Okresný súd: Výpis z rozsudku o rozvode a jeho prepojenie s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR)

Rozvod je náročná životná situácia, ktorá okrem emocionálnej stránky prináša aj administratívne povinnosti. Jednou z nich je získanie výpisu z rozsudku o rozvode, ktorý je často potrebný pre rôzne úradné úkony. Tento článok sa zameriava na prepojenie tejto udalosti s agendou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR), ktorý poskytuje široké spektrum služieb a pomoci občanom v rôznych životných situáciách.

Získanie výpisu z rozsudku o rozvode

Výpis z rozsudku o rozvode je možné získať na okresnom súde, ktorý rozvodové konanie viedol. Je potrebné podať žiadosť o vydanie tohto výpisu a uhradiť príslušný poplatok. Tento dokument je nevyhnutný pre ďalšie administratívne kroky, ako je napríklad zmena rodinného stavu v dokladoch, úprava sociálnych dávok a iné.

Ako napísať žiadosť o rozvod?

Návrh na rozvod manželstva musí okrem všeobecných náležitostí (osobné údaje navrhovateľa a manželky, ktorými sú: meno, priezvisko, v prípade manželky aj rodné priezvisko, dátum narodenia, trvalé bydlisko a štátna príslušnosť - občianstvo SR) obsahovať aj osobitné náležitosti. Jednou z hlavných náležitostí návrhu na rozvod manželstva je opis skutočností, ktoré spôsobili rozvrat vzťahov medzi manželmi, a ktoré vypovedajú o ich trvalom rozvrate. Súdu musí byť z návrhu zrejmé, že vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené, a nie je možné očakávať ich obnovenie. Súd jedine v tom prípade môže manželstvo účastníkov rozviesť. Ďalšou náležitosťou je petit návrhu, t. j. V návrhu na rozvod sa musia označiť dôkazy na preukázanie tvrdení navrhovateľa. Medzi listiny, ktoré sa prikladajú k návrhu zaraďujeme najmä overená kópia sobášneho listu.

Miestna príslušnosť súdu

Podľa zákona je na konanie o rozvod manželstva miestne príslušný súd, v ktorého obvode mali manželia posledné spoločné bydlisko, ak v obvode tohto súdu má bydlisko aspoň jeden z nich. Inak je miestne príslušný všeobecný súd toho manžela, ktorý návrh nepodal. Ak takto príslušnosť súdu nemožno určiť, je príslušný všeobecný súd navrhovateľa. Návrh na rozvod manželstva sa podáva na príslušnom súde v potrebnom počtom rovnopisov s prílohami tak, aby jeden rovnopis spolu s prílohami zostal na súde a každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami. V prípade manželstva s deťmi sa za účastníka konania považuje aj kolízny opatrovník.

Obsah návrhu na rozvod

Návrh na rozvod manželstva musí mať okrem zákonom predpísaných náležitostí aj opis rozhodujúcich skutočností, z ktorých vyplýva, že vzťahy manželov sú vážne narušené a trvalo rozvrátené. Na internete nájdete množstvo vzorov, ktoré stačí upraviť na Váš prípad a podať na miestne príslušnom okresnom súde.

Prečítajte si tiež: Aktivity Jednoty dôchodcov

Univerzálne tlačivo návrhu na rozvod neexistuje. Vždy sa spisuje s ohľadom na individuálne okolnosti daného prípadu. Čo je však vždy pre účely rozvodu manželstva nutné preukázať, je trvalý a neobnoviteľný rozvrat manželov. Súd manželstvo rozvedie iba v prípade, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátená, že od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Návrh týmto spôsobom preto odôvodnite.

Základom je to, aby bolo z návrhu na rozvod zrejmé, že manželský zväzok je trvalo a hlboko narušené s tým, že už nie je nádej na obnovu manželstva. Určite neodporúčam písať mnohostranový návrh na rozvod.

Dôkazy a prílohy k návrhu

Navrhovateľ je povinný pripojiť k návrhu listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva. Uveďte zoznam všetkých príloh, ktoré k návrhu na rozvod manželstva uvádzate a prikladáte k nemu. Napríklad: sobášny list manželov, rodné listy, úpravy výkonu rodičovských práv a povinností a vyživovacej povinnosti na čas do rozvodu.

Súdny poplatok

Súdny poplatok za návrh na začatie konania o rozvod manželstva je vo výške 66,- EUR alebo 100 eur. Uvedený súdny poplatok platí ten z manželov, ktorý návrh na rozvod manželstva podáva. Zákon o súdnych poplatkoch poskytuje účastníkom konania možnosť oslobodenia od súdnych poplatkov, ak to odôvodňujú ich majetkové či sociálne pomery, nejde o svojvoľné či zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. V prípade ak žiadate o oslobodenie od súdnych poplatkov, je k tejto žiadosti potrebné priložiť tlačivo, ktoré nájdete na internetovej stránke ministerstva spravodlivosti.

Konanie o rozvod s maloletými deťmi

V prípade, že z manželstva pochádzajú aj maloleté deti, tak konanie o rozvod manželstva je zo zákona obligatórne spojené s konaním o úprave pomerov manželov k maloletým deťom na čas po rozvode. Preto je potrebné, aby ste v návrhu na rozvod manželstva uviedli akým spôsobom si predstavujete starostlivosť o deti, či navrhujete zverenie do výlučnej osobnej starostlivosti a uvediete návrh na úpravu styku dieťaťa s druhým rodičom, ktorému nebude dieťa zverené do výlučnej osobnej starostlivosti, alebo striedavú starostlivosť a tiež akú výšku výživného navrhujete, aby mesačne platil rodič, ktorému dieťa nebude zverené do starostlivosti, v prospech dieťaťa k rukám rodiča, ktorému dieťa bude do starostlivosti zverené. Okrem toho súd v rozsudku aj určí, ktorý z rodičov bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Rozhodnutie súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť aj tzv. rodičovskou dohodou, ktorá však podlieha schváleniu súd, inak je nevykonateľná.

Prečítajte si tiež: Pôsobnosť sociálneho odboru, Okresný úrad Rajec

Priebeh súdneho konania

Po tom, čo dôjde k podaniu návrhu na rozvod, súd nariadi ústne pojednávanie na ktoré predvolá všetkých účastníkov konania. V prípade, ak z manželstva pochádzajú aj maloleté deti, účastníkom konania bude aj spravidla aj Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately) podľa miestnej príslušnosti maloletého dieťaťa, kde sa dieťa zdržuje, resp. kde má dieťa svoje bydlisko na základe dohody rodičov. Súd uznesením ustanoví ÚPSVAR za kolízneho opatrovníka, aby v tomto konaní zastupoval záujmy maloletého dieťaťa, pretože rodičia nemôžu zastupovať svoje maloleté deti v súdnych konaniach, v ktorých sú účastníkmi konania deti a aj ich rodičia, nakoľko by išlo o stret záujmov. Na pojednávaní súd vykoná výsluch účastníkov ako aj ďalšie dokazovanie vo veci. Rozvodové konanie sa väčšinou končí na jednom pojednávaní.

Služby ÚPSVaR: Od pomoci v hmotnej núdzi po sociálne služby

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) zohráva kľúčovú úlohu v podpore občanov v rôznych oblastiach života. Po rozvode sa na tento úrad môžete obrátiť v súvislosti s viacerými službami a dávkami.

Pomoc v hmotnej núdzi a jednorazové dávky

V prípade, že sa po rozvode ocitnete v zložitej finančnej situácii, môžete požiadať o pomoc v hmotnej núdzi alebo o jednorazovú dávku v hmotnej núdzi. ÚPSVaR posúdi vašu situáciu a rozhodne o prípadnom priznaní dávky.

Sociálne služby

ÚPSVaR poskytuje a sprostredkováva široké spektrum sociálnych služieb, ktoré môžu byť relevantné aj po rozvode, najmä ak máte deti alebo iných rodinných príslušníkov, ktorí potrebujú starostlivosť.

• Opatrovateľská služba: Pomoc pri starostlivosti o osobu, ktorá si vyžaduje pomoc v domácnosti.
• Odľahčovacia služba: Zabezpečenie dočasnej starostlivosti o osobu, ktorá si vyžaduje pomoc, aby sa uvoľnil opatrovateľ.
• Prepravná služba: Zabezpečenie prepravy osoby, ktorá má obmedzenú schopnosť pohybu.
• Sociálna služba monitorovania a signalizácie potreby pomoci: Poskytnutie pomoci prostredníctvom technických prostriedkov v prípade núdze.
• Sociálna služba v dennom stacionári: Poskytnutie starostlivosti a aktivít počas dňa pre osoby, ktoré si vyžadujú pomoc.
• Sociálna služba v zariadení opatrovateľskej služby, zariadení pre seniorov a zariadení sociálnej starostlivosti: Poskytnutie komplexnej starostlivosti v pobytových zariadeniach.
• Stravovanie v jedálni: Zabezpečenie stravy pre osoby, ktoré si ju nemôžu zabezpečiť samé.

Posudzovanie odkázanosti na sociálnu službu

Pre získanie niektorých sociálnych služieb je potrebné posúdenie odkázanosti na sociálnu službu. Toto posúdenie vykonáva ÚPSVaR a na základe neho sa rozhodne o rozsahu a type potrebnej služby.

Prečítajte si tiež: Okresný úrad Senec - Sociálny odbor

Finančné príspevky na prevádzku sociálnej služby a v sociálnej oblasti

ÚPSVaR poskytuje aj finančné príspevky na prevádzku sociálnych služieb a v sociálnej oblasti, čím podporuje rozvoj a dostupnosť týchto služieb.

Informovanie o sociálnych službách a komunitnom pláne

ÚPSVaR poskytuje informácie o dostupných sociálnych službách v obci a o komunitnom pláne sociálnych služieb obce, ktorý definuje potreby a priority v oblasti sociálnych služieb.

Oznamovacie povinnosti voči Sociálnej poisťovni

Okrem služieb ÚPSVaR je dôležité spomenúť aj oznamovacie povinnosti voči Sociálnej poisťovni, ktoré môžu vzniknúť v súvislosti s rozvodom a zmenou životnej situácie.

Oznamovanie zmien

Je potrebné oznámiť Sociálnej poisťovni všetky zmeny v osobných alebo pracovných pomeroch, ktoré majú vplyv na nárok na dávky.

• Zmena adresy
• Zmena bankového účtu
• Zmena zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti
• Skutočnosti ovplyvňujúce nárok na ošetrovné z dôvodu uzavretia školy/predškolského zariadenia/zariadenia sociálnych služieb

Čestné vyhlásenia

V niektorých prípadoch je potrebné podať čestné vyhlásenie, napríklad o existencii oprávnenia na vykonávanie činnosti, o nevykonávaní samostatnej zárobkovej činnosti alebo o bydlisku na účely určenia príslušnosti k právnym predpisom sociálneho a zdravotného poistenia.

Podávanie žiadostí a hlásení

Sociálnej poisťovni je potrebné podať rôzne žiadosti a hlásenia, napríklad:

• Žiadosť o dôchodok
• Hlásenie úrazu
• Návrh na povolenie obnovy konania
• Odvolanie voči rozhodnutiu Sociálnej poisťovne
• Oznámenie o zmenách osobnej alebo pracovnej situácie
• Žiadosť o dávku garančného poistenia, dávku v nezamestnanosti, ošetrovné, tehotenské a ďalšie dávky
• Žiadosť o informácie o dôchodku
• Žiadosť o náhradu trov konania, odpustenie zmeškania lehoty a preúčtovanie platby
• Žiadosť o príspevok športovému reprezentantovi alebo za prácu v obecnej polícií
• Žiadosť o priznanie jednorazového odškodnenia, vyrovnania, náhrady nákladov spojených s liečením alebo pohrebom, náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, pozostalostnej úrazovej renty a úrazovej renty
• Žiadosť o splátkový kalendár
• Žiadosť o sprístupnenie informácií podľa zákona o slobode informácií
• Žiadosť o vrátenie poistného zaplateného bez právneho dôvodu
• Žiadosť o vydanie potvrdenia
• Žiadosť o výplatu 50 % dávky v nezamestnanosti
• Žiadosť o výplatu splatných súm na dôchodkovej dávke po zomretom rodičovi/dieťati
• Žiadosť o výplatu sumy úrazovej renty, zmenu miesta výplaty sumy úrazovej renty, opätovné vyplatenie sumy úrazovej renty
• Žiadosť o vystavenie potvrdenia o vyplatených dávkach sociálneho poistenia okrem dôchodkových dávok
• Žiadosť o vystavenie prenosného dokumentu A1 alebo PD U1
• Žiadosť o zriadenie/zrušenie prístupu pre elektronickú službu „Elektronický účet poistenca"
• Žiadosť o prehodnotenie úrazovej renty z dôvodu zmeny poklesu pracovnej schopnosti
• Žiadosť o výplatu sumy dávky / zmenu miesta výplaty sumy dávky / opätovné vyplatenie sumy dávky
• Žiadosť vo veci starobného dôchodkového sporenia (II.

Rozvod a deti: Úloha ÚPSVaR a súdu pri ochrane ich záujmov

Rozvod je náročná životná zmena, ktorá sa dotýka všetkých členov rodiny, najmä detí. Slovenský právny systém a Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (UPSVAR) sa snažia minimalizovať negatívne dopady rozvodu na maloleté deti a zabezpečiť ich najlepší záujem.

Úprava rodičovských práv a povinností súdom

Zákon č. 36/2005 Z.z. upravuje výkon rodičovských práv a povinností. Ak rodičia maloletého dieťaťa nežijú spolu, úprava výkonu rodičovských práv a povinností je v kompetencii súdu. Súd rozhoduje na návrh jedného z rodičov alebo osoby, ktorá zabezpečuje starostlivosť o dieťa. Rodičia sa môžu dohodnúť na úprave výkonu rodičovských práv a povinností aj pred rozhodnutím súdu, pričom takáto rodičovská dohoda musí byť schválená súdom.

Kolízny opatrovník: Hlas dieťaťa v súdnom konaní

V prípadoch, keď maloleté dieťa nemá zákonného zástupcu, alebo ak zákonný zástupca nemôže dieťa zastupovať (napríklad pre rozpor záujmov medzi rodičmi a dieťaťom), súd ustanoví kolízneho opatrovníka. Kolízny opatrovník je účastníkom konania a zúčastňuje sa na pojednávaniach, vyjadruje sa ku všetkým skutočnostiam, navrhuje dôkazy a dokazovanie, a predkladá súdu návrhy na rozhodnutie s ohľadom na záujem dieťaťa a jeho názor.

Z procesného postavenia kolízneho opatrovníka vyplýva povinnosť uplatňovať procesné práva dieťaťa v konaní pred súdom. Návrhy a vyjadrenia kolízneho opatrovníka musia vychádzať z objektívneho zisťovania pomerov dieťaťa a musia byť riadne zdôvodnené. Kolízny opatrovník písomne oznamuje súdu všetky zistené skutočnosti z prešetrenia pomerov, ako aj nové skutočnosti, ktoré vyšli najavo počas konania.

Dohovor o právach dieťaťa

Dohovor o právach dieťaťa zdôrazňuje právo dieťaťa poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť (čl. 7 ods. 1) a tiež právo dieťaťa na ochranu a starostlivosť, ktorú mu poskytujú jeho rodičia.

Ako postupovať pri rozchode s deťmi

Ak sa rodičia rozchádzajú a majú maloleté deti, je vhodné obrátiť sa na UPSVAR. Hoci presný postup sa môže líšiť, zvyčajne je potrebné podať tlačivo na príslušnom úrade. UPSVAR môže poskytnúť poradenstvo a pomoc pri riešení situácie, najmä ak jeden z rodičov s rozchodom nesúhlasí a očakávajú sa problémy.

V prípade, že jeden z rodičov odchádza z domácnosti, je dôležité zabezpečiť pre deti vhodné podmienky na bývanie a starostlivosť. Aj keď je nový domov menej zariadený ako pôvodný, dôležité je, aby bol útulný a poskytoval deťom zázemie.

Rozvod a rozhodnutie súdu

Súd v rozhodnutí o rozvode manželstva určí, ktorému rodičovi bude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Druhému rodičovi, ktorý nebude mať dieťa zverené do osobnej starostlivosti, súd určí vyživovaciu povinnosť, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sa rodičia dohodnú o úprave styku, takáto dohoda sa stane súčasťou rozhodnutia o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu.

Psychologická pomoc pre deti pri rozvode

Rozvod sa detí veľmi dotýka a potrebujú pomoc pri zvládaní tejto zmeny. Poradenský psychológ RPPS (Referát poradensko-psychologických služieb) môže deťom pomôcť vyznať sa v ich emóciách, myšlienkach a trápeniach, vyrovnávať sa so zmenami a psychicky sa adaptovať na nové životné situácie. Poradenský psychológ RPPS môže pomôcť rodičom s rozhodovaním, riešením vzťahových problémov, partnerských konfliktov a nedorozumení, ako aj so spracovaním pocitov a myšlienok spojených s rozchodom alebo rozvodom.

Príčiny rozvratu manželstva

Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Pri žiadosti o rozvod by mali manželia uviesť, ako si predstavujú starostlivosť o deti po rozvode. Môžu sa dohodnúť na spoločnej starostlivosti alebo inom usporiadaní, ktoré bude zohľadňovať najlepšie záujmy detí.

Výživné na deti

Dôležitou otázkou pri rozvodoch je výživné na deti. Jeho výška sa určuje na základe príjmu a majetkových pomerov oboch rodičov. Na Slovensku sa výživné stanovuje vo forme peňažnej sumy, ktorou jeden z rodičov prispieva na účet druhého rodiča na účely výživy detí.

Striedavá starostlivosť

Jednou z možností je striedavá starostlivosť, ktorá umožňuje deťom stráviť čas s oboma rodičmi.

Funkcia kolízneho opatrovníka a práva dieťaťa

Funkcia kolízneho opatrovníka spočíva v ochrane práv a právom chránených záujmov dieťaťa. Z procesného postavenia kolízneho opatrovníka vyplýva povinnosť uplatňovať procesné práva dieťaťa v konaní pred súdom. Počas pojednávania mu môžu klásť ostatní účastníci konania, ako aj súd rôzne otázky, na ktoré musí vedieť pohotovo reagovať.

Výkon súdneho rozhodnutia o výchove maloletých detí

Výkon súdneho rozhodnutia o výchove maloletých detí vrátane úpravy styku upravuje Občiansky súdny poriadok. Pokiaľ táto výzva súdu zostane bezvýsledná, môže súd tomuto rodičovi uložiť pokutu vo výške 200 eur, a to aj opakovane. Súd môže nariadiť nútený výkon rozhodnutia, a to tak, že v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately zabezpečí odňatie dieťaťa tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť.

