Obchodná Zmluva: Charakteristika a Znaky

Pracovná zmluva je pojem, ktorý je známy takmer každému. Avšak, poznáte podstatné náležitosti, ktoré musí pracovná zmluva obsahovať, aby vyvolávala právne následky s ňou spájané, t. j. založenie a vznik pracovnoprávneho vzťahu, ktorý nazývame pracovný pomer?

Podstatné Náležitosti Pracovnej Zmluvy

Znenie § 43 ods. 1 Zákonníka práce výslovne uvádza, ktoré obsahové náležitosti musí pracovná zmluva obsahovať, a teda čo je zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť.

Miesto Výkonu Práce

Miesto výkonu práce vyjadruje geografické určenie miesta výkonu práce.

Deň Nástupu do Práce

Deň nástupu do práce je veľmi dôležitým okamihom, nakoľko sa s ním spája vznik pracovného pomeru medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Zamestnanec si so zamestnávateľom zvyčajne dohadujú ako deň nástupu do práce konkrétny deň vyjadrený kalendárnym dňom, tento okamih však môže byť vyjadrený aj iným spôsobom, avšak ten nesmie vzbudzovať pochybnosti o tom, čo tým zamestnanec so zamestnávateľom chceli dohodnúť.

Mzdové Podmienky

Mzdové podmienky sú špecifickou obsahovou náležitosťou pracovnej zmluvy, nakoľko sú v pracovnej zmluve obsiahnuté za predpokladu, že túto skutočnosť neupravuje kolektívna zmluva.

Prečítajte si tiež: LR Partner: Obchodná Pomôcka

Okrem podstatných náležitostí môže pracovná zmluva obsahovať aj ďalšie pravidelné obsahové náležitosti, ktoré sú obsiahnuté v § 43 ods.

Podnikanie a Obchodný Zákonník

Podnikanie je sústavná činnosť, uskutočňovaná podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť, s cieľom dosiahnuť zisk. Príležitostná zárobková činnosť podnikaním nie je (jednorazový predaj ovocia, zeleniny napr. susedovi). Podnikanie vo vlastnom mene znamená, že podnikateľ uskutočňuje podnikanie pod svojím menom - firmou (názov podniku).

Základnou právnou normou v podnikaní v SR je Obchodný zákonník. Upravuje postavenie podnikateľa, záväzkové vzťahy (účtovníctvo podnikateľov, obchodný register).

Právnická Osoba (PO)

PO - je subjekt, ktorý má práva a povinnosti a nie je FO.

1. Vznikajú zápisom do OR, pri zápise musia predložiť spoločenskú zmluvu (SZ obsahuje obchodné meno spoločnosti, jej sídlo, mená spoločníkov + adresy, predmet podnikania, vzájomné vzťahy medzi spoločníkmi - poverenie riadením a zastupovaním spoločnosti). Vznikajú tiež zápisom do obchodného registra. Zakladateľská listina obsahuje tie isté údaje ako SZ.. ZL sa spisuje v s.r.o. vtedy, ak ju zakladá jeden zakladateľ (FO alebo PO). Pri vzniku a.s. Kapitálové spoločnosti môže vytvárať jeden a viacerí spoločníci. V s.r.o. to môže byť FO alebo PO (ak jeden), v a.s. Povinne vytvárajú riadiace orgány ako aj kontrolné orgány, ktoré kontrolujú hospodárenie v spoločnosti.
2. Vznik - tak ako iné spoločnosti, aj družstvo vzniká zápisom do OR. Návrh na zápis podáva predstavenstvo, pričom musí byť splatená iba polovica zapísaného ZI. Môžu ho založiť FO aj PO, pričom pri vzniku musí byť najmenej 5 FO alebo 2 PO. Horný počet spoločníkov nie je obmädzený. Musí sa uskutočniť tzv. ustanovujúca schôdza. FO alebo PO môžu z družstva kedykoľvek vystúpiť v súlade so stanovami. Kapitál - podľa zákona musí družstvo pri svojom vzniku zložiť minimálnu výšku základného imania 50000,-Sk. Družstvo hneď pri svojom vzniku je povinné vytvoriť Nedeliteľný fond. Tvorí sa vo výške 10% zo ZI. Ročne sa dopĺňa vo výške 10% zo zisku, až do výšky polovice ZI. Orgány družstva - Najvyšším orgánom družstva je členská schôdza, ktorá sa zvoláva min. raz ročne a rozhoduje (hlasovaním) o všetkých dôležitých činnostiach družstva. Ak má družstvo veľký počet členov nahrádza členskú schôdzu zhromaždenie delegátov a pri hlasovaní má každý člen 1 hlas. Členská schôdza volí predstavenstvo družstva, ktoré je štatutárnym orgánom, riadi činnosť a rozhoduje o všetkých dôležitých otázkach. Musí plniť uznesenie čl. schôdze a zodpovedá čl. schôdzi za činnosť. Ďalším orgánom je kontrolná komisia. V jej kompetencii je kontrolovať činnosť družstva a predstavenstva a prejednávať aj prípadné sťažnosti členov. Je nezávislá, nie je nikomu podriadená. Schádza sa podľa potreby, najmenej raz za 3 mesiace. Zrušenie (Zánik D) - družstvo ako PO zaniká vymazaním z OR. Zániku predchádza zrušenie družstva likvidáciou, bez likvidácie alebo konkurzom.
3. Druhy podnikania, kt. nemajú charakter OS, ale podobajú sa niektorými aktivitami na ich činnosť. Sú to tiché spoločenstvo a združenie osôb na spoločné podnikanie. Sú špecifické formy podnikania vznikajúce na základe zmluvy. Činnosti, kt. V nej sa tzv. tichý spoločník zaväzuje poskytovať podnikateľovi určitú výšku peňažného alebo nepeňažného vkladu za účelom podnikania. Tiché spoločenstvo vzniká na základe písomnej zmluvy a okrem identifikačných údajov musí obsahovať výšku vkladu a podielu na zisku. Podiel na zisku vychádza z ročnej účtovnej závierky a mal by byť tichému spoločníkovi vyplatený do 30 dní po jej vyhotovení. Vzniká na základe zmluvy o združení, ktoré upravuje Občiansky zákonník. Cieľom združenia je dosiahnuť dohodnutý účel niekoľkých FO a PO. Účel nie je obmedzený pričom môže ísť aj o spoločné podnikanie alebo realizáciu 1 obch. Účastníkmi združenia môžu byť len FO a PO, ktorí sú podnikateľmi. Nie sú presne stanovené konkrétne náležitosti zmluvy, ale mala by obsahovať účel, ktorý sa chce dosiahnúť a podiel jednotlivých spoločníkov na dosahovanie cieľa. Základnou povinnosťou každého spoločníka je pričiniť sa o dosiahnutie stanoveného cieľa s použitím prostriedkov, ku ktorým sa zaviazala v zmluve. Pri dôležitých rozhodovaniach sa hlasuje, každý má 1 hlas, rozhoduje väčšina. Spoločnosť, ktorú môže založiť jedna osoba, maximálne však 50 spoločníkov, ktorí ručia za záväzky spoločnosti len do výšky vkladu (min. výška vkladu jedného spoločníka je 30000,-Sk). Spoločnosť, ktorej základný kapitál je rozdelený na určitý počet akcii v stanovenej nominálnej hodnote. štatutárny organ - predstavenstvo a.s. - volí si predsedu predstavenstva = najvyšší riad. kontrolný organ - dozorná rada (3 členovia, kt.

Verejná Obchodná Spoločnosť

Verejná obchodná spoločnosť je jediným zástupcom tzv. osobných spoločností v našom obchodnom práve. Komanditnú spoločnosť zaraďujeme, vzhľadom na právne postavenie komanditistov, medzi tzv. zmiešané spoločnosti obchodného práva. Charakteristickým rysom osobných spoločností je dôraz na osobné, individuálne vlastnosti spoločníkov a ich bezprostredné zapojenie do podnikania. Na rozdiel od kapitálových spoločností, nemajú osobné spoločnosti povahu prostriedkov slúžiacich iba ako nástroj pre investovanie voľného kapitálu, ale sú jednou z foriem umožňujúcich podnikanie konkrétnych zúčastnených osôb. Osobné spoločnosti sú cestou k spojeniu síl podnikateľov, nie sú však zdrojom prilákania kapitálu zvonku.

Prečítajte si tiež: Práva ZŤP a obchodné zľavy

Pojmové znaky verejnej obchodnej spoločnosti obsahuje ustanovenie § 76 Obchodného zákonníka (ďalej aj „ObZ”), ktoré má charakter legálnej definície. Dikcia ustanovenia § 76 ObZ je predmetom kritiky mnohých komercionalistov z dôvodu jej formulačnej nepresnosti.

Podľa autora citovanej kritiky by definícia verejnej obchodnej spoločnosti, vzhľadom na platnú úpravu, mala zakotvovať, že verejná obchodná spoločnosť je združením najmenej dvoch osôb, založeným výhradne za účelom podnikania ako právnická osoba, pričom ide o právnickú osobu, ktorej spoločníci ručia za jej záväzky spoločne a nerozdielne. Neobmedzené ručenie spoločníkov ako imanentný znak osobných spoločností v prípade spoločníkov verejnej obchodnej spoločnosti znamená ručenie spoločníkov za záväzky spoločnosti celým svojím majetkom ako pri individuálnom podnikaní. Ak je spoločníkom jeden z manželov, ktorí neuzatvorili dohodu podľa ust. § 143a OZ, ručí i majetkom patriacim do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (§ 147 ods. 1 OZ). Spoločníci ako zákonní ručitelia ručia za záväzky spoločnosti spoločne a nerozdielne, v dôsledku čoho sa veriteľ spoločnosti môže domáhať plnenia od ktoréhokoľvek zo spoločníkov. Následne spoločníkovi, ktorý veriteľovi splatil dlh za spoločnosť, vzniká voči ostatným spoločníkom regresný nárok. Vylúčenie alebo obmedzenie rozsahu ručiteľskej povinnosti spoločníkov je neprípustné a prípadné zakotvenie takýchto reštrikčných opatrení v spoločenskej zmluve by bolo pre rozpor so zákonom neplatné.

Súčasná právna úprava je dôsledkom istého paušalizovania v tom zmysle, že každá obchodná spoločnosť je v slovenskom práve subjektom práva. Táto skutočnosť nie je príznačná pre tzv. osobné spoločnosti napr. v práve rakúskom, nemeckom, maďarskom, z čoho vyplýva, že aj vyjadrenie, že dve osoby podnikajú pod spoločným obchodným menom naznačuje, že subjektom práva sú spoločníci, ktorí podnikajú pod spoločným obchodným menom.

Verejná obchodná spoločnosť je v zmysle ustanovenia § 56 ods. 1 obchodnou spoločnosťou; je právnickou osobou založenou výlučne za účelom podnikania. Zakladateľmi a spoločníkmi verejnej obchodnej spoločnosti môžu byť fyzické i právnické osoby. Obchodným menom verejnej obchodnej spoločnosti je jej názov zapísaný v obchodnom registri, súčasťou ktorého musí byť aj dodatok označujúci túto právnu formu, ktorý môže byť uvedený jedným zo štyroch spôsobov v zmysle ust. § 77 ObZ s tým, že ak obchodné meno obsahuje priezvisko aspoň jedného zo spoločníkov, postačí dodatok „a spol.“. Ak fyzická osoba, ktorej meno je súčasťou obchodného mena verejnej obchodnej spoločnosti, prestane byť jej spoločníkom a spoločnosť trvá ďalej, môže spoločnosť jej meno používať len s jej súhlasom. Pri smrti spoločníka sa vyžaduje súhlas dediča (§ 11 ods.

