Obmedzenia obvodného lekára pri práceneschopnosti (PN)

Tento článok poskytuje komplexný prehľad obmedzení a postupov súvisiacich s práceneschopnosťou (PN) a úlohou obvodného lekára v tomto procese na Slovensku. Cieľom je poskytnúť jasné a zrozumiteľné informácie pre pacientov, zamestnávateľov a lekárov.

Zmeny v uznávaní práceneschopnosti od 1. júla

Od 1. júla vstúpili do platnosti nové pravidlá pre uznávanie práceneschopnosti, ktoré priniesli zmeny v kompetenciách ošetrujúceho lekára.

Spätné uznanie PN

Ošetrujúci lekár môže pacienta uznať za dočasne práceneschopného spätne najviac tri dni na základe ošetrenia služby prvej pomoci alebo ústavnej pohotovostnej služby. Ak pacient navštívi svojho lekára neskôr, ten mu už nemôže spätne vystaviť PN. Doteraz záležalo na lekároch, koľko dní dozadu uznali PN pacientovi.

Hovorca Sociálnej poisťovne Peter Višváder vysvetľuje: "Doteraz v zákone nebola presne stanovená lehota, do ktorej mohol lekár poistencovi spätne uznať PN-ku. Teraz ju môže uznať maximálne tri dni spätne. To je hlavná zmena, ktorú by mal poistenec zaregistrovať. Ďalšie zmeny v zákone vychádzajú z doterajšej praxe, ktorá bola zaužívaná, ale teraz sú tieto pravidlá upravené aj zákonom."

V prípade, ak PN nevystaví príslušný lekár, nebude uznaná odo dňa zistenia choroby alebo bude potvrdená spätne viac ako tri dni, Sociálna poisťovňa neprizná nárok na nemocenské.

Prečítajte si tiež: Postup pri získavaní ZŤP

Kto rozhoduje o PN

O dočasnej pracovnej neschopnosti rozhoduje všeobecný lekár alebo lekár so špecializáciou v odbore gynekológia a pôrodníctvo, alebo lekár zdravotníckeho zariadenia ústavnej starostlivosti.

Ak ošetrujúci lekár rozhodne o dočasnej pracovnej neschopnosti, vystaví pacientovi potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorá sa začína dňom, kedy lekár zistil chorobu. Pacient, ktorému potvrdenie o PN vystavil ošetrujúci lekár ústavnej starostlivosti, musí potom prísť k svojmu ošetrujúcemu ambulantnému lekárovi do troch dní odo dňa prepustenia zo zdravotníckeho zariadenia ústavnej starostlivosti.

Liečebný režim a vychádzky

Nová legislatíva upravuje aj liečebný režim a pokračovanie PN. Ošetrujúci lekár môže pacientovi povoliť vychádzky, môže zmeniť ich čas, prípadne ich zrušiť, ale aj zo závažných dôvodov povoliť zmenu miesta pobytu pacienta počas PN. Čas vychádzok a zmenu miesta pobytu pacienta lekár zaznamená na potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti a v zdravotnej dokumentácii pacienta.

Ak sa po ukončení dočasnej pracovnej neschopnosti zdravotný stav osoby zhorší, ošetrujúci lekár vystaví nové potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, na ktorom vyznačí údaj "pokračovanie dočasnej pracovnej neschopnosti." Ošetrujúci lekár vystaví nové potvrdenie o dočasnej PN odo dňa, ktorý je uvedený ako deň pracovnej schopnosti osoby na predchádzajúcom potvrdení o dočasnej PN.

Kedy Sociálna poisťovňa neprizná nemocenské

Sociálna poisťovňa neprizná nemocenské v nasledujúcich prípadoch:

Prečítajte si tiež: Ako dlho môžete byť na PN?

• Ak zamestnanec, SZČO a dobrovoľne poistený nebol nemocensky poistený ku dňu vzniku dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky.
• Ak zamestnanec nemal príjem zo zamestnania, z ktorého si uplatnil nárok na nemocenské.
• Ak SZČO a dobrovoľne nemocensky poistený nezaplatili poistné riadne a včas (tolerancia menej ako päť eur, sledované obdobie posledných päť rokov), pri nemocenskom a ošetrovnom nemali aspoň 270 dní nemocenské poistenie v posledných dvoch rokoch pred vznikom PN alebo potreby ošetrovania.

Karanténna PN a COVID-19

V súvislosti s pandémiou COVID-19 boli zavedené špecifické postupy pre karanténnu PN.

Vystavenie karanténnej PN

Karanténnu PN vystaví príslušný ošetrujúci lekár každej chorej osobe alebo osobe podozrivej z ochorenia, ktoré spĺňajú klinické a zároveň epidemiologické kritériá alebo spĺňajú epidemiologické kritériá podľa Usmernenia hlavného hygienika SR č. OE/791/108782/2020 zo dňa 8. októbra 2020.

Na základe opatrenia Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky č. OLP/7693/2020 zo dňa 29. septembra 2020 všetkým osobám, ktoré od 1. októbra 2020 od 7.00 hod. vstúpili na územie SR, vrátane osôb, ktoré s takouto osobou žijú v spoločnej domácnosti, vystavia poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, ktorí poskytujú zdravotnú starostlivosť v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo alebo pediatria, potvrdenie PN z dôvodu karantény pre COVID-19, ak o to tieto osoby požiadajú.

Vyššie uvedené povinnosti sa nevzťahujú na osoby, ktoré za predchádzajúcich 14 dní navštívili výlučne krajinu uvedenú v Prílohe č. 1 opatrenia ÚVZ SR č. OLP/7693/2020. Ostatné výnimky sú stanovené v spomínanom opatrení. Nerešpektovanie opatrenia Úradu verejného zdravotníctva je priestupkom na úseku verejného zdravotníctva podľa § 56 zákona č. 355/2007 Z. z., za ktorý príslušný regionálny úrad verejného zdravotníctva uloží pokutu podľa § 56 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z. z.

Celoplošné testovanie a karanténa

V súvislosti s celoplošným testovaním na prítomnosť ochorenia COVID-19 na území Slovenskej republiky prostredníctvom antigénových testov v prípade, že osoba bude pozitívne testovaná, vzťahuje sa na ňu povinnosť domácej karantény. Povinnosť domácej karantény sa okrem pozitívne testovanej osoby vzťahuje aj na osoby, ktoré s ňou žijú v spoločnej domácnosti. Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti vystaví potvrdenie PN z dôvodu karantény pre COVID-19 len vtedy, ak o to tieto osoby požiadajú. V prípade dobrovoľného neabsolvovania antigénového testu počas celoplošného testovania sa na takúto osobu vzťahuje zákaz vychádzania bez nároku na karanténnu PN.

Prečítajte si tiež: Liečebné pobyty na Slovensku

Diagnózy pri karanténnej PN

Z dôvodu nariadenia karanténneho opatrenia alebo izolácie poskytovateľ zdravotnej starostlivosti vystaví potvrdenie PN, pričom ako diagnózu uvedie diagnózu č. U07.2 - podozrenie z infekcie COVID-19. V situácii, ak sa jedná o pacienta s laboratórne potvrdenou infekciou SARS-CoV-2/ COVID-19 uvedie poskytovateľ diagnózu č. U07.1 - potvrdená infekcia COVID-19. Zároveň môže nastať aj situácia, kedy napriek vyznačeniu uvedených diagnóz (U07.1 alebo U07.2) na vystavenom potvrdení PN, sa dodatočným otestovaním osoby zistí, že táto nie je pozitívna na ochorenie COVID-19 a z uvedeného dôvodu je potrebné uskutočniť zmenu pôvodne potvrdenej diagnózy ako aj zmenu dôvodu PN.

Postupy pri uplatňovaní nároku na "pandemické" nemocenské

V súvislosti s narastajúcim počtom karanténnych dočasných pracovných neschopností sú zmenené postupy pri uplatňovaní nároku na „pandemické“ nemocenské. Lekár zašle na začiatku karanténnej pracovnej neschopnosti III. diel potvrdenia Sociálnej poisťovni, II. a IV. diel ponechá v zdravotnej dokumentácii; po ukončení dočasnej pracovnej neschopnosti zašle Sociálnej poisťovni I. diel. Nakoľko prekážku v práci na strane zamestnanca musí zamestnancovi v súlade s pracovnoprávnymi predpismi potvrdiť lekár, odporúčame lekárom zaslať pacientovi IIa. diel. Lekár si má viesť excelovský zoznam o vystavených potvrdeniach PN pre prípad rýchleho preverenia. Preukaz tých pacientov, ktorých dočasná pracovná neschopnosť bola uznaná z dôvodu karanténneho opatrenia/izolácie, zašle ošetrujúci lekár do Sociálnej poisťovne, taktiež I. a IV. diel.

Po doručení potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti od lekára bude pobočka čakať na doručenie žiadosti o pandemické nemocenské od poistenca. Pri uznaní PN z iného dôvodu ako z dôvodu karanténneho opatrenia/izolácie pri COVID-19 odovzdá lekár I., II. a IIa. diel potvrdenia PN priamo pacientovi, ktorý odovzdá IIa. diel zamestnávateľovi a II. diel Sociálnej poisťovni. Pri ukončení PN odoberie lekár pacientovi I. diel potvrdenia PN a odovzdá mu IV. diel potvrdenia PN, ktorý pacient predloží zamestnávateľovi/Sociálnej poisťovni. I. a III. preukaz odovzdá lekár pacientovi, ktorý ho zašle zamestnávateľovi/Sociálnej poisťovni. V prípade nedodržania tohto postupu zo strany lekárov bude potvrdenie PN neakceptované. Tieto postupy sa majú uplatňovať od 12.3.2020 na území Slovenskej republiky len vo vzťahu k dočasnej pracovnej neschopnosti súvisiacej s karanténnym opatrením/izoláciou pre COVID-19.

Ak po uplynutí obdobia, na ktoré bola určená karanténa/izolácia, pacient nemá známky ochorenia, ani nie je pozitívne testovaný na ochorenie COVID-19, dôvod na trvanie karanténnej dočasnej pracovnej neschopnosti zaniká a dočasnú pracovnú neschopnosť lekár ukončí. To neplatí, ak existuje iný medicínsky dôvod na jej trvanie aj po uplynutí karantény. V takom prípade zmenu diagnózy ošetrujúci lekár zaznamená do zdravotnej dokumentácie a zmenu dôvodu trvania vrátane dátumu tejto zmeny uvedie na tlačive Preukaz o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti.

Ošetrovné pri zatvorených školách a prevádzkach

Na základe § 250b ods. 6 Zákonníka práce v znení zákona č. 66/2020 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z., má zamestnanec nárok na ošetrovné, ak sa stará o dieťa do 11 rokov alebo o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom do 18 rokov. To znamená, že ak sú preventívne uzatvorené školy, predškolské zariadenia a zariadenia sociálnej starostlivosti, alebo akékoľvek iné prevádzky (napr. kaderníctva, reštaurácie a pod.).

V prípade zmeny okolností manažmentu a koordinácie opatrení pre zabránenie epidémie COVID-19 budú tieto postupy v spolupráci so Sociálnou poisťovňou a MPSVR SR bezodkladne upravené.

Používanie kódov U07.1 a U07.2

UPOZORNENIE: používanie kódov U07.1 - potvrdená infekcia COVID-19 alebo U07.2 podozrenie z infekcie COVID-19 môžete použiť aj v prípade, ak Váš informačný systém nebol ešte prekonfigurovaný. V takomto prípade uvidíte tieto kódy ako „nepokrytý kód U07.1 a nepokrytý kód U07.2“. Prechodne ich aj v tomto formáte bude Sociálna poisťovňa akceptovať. NCZI je upovedomené o prijatí tohto usmernenia v súvislosti s nadväznosťou na príslušný Štandardný postup pre rýchle usmernenia klinického manažmentu detských a dospelých pacientov s novým koronavírusom 2019 (COVID-19) a jeho prílohu č. 1.

Elektronická práceneschopnosť (ePN) od 1.1.2024

Od 1.1.2024 došlo k zmenám vo vystavovaní dokladu o práceneschopnosti (PN), ktoré pomôžu pacientom, zamestnávateľom i lekárom a zníži sa počet návštev ambulancií.

1. PN sa od 1.1.2024 vystavuje a ukončuje vo všetkých ambulanciách a nemocniciach iba elektronicky (ePN).
2. Pacient/zamestnanec nedoručuje zamestnávateľovi žiadne “papiere”- komunikácia lekár, pacient, Sociálna poisťovňa, zamestnávateľ prebieha iba elektronicky.
3. ePN vystavuje lekár, ktorý uznal pacienta za neschopného práce, a to bez ohľadu na špecializáciu - všeobecný lekár, dorastový lekár, ambulantný lekár - špecialista, nemocničný lekár - špecialista.
4. O zdravotnej indikácii vystavenia ePN rozhoduje výhradne vyšetrujúci lekár, takže je nulová možnosť zneužitia.
5. Žiadny lekár už nemôže pacienta poslať k inému lekárovi len z dôvodu vystavenia ePN, je povinný mu ju vystaviť sám - napr. chirurg pacienta so zlomenou nohou nemôže poslať k všeobecnému lekárovi kvôli vypísaniu ePN.
6. Každý lekár, ktorý pacienta uznal schopným práce, môže ukončiť jeho ePN.

Za práceneschopného môže byť pacient uznaný aj spätne, najviac za tri kalendárne dni.

Povinnosti pacienta pri ePN

Ak vás lekár uznal práceneschopným cez ePN:

• neprenášate a nedoručujete žiadne potvrdenia o vašej práceneschopnosti zamestnávateľovi ani Sociálnej poisťovni,
• nežiadate o náhradu mzdy ani o dávku nemocenské,
• nenahlasujete číslo účtu v banke, na ktorý vám bude poukazovaná dávka nemocenské,
• neoznamujete ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti.

Pri ePN si lekár a ostatné inštitúcie všetky potrebné údaje vymenia elektronicky.

Nemocenské: Nároky a výpočet

Nároky, ktoré pacientovi pri práceneschopnosti vzniknú, sa líšia podľa toho, či je zamestnanec, SZČO, dobrovoľne poistená osoba alebo osoba v tzv. ochrannej lehote. Na výpočet výšky nemocenského je však vždy potrebné určiť tzv. vymeriavací základ - sumu, z ktorej sa dávka vypočíta.

Zamestnanec

• prvé tri dni trvania PN - náhrada príjmu od zamestnávateľa vo výške 25 % z vymeriavacieho základu,
• štvrtý až desiaty deň - náhrada príjmu od zamestnávateľa vo výške 55 % z vymeriavacieho základu,
• od jedenásteho dňa - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % z vymeriavacieho základu.

Vymeriavací základ zamestnanca je (zjednodušene povedané), jeho hrubá mzda. Ak zamestnanec u súčasného zamestnávateľa pracoval počas celého predchádzajúceho roka, jeho nemocenské sa vypočíta z hrubej mzdy, ktorú mal v predchádzajúcom roku. Ak u súčasného zamestnávateľa pracoval aspoň 90 dní, nemocenské sa vypočíta z hrubej mzdy, ktorú mal počas tohto obdobia.

V prípade, že si nemocenské chceme vypočítať presne, určíme si tzv. denný vymeriavací základ. Denný vymeriavací základ je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých sa zaplatilo poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období (napr. v uplynulom kalendárnom roku), a počtu dní rozhodujúceho obdobia. 55 % z denného vymeriavacieho základu je výška nemocenského na deň.

Samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO)

• prvé tri dni trvania PN - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 25 % z vymeriavacieho základu,
• od štvrtého dňa - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % z vymeriavacieho základu.

Vymeriavacím základom SZČO je príjem, z ktorého platila poistné do Sociálnej poisťovne.

Dobrovoľne nemocensky poistená osoba

• prvé tri dni trvania PN - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 25 % z vymeriavacieho základu,
• od štvrtého dňa - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % z vymeriavacieho základu.

Vymeriavacím základom dobrovoľne poistenej osoby je čiastka, ktorú si sama určila ako základ na platenie poistného. Podmienkou poberania nemocenského je trvanie poistenia aspoň 270 dní v posledných dvoch rokoch pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti.

Osoba v ochrannej lehote

Osoba v ochrannej lehote je osoba, ktorej nemocenské poistenie zaniklo (napr. sa skončil jej pracovný pomer) a ktorá po zániku tohto poistenia ochorela alebo utrpela úraz a stala sa práceneschopným. Ochranná lehota je 7 dní po zániku nemocenského poistenia, ak nemocenské poistenie trvalo menej ako sedem dní, ochranná lehota trvá toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie. V prípade tehotnej ženy je ochranná lehota 8 mesiacov.

Osoba, ktorá sa stane práceneschopnou v ochrannej lehote, má nárok na nemocenskú dávku:

• prvé tri dni trvania PN - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 25 % z vymeriavacieho základu,
• od štvrtého dňa - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % z vymeriavacieho základu.

Výplata nemocenského

Nemocenské sa vypláca spätne za predchádzajúci mesiac, spravidla okolo 20. dňa mesiaca. Ak PN pokračuje aj nasledujúci mesiac, ošetrujúci lekár vystaví tlačivo „Preukaz o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti“ (tzv. lístok na peniaze), ktoré je potrebné po jeho podpísaní odovzdať pobočke Sociálnej poisťovne. Bez tohto dokladu Sociálna poisťovňa nevyplatí nemocenské za príslušný mesiac.

Nemocenské sa vypláca najviac 52 týždňov od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti. Do tohto tzv. podporného obdobia sa započítavajú aj obdobia predchádzajúcej práceneschopnosti z doby 52 týždňov pred vznikom novej PN. Neplatí to vtedy, ak medzi predchádzajúcou a novou práceneschopnosťou uplynulo 26 týždňov. Toto obmedzenie sa však vzťahuje iba na nemocenské, nie na náhradu príjmu od zamestnávateľa počas prvých desiatich dní PN.

Práceneschopnosť môže trvať aj viac ako 52 týždňov, avšak už bez vyplácania nemocenského. Výnimkou je prípad, keď podporné obdobie uplynulo počas trvania krízovej situácie (COVID-19) alebo v období šiestich mesiacov po jej ukončení. Ak je pacient stále práceneschopný, ale nie je predpoklad, že bude uznaný za invalidného, posudkový lekár môže rozhodnúť o predĺžení podporného obdobia na základe žiadosti poistenca.

Liečebný režim počas PN

Liečebný režim je životospráva osoby na podporu liečby, ktorú určuje ošetrujúci lekár. Dodržiavanie liečebného režimu napríklad znamená, že pacient užíva predpísané lieky, zachováva pokoj a oddych na lôžku, vystríha sa všetkého, čo by mohlo nepriaznivo pôsobiť na liečenie a dostaví sa v určený deň na lekársku prehliadku.

Počas dočasnej pracovnej neschopnosti je nevyhnutné, aby pacient dodržiaval liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom, pretože v opačnom prípade mu môže Sociálna poisťovňa prestať vyplácať nemocenské. Počas trvania PN je pacient povinný zdržiavať sa na adrese uvedenej v potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti. Ošetrujúci lekár môže povoliť zmenu miesta pobytu počas PN, ak ho o to pacient požiada.

Po zavedení elektronického účtu poistenca Sociálnej poisťovne si pacient môže zmeniť adresu pobytu aj neskôr počas práceneschopnosti jedným z nasledovných spôsobov:

• v elektronickom účte poistenca (EUP) bez návštevy pobočky
• alebo kontaktovaním svojej pobočky Sociálnej poisťovne

Otázku zmeny adresy vždy odporúčame konzultovať aj s ošetrujúcim lekárom, ktorý určuje liečebný režim.

Vychádzky

Ak to povaha choroby umožňuje, ošetrujúci lekár môže osobe na PN povoliť vychádzky. Vychádzky sa spravidla stanovujú v rozsahu štyroch hodín denne, zvyčajne od 10.00 hod. do 12.00 hod. a od 14.00 hod. do 16.00 hod. Ošetrujúci lekár môže zmeniť čas vychádzok, prípadne vychádzky zrušiť. Čas vychádzok, ako aj ich prípadnú zmenu, ošetrujúci lekár zaznamená na potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti. Zmena času vychádzok a ich zrušenie je vo výlučnej kompetencii lekára, ktorý o PN rozhodol. Môže sa preto stať, že dvaja pacienti s rovnakým ochorením majú lekárom povolený iný rozsah vychádzok.

Pacient, ktorý nemá stanovené vychádzky a je osamelý, teda nemá rodinného príslušníka, ktorého by mohol požiadať o zabezpečenie základných životných potrieb, sa môže vzdialiť z domu a nakúpiť základné potraviny alebo lieky. Odporúčame však mať pokladničný blok, ktorý môže predložiť ako doklad, ktorý ho ospravedlní v prípade vykonania kontroly, t. j. čas kontroly liečebného režimu by sa mal zhodovať s časom, ktorý je uvedený na účtenke.

Kontrola dodržiavania liečebného režimu

Dodržiavanie liečebného režimu kontroluje zamestnanec Sociálnej poisťovne. Kontrola môže byť vykonaná kedykoľvek od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, a to aj mimo pracovného času a cez víkend. Kontrolu má právo vykonávať aj zamestnávateľ.

Pokiaľ kontrolór pacienta nezastihne doma (pacient si nájde o tom oznámenie), mal by sa najneskôr do troch pracovných dní dostaviť na pobočku Sociálnej poisťovne v mieste bydliska a dôvod neprítomnosti vysvetliť.

Sociálna poisťovňa na svojom portáli uverejnila výstrahu pred falošnými kontrolnými zamestnancami a krátke video na rozpoznanie pravého od falošného kontrolóra.

Ukončenie PN posudkovým lekárom

Ak posudkový lekár rozhodne o ukončení PN, ošetrujúci lekár je povinný vytvoriť elektronický záznam o ukončení dočasnej pracovnej neschopnosti. Posudkový lekár môže ukončiť PN, ak má za to, že pacient nie je skutočne práceneschopný a dlhodobo poberá dávky bez riadneho dôvodu.

PN a invalidita

Ak dočasná pracovná neschopnosť a nepriaznivý zdravotný stav trvajú dlhodobo, t. j. trvajú alebo je pravdepodobné, že budú trvať dlhšie ako jeden rok, je možné požiadať o priznanie invalidného dôchodku.

Žiadosť o invalidný dôchodok sa zvyčajne podáva ku koncu 52-týždňového obdobia poberania nemocenského, pretože o invalidite hovoríme iba v prípade, ak nepriaznivý zdravotný stav trvá alebo má trvať dlhšie ako rok. Ak je však zrejmé, že zdravotný stav je zhoršený trvalo a nie je predpoklad, že by sa počas práceneschopnosti zlepšil, žiadosť o dôchodok je možné podať aj bez toho, aby bola osoba predtým PN, resp. aby bola PN celých 52 týždňov.

Od 1. júna 2022 je možné súbežne poberať dôchodok a náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti alebo nemocenské už aj vtedy, ak dočasná pracovná neschopnosť vznikla pred priznaním starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku a invalidného dôchodku.

Aj pracujúci poberateľ invalidného dôchodku môže byť práceneschopný a poberať nemocenské, pokiaľ on alebo jeho zamestnávateľ platí odvody (poistné na nemocenské poistenie) do Sociálnej poisťovne. Práceneschopnosť by nemala byť vystavená na tú istú diagnózu, pre ktorú je osoba invalidná v tom rozsahu, v akom je pre ňu invalidná. Pokiaľ teda dôjde k prechodnému zhoršeniu ochorenia, ktoré je príčinou invalidity nad rozsah invalidity, tak osoba môže byť práceneschopná a poberať nemocenské. Rovnako môže byť práceneschopná aj pre iné ochorenia nesúvisiace s invaliditou.

Skončenie pracovného pomeru počas PN

Obdobie práceneschopnosti zamestnanca je tzv. ochrannou dobou, čo znamená, že práceneschopnému zamestnancovi môže dať zamestnávateľ výpoveď iba výnimočne, v prípade, ak sa zamestnávateľ ruší.

tags: #obvodný #lekár #PN #obmedzenia