
Zmluva o likvidácii rakiet stredného a kratšieho doletu (INF), podpísaná v roku 1987 najvyššími predstaviteľmi vtedajšieho Sovietskeho zväzu a Spojených štátov, bola významným krokom v snahách o zníženie napätia počas Studenej vojny. Jej vznik bol ovplyvnený zložitou kombináciou politických, vojenských a ideologických faktorov.
Po druhej svetovej vojne sa svet rozdelil na dva bloky - západný, vedený Spojenými štátmi, a východný, vedený Sovietskym zväzom. Medzi týmito blokmi prebiehali preteky v zbrojení, ktoré zahŕňali vývoj a rozmiestňovanie jadrových zbraní. V 60. a 70. rokoch sa situácia zhoršila rozmiestnením rakiet stredného doletu v Európe, čo zvýšilo riziko jadrového konfliktu. Moskva podpísala s USA niekoľko odzbrojovacích zmlúv, ale miliardy plynúce na oboch stranách do zbrojenia ich efekt spochybňovali.
V 80. rokoch sa začali objavovať snahy o zmiernenie napätia medzi Východom a Západom. Americký prezident Ronald Reagan na začiatku 80. rokov vyhlásil nezmluvný boj komunizmu a Sovietsky zväz označil za „ríšu zla“. Dejinný obrat znamenala až perestrojka a politika „glasnosti“ sovietskeho vodcu Michaila Gorbačova. On so svojím ministrom zahraničia Eduardom Ševardnadzom odštartoval zmeny v diplomacii ZSSR aj na politickej mape sveta.
Voľbe Gorbačova generálnym tajomníkom ÚV KSSS predchádzali tri rýchlo po sebe idúce úmrtia predchádzajúcich vládcov. V novembri 1982 zomrel Leonid Brežnev, vo februári 1984 Jurij Andropov a v marci 1985, deň pred voľbou Gorbačova, Konstantin Černenko. K víťazstvu vo voľbe pomohlo Gorbačovovi podľa historikov viacero faktorov. Gorbačov vtedy tiež pôsobil ako „zjavenie“ vďaka svojmu veku. Mal síce 54 rokov, medzi vtedajšou nomenklatúrou však bol „mladíkom“. Počas prvých desiatich mesiacov po nástupe Gorbačova odišli z vysokých funkcií desiatky ministrov a oblastných tajomníkov strany. Začala sa modernizácia hospodárstva, disidentovi Andrejovi Sacharovovi bol na Gorbačovov pokyn povolený návrat z vyhnanstva do Moskvy a prepustení boli aj ďalší disidenti. Perestrojka (prestavba) a glasnosť začali prenikať aj do vtedajších satelitov ZSSR. Otepľovať sa začali tiež vzťahy s USA.
Gorbačov si uvedomoval, že Sovietsky zväz potrebuje reformy, aby sa vyrovnal so Západom. Jeho politika perestrojky a glasnosti vytvorila priaznivú atmosféru pre rokovania o odzbrojení. Gorbačov bol ochotný urobiť ústupky, aby dosiahol dohodu so Spojenými štátmi.
Prečítajte si tiež: Ako získať peňažný príspevok na opatrovanie?
Reagan bol spočiatku tvrdý voči Sovietskemu zväzu, ale postupne si uvedomil, že rokovania sú nevyhnutné. Jeho prístup bol kombináciou tlaku a diplomacie. Reagan bol ochotný rokovať s Gorbačovom, ale zároveň trval na tom, aby Sovietsky zväz dodržiaval dohody o odzbrojení.
Verejná mienka v Európe a Spojených štátoch bola naklonená odzbrojeniu. Ľudia sa obávali rizika jadrového konfliktu a chceli, aby vlády podnikli kroky na zníženie napätia. Verejný tlak prispel k tomu, že rokovania o zmluve INF boli úspešné.
Zmluva INF bola podpísaná 8. decembra 1987 vo Washingtone. Zmluva zakazovala výrobu, testovanie a rozmiestňovanie rakiet stredného a kratšieho doletu na zemi. Zmluva sa týkala rakiet s doletom od 500 do 5 500 kilometrov. Zmluva INF bola prelomová, pretože po prvýkrát v histórii sa podarilo zlikvidovať celú kategóriu jadrových zbraní.
Zmluva INF mala významné dôsledky pre medzinárodnú bezpečnosť. Znížila riziko jadrového konfliktu v Európe a prispela k zlepšeniu vzťahov medzi Východom a Západom. Zmluva tiež vytvorila precedens pre ďalšie dohody o odzbrojení.
Washington obvinil Rusko z porušovania tejto zmluvy a pohrozil, že od nej odstúpi, ak Moskva nepodnikne do začiatku februára nápravu. Lavrov označil obvinenie zo strany Spojených štátov ako zámienku na to, aby mohli od INF odstúpiť. V roku 2019 Spojené štáty a Rusko od zmluvy odstúpili, čo vyvolalo obavy z nových pretekov v zbrojení.
Prečítajte si tiež: Zmluva odoslaním návrhu: Ako to funguje?
Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku