Organizačná zložka a pracovná zmluva: Všetko, čo potrebujete vedieť

Pracovná zmluva je základným kameňom pracovnoprávneho vzťahu. Tento článok sa zameriava na prepojenie medzi organizačnou zložkou a pracovnou zmluvou, pričom rozoberá dôležité aspekty, ktoré by mali zamestnávatelia a zamestnanci poznať.

Vznik pracovného pomeru a pracovná zmluva

Pracovný pomer predstavuje právny vzťah medzi zamestnávateľom a zamestnancom, ktorý môže vzniknúť len so súhlasom oboch zúčastnených strán. Pracovný pomer vznikne uzavretím pracovnej zmluvy. Pred uzavretím pracovnej zmluvy musia byť obaja zmluvní partneri (zamestnávateľ a zamestnanec) vzájomne informovaní v súlade s ustanovením § 41 zákona č. 311/2001 Z. z.

Náležitosti pracovnej zmluvy

V pracovnej zmluve, ktorú uzavrie zamestnávateľ so zamestnancom, si obe strany dohodnú podstatné náležitosti pracovnej zmluvy (druh práce, miesto výkonu práce, deň nástupu do práce a mzdové podmienky) a ďalšie pracovné podmienky (výplatné termíny, pracovný čas, výmeru dovolenky a dĺžku výpovednej lehoty). V pracovnej zmluve je možné dohodnúť aj skúšobnú dobu.

Závislá práca a pracovný pomer

Pracovný pomer je jedna z foriem pracovnoprávneho vzťahu, ktorý podľa ustanovenia § 1 ods. 5 ZP vzniká najskôr od uzavretia pracovnej zmluvy, ak ZP neustanovuje inak. Podľa § 1 ods. 3 ZP môže byť závislá práca vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v ZP aj v inom pracovnom vzťahu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu.

Kto je zamestnávateľ?

Podľa § 7 ZP je zamestnávateľom právnická osoba (ďalej len PO) alebo fyzická osoba (ďalej len FO), ktorá zamestnáva aspoň jednu FO v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom vzťahu. Zamestnávateľ vystupuje v pracovnoprávnych vzťahoch vo svojom mene a má zodpovednosť vyplývajúcu z týchto vzťahov. Zamestnávateľom je aj organizačná jednotka zamestnávateľa, ak to ustanovujú osobitné predpisy alebo stanovy podľa osobitného predpisu.

Prečítajte si tiež: Prehľad organizačnej štruktúry ÚPSVaR

Zamestnanec

Podľa § 11 ZP je zamestnancom vždy len FO, ktorá vykonáva pre zamestnávateľa závislú prácu. Spôsobilosť byť zamestnancom vzniká FO dovŕšením 15. roku veku, a to tak, že dátum nástupu do zamestnania nemôže byť určený skôr, ako ukončí povinnú školskú dochádzku. Dohodu o hmotnej zodpovednosti však zamestnanec môže podpísať až po dovŕšení 18. roku veku.

Organizačná zložka ako zamestnávateľ

Zamestnávateľom je aj organizačná jednotka zamestnávateľa, ak to ustanovujú osobitné predpisy alebo stanovy podľa osobitného predpisu. V kontexte podnikania zahraničnej osoby na území SR prostredníctvom organizačnej zložky, musí zahraničná osoba dodržiavať všetky pracovnoprávne, daňové, obchodné a ostatné práva a povinnosti, ktoré sú platné na území SR.

Práva a povinnosti vedúceho organizačnej zložky

Zákonník práce priznáva komplexnú spôsobilosť konať za zamestnávateľa - právnickú osobu - len štatutárnym orgánom. Zákonník práce výslovne zakotvuje, že za právnickú osobu je oprávnený konať nielen štatutárny orgán ako celok, ale aj člen štatutárneho orgánu. Zápisom do Obchodného registra SR vzniká zo zákona vedúcemu organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby oprávnenie, robiť za podnikateľa všetky právne úkony týkajúce sa organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby.

Podnikanie zahraničnej osoby a organizačná zložka

Podnikaním zahraničnej osoby na území Slovenskej republiky sa rozumie podnikanie tejto osoby, ak má podnik alebo jeho organizačnú zložku umiestnenú na území Slovenskej republiky. Oprávnenie zahraničnej osoby podnikať na území Slovenskej republiky vzniká ku dňu zápisu podniku tejto osoby alebo jeho organizačnej zložky do obchodného registra v rozsahu predmetu podnikania zapísanom v obchodnom registri.

Založenie organizačnej zložky

Zahraničná osoba, ktorá chce založiť a zriadiť organizačnú zložku podniku musí v prvom rade vyhotoviť dokument, na základe ktorého rozhodne o tejto skutočnosti. Rozhodnutie zahraničnej osoby o zriadení organizačnej zložky podniku obsahuje okrem iného obchodné meno organizačnej zložky podniku, jej sídlo, predmety podnikania organizačnej zložky a osobu, ktorá bude konať v mene organizačnej zložky - ide o tzv. vedúceho organizačnej zložky. Organizačná zložka musí mať sídlo na území Slovenskej republiky, ktoré je možné zriadiť v nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na území SR. Za účelom preukázania oprávnenia ku zriadeniu tohto registrového sídla je možné využiť aj virtuálne sídlo. Po tom, ako zahraničná osoba ako zriaďovateľ organizačnej zložky zabezpečí kompletnú dokumentáciu potrebnú pre založenie organizačnej zložky, je možné pristúpiť k podaniu ohláseniu živností na príslušný okresný úrad, odbor živnostenského podnikania. V prípade, ak podané ohlásenie je v súlade so zákonom, okresný úrad vydá tzv. osvedčenie o živnostenskom oprávnení.

Prečítajte si tiež: Štruktúra Úradu práce v Košiciach

Vedúci organizačnej zložky

Zahraničná osoba je povinná ustanoviť vedúceho organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby, ktorý ju riadi a bude oprávnený konať v mene zahraničnej osoby. Táto osoba, ktorá bola ustanovená do funkcie vedúceho organizačnej zložky, ak je občanom členského štátu Európskej únie alebo občanom členského štátu Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, nemusí mať povolenie na pobyt na území Slovenskej republiky.

Mzdové podmienky a pracovná zmluva

Zákonník práce ukladá povinnosť pri zverejňovaní ponuky zamestnania uvádzať sumu základnej zložky mzdy a zakazuje pri uzatváraní pracovnej zmluvy so zamestnancom dohodnúť základnú zložku mzdy v nižšej sume, ako je suma základnej zložky mzdy, ktorú zverejnil v ponuke zamestnania. Suma základnej zložky mzdy je zložka poskytovaná podľa odpracovaného času alebo dosiahnutého výkonu. Ide o pevnú zložku, ktorú nemôže zamestnávateľ meniť jednostranne, ale až na základe dohody so zamestnancom, prípadne prostredníctvom kolektívnej zmluvy. Do základnej zložky mzdy nepatrí mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu, mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce, mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas, mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok, mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu, mzdové zvýhodnenie za prácu v nedeľu, odmeny, prémie, 13. mzda a pod.

Sankcie za porušenie povinností

Porušenie povinnosti uvedenia sumy základnej zložky mzdy pri zverejňovaní ponuky zamestnania sa považuje za správny delikt, za ktorý sa ukladá pokuta do výšky 33 193,91 eur pre zamestnávateľa. Dohodnutie základnej zložky mzdy v nižšej sume, ako bola suma základnej zložky mzdy zverejnená v ponuke zamestnania, pri uzatváraní pracovnej zmluvy, sa považuje za porušenie pracovnoprávnych predpisov, za ktoré môže byť príslušným orgánom inšpekcie práce udelená sankcia podľa zákona o inšpekcii práce.

Zmluvná sloboda a pracovná zmluva

Pracovnú zmluvu nie je možné v súlade s § 1 ods. 3 ZP nahradiť iným zmluvným typom, napríklad podľa Občianskeho alebo Obchodného zákonníka. Ak má vykonávaná práca znaky závislej práce, na výkon takejto práce musí byť uzatvorený pracovnoprávny vzťah. Definičné znaky závislej práce sú vymedzené v § 1 ods. 2 Zákonníka práce, pričom po novele Zákonníka prace č. 361/2012 Z.z. došlo k ich zmene. Podľa súčasnej definície sa za závislú prácu považuje práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom, za mzdu alebo odmenu.

Podstatné náležitosti pracovnej zmluvy

Zákonník práce v § 18 zakotvuje, že zmluva je uzatvorená, len čo sa účastníci dohodli na jej obsahu. Medzi podstatné obsahové náležitosti patria deň nástupu do práce, miesto výkonu práce, druh práce a jeho stručná charakteristika a mzda. Preto každá zmluva, ktorá by zakladala pracovný pomer, by musela obsahovať podstatné obsahové náležitosti, a teda bez ohľadu na jej pomenovanie by sa jednalo vždy o pracovnú zmluvu.