Návrh na úpravu rodičovských práv a povinností

Návrh sa podáva na miestne príslušnom súde, ktorým je v zásade okresný súd, v ktorom obvode má maloleté dieťa bydlisko. Návrh musí obsahovať označenie účastníkov konania, t.j. osobné údaje rodiča - navrhovateľa, osobné údaje druhého rodiča a osobné údaje maloletého dieťaťa s uvedením mena, priezviska, prípadne rodného priezviska, bydliska a štátnej príslušnosti. Z návrhu musí byť zrejmé, že sa domáhate úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, odkedy spolu nežijete ako rodina. Je potrebné navrhnúť súdu, ktorému z rodičov navrhujete dieťa zveriť do osobnej starostlivosti, prípadne do striedavej starostlivosti, navrhovanú výšku výživného a prípadne rozsah styku s dieťaťom. Návrh podrobne odôvodnite najmä pokiaľ ide o navrhovanú úpravu zverenia, výživy a styku. Opis majetkových pomerov, príjmov a výdavkov navrhovateľa je nevyhnutný. K návrhu je potrebné priložiť rodný list maloletého dieťaťa, potvrdenie zamestnávateľa o príjme, daňové priznanie, príp. špecifikáciu výdavkov navrhovateľa na jeho osobu, domácnosť, maloleté dieťa a doklady preukazujúce niektoré výdavky na domácnosť, navrhovateľa, maloleté dieťa.

Priebeh súdneho konania

Súd v prvom rade vypočuje rodičov na pojednávaní a vykoná nevyhnutné dokazovanie podľa povahy prípadu. Pôjde najmä o zisťovanie názoru maloletého dieťaťa, príp. sociálnych a bytových pomerov rodičov. Uvedené sa realizuje spravidla prostredníctvom UPSVAR. Nie je ojedinelým javom, že v konaní je ustanovený súdny znalec spravidla z odboru detskej psychológie, ktorému súd uloží zodpovedať niektoré otázky na základe ktorých odpovedí potom súd rozhodne o zverení. Keď má súd jasno vo veci zverenia vykoná dokazovanie k určeniu výživného, príp. úprave styku. Súd rozhoduje rozsudkom proti ktorému je možné odvolanie na krajský súd. Súd musí v konaní rozhodnúť o troch veciach a to o a) o zverení maloletého dieťaťa, b) o výške výživného a c) o úprave styku rodiča s maloletým dieťaťom.

Zverenie dieťaťa

Podľa §36 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine: „Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností“. Otázka zverenia maloletého dieťaťa je jednou z najťažších otázok, ktoré súd v konaní musí riešiť. Súd môže maloleté dieťa zveriť jednému z rodičov, príp. môže maloleté dieťa zveriť do striedavej starostlivosti oboch rodičov. Záujem dieťaťa má široký rozmer, nielen právny. Rodinný stereotyp resp. doterajšia starostlivosť každého rodiča o dieťa samostatne predurčuje spravidla aj možnosti dieťaťa a jeho schopnosť sa prispôsobiť zmenám. Ak sa obaja rodičia primerane podieľali na bežnej starostlivosti o dieťa, venovali dieťaťu dostatok času, tak je dobrý predpoklad, že sa o dieťa dokážu postarať aj v striedavke, každý samostatne. Dieťa je vtedy prirodzene ukotvené na oboch rodičov a v starostlivosti jedného rodiča dokáže fungovať bez strádania druhého rodiča. Naopak, ak v rodine sú úlohy rodičov v starostlivosti o dieťa nerovnomerne rozložené tak dieťa je ukotvené viac na toho rodiča, ktorý sa o neho stará. Takéto deti, najmä v útlom veku, strádajú tohto rodiča aj v prípade ak sú v starostlivosti druhého rodiča. Názor dieťaťa súdy zisťujú už od útleho veku, hranica nie je presne určená, záleží od vyspelosti dieťaťa. Názor dieťaťa nie je spravidla ďaleko od rodinného stereotypu v ktorom doteraz žilo.

