
Najvyšší súd Slovenskej republiky (NS SR) zohráva kľúčovú úlohu v slovenskom právnom systéme, najmä v oblasti trestného práva. Jeho rozhodnutia majú zásadný vplyv na interpretáciu a aplikáciu zákonov. Zbierka stanovísk a rozhodnutí NS SR, ktorú súdy pravidelne vydávajú, poskytuje prehľad o aktuálnej judikatúre a usmerňuje nižšie súdy pri rozhodovaní.
V oblasti uplatňovania nárokov na náhradu škody v trestnom konaní, tzv. adhéznom konaní, Najvyšší súd zjednocuje výklad a aplikáciu § 46 ods. 3 a § 256 ods. 3 Trestného poriadku. Majetkové nároky štátu vyplývajúce z daňových predpisov, o ktorých prvotne rozhoduje správny orgán podľa Daňového poriadku, majú administratívnoprávnu povahu a nepovažujú sa za nárok na náhradu škody uplatniteľný v adhéznom konaní.
Skutočnosť, že daňový majetkový nárok kvantitatívne zodpovedá kvalifikačnému momentu rozsahu činu pri daňovom trestnom čine, nemení nič na nemožnosti uplatniť tento nárok v adhéznom konaní. Slovenská republika, zastúpená príslušným orgánom, je však v trestnom konaní o daňovom trestnom čine poškodeným s právami podľa § 46 ods. 1 Trestného poriadku. Ak je v trestnom konaní uplatnený daňový majetkový nárok ako nárok na náhradu škody proti obvinenej osobe, súd poškodeného nepripustí na hlavné pojednávanie s uplatneným nárokom na náhradu škody uznesením podľa § 256 ods. 3 Trestného poriadku. Tento postup sa uplatní aj v prípade, ak o nároku už bolo právoplatne rozhodnuté v konaní podľa Daňového poriadku.
Právne vety o daňových nárokoch sa primerane použijú aj na akýkoľvek iný majetkový nárok, ktorý nie je podľa svojho hmotnoprávneho podkladu nárokom na náhradu škody alebo tzv. morálnej škody v zmysle § 287 ods. 1 Trestného poriadku.
Pri trestnom čine porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305 Trestného zákona zodpovedá kvalifikačný moment rozsahu činu legálnej definícii škody. Rozhodovanie o nároku na majetkovú reparáciu ujmy vzniknutej nepovoleným výrubom dreviny patrí do pôsobnosti orgánu ochrany prírody, ktorým je okresný úrad alebo obec. Ide o administratívnoprávny nárok, ktorý nemožno uplatniť v adhéznom konaní.
Prečítajte si tiež: Slovenský právny systém
Ak prokurátor ruší uznesenie policajta, môže mu v odôvodnení svojho rozhodnutia nariadiť vykonanie úkonu, napríklad vydanie konkrétneho uznesenia. Taký procesný prejav vôle prokurátora je zároveň jeho záväzným pokynom. Iba jednoznačne vyjadrený pokyn vylučuje prokurátora z rozhodovania o sťažnosti proti dotknutému rozhodnutiu policajta.
Rozhodnutia súvisiace s výkonom trestov a ochranných opatrení robí súd, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni, len ak zákon neustanovuje inak. Výnimkou je situácia, keď je osoba vo výkone trestu odňatia slobody, vtedy rozhodnutie súvisiace s výkonom tohto trestu robí súd, v ktorého obvode sa trest odňatia slobody vykonáva. Ak prichádza do úvahy okresný aj krajský súd (§ 407 ods. 2 Trestného poriadku), treba analogicky použiť ustanovenie § 280 ods. 1 veta druhá časť pred bodkočiarkou Trestného poriadku aj na rozhodnutia súvisiace s výkonom trestu odňatia slobody. O žiadosti o prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody pre skoršie premlčanie výkonu tohto trestu rozhodne súd na podklade pôsobnosti a príslušnosti založenej ustanovením § 406 ods. 2 Trestného poriadku.
Prechovávanie omamnej látky alebo psychotropnej látky nie je pre účely aplikácie § 171 ods. 1 a § 172 ods. 1 písm. d) Trestného zákona limitované minimálnym množstvom. Prechovávanie drogy v množstve menšom, než z hmotnostného hľadiska zodpovedá obvykle jednorazovej dávke, je trestným činom, pokiaľ je droga vzhľadom na množstvo účinnej látky obsiahnutej v celkovom množstve zaisteného materiálu spôsobilá nepriaznivo ovplyvniť psychiku človeka alebo jeho ovládacie alebo rozpoznávacie schopnosti, alebo sociálne správanie. Pri prečine podľa § 171 Trestného zákona je však vždy potrebné posudzovať aj materiálny korektív podľa kritérií § 10 ods. 1 Trestného zákona.
Dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i) alternatíva druhá Trestného poriadku (rozhodnutie je založené na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia) sa môže týkať aj nesprávneho použitia ustanovenia § 23 Trestného zákona o nepríčetnosti. Túto právnu otázku je možné v dovolacom konaní posudzovať aj na základe dokazovania vykonaného v skoršom súdnom konaní.
Ak došlo k uznaniu cudzieho rozhodnutia v konaní podľa Trestného poriadku, pri nariadení výkonu uznaného cudzieho rozhodnutia a pri rozhodovaní o všetkých ďalších otázkach vykonávacieho konania sa kompetenčne postupuje podľa § 521 ods. 2 a 4 Trestného poriadku. Príslušný je teda okresný súd, v ktorého obvode odsúdený býva; ak odsúdený nemá bydlisko na území Slovenskej republiky, je príslušný Okresný súd Bratislava I.
Prečítajte si tiež: Slovenský Právny Systém
Údajne vplyvného muža podsvetia z Považia Miroslava Masláka prepustil Najvyšší súd SR podmienečne na slobodu. NS SR zamietol sťažnosť prokurátora, ako aj odsúdeného voči augustovému rozhodnutiu Krajského súdu v Trenčíne, ktorý Masláka prepustil na slobodu. Bola mu určená skúšobná doba v trvaní tri roky, nariadený probačný dohľad v trvaní troch rokov, ustanovené obmedzenia a povinnosti spočívajúce v zákaze vycestovania do zahraničia, v zákaze stretávania sa s osobami, ktoré boli jeho spolupáchateľmi alebo účastníkmi na trestnom čine, a iné. Zároveň sa nad odsúdeným počas celej skúšobnej doby nariaďuje aj kontrola technickým prostriedkom - zariadením na určenie polohy kontrolovanej osoby. Maslák aktuálne čelí trestnému stíhaniu na Okresnom súde v Trenčíne za trestný čin poškodzovania cudzej veci.
Vo vzťahu k posúdeniu splnenia materiálnych podmienok podmienečného prepustenia odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody súd skúma, či u odsúdeného došlo k polepšeniu, teda či prebehol proces vnútornej premeny jeho osobnosti oprávňujúci „nádej", že v budúcnosti povedie riadny život, v rámci čoho musí zvážiť aj závažnosť a povahu trestných činov, ktorých sa vykonávaný trest týka, plnenie si povinností vo výkone trestu odňatia slobody. Polepšenie je vývojový proces vnútornej premeny páchateľovej osobnosti, ktorý sa navonok prejavuje v jeho správaní.
Ustanovenie článku III Rozhodnutia prezidenta ČSSR o amnestii z 8. mája 1985 o tom, že podmienečný trest odňatia slobody uvedený v čl. I písm. d) cit. Na základe sťažnosti pre porušenie zákona, ktorú podal generálny prokurátor SSR, Najvyšší súd SSR zrušil právoplatné uznesenie Okresného súdu v Michalovciach z 25. júna 1985 sp. zn.
Odvolacia námietka obvinenej osoby, že chce vykonať trest odňatia slobody v Českej republike, kde spáchala trestnú činnosť, je z hľadiska rozhodovania o uznaní cudzieho rozhodnutia podľa ustanovení V. časti, III hlavy, prvého dielu Trestného poriadku (§ 515 až § 521) právne irelevantná. Podmienka obojstrannej trestnosti v zmysle § 516 ods. 1 písm. c/ Tr. por. nie je naplnená, ak inkriminovaný skutok, skúmaný in concreto, je výslovne viazaný na rozhodnutie príslušného orgánu cudzieho štátu a vzťahuje sa výlučne na územie tohto štátu.
Súčasťou výroku rozsudku o uznaní a výkone cudzieho rozhodnutia podľa § 515 ods. 2 Trestného poriadku je vždy aj celý výrok o vine uznávaného rozsudku (popis skutku aj právna kvalifikácia) a v tomto zmysle je dotknuté ustanovenie [pod písm. b) až g)] potrebné vyložiť extenzívne, inak by uznané cudzie rozhodnutie nemohlo mať rovnaké účinky ako rozsudok slovenského súdu (§ 519 ods. 1, § 163 ods. 3 Trestného poriadku).
Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad: dovolanie proti rozhodnutiu
Ustanovenie § 29 Trestného zákona o výnimočnom treste stanovuje v oboch jeho alternatívach taxatívny výpočet podmienok, ktoré musia byť kumulatívne splnené, aby bolo možné túto výnimočnú sankciu použiť. Ide o právne otázky, ktorých posúdenie, v rámci určenia druhu a výmery trestu, patrí do výlučnej právomoci súdu. Splnenie zákonnej podmienky na uloženie trestu odňatia slobody nad pätnásť až do dvadsiatich piatich rokov z hľadiska, či je možnosť nápravy páchateľa obzvlášť sťažená, musí posúdiť súd na základe úplného znaleckého dokazovania a na základe komplexného zhodnotenia osobnosti.
Podľa § 8 ods. 1, ods. 2 zák. č. 528/2005 Z.z. o výkone trestu povinnej práce, ak odsúdený nevedie riadny život v čase výkonu trestu povinnej práce, nedodržiava obmedzenia alebo neplní povinnosti, ktoré mu boli uložené rozhodnutím súdu, alebo zavinene nevykonáva práce v určenom rozsahu, probačný a mediačný úradník podá návrh na premenu trestu povinnej práce alebo jeho zvyšku na trest odňatia slobody.
"Moderačné ustanovenie § 39 Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody je síce hmotnoprávne, ale fakultatívneho charakteru, ktoré sa svojou povahou a významom primkýna ku všeobecným hľadiskám stanoveným pre voľbu druhu trestu a jeho výmery v § 34 ods. 1, ods. 3, ods. 4 Tr. zák. a nasl. a túto dopĺňajú.
Z ustanovenia § 36a ods. 1 Tr. por. vyplýva, že vo vykonávacom konaní nie je dôvodom nutnej obhajoby okolnosť, že odsúdený je vo výkone trestu odňatia slobody. Za úkon právnej pomoci v zmysle § 16 ods. 1 písm. a/ vyhl. č. 240/1990 Zb. nemožno považovať len prevzatie opatrenia o ustanovení obhajcu vydaného predsedom senátu podľa § 38 ods. 1 Tr. por.
Na podklade žiadosti odsúdeného J. K. Krajský súd v Košiciach uznesením z 18. mája 1992, č. k. 2 T 10/84, podľa § 72 ods. 6 Tr. zák. upustil od výkonu ochranného protialkoholického liečenia uloženého odsúdenému rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 29. novembra 1984, sp. zn.
Mladistvý odsúdený musí mať obhajcu vo vykonávacom konaní, v ktorom súd rozhoduje na verejnom zasadnutí vtedy, ak ide o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, keď v čase konania verejného zasadnutia nedovŕšil osemnásty rok (§ 36a ods. 1 písm. b/ Tr. por.), alebo v konaní o sťažnosti pre porušenie zákona a v konaní o návrhu na povolenie obnovy, ak v čase konania verejného zasadnutia o týchto mimoriadnych opravných prostriedkoch nedovŕšil osemnásty rok (§ 36a ods. 2 písm. c/ Tr. por..).
O súhlas štátu pôvodu podľa § 16 ods. 1 písm. k/, § 21 ods. 2 písm.g/, zákona č. 549/2011 Z.z. v znení zákona č. 344/2012 Z.z. sa žiada pred rozhodovaním príslušného súdu o uznaní a výkone rozhodnutia justičného orgánu štátu pôvodu, a to vo vzťahu ku konkrétnemu už vedenému trestnému stíhaniu alebo výkonu trestu odsúdeného pre trestný čin spáchaný pred odovzdaním.
Slovenská republika je v oblasti rodinných vzťahov viazaná zmluvou medzi Československou republikou a Rumunskou ľudovou republikou o právnej pomoci v občianskych, rodinných a trestných veciach podpísanou dňa 25. októbra 1958 a publikovanou v Zbierke zákonov Slovenskej republiky ako príloha vyhlášky č. 31/1959 Zb..
Ak odsúdený v rámci odvolacieho konania o uznanie cudzieho rozhodnutia odvolá svoj súhlas s odovzdaním na výkon trestu odňatia slobody, nebráni to odvolaciemu súdu v zamietnutí odvolania proti rozhodnutiu prvostupňového súdu, ktorým uznal cudzie rozhodnutie na základe ktorého sa má vykonať trest odňatia slobody.
Ustanovenie § 408 písm. b) Trestného poriadku (zákon č. 14]/1961 Zb.) v znení neskorších predpisov sa vzťahuje výlučne na také rozhodnutia súdu iného štátu, ktorým bola vyslovená vina a uložený trest odňatia slobody alebo podmienečný trest odňatia slobody, nie však aj na trest vyhostenia.
Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená.