bolo zaplatené poistné na starobné poistenie, pričom suma rodičovského dôchodku nemôže byť vyššia ako 1,5% jednej dvanástiny 1,2-násobku všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza príslušnému kalendárnemu roku.
V záujme zabezpečenia dlhodobej udržateľnosti dôchodkového systému a nivelizácie rozdielu medzi dôchodkami priznávanými v jednotlivých rokoch sa navrhuje korekcia aktuálnej dôchodkovej hodnoty. V súčasnosti je aktuálna dôchodková hodnota každoročne k 1. januáru upravovaná vzhľadom na medziročnú zmenu priemernej nominálnej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky v treťom štvrťroku. Korekčný mechanizmus spočíva v tom, že z medziročnej zmeny priemernej mesačnej mzdy v treťom štvrťroku sa na účely určenia indexu úpravy aktuálnej dôchodkovej hodnoty od 1. januára 2023 použije len 95 % tejto hodnoty. Negatívny vplyv na sumu dôchodku, ktorý zakladá korekcia aktuálnej dôchodkovej hodnoty bude v dlhodobom horizonte korigovaný naviazaním dôchodkového veku na strednú dĺžku života.
Navrhuje sa ustanoviť alternatívnu podmienku nároku na predčasný starobný dôchodok - získanie 40 odpracovaných rokov (alternatívnou aktuálnou podmienkou je, aby poistencovi do dovŕšenia dôchodkového veku chýbali maximálne 2 roky). Uvedené sa navrhuje z dôvodu hmotne zabezpečiť osobu, ktorá značnú časť svojho života vykonávala zárobkovú činnosť.
V záujme predchádzania zvyšovania predčasného starobného dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku na sumu minimálneho dôchodku sa navrhuje, aby nárok na predčasný starobný dôchodok vznikol iba tomu poistencovi, ktorého suma predčasného starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku určená so zohľadnením obdobia dôchodkového poistenia získaného podľa zákona o sociálnom poistení vo všeobecnom dôchodkovom systéme bola ku dňu, od ktorého si žiada o jeho priznanie minimálne na úrovni sumy minimálneho dôchodku, ktorá poistencovi patrí za dĺžku kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia. Rovnaká podmienka vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok sa navrhuje aj v prípade poistenca, ktorý získal obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení.
V kontraste krátenia sumy aktuálneho predčasného starobného dôchodku sa navrhuje pri predčasnom starobnom dôchodku za 40 odpracovaných rokov ustanoviť aktuárne neutrálne krátenie, tak aby celková suma dôchodkových dávok (predčasného starobného dôchodku a starobného dôchodku) bola rovnaká bez ohľadu na to, kedy poistencovi začne byť predčasný starobný dôchodok, resp. starobný dôchodok vyplácaný. V zmysle návrhu by suma predčasného starobného dôchodku za 40 odpracovaných rokov mala byť krátená o 0,3 % za každých začatých 30 dní poberania predčasného starobného dôchodku pred dovŕšením dôchodkového veku. Pri splnení alternatívnej podmienky chýbajúcich dvoch rokov do dovŕšenia dôchodkového veku sa navrhuje ponechať krátenie na úrovni 0,5 % za každých začatých 30 dní poberania predčasného starobného dôchodku pred dovŕšením dôchodkového veku. Ak vzhľadom na navrhované opätovné určovanie dôchodkového veku podľa strednej dĺžky života 5 rokov vopred nebude dôchodkový vek poistenca po získaní 40 odpracovaných rokov známy, navrhuje sa aby sa pri určení sumy predčasného starobného dôchodku tohto poistenca použil najvyšší známy dôchodkový vek.
Prečítajte si tiež: Sociálne Poistenie na Slovensku
Navrhuje sa realizovať výplatu rodičovského dôchodku v pravidelných mesačných lehotách za príslušné kalendárne mesiace vo výplatnom termíne dôchodkových dávok poistenca určeným Sociálnou poisťovňou. Vzhľadom na osobitný charakter navrhovaného rodičovského dôchodku (sumu dôchodku predstavuje priamo asignovaná časť poistného na dôchodkové poistenie dieťaťa poberateľa rodičovského dôchodku) sa navrhuje, aby bol rodičovský dôchodok vylúčený z valorizácie.
V súlade so zásadou zachovania získaných nárokov sa navrhuje právna úprava, podľa ktorej sa podmienky nároku na predčasný starobný dôchodok, ktorý vznikol pred 1. januárom 2023, posudzujú podľa predpisov účinných pred týmto dňom. V súvislosti s návrhom na ustanovenie rodičovského dôchodku sa navrhuje osobitná lehota na doručenie prvého vyhlásenia dieťaťa podľa § 66b ods. 5 zákona o sociálnom poistení. Dôchodkový vek poistenca narodeného pred rokom 1967 sa aj naďalej určuje v súlade s pravidlami aktuálne účinnej právnej úpravy.
Dôchodkový vek sa určuje pre príslušné ročníky, t. j. osoby narodené v rovnakom roku majú rovnaký dôchodkový vek. Úprava dôchodkového veku je nastavená rekurentne, t. j. na určenie dôchodkového veku pre príslušný ročník, je dôležité poznať dôchodkový vek osôb narodených v kalendárnom roku, ktorý bezprostredne predchádza príslušnému ročníku. Konkrétne sa navrhuje sledovať zmenu strednej dĺžky života v siedmich referenčných obdobiach, pričom každé referenčné obdobie sleduje zmenu strednej dĺžky života na 5 ročnom horizonte. Pri určovaní dôchodkového veku, je rozhodujúci rok, v ktorom určujeme dôchodkový vek, t. j. rok v ktorom ministerstvo vydá všeobecne záväzný právny predpis o dôchodkovom veku, od ktorého závisí, z ktorých rokov sa použijú údaje o strednej dĺžke života.