Založenie Verejnej Obchodnej Spoločnosti

Obchodný zákonník obsahuje pomerne skromné množstvo ustanovení upravujúcich status verejnej obchodnej spoločnosti. Táto skutočnosť sa prejavuje i pri určení náležitostí jej založenia a vzniku. Založenie verejnej obchodnej spoločnosti je viazané na uzatvorenie spoločenskej zmluvy, ktorá musí byť podpísaná všetkými zakladateľmi, resp. ich splnomocnencami a ktorej podstatné náležitosti upravuje ustanovenie § 78 ObZ. Podpisy účastníkov zmluvy musia byť úradne overené (§ 57 ods. 1 ObZ). Pravosť podpisu splnomocniteľa na plnomocenstve, na základe ktorého uzatvorí za zakladateľa spoločenskú zmluvu splnomocnenec, musí byť úradne osvedčená. S účinnosťou od 1. 1. 2003 sa v zmysle novely vyhlášky č. 31/1993 Z. z. o odmenách a náhradách notárov v znení neskorších predpisov, osvedčenie pravosti podpisu jednej osoby na listine spoplatňuje sumou 60 Sk. Podľa zákona č. 145/1995 Z. z.

Prečítajte si tiež: Domov dôchodcov Poproč, Obchodná 73: Všetko, čo potrebujete vedieť

1. Obchodným menom verejnej obchodnej spoločnosti je názov, pod ktorým vykonáva právne úkony pri svojej podnikateľskej činnosti. V zmysle novely Obchodného zákonníka - zákona č. 500/2001 Z. z., nesmie byť obchodné meno zameniteľné s obchodným menom iného spoločníka a zároveň nesmie vzbudzovať klamlivú predstavu o podnikateľovi alebo o predmete podnikania. Na odlíšenie obchodného mena právnickej osoby nestačí rozdielne označenie právnej formy. Ustanovenie § 78 ObZ upravuje, akým spôsobom môže byť formulované označenie určujúce, že ide o verejnú obchodnú spoločnosť. Vzhľadom na skutočnosť, že verejná obchodná spoločnosť je typom osobnej spoločnosti je možné, aby obchodné meno obsahovalo priezvisko aspoň jedného zo spoločníkov a dodatok „a spol.“. Tento variant nebude prichádzať do úvahy, ak obchodné meno obsahuje priezviská všetkých spoločníkov, za predpokladu, že ďalším spoločníkom nie je právnická osoba a týmto spôsobom nie je možné vytvoriť obchodné meno, ktorého kmeň by tvoril názov právnickej osoby, ktorá je spoločníkom, jednak vzhľadom na to, že právnická osoba nemá priezvisko a jednak vzhľadom na dikciu ustanovenia § 10 ods. 3, prvá veta ObZ, podľa ktorého na odlíšenie obchodného mena právnickej osoby nestačí rozdielne označenie právnej formy. Okrem označenia „a spol.“ môže obchodné meno verejnej obchodnej spoločnosti obsahovať aj označenie „verejná obchodná spoločnosť“, alebo „ver. obch. spol.“ alebo „v. o. s“. V súlade s právnou úpravou môže byť obchodné meno spoločnosti i vymyslené - fantazijné, musí byť však dodržaná požiadavka, aby nevzbudzovalo klamlivú predstavu o podnikateľovi alebo predmete podnikania (napr. spoločnosť vyvíjajúca softvér, by nemala používať obchodné meno PLAST, v. o. V zmysle ust. § 7 ods. 12 zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o obchodnom registri“) pred zápisom obchodného mena registrový súd z predložených listín preverí, či sa nenavrhuje zapísať obchodné meno totožné s obchodným menom už zapísaným v obchodnom registri.
2. Sídlom verejnej obchodnej spoločnosti je adresa, ktorá je ako sídlo zapísaná v obchodnom registri. Spoločnosť musí pri zápise do obchodného registra preukázať, že má k nehnuteľnosti alebo jej časti, ktorej adresa sa ako jej sídlo navrhuje zapísať do obchodného registra, vlastnícke právo alebo užívacie právo, ktoré užívanie nehnuteľnosti alebo jej časti ako sídla nevylučuje, alebo súhlas vlastníka nehnuteľnosti alebo jej časti so zápisom nehnuteľnosti alebo jej časti ako sídla do obchodného registra. Obchodný zákonník v ust. § 2 ods.
3. Spoločníkmi verejnej obchodnej spoločnosti môžu byť fyzické i právnické osoby. Verejná obchodná spoločnosť nemôže byť založená ako jednoosobová spoločnosť a vylúčený je aj následný vznik jednoosobovej verejnej obchodnej spoločnosti. Spoločník verejnej obchodnej spoločnosti, či už právnická alebo fyzická osoba, vzhľadom na ustanovenie § 56 ods. 4 ObZ, nemôže byť spoločníkom s neobmedzeným ručením v inej spoločnosti, tzn. spoločníkom v inej verejnej obchodnej spoločnosti alebo komplementárom v komanditnej spoločnosti.
4. Verejná obchodná spoločnosť je spoločnosťou vhodnou na spoločné podnikanie osôb i v povolaniach vylúčených zo živnostenského zákona - najmä architektov, lekárov a pod., pokiaľ je splnený predpoklad zakotvený v ustanovení § 30 ods.

Napriek tomu, že ObZ v ustanovení § 78 obmedzuje podstatné náležitosti spoločenskej zmluvy o založení verejnej obchodnej spoločnosti na dohodu spoločníkov o obchodnom mene, sídle a predmete podnikania spoločnosti s tým, že sa v nej uvedú všetci spoločníci, nepredpokladá sa, že spoločenská zmluva bude natoľko stručná a vo všetkom ostatnom sa uplatnia podporné ustanovenia ObZ. Spoločníci, v záujme efektívneho fungovania spoločnosti, podrobne upravia práva a povinnosti spoločníkov (predpokladá to i ustanovenie § 79, podľa ktorého sa práva a povinnosti spoločníkov riadia spoločenskou zmluvou).

• povinnosť zvýšiť vklad nad hodnotu určenú v spoločenskej zmluve alebo doplniť túto hodnotu v prípade strát spoločnosti (§ 80 ods.
• lehotu na vypovedanie spoločenskej zmluvy spoločníkom, ak je zmluva uzavretá na dobu neurčitú [§ 88 ods. 1 písm.
• pravidlá určenia výšky vyrovnacieho podielu spoločníka (§ 89, § 92 ods.
• dôsledky smrti spoločníka [§ 88 ods. 1 písm.
• pravidlá určenia podielu na likvidačnom zostatku (§ 92 ods.

Návrh na Zápis Verejnej Obchodnej Spoločnosti do Obchodného Registra

Vznik verejnej obchodnej spoločnosti je viazaný na moment zápisu v obchodnom registri. Od 1. februára 2004 sú účinné dva právne predpisy, ktoré podstatným spôsobom zjednodušujú proces vzniku obchodných spoločností a družstiev - zákon o obchodnom registri a vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR č. 25/2004 Z. z., ktorou sa ustanovujú vzory tlačív na podávanie návrhov na zápis do obchodného registra a zoznam listín, ktoré je potrebné k návrhu na zápis priložiť. Nová právna úprava významne zasahuje do formálnej i materiálnej stránky zápisov údajov zapisovaných do obchodného registra. Zmeny, ktoré tieto predpisy prinášajú, sú priaznivé, keďže pri splnení zákonných predpokladov podstatne urýchľujú zápisy novozaložených obchodných spoločností a družstiev do obchodného registra a zápisy zmien zapisovaných skutočností do obchodného registra. Podstata zmien spočíva v tom, že príslušné registrové súdy preskúmavajú návrhy na zápisy údajov zapisovaných do obchodného registra a ich zmeny iba po formálnej stránke, po materiálnej stránke za ich obsah zodpovedá navrhovateľ, resp. jeho štatutárny orgán.

Návrh na zápis verejnej obchodnej spoločnosti do obchodného registra (ako i návrh na zápis zmeny zapísaných údajov a návrh na výmaz zapísaných údajov) podávajú a podpisujú všetci spoločníci spoločnosti alebo ich splnomocnenec na tlačive (podľa prílohy č. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 25/2004 Z. z., ktorou sa ustanovujú vzory tlačív na podávanie návrhov na zápis do obchodného registra a zoznam listín, ktoré je potrebné k návrhu na zápis priložiť), ktoré je v listinnej forme k dispozícii na podateľniach registrových súdov. Tlačivá majú aj elektronickú formu, ktorú zverejňuje Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky na svojej internetovej stránke. Pokiaľ návrh nie je podaný na predpísanom tlačive, považuje sa za neúplný, s čím sú spojené závažné dôsledky. Za neúplný sa považuje tiež návrh, v ktorom nie sú uvedené všetky údaje vymenované zákonom o obchodnom registri a osobitnými zákonmi. V prípade, ak je návrh na zápis spoločnosti do obchodného registra neúplný (nie sú v ňom uvedené všetky predpísané údaje a nie je podaný na predpísanom tlačive), registrový súd zápis nevykoná a o tejto skutočnosti upovedomí navrhovateľa oznámením o odmietnutí vykonania zápisu. Oznámenie má písomnú formu a obsahuje uvedenie presných nedostatkov návrhu na zápis ako aj jeho príloh, ktoré boli dôvodom na odmietnutie vykonania zápisu, ako aj poučenie o možnosti podať námietky proti odmietnutiu vykonania zápisu. Registrový súd je povinný toto oznámenie odoslať alebo vydať navrhovateľovi bez zbytočného odkladu po uplynutí lehoty (v trvaní päť dní) na vykonanie zápisu. Lehota na podanie námietok proti odmietnutiu vykonania zápisu je 15 dní odo dňa doručenia alebo vydania oznámenia. O námietkach rozhoduje sudca registrového súdu v lehote piatich dní od ich doručenia. Sudca preskúma odmietnutie vykonania zápisu len z hľadiska splnenia podmienok podľa zákona o obchodnom registri. S účinnosťou od 1. 10. 2004 v prípade, ak spoločnosť v celom rozsahu odstráni nedostatky, ktoré mal pôvodný návrh, bude o námietkach rozhodovať vyšší súdny úradník. Po preskúmaní námietok môže sudca námietkam vyhovieť a vykonať zápis alebo môže námietky zamietnuť.

• listina, ktorou sa preukazuje vlastnícke právo alebo užívacie právo k nehnuteľnosti alebo jej časti, ktoré užívanie nehnuteľnosti alebo jej časti ako sídla nevylučuje, alebo súhlas vlastníka nehnuteľnosti alebo jej časti so zápisom nehnuteľnosti alebo jej časti ako sídla do obchodného registra.

• návrh na zápis podali oprávnené osoby - tzn., či návrh na zápis spoločnosti do obchodného registra podali všetci spoločníci, resp.

Ak je návrh úplný, registrový súd vykoná zápis spoločnosti v lehote piatich pracovných dní od podania návrhu. Ak návrh na zápis obsahuje deň, ku ktorému má byť spoločnosť zapísaná, registrový súd zapíše údaj k tomuto dňu. Ak však registrový súd vykonáva zápis neskôr alebo ak návrh na zápis neobsahuje deň, ku ktorému má byť spoločnosť zapísaná, registrový súd zapíše verejnú obchodnú spoločnosť do obchodného registra ku dňu nasledujúcemu po dni vykonania zápisu. Proti vykonaniu zápisu v súlade s návrhom na zápis nie sú prípustné námietky. Registrový súd už o obsahu zápisu nerozhoduje uznesením, ale o vykonaní zápisu spoločnosti vydá registrový súd potvrdenie, ktoré bez zbytočného odkladu odošle alebo vydá navrhovateľovi. V potvrdení uvedie obsah vykonaného zápisu. Spolu s potvrdením registrový súd navrhovateľovi odošle, resp. vydá výpis z obchodného registra.

• mená, bydliská, dátumy narodenia a rodné čísla (resp.

V prípade, že spoločníci verejnej obchodnej spoločnosti prijmú rozhodnutie, ktorého dôsledkom je zmena niektorého z údajov zapisovaných do obchodného registra, v zmysle ust. § 5 ods. 5 zákona o obchodnom registri sú spoločníci, ktorí sú oprávnení konať v mene verejnej obchodnej spoločnosti, povinní do 30 dní odo dňa uvedeného v rozhodnutí spoločníkov alebo orgánu spoločnosti, inak odo dňa, keď bolo toto rozhodnutie prijaté alebo odo dňa, keď nastali účinky právnej skutočnosti, podať návrh na zápis zmeny zapísaných údajov alebo návrh na výmaz zapísaných údajov. Návrh na zápis zmeny zapísaných údajov o verejnej obchodnej spoločnosti sa podáva na tlačive, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 4 citovanej vyhlášky MS SR č. 25/2004 Z. z. Táto vyhláška vymenúva, aké listiny musia navrhovatelia predložiť spolu s návrhom na zápis zmeny zapísaných údajov pri jednotlivých zmenách zapisovaných skutočností.

• zmena sídla spoločnosti - rozhodnutie spoločníkov o zmene spoločenskej zmluvy - z rozhodnutia musí vyplývať zmena sídla s určením názvu obce, ulice, orientačného a súpisného čísla a poštového smerovacieho čísla, spo…

Verejná Obchodná Spoločnosť - Zhrnutie

Je to osobná spoločnosť, v ktorej aspoň dve osoby (fyzická ako aj právnická) podnikajú pod spoločným obchodným menom a ručia za záväzky spoločnosti celým svojím majetkom. Maximálny počet spoločníkov nie je obmedzený. Táto právna forma má veľmi blízko združeniu, má však právnu subjektivitu. Verejná obchodná spoločnosť môže byť založená len na podnikateľské účely a nesmie vykonávať nepodnikateľskú činnosť.

Obchodné Meno

Obchodné meno musí obsahovať označenie "verejná obchodná spoločnosť", ktoré môže byť nahradené skratkou "ver. obch. spol." alebo "v.o.s.". Ak obchodné meno obsahuje priezvisko aspoň jedného zo spoločníkov, postačí dodatok "a spol." Ak obchodné meno spoločnosti tvorí priezvisko spoločníka a ten prestane byť spoločníkom, môže v.o.s. používať jeho meno ďalej len s jeho súhlasom (v prípade smrti len so súhlasom dediča).

Založenie a Vznik

Verejnú obchodnú spoločnosť môžu založiť fyzická aj právnická osoba a zakladá sa spoločenskou zmluvou. Spoločenská zmluva musí obsahovať:

• obchodné meno a sídlo spoločnosti,
• určenie spoločníkov uvedením názvu a sídla právnickej osoby alebo mena a bydliska fyzickej osoby,
• predmet podnikania spoločnosti.

Na platnosť spoločenskej zmluvy sa vyžaduje úradne overený podpis spoločníkov. Napriek týmto minimálnym zákonným požiadavkám na obsah spoločenskej zmluvy, by mali spoločníci vo vlastnom záujme zvážiť riešenie nasledovných skutočností v spoločenskej zmluve:

• Prijímanie rozhodnutí v spoločnosti. Ak túto oblasť spoločníci nevyriešia v spoločenskej zmluve, bude platiť mechanizmus jednomyseľného súhlasu spoločníkov.
• Konanie v mene spoločnosti. Spoločenská zmluva by mala upraviť, kto a v akom rozsahu môže konať v mene spoločnosti, inak je oprávnený konať v mene spoločnosti každý zo spoločníkov. Dôležité je spomenúť rozdiel v pojmoch obchodné vedenie v.o.s. a konanie za spoločnosť navonok. O tejto problematike pojednáva časť riadenie spoločnosti.
• Vklady do spoločnosti. V prípade, že sa spoločníci dobrovoľne rozhodnú vložiť do spoločnosti určité vklady - peňažné alebo nepeňažné, mali by v spoločenskej zmluve vyriešiť všetky súvislosti - omeškanie, predkupné právo a iné. Je dôležité upozorniť na fakt, že v.o.s. sa stáva vložením vkladu jeho vlastníkom danej veci (ak ide o nepeňažný vklad) a spoločník k nej stráca vlastnícke právo. Ak si chce nárok na obnovenie vlastníckeho práva do budúcnosti zachovať, je nutné upraviť túto skutočnosť v spoločenskej zmluve - predkupné právo.
• Delenie zisku. Ak v spoločenskej zmluve nebude upravená deľba zisku, zisk sa delí rovným dielom, bez ohľadu na prípadné vklady spoločníkov alebo iné skutočnosti.
• Prevod podielov. Vzhľadom na nejednoznačnosť výkladov zákona o možnosti prevodov podielov spoločníkov, by bolo vhodné upraviť túto oblasť v spoločenskej zmluve. Rovnako je dobré riešiť aj otázku pristúpenia nového spoločníka.
• Menovanie a odvolávanie štatutárnych zástupcov. Zákon neurčuje, kto menuje členov štatutárnych orgánov, malo by to byť upravené v spoločenskej zmluve.
• Vystúpenie zo spoločnosti. Mali by byť vyšpecifikované podmienky vystúpenia zo spoločnosti a tiež spôsob určenia vyrovnávacieho podielu.

Spoločnosť vzniká zápisom do obchodného registra . Návrh na zápis spoločnosti do obchodného registra podávajú a podpisujú všetci spoločníci.

Riadenie

Na obchodné vedenie spoločnosti je oprávnený každý spoločník, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. Ak sa spoločníci rozhodnú sčasti alebo úplne poveriť jedného alebo viacerých obchodným vedením, ostatní toto oprávnenie v tomto rozsahu strácajú. Poverenie na obchodné vedenie je odvolateľné, ale pripúšťa sa aj neodvolateľné. V prípade odvolateľného poverenia na vedenie možno toto poverenie zrušiť dohodou ostatných spoločníkov. Spoločník poverený obchodným vedením je povinný informovať o všetkých záležitostiach obchodného vedenia ostatných spoločníkov. Každý spoločník je oprávnený nahliadať do všetkých dokladov spoločnosti.

Štatutárnym orgánom v.o.s. sú zo zákona všetci spoločníci. Právna úprava umožňuje nasledovné varianty:

• všetci spoločníci sú zároveň štatutármi a konajú spoločne,
• všetci spoločníci sú zároveň štatutármi a konajú samostatne,
• niektorí spoločníci sú zároveň štatutármi a konajú spoločne,
• niektorí spoločníci sú zároveň štatutármi a konajú samostatne,
• konateľom je osoba stojaca mimo spoločnosti - ak spoločníci prejavia takúto vôľu, môžu ustanoviť prokuristu na všetky právne úkony spojené s prevádzkou podniku.

Štatutárny zástupca zastupuje spoločnosť vo vzťahu k tretím osobám a preto ak nie je zhodný s osobou poverenou obchodným vedením, je nutné upraviť dôkladne vzťahy a kompetencie.

#

tags: #obchodná #zmluva #charakteristika #znaky