
Súčasná ekonomická situácia na Slovensku je náročná, s faktormi ako pandémia, vojna na Ukrajine a energetická kríza, ktoré spôsobujú infláciu a zhoršujú životnú úroveň. Mnoho ľudí zápasí s dlhmi, ktorých splátky sa zvyšujú kvôli rastúcim úrokovým sadzbám. V takejto situácii sa oddlženie, známe aj ako osobný bankrot, stáva pre mnohých jediným riešením. Tento článok sa zameriava na pohľadávky, ktorých sa oddlženie nedotýka a ktoré zostávajú vymáhateľné aj po vyhlásení osobného bankrotu.
Oddlženie, v praxi známe aj ako osobný bankrot, je proces, v ktorom súd zbaví fyzickú osobu (podnikateľa alebo nepodnikateľa) všetkých dlhov. Tento inštitút upravuje zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii. Návrh na oddlženie môže podať platobne neschopná osoba, voči ktorej sa vedie exekučné alebo obdobné konanie. Platobná neschopnosť nastáva, ak dlžník nie je schopný plniť aspoň jeden peňažný záväzok 180 dní po lehote splatnosti.
Súd rozhoduje o oddlžení uznesením, ktorým zbaví dlžníka dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom. Zbavenie dlhov sa však týka len rozsahu, v akom tieto pohľadávky nebudú uspokojené v konkurze alebo splátkovým kalendárom, v tomto rozsahu sa stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné.
Oddlženie sa realizuje dvoma spôsobmi:
Pri podaní návrhu na oddlženie je dlžník povinný preukázať tzv. poctivý zámer, ktorý je definovaný v § 166g zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Súd nebude môcť rozhodnúť o oddlžení, ak zistí, že dlžník poctivý zámer nemá.
Prečítajte si tiež: Účtovanie postúpenia pohľadávky
Nie všetky dlhy môžu byť oddlžené. Zákon taxatívne vymedzuje pohľadávky, na ktoré sa oddlženie nevzťahuje a ktoré zostávajú voči veriteľovi zachované a naďalej vymáhateľné súdnou cestou. Ide o tieto pohľadávky:
Zákonodarca v dôvodovej správe k zákonu č. 377/2016 Z. z., ktorým sa novelizoval zákon o konkurze a reštrukturalizácii, uvádza, že oddlženie spočíva v zániku možnosti štátno-mocenského vynútenia splnenia právneho nároku voči dlžníkovi. Existujú však nároky, ktoré by mali byť ich veriteľovi zachované. Napriek tomu, že oddlženie sa niektorých nárokov nedotýka, je možnosť si v konkurze tieto nároky uplatňovať prihláškou a podieľať sa tak na ich pomernom uspokojení spolu s ostatnými veriteľmi.
Ak súd rozhodne o oddlžení (osobnom bankrote), vyhlási konkurz alebo určí splátkový kalendár, je to dôvod na zastavenie konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom, alebo pohľadávka, ktorá sa považuje za nevymáhateľnú. O zastavení exekučného konania rozhoduje príslušný exekučný orgán, ktorým je exekučný súd alebo súdny exekútor.
V exekučných konaniach podľa predpisov účinných do 31.03.2017 je tým orgánom exekučný súd a rozhoduje podľa príslušných ustanovení zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok). Podľa ustanovenia § 57 ods. 2 EP v znení účinnom do 31.03.2017 exekučný súd môže exekúciu zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení Exekučného poriadku alebo osobitného zákona. Týmto osobitným zákonom je v danom prípade § 167f ods. 2 a § 168b ods. 1 insolvenčného zákona. Proti uvedenému rozhodnutiu však nie je prípustné odvolanie.
V exekučných konaniach podľa predpisov účinných od 01.04.2017 je príslušným exekučným orgánom na zastavenie exekučného konania v dôsledku vyhlásenia osobného bankrotu priamo súdny exekútor, ktorý rozhoduje podľa § 61n ods. 1 písm. g) EP, podľa ktorého „Exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ak z osobitného predpisu vyplýva, že je tu dôvod na zastavenie exekúcie.“
Prečítajte si tiež: Súdne Uspokojenie Pohľadávky: Prehľad
V prípade, ak dôjde k stretu osobného bankrotu a exekučného konania, zákonodarca kladie dôraz na to, aby sa v taxatívne určených prípadoch presadil osobný bankrot pred konaním exekučným.
Podľa § 167f ods. 2 insolvenčného zákona, ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú.
Zákonodarca normuje určité pravidlá aj vo vzťahu k zániku exekučného záložného práva. Podľa § 167f ods. 5 insolvenčného zákona, ak bol konkurz zrušený z dôvodu, že majetok dlžníka nepostačuje ani na úhradu nákladov konkurzu, na zastavenie konania sa neprihliada a exekučné záložné právo sa obnovuje.
Exekučný orgán (exekučný súd aj súdny exekútor) je povinný vykonať všetko potrebné tak, aby relevantne zistil, aký je charakter exekučne vymáhanej pohľadávky, teda či je jej vymáhanie procesom oddlženia dotknuté alebo nie. Postup v rozpore s uvedeným je postupom v rozpore so zákonom. Je nutné odmietnuť postup spočívajúci vo vydaní rozhodnutia o zastavení exekučného konania „bez ďalšieho“, teda bez akéhokoľvek zisťovania. Takýto postup by bol nesprávnym úradným postupom, v podstate vedúcim k absolútnej bagatelizácii základných práv veriteľa a neprimeranému zvýhodňovaniu práv dlžníka (povinného).
Vzhľadom na komplexnosť problematiky oddlženia a exekúcií je dôležité, aby dlžníci vyhľadali odbornú právnu pomoc. Centrum právnej pomoci poskytuje bezplatné právne poradenstvo a pomoc pri podávaní návrhov na oddlženie. Je dôležité vyhnúť sa pochybným spoločnostiam, ktoré si za tieto služby účtujú poplatky.
Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad právnych nárokov pohľadávok
tags: #oddlžením #nedotknuté #pohľadávky #exekúcia