Objekt na bývanie a jeho definícia v katastri nehnuteľností

Kataster nehnuteľností je základný nástroj v oblasti správy a evidencie nehnuteľností, ktorý ovplyvňuje právne, ekonomické a sociálne aspekty života občanov. Jeho význam presahuje rámec jednoduchého evidovania vlastníctva. Tento verejný register eviduje všetky nehnuteľnosti na území Slovenskej republiky, vrátane základných informácií o pozemkoch, budovách a ich vlastníkoch, rozlohe, účele využitia a ďalších právnych aspektoch. Jednou z hlavných funkcií katastra nehnuteľností je poskytovanie právnej istoty. Zápis do katastra nehnuteľností je právne záväzný a slúži ako dôkaz o vlastníctve nehnuteľnosti, čo je mimoriadne dôležité v prípade sporov o vlastníctvo alebo pri predaji nehnuteľností.

Kataster nehnuteľností a jeho funkcie

Kataster nehnuteľností je informačný systém, ktorý obsahuje zoznam nehnuteľností, ich popis a údaje o ich geometrickom (tvar a rozmery nehnuteľností) a polohovom určení. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam (vlastnícke právo, záložné právo, predkupné právo, vecné bremeno, správa majetku štátu, obcí, VÚC a nájomné právo (trvajúce viac ako 5 rokov). Kataster nehnuteľností slúži najmä na ochranu práv k nehnuteľnostiam, daňové a poplatkové účely, oceňovanie nehnuteľností, ochranu poľnohospodárskeho a lesného pôdneho fondu, tvorbu a ochranu životného prostredia, ochranu nerastného bohatstva, ochranu národných a ostatných kultúrnych pamiatok, ako aj chránených území a prírodných výtvorov, ako aj na budovanie ďalších informačných systémov o nehnuteľnostiach.

Kataster nehnuteľností tvoria katastrálne operáty usporiadané podľa katastrálnych území. Katastrálny operát je verejný, každý má právo doň nahliadnuť a robiť si z neho výpisy alebo náčrty. Zakázané je zverejňovanie rodného čísla a ceny poľnohosp. a lesných pozemkov.

S rozvojom technológie sa kataster nehnuteľností postupne modernizuje. Elektronický kataster umožňuje občanom a odborníkom prístup k údajom online, čo zjednodušuje celý proces evidencie a správy nehnuteľností. Kataster nehnuteľností je neoceniteľným nástrojom pre každého vlastníka nehnuteľnosti. Jeho úlohou nie je len evidovať nehnuteľnosti, ale aj zabezpečiť ochranu práv vlastníkov a podporiť transparentnosť v oblasti vlastníckych vzťahov. V dobe digitalizácie je dôležité, aby občania využívali možnosti, ktoré moderné technológie ponúkajú, ako sú elektronické služby a online prístup k údajom.

List vlastníctva (LV)

Základným výstupom z katastra je List vlastníctva (LV). Je to administratívny proces, ktorým kataster skúma kúpnu zmluvu a povoľuje zápis zmeny vlastníka. Ťarcha, ktorá obmedzuje vlastníka. Značka na Liste vlastníctva, ktorá hovorí, že s nehnuteľnosťou sa niečo deje (napr. prebieha vklad nového majiteľa alebo exekúcia). Nerozumiete svojim číslam? Nechajte byrokraciu na nás. Online portál katasterportal.sk (pre základné informácie zadarmo) alebo ZBGIS.

Prečítajte si tiež: Zborov nad Bystricou: Harmónia

List vlastníctva (LV) obsahuje vybrané údaje o nehnuteľnostiach, vlastníkoch, právach a o iných vzťahoch k nehnuteľnostiam a ďalšie údaje. Je to základný doklad na preukázanie vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam. Originál listu vlastníctva je uložený na Správe katastra v okrese, v ktorom sa nehnuteľnosť nachádza. Správa katastra vyhotovuje na požiadanie overený výpis listu vlastníctva (obsahuje aktuálny stav listu vlastníctva), alebo overenú kópiu listu vlastníctva (obsahuje okrem aktuálneho stavu aj predchádzajúce zápisy). Požiadať o ne môže ktokoľvek, keďže list vlastníctva je verejná listina, ale iba vlastníci ho dostanú aj s uvedením rodného čísla. Správou katastra overený výpis z listu vlastníctva je použiteľný na právne úkony, overenie je potvrdené okrúhlou pečiatkou so štátnym znakom a spoplatnené kolkom v hodnote 8€ (kolky predávajú na pošte). Overený list vlastníctva na právne účely sa používa na dokladovanie vlastníctva nehnuteľnosti pri kúpe, predaji nehnuteľnosti, oceňovaní nehnuteľnosti znalcom, ku žiadosti o úver, o stavebné povolenie, alebo pri dedičskom konaní. Nesmie byť starší ako 3 mesiace.

List vlastníctva obsahuje číslo listu vlastníctva, názov okresu, názov obce a názovkatastrálneho územia. To sú základné identifikátory podľa ktorých sa list vlastníctva vyhľadáva a identifikuje.

Je rozdelený na tri časti:

• Časť A (Majetková podstata): Popis nehnuteľnosti (číslo parcely, výmera, druh pozemku, súpisné číslo domu). Obsahuje všetky nehnuteľnosti, ktoré sú predmetompráv k nehnuteľnostiam (majetkové teleso).
• Časť B (Vlastníci): Kto je majiteľom (meno, adresa, rodné číslo) a aký je jeho podiel (napr. 1/1).
• Časť C (Ťarchy): Ťarchy môžu byť zapísané informácie, ktoré poukazujú na obmedzenie využitia nehnuteľností (napr. záložné právo k nehnuteľnosti). Ak si beriete hypotéku, banka zapíše svoje záložné právo do Časti C.

Ak kupujete firemnú budovu, prvý krok je pozrieť si List vlastníctva. Overíte si, či predávajúci je naozaj majiteľom a či na budove nie sú ťarchy (exekúcie), ktoré by kúpou prešli na vás. Chybou je spoľahnúť sa na ústnu dohodu a nepodať kúpnu zmluvu na kataster. Kým nie je vklad povolený, nie ste majiteľ. „Kúpili ste nehnuteľnosť do firmy? Pre nás je kľúčový dátum povolenia vkladu do katastra. Od tohto dňa vám majetok zaradíme do účtovníctva (aj keď ste ho zaplatili skôr) a začneme ho odpisovať.

Vklad, záznam a poznámka

Vklad má právotvorné účinky, t. j. právo k nehnuteľnostiam vyplývajúce zo zmluvy vzniká, mení sa alebo zaniká až povolením vkladu. Záznam má na rozdiel od vkladu iba evidenčné účinky, zapisujú sa ním práva k nehnuteľnostiam, ktoré už vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, príklepom na verejnej dražbe alebo na základe verejnej či inej listiny (napr. zápis dedičského osvedčenia). Poznámka slúži iba na dočasné vyznačenie skutočností týkajúcich sa nehnuteľnosti alebo osoby (napr. predbežné opatrenie súdu o zákaze nakladať s nehnuteľnosťou). V tejto súvislosti spomenieme ešte plombu, ktorá má preventívny účinok a ak je zapísaná v liste vlastníctva, signalizuje, že zapísané právo podlieha určitej zmene (napr. voči vlastníkovi nehnuteľnosti alebo začatie exekúcie predajom nehnuteľnosti).

Prečítajte si tiež: Inzercia nehnuteľnosti

Plomba je vyznačená na základe V. právnickej osoby zadaním názvu alebo IČO. interaktívny. vlastníka a podľa súpisného čísla alebo vchodu. nachádza. súpisného čísla bytového domu, čísla bytu. je pri vyhľadávaní obmedzený na konkrétne katastrálne územie. konkrétneho vlastníka na celom Slovensku. maximálne na jedno konkrétne katastrálne územie (časť obce). viete len to, kde sa nachádza. čo znamená, že v internetovom prehliadači pracujete s mapou. a odďaľovať. o nehnuteľnostiach na Slovensku. nehnuteľnosti (ružová farba). buď posúvaním a približovaním mapy alebo zadaním konkrétnej adresy. na satelitné. Keď nájdete hľadanú nehnuteľnosť, kliknite na ňu. stiahnuť aj list vlastníctva. Mapa katastra nehnuteľnosti. republiky. zadané katastrálne územie. kritéria budete vyhľadávať údaje o nehnuteľnosti. osoby alebo právnické osoby. katastrálnom území. môžete si pozrieť jej list vlastníctva. tejto nehnuteľnosti. podklady. Vyhľadávanie údajov o nehnuteľnosti.

Druhy pozemkov v katastri

V katastri sa evidujú o parceliach registra „C“ aj popisné informácie. Najdôležitejšími údajmi o parceliach sú parcelné číslo, výmera, druh pozemku a číslo listu vlastníctva. Nie každá parcela registra „C“ má založený list vlastníctva. Parcela registra „E“ je pozemok, ktorého hranice v teréne sa spravidla nezachovali, a ak chcete vedieť jeho presnú polohu, je potrebné si ho nechať geodetom vytýčiť, prípadné je potrebné vyhotoviť geometrický plán na obnovu pôvodných parciel. Parcely registra „E“ sú zapisované do listov vlastníctva prostredníctvom registra obnovenej evidencie pozemkov. K týmto parceliam sú stále platné právne (vlastnícke) vzťahy, spravidla pochádzajú z evidencie pozemkovej knihy. Z týchto starších evidencií pochádzajú aj údaje o parceliach registra „E“ a to parcelné číslo (ak neboli v rámci ROEPu prečíslované), výmera, druh pozemku. Výmera bola určovaná nepresnými grafickými metódami a pri vyhotovení geometrického plánu sa zmení, keďže geodet ju vypočíta zo súradníc.

Stavby v katastri

Stavby sa v katastri nehnuteľností evidujú iba tie, ktoré majú pevný základ, alebo sú s pevným základom spojené, prípadne podzemné stavby. Na zápis stavby do katastra slúži geometrický plán na zameranie stavby, ktorý je prílohou k návrhu na vydanie kolaudačného rozhodnutia. Stavbu kataster zapíše po predložení žiadosti o zápis, ktorej prílohou je geometrický plán na zameranie stavby a rozhodnutie o určení súpisného čísla. Osobitný prípad je rozostavaná stavba, ktorá sa zapisuje do katastra na zriadenie záložného práva v prospech banky pri hypotekárnych úveroch.

Objekt na bývanie: Byt vs. Apartmán

Nový trend výstavby apartmánov, ateliérov, štúdií alebo iných nebytových priestorov v mestách namiesto bytov a razenie polyfunkčných komplexov developermi namiesto klasických bytových domov je na trhu nehnuteľností pri ponuke a predaji novostavieb čoraz väčšia samozrejmosť. Zákon o katastri nehnuteľností, stavebný zákon, ani zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov nepozná pojem „apartmán“. Preto sa v zmysle stanoviska publikovaného Úradom geodézie, kartografie a katastra SR v katastrálnom bulletine apartmány v bytovom dome zapisujú katastrálnymi odbormi na listy vlastníctva ako byt - t.j. vec určená na bývanie (aj keď ide iba o sezónne bývanie). V poznámke sa uvedie, že ide o apartmán.

V rôznych publikáciách sa neraz nesprávne spomína, že „apartmán“ ako pojem nie je upravený právnymi predpismi SR, a preto je jeho výklad predávajúcimi používaný rôzne so snahou pridať najmä na lukratívnosti predaja priestoru, ktorý z rôznych dôvodov nie je možné skolaudovať ako byt. Pojem „apartmán“ upravuje vyhláška č. 277/2008 Z. z. MH SR, ktorou sa ustanovujú klasifikačné znaky na ubytovacie zariadenia pri ich zaraďovaní do kategórií a tried, ako súbor dvoch alebo viacerých miestností na ubytovanie hostí. Jedna z týchto miestností spĺňa podmienky obývacej miestnosti. Apartmán je v prípade apartmánového domu vybavený kuchynkou alebo kuchynským kútom a možno ho nazvať apartmánovým bytom.

Prečítajte si tiež: Faktory ovplyvňujúce znalecký posudok

Základnou otázkou klientov je, aký je praktický rozdiel medzi bytom a apartmánom, a zároveň aké sú následky kúpy apartmánu namiesto bytu z právneho hľadiska. Vo väčšine prípadov sa tieto otázky prekrývajú s obavou kupujúcich, či je kúpa apartmánu bezpečná a vhodná náhrada za byt, a či developer nesleduje vlastné záujmy, schopné uškodiť záujemcovi o kúpu novej nehnuteľnosti. Developer je v prvom rade viazaný územným plánom miesta, kde plánuje výstavbu realizovať. Ten potom musí adaptovať na svoje vlastné záujmy a potreby trhu.

V oblasti, kde územný plán mesta/mestskej časti nepripúšťa byty alebo požaduje isté percento tzv. občianskej vybavenosti (t.j. mixu aj prevádzkových priestorov pre administratívu a obchod, či pre ubytovanie), resp. hustota okolitej zástavby či orientácia pozemku nedovolia postaviť celý objekt ako bytový dom, je developer „nútený“ skolaudovať byty ako apartmány, aj keď z funkčného hľadiska by taký apartmán mohol spĺňať všetky ostatné atribúty bytu. Nebytové priestory - apartmány a hotely patria medzi prechodné bývania ako občianska vybavenosť.

Najpodstatnejší rozdiel medzi týmito dvoma entitami je však v oblasti spĺňania technických a hygienických noriem, ktoré sú najčastejším dôvodom existencie apartmánov namiesto bytov. Ide najmä o nedostatok denného svetla (zväčša rožné, severné, alebo spodné podlažia lokalizácie priestorov v budovách), či prekročenie povolených limitov hluku. Pokiaľ priestor nespĺňa istý zákonný a normový štandard bytu, nemožno ho skolaudovať ako byt. Bytom sa totiž rozumie miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu trvalo určené na bývanie a môžu na tento účel slúžiť ako samostatné bytové jednotky. Tu vzniká hlavný rozdiel medzi bytom a apartmánom, kde byt môže slúžiť na trvalé bývanie, apartmán nie.

Požiadavka tzv. „svetlotechniky“ je u apartmánov voľnejšia, nižšej úrovne než pri bytoch, kde už spomínaná svetlotechnika na skolaudovanie bytu vyžaduje splnenie vyššieho štandardu, ktorý tkvie v dĺžke slnečného svetla svietiaceho priamo do okien bytu. Posudok na svetlotechniku, tzv. Budovy musia spĺňať zákonné požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania. Základom pre posúdenie preslnenia budov je vyhláška č. 259/2008 Z.z. MZ SR o podrobnostiach o požiadavkách na vnútorné prostredie budov a o minimálnych požiadavkách na byty nižšieho štandardu a na ubytovacie zariadenia. Podľa nej musia byť preslnené byty.

Pri žiadosti stavebníka na stavebný úrad o vydanie stavebného povolenia je ako jeden z potrebných podkladov práve takýto svetlotechnický posudok, ktorý konštatuje hodnoty preslnenia. Byt musí byť dostatočne preslnený, pričom práve v tomto posudku sa kvalifikovanou osobou deklaruje, že do priestoru vchádza dostatočná intenzita priameho svetla. Tým vie stavebník preukázať, že priestor je schopný trvalého užívania ako „byt“. Preslnenie tzv. „insolácia“ budov na bývanie sa posudzuje podľa slovenskej technickej normy STN 73 4301 v platnom znení. Zámerom insolácie je využiť súčinnosť priameho slnečného žiarenia pre prostredie človeka na trvalé bývanie a priaznivo tak využiť pôsobenie tohto žiarenia na všetky zložky mikroklímy vnútorného prostredia priestoru, ktorý človek obýva. Doba presvietenia bytu priamym slnečným lúčom je jedna z najvýznamnejších potrieb pre kritériá stanovenia bytu bytom. Byt je dostatočne preslnený, ak súčet plôch jeho preslnených obytných miestností je najmenej 1/3 bytu, súčasťou je aj posúdenie zatienenia okolitých objektov. Na porovnanie napr. pri rodinných domoch je súčet plôch preslnených obytných miestností najmenej 1/2 súčtu plôch všetkých obytných miestností. Do súčtu plôch obytných miestností preslnených iba z jednej strany, ako ani do súčtu plôch všetkých obytných miestností bytu, sa nezapočítavajú tie časti plôch obytných miestností, ktoré ležia hĺbkou miestnosti 2,3-násobku jej svetlej výšky. Uhol slnečných lúčov s rovinou okna musí byť aspoň v 25 stupňoch. Takéto priame slnečné žiarenie musí žiariť do obytnej miestnosti otvormi, ktorých celková plocha je aspoň 1/10 plochy miestnosti. Doba preslnenia musí byť v čase od 1. marca do 14.

Trvalý pobyt

Ak sa aj kupujúci uspokojí s „tmavším“ a o niečo možno hlučnejším priestorom na bývanie s argumentom užívania priestoru zväčša len vo večerných a ranných hodinách za nutnosti umelého svietenia a za nižšej premávky vozidiel a mestského hluku, naráža azda na najväčší problém, a to riešenie trvalého bydliska. Tu si možno pomôcť zákonom č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky. Ten stanovuje, že trvalý pobyt má občan v budove, alebo jej časti, ktorá je označená súpisným číslom alebo súpisným a orientačným číslom a je určená na bývanie, ubytovanie, alebo na individuálnu rekreáciu, ak zákon neustanovuje inak, pričom za časť budovy chápe aj byt.

Z tohto hľadiska je teda možné vyvodiť, že trvalý pobyt možno mať aj v budove, ktorá nie je bytovým domom, ale je určená na ubytovanie (t.j. aj hotel alebo penzión). Tento širší výklad podporuje aj druhá veta predmetného ustanovenia: „Za časť budovy sa považuje aj byt.“ Práve pojem „aj“ umožňuje širší výklad, o ktorý sa opierajú niektoré samosprávne orgány. V praxi však nie je ustálený postup pri udeľovaní trvalého bydliska pri iných priestoroch ako bytoch.

Parkovanie

Bytové domy musia mať určitý počet miest na parkovanie obyvateľov ako aj pre návštevy, a to podľa veľkosti bytov. Pri aplikácií apartmánov do projektu budov sú tieto požiadavky voľnejšie. V prípade, ak sa záujemcovi o apartmán zdá, že daný apartmán spĺňa naoko všetky podmienky tak ako byt (alebo je predávajúcim ubezpečovaný, že apartmán spĺňa všetky podmienky ako byt), pravdepodobne práve projekt budovy a okolie projektu nevie zabezpečiť pre projekt budovy dostatočnú statickú dopravu a potrebný počet parkovacích miest ako pre bytový dom a byty. Je bežnou praxou, že sa v projekte budovy nachádza príliš veľký počet menších bytov (1- a 2-izbových), ktoré sú na počet parkovacích miest náročnejšie, a projekt budovy už neumožňuje lokalizovať do budovy dostatočný počet parkovacích miest vyžadovaných platnými normami na statickú dopravu ako pri bytovom dome a bytoch.

Apartmán ako investícia

Pri akomkoľvek polemizovaní o praktických či právnych výhodách a nevýhodách užívania apartmánov namiesto bytov, v každom prípade je apartmán veľmi oceniteľnou entitou pre fyzické osoby - podnikateľov a obchodné spoločnosti, ktoré sú platiteľmi DPH. Apartmán je možné využiť na investíciu či podnikanie a vtedy si môžu podnikatelia takýto priestor dať do nákladov a odpisovať ho.

Apartmány je možné z prevažnej časti považovať za adekvátnu náhradu za byt, aj keď v istom rozsahu nespĺňajú všetky atribúty vyžadované právnymi predpismi pre byt. Je dobré mať na pamäti, že apartmány nie sú určené na trvalé užívanie a posudzovať kúpu takejto nehnuteľnosti ako byt nižšieho štandardu v porovnaní s klasickým bytom skolaudovaným ako byt. V niektorých prípadoch, napr. pri požiarnej ochrane, sú však naopak právne predpisy vo vzťahu k apartmánom striktnejšie ako k bytom.

Preslnenie apartmánov

Podmienka nutnosti preslnenia okrem bytov aj „obytných miestností v apartmánových domoch“ sa nachádzala vo vyššie spomenutej vyhláške č. 259/2008 Z.z. od 1.10.2016 do 31.05.2017, kedy boli „apartmánové domy“ novelou č. 124/2017 Z. z. vypustené z predmetnej vyhlášky. V tomto období však vyvstali pochybnosti, či apartmány musia alebo nemusia spĺňať svetlotechniku, teda preslnenie, v takom rozsahu ako byty. Výkladové rozkoly však vyvrátil Úrad verejného zdravotníctva SR vo svojom usmernení pre všetky RÚVZ SR tak, že apartmány nemusia spĺňať prísnejšiu svetlotechniku aká sa vyžaduje pri bytoch. Argumentácia tkvela v tom, že úrad nepovažoval apartmány, ktoré podľa ich zákonnej definície obsahujú aspoň jednu „obývaciu miestnosť“ za definične to isté ako „obytnú miestnosť“. Podľa stavebného zákona totiž obytná miestnosť je miestnosť, ktorá svojím stavebnotechnickým riešením a vybavením spĺňa podmienky na trvalé bývanie. A práve predmetná vyhláška obsahovala pojem „obytná miestnosť“ v apartmánových domoch“ nie „obývacia miestnosť“.

Register obnovenej evidencie pozemkov (ROEP)

Register obnovenej evidencie pozemkov ROEP je verejná listina na základe ktorej sa nehnuteľnosti, ktoré neboli evidované v katastri nehnuteľností zapíšu na listy vlastníctva ako parcely registra E, pričom listina ROEP sa do katastra zapíše záznamom. ROEP vyhotovujú súkromné geodetické firmy v súčinnosti s orgánmi štátnej správy a samosprávy vo vybraných katastrálnych územiach, vyhotovenie registra vedie komisia. Komisiu zriaďuje správny orgán (Správa katastra, alebo Obvodný pozemkový úrad) pre každú obec samostatne. Účastníkom konania sú vlastníci pozemkov. Doručuje sa im výzva na predkladanie listín, ktoré osvedčujú ich práva k pozemkom.

Trvalý pobyt mnohých vlastníkov nieje známy (keďže v starších listinách a pozemkových knihách sa trvalý pobyt vždy neuvádzal), alebo vlastníci nie sú známy vôbec. Pri spracovaní registra komisia sústredí všetky údaje o pozemkoch v katastrálnom území vrátane právnych vzťahov k nim. Tieto údaje sa všetky nenachádzajú riadne zapísané v katastri nehnuteľností na listoch vlastníctva, ale sú evidované v pozemkovej knihe, v archívoch, listinách, matrikách a iných vierohodných a právoplatných zdrojoch. Na podklade zhromaždených a posúdených listín spracovateľ registra predloží Návrh registra na verejné nahliadnutie v lehote 30 dní v obci, vlastníkom doručí výpis pre pozemky v ich vlastníctve. Námietky voči návrhu sa predkladajú komisii, ktorá ich posúdi a správny orgán vydá o nich rozhodnutie. Proti rozhodnutiu je možné podať odvolanie.

Ak sú vyriešené všetky námietky, správny orgán register ROEP schváli. Rozhodnutie o schválení je konečné, bez možnosti opravného prostriedku. Na následné spory o vlastnícke práva k nehnuteľnostiam je príslušný súd. Výsledkom spracovania a zápisu registra je písomná časť a grafická časť údajov. Písomná časť je súčasťou súboru popisných informácii katastra, údaje sú zapísané na listoch vlastníctva ako parcely registra E katastra. Prístup k nim je možný cez www.katasterportal.sk zadaním parcelného čísla, alebo čísla listu vlastníctva ak vám sú známe, prípadne sa dajú vyhľadať podľa mena vlastníka, alebo osobitne podľa mena nezisteného vlastníka. Pozemky nezistených vlastníkov sú po zápise registra v správe SPF, prípadne v správe štátnej organizácie lesného hospodárstva (lesné pozemky), ale vlastnícke práva nezistených vlastníkov sú stále platné.

Ak sa identifikujete ako nezistený vlastník, musíte preukázať svoje vlastícke práva, alebo práva vašich predchodcov verejnou listinou, alebo inou listinou, ktorá tieto práva osvedčuje. Domnelý vlastník sa obráti na príslušnú Správu katastra, tam si od neho vyžiadajú potrebné listiny. Po preukázaní vlastníctva je vlastník zapísaný do katastra. Ak vlastník je známy ale miesto jeho trvalého pobytu alebo sídla nie sú známe, alebo ak pri vlastníkovi nie sú evidované iné osobné údaje ako meno a priezvisko, zapíše správa katastra tieto údaje po predložení príslušných dokladov, ako sú najmä občiansky preukaz, rodný list, sobášny list a iné. Pri usporiadaní právnych vzťahov k pozemkom , ktorých vlastník je nežijúcou osobou je potrebné podať na príslušný okresný súd žiadosť o začatie dedičského konania podľa mena poručiteľa.

Vlastníci, alebo užívatelia pozemkov, ktoré sú na liste vlastníctva zapísané ako parcely registra E katastra, môžu si tieto pozemky nechať geodetom vytýčiť, keďže hranice týchto pozemkov sa v teréne už nenachádzajú a nie sú viditeľné. V dokumentácii katastra, alebo v archíve sa však nachádzajú ageodet ich podľa dostupných údajov vytýči. Vlastníci, alebo užívatelia pozemkov, ktoré sú na liste vlastníctva zapísané ako parcely registra E katastra, môžu si tieto pozemky vysporiadať a previesť do registra C katastra. Na tento účel slúži geometrický plán na obnovenie pôvodných pozemkov, parciel registra E. Parcely registra E katastra majú na liste vlastníctva uvedený druh pozemku, ktorý nieje záväzným údajom a nemusí byť platný.

Pri prevode parcely E na parcelu C sa môže zmeniť aj výmera parcely, z toho dôvodu doporučujeme zvážiť vyhotovenie geometrického plánu na obnovu pôvodných pozemkov pri kúpe a predaji pozemkov. Problémom môže byť aj získanie úveru a založenie pozemku z dôvodu nejednoznačnosti výmery a druhu pozemku, taktiež odporúčame vyhotoviť geometrický plán. Prevod parcely registra E na parcelu C bude nutný aj ak chcete na týchto pozemkoch stavať stavbu a získať stavebné povolenie. Na vyňatie z pôdneho fondu je potrebný geometrický plán.

tags: #objekt #na #byvanie #definicia #kataster