
Osobný príplatok je dôležitou súčasťou odmeňovania zamestnancov a jeho odňatie môže mať významný dopad na ich finančnú situáciu. V tomto článku sa zameriame na podmienky a postupy pri odnímaní osobného príplatku, najmä počas práceneschopnosti (PN).
Osobný príplatok je pohyblivá, doplnková zložka mzdy, ktorú zamestnávateľ môže priznať zamestnancovi na ocenenie jeho mimoriadnych schopností, dosahovaných pracovných výsledkov alebo za vykonávanie práce nad rámec pracovných povinností. Právny nárok na osobný príplatok nevzniká automaticky a jeho priznanie je v kompetencii zamestnávateľa.
Platové pomery zamestnancov vo verejnom záujme sa spravujú zákonom č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme. Podľa § 10 tohto zákona je možné priznať zamestnancovi osobný príplatok na ocenenie mimoriadnych schopností, dosahovaných pracovných výsledkov alebo za vykonávanie prác nad rámec pracovných povinností, a to až do sumy zodpovedajúcej stanovenému limitu. O priznaní osobného príplatku, jeho zvýšení, znížení alebo odobratí rozhoduje zamestnávateľ na základe písomného návrhu príslušného vedúceho zamestnanca.
Osobný príplatok je možné zvýšiť, znížiť alebo odobrať na základe úrovne kvality plnenia pracovných úloh. Zamestnávateľ môže odobrať osobný príplatok len na základe úrovne plnenia pracovných úloh, pričom zníženie alebo odobratie osobného príplatku je povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov.
Dňom 1.1.2020 nadobudla účinnosť novela zák. č. 553/2003 Z.z., ktorá v ust. § 10 ods. 5 výslovne upravila povinnosť zamestnávateľa vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov návrh na zníženie alebo odobratie osobného príplatku. Pri prerokovaní je zamestnávateľ povinný oboznámiť odborovú organizáciu s dôvodmi na zníženie alebo odobratie osobného príplatku, pričom dôvodom na odobratie osobného príplatku nemôže byť šetrenie finančných prostriedkov.
Prečítajte si tiež: Rodičovský príspevok: povinnosti a práva
Rozhodnutie o znížení alebo úplnom odobratí osobného príplatku by malo byť na základe písomného návrhu príslušného vedúceho zamestnanca.
Počas práceneschopnosti zamestnanec neplní svoje pracovné úlohy, čo môže byť dôvodom na zníženie alebo odobratie osobného príplatku. Zamestnávateľ by mal však vziať do úvahy dôvod práceneschopnosti a individuálne posúdiť situáciu.
Ak zamestnávateľ odňal osobné ohodnotenie zamestnancovi po skončení dlhodobej PN (5 mesiacov) z dôvodu dlhodobého maródku, je dôležité overiť, či zamestnávateľ dodržal všetky zákonné postupy. Zníženie alebo odobratie osobného príplatku musí byť prerokované so zástupcami zamestnancov a musí byť založené na úrovni plnenia pracovných úloh. Samotná práceneschopnosť nemusí byť automaticky dôvodom na odobratie osobného príplatku, ak zamestnanec preukáže, že jeho pracovné výsledky pred práceneschopnosťou boli mimoriadne a spĺňali podmienky na priznanie osobného príplatku.
Zamestnávateľ nemôže odobrať príplatok za profesijný rozvoj z dôvodu, že zamestnanec nevykonáva prácu pre prekážku v práci na strane zamestnávateľa. Príplatok za profesijný rozvoj je možné odobrať alebo znížiť len z dôvodu uplynutia 7 rokov od jeho priznania (§ 14e ods. 5 zák. č. 553/2003 Z. z.).
Ak zamestnanec nesúhlasí s odňatím osobného príplatku, mal by postupovať nasledovne:
Prečítajte si tiež: Praktické rady: Odňatie rodičovského príspevku
Kolektívna zmluva je dôležitý nástroj, ktorý upravuje pracovné podmienky a práva zamestnancov. V školstve má kolektívna zmluva osobitný význam, pretože definuje špecifické aspekty práce pedagogických a nepedagogických zamestnancov.
Kolektívna zmluva je uzatvorená medzi dvoma stranami:
Právo rokovať a uzatvoriť kolektívnu zmluvu vyplýva zo zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Kolektívna zmluva sa vzťahuje na všetkých zamestnancov, ktorí sú u zamestnávateľa v pracovnom pomere.
Zamestnávateľ sa zaväzuje, že odmeňovanie zamestnancov bude dôsledne realizovať podľa zákona č. 553/2003 Z. z. Základná stupnica platových taríf zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme sa môže zvýšiť od určitého dátumu o určité percento. Platové tarify štátnych zamestnancov sa môžu zvýšiť od určitého dátumu o určité percento.
Zamestnancom môžu byť poskytované rôzne príplatky v závislosti od ich pracovných podmienok a výkonu:
Prečítajte si tiež: Ukončenie rodičovského príspevku: Kompletný sprievodca
Okrem funkčného platu a príplatkov môžu zamestnanci dostávať aj ďalšie zložky mzdy, ako napríklad:
V kolektívnej zmluve môže byť dohodnuté odstupné a odchodné zvýšené o jeden funkčný plat nad rozsah zákona.
Kolektívna zmluva upravuje aj otázky pracovného času a dovolenky.
Sociálny fond sa tvorí povinným prídelom vo výške určitého percenta z hrubých miezd zamestnancov a ďalším prídelom dohodnutým v kolektívnej zmluve. Prostriedky SF sa používajú na financovanie rôznych sociálnych aktivít pre zamestnancov, ako napríklad:
Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci v zmysle platných právnych predpisov. To zahŕňa:
Zamestnanci sú povinní dodržiavať predpisy BOZP a nepoužívať alkohol na pracovisku.
Zamestnávateľ sa zaväzuje poskytovať príspevok odborovej organizácii na jej činnosť. Tento príspevok je určený na zabezpečenie riadneho fungovania odborovej organizácie a na financovanie jej aktivít.