Výživné

Podľa §62 ods. 2 posledná veta Zákona o rodine: „Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov“. Výživné možno definovať ako pravidelne sa opakujúci finančný príspevok rodiča určený ako podiel dieťaťa na životnej úrovni každého z rodičov a na uspokojovanie potrieb maloletého dieťaťa. Životná úroveň rodiča je primárne kritérium určenia výšky výživného. Výška výdavkov na dieťa alebo rodiča je až sekundárna. Výživné je o tom, že dieťa má právo žiť takú materiálnu kvalitu života ako jeho rodič. Ak má rodiča ktorý zarába niekoľko tisíc eur mesačne tak ten bude platiť niekoľko násobne viac ako rodič, ktorý zarába pár stovák a to bez ohľadu na výšku výdavkov. Neexistuje žiadny matematický vzorec pre výpočet výživného, ktorý by sme našli v zákone. Súdna prax k tejto otázke tiež nepristupuje jednotne. Niektoré vyššie súdne autority zastávajú názor, že tento podiel by mal byť vo výške od 20 do 30 percent príjmov povinného rodiča v závislosti od počtu vyživovacích povinností a veku dieťaťa. Iné vyššie súdne autority žiadne percentá neuznávajú. Základným kritériom právneho štátu je predvídateľnosť súdneho rozhodnutia preto, zastávam názor, že takéto percentuálne určenie má opodstatnenie. Na druhej strane ho nemožno paušalizovať a vždy rozhodujú aj okolnosti konkrétneho prípadu. To platí najmä pri podnikateľoch s nulovými príjmami avšak s vysokou životnou úrovňou, kedy nemožno percentá použiť. Výživné má prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami. Preto, ako vyššie uvádzam, výdavky rodiča pri posudzovaní výšky výživného sú až sekundárne. Neznamená to, že súd na výdavky nijako neprihliadne, ale nečakajte, že Vaše výdavky uprednostní pred výživným. V zásade platí, že súd uzná tie ktoré sú opodstatnené. Na neopodstatnené výdavky ako napr. exekúcie a pod. súd nebude prihliadať. Ak sa rozvádzate alebo rozchádzate tak musíte Vaše výdavky primerane optimalizovať, pretože Vám vzniká nová a nie malá výdavková položka - výživné. Majetkové pomery rodičov tvoria ako aktíva tak pasíva. Na strane aktív pôjde o príjmy tiež ostatné majetky ako nehnuteľnosti, autá, cenné papiere, úspory a pod. Na strane pasív pôjde o výdavky, dlhy, pôžičky a pod. Je nevyhnutné, aby súd mal čo najlepší prehľad ako o aktívach tak pasívach.

Výživné sa neurčuje len podľa príjmu a majetkových pomerov ale aj podľa iných pravidiel. Medzi tieto pravidlá patrí aj posudzovanie schopností a možností rodičov. Súd tak určuje výživné aj s prihliadnutím na dosiahnuté vzdelanie rodiča v danej oblasti, na jeho vek a zdravotný stav, možnosti uplatnenia sa na trhu práce. Súd prostredníctvom UPSVAR zisťuje, či sú na trhu pracovné ponuky, ktoré by mohol rodič využiť a za akú mzdu. Následne nič nebráni súdu vychádzať z takto zisteného potencionálneho príjmu. Súd prihliada aj na to, či sa rodič bez zbytočného dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania. Ak sa napríklad rodič vzdá bez riadneho dôvodu zamestnania, súd pri určovaní výživného môže vychádzať z príjmu, ktorý rodič v tomto zamestnaní dosahoval. Súd ďalej prihliada na neprimerané majetkové riziká, ktoré rodič na seba berie. Minimálne výživné je Zákonom o rodine určené vo výške 30% zo sumy životného minima. Minimálne výživné musí platiť každý povinný rodič bez ohľadu na jeho majetkové pomery, či schopnosti a možnosti, zdravotný stav, vek, či finančnú situáciu. Maximálne výživné zákonom zatiaľ upravené nie je, čo však neznamená, že tento pojem neexistuje. Obmedzenie maximálnej výšky výživného vychádza z práva rodiča vychovávať svoje dieťa v zhode so všeobecne uznaným cieľom vychovať produktívneho človeka, ktorý si dokáže vlastnou prácou a aktivitou zarobiť na živobytie.

#

tags: #okresný #súd #výpis #o #rozvode #žiadosť