Prečítajte si tiež: Viac o právnych aspektoch zmluvy organizačnej zložky

Povinnosti zamestnávateľa v súvislosti s pracovnou zmluvou

Z uzatvorenia pracovnej zmluvy, ktorou sa pracovný pomer zakladá, vznikajú zamestnávateľovi ďalšie povinnosti. Medzi ne patria povinnosť zamestnávateľa platiť sociálne a zdravotné poistenie a daň z príjmu zamestnanca.

Informačná povinnosť zamestnávateľa

Zamestnávateľ pri prijímaní budúceho zamestnanca musí dostať čo najviac informácií tak, aby na dané pracovné miesto vybral čo najvhodnejšieho uchádzača. Ak osobitné predpisy vyžadujú na výkon práce osobitnú zdravotnú spôsobilosť, má zamestnávateľ právo žiadať, aby mu uchádzač predložil doklad o zdravotnej, prípadne psychickej spôsobilosti. Vstupnú lekársku prehliadku môže zamestnávateľ požadovať vtedy, ak je na výkon práce určená zdravotná spôsobilosť a aj vtedy, ak prijíma do práce mladistvého.

Písomná forma pracovnej zmluvy

ZP ustanovuje v § 42 ods. 1 povinnosť uzavrieť pracovnú zmluvu písomnou formou. Pracovná zmluva by mala mať vždy písomnú formu v záujme právnej istoty zamestnanca. Nedodržanie písomnej formy však nemá za následok jej neplatnosť. Aj ústne dohodnutá pracovná zmluva zakladá platný pracovný pomer. Ide však o porušenie povinnosti zo strany zamestnávateľa, za ktoré mu môže byť uložená pokuta podľa zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce v znení neskorších predpisov.

Zmena obsahu pracovnej zmluvy

Podľa § 54 ZP je možné obsah pracovnej zmluvy zmeniť len vtedy, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec na zmene dohodnú.

Skúšobná doba

V pracovnej zmluve je možné dohodnúť skúšobnú dobu, ktorá je najviac tri mesiace a u vedúcich zamestnancov uvedených v § 45 ods. 1 ZP najviac 6 mesiacov. Dojednaná skúšobná doba sa nemôže dodatočne predlžovať. V skúšobnej dobe môže zamestnávateľ a aj zamestnanec ukončiť pracovný pomer písomne z akéhokoľvek dôvodu alebo aj bez udania dôvodu. Skúšobná doba sa u zamestnanca, ktorý nastúpil na PN, predlžuje podľa § 45 ods. 2 ZP o čas prekážok v práci na strane zamestnanca, t. z., že skúšobná doba zamestnanca sa predlžuje o čas jeho PN.

Základné povinnosti zamestnávateľa a zamestnanca

Odo dňa vzniku pracovného pomeru má zamestnávateľ podľa § 47 ods. 1 písm. a) ZP povinnosť prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za vykonanú prácu mzdu, vytvárať podmienky na plnenie pracovných úloh a dodržiavať ostatné pracovné podmienky ustanovené právnymi predpismi, kolektívnou zmluvou alebo pracovnou zmluvou. Odo dňa vzniku pracovného pomeru má zamestnanec podľa § 47 ods. 1 písm. b) ZP povinnosť vykonávať prácu osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu.

Zdaňovanie príjmov zo závislej činnosti nerezidentov

Problematika zdaňovania príjmov zo závislej činnosti nerezidentov SR, ktorí vykonávajú závislú činnosť na území SR a ide o tzv. „medzinárodný prenájom pracovnej sily“, je riešená v § 5 ods. 4 zákona o dani z príjmov. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že aj keď z právneho hľadiska bude uzavretý pracovný vzťah medzi zahraničným zamestnancom (daňovým nerezidentom) a zahraničným „právnym“ zamestnávateľom (daňovým nerezidentom), ale tento zamestnanec bude vykonávať prácu na území SR pre slovenského objednávateľa práce podľa jeho pokynov a príkazov, tento sa pre daňové účely stane jeho „ekonomickým“ zamestnávateľom.

tags: #organizačná #zložka #a #pracovná #zmluva