Ošetrovateľská Starostlivosť o Agresívneho Pacienta: Komplexný Prístup

Agresivita u pacientov predstavuje významnú výzvu v zdravotníckych zariadeniach. Tento článok sa zaoberá problematikou ošetrovateľskej starostlivosti o agresívneho pacienta, pričom analyzuje príčiny agresivity, možnosti farmakologickej a nefarmakologickej liečby, a tiež špecifické prístupy k pacientom s demenciou. Cieľom je poskytnúť zdravotníckym pracovníkom komplexný pohľad na túto problematiku a ponúknuť praktické rady pre efektívne zvládanie agresívneho správania.

Úvod

S prejavmi agresivity pacientov sa stretávame na všetkých úrovniach zdravotníckej starostlivosti, vo všetkých typoch zariadení. V ošetrovateľskej starostlivosti predstavujú často problém, ktorý prekvapí, zaskočí. V istom zmysle sa agresivita „očakáva“ iba u psychiatrických pacientov, no zdravotnícki pracovníci by mali byť na ňu pripravení a mali by ju efektívne zvládnuť. Agresivita navyše nemusí vždy byť psychopatologickým fenoménom, môže byť aj súčasťou repertoáru správania jedinca, zabezpečujúcou jeho kompetitívne, defenzívne či antagonistické záujmy.

Definícia Agresivity

Agresiou rozumieme zväčša jednorazový akt v správaní, vyznačujúci sa nepriateľstvom, útočnosťou, uvoľňovaním škodlivých impulzov smerom k iným ľuďom, k zvieratám alebo k veciam, ktorý nie je náhodný. Agresia býva vyvolaná nejakým podnetom, alebo sa takýto podnet nepodarí identifikovať. Agresivita je skôr stálejšia vnútorná pohotovosť reagovať agresívnym spôsobom. V praxi však často dochádza k zámene oboch pojmov, čo nemusí byť nevýhodou.

Príčiny Agresivity

Príčiny agresivity môžu byť rôzne. Často nimi bývajú biologické zmeny organizmu. Možno k nim zaradiť štrukturálne anomálie mozgu, vznikajúce ako dôsledok úrazu, vývojových chýb, neurodegeneratívnych a expanzívnych procesov, abnormity v absolútnom či v relatívnom množstve a kvalite chemických prenášačov informácie v mozgu (neurotransmiterov), ale aj poruchy genetické, na úrovni chromozómovej aj génovej a poruchy endokrinné (napr. hladina steroidov). Agresivita môže byť aj dôsledkom frustrácie, chýb vo výchove, či osobnostných dispozícií. Hranica medzi biologickými a nebiologickými príčinami vzniku agresivity je nejasná. Biologické zmeny nemusia byť jestvujúcimi vyšetrovacími postupmi detekovateľné a psychogénne vzniknuté poruchy môžu mať za následok biologické zmeny.

Agresivita vyskytujúca sa u pacientov s psychiatrickou diagnózou býva dôsledkom zmien biologických, niekedy zrejmých (napr. poúrazové stavy so štrukturálnym poškodením mozgu), častejšie nedostatočne poznaných či nepoznaných, ktoré môžu byť podkladom pre vznik psychopatologickej symptomatiky (napr. Bez ohľadu na príčiny (osobnostná dispozícia, frustrácia, organické poškodenie, poruchy vnímania a myslenia, intoxikácia a pod.), je agresívny jedinec pre zdravotníckych pracovníkov bezprostrednou hrozbou, napr. drogovo intoxikovaný, konajúci pod vplyvom halucinácií a bludov. Stáva sa zdrojom napätia a neistoty. Je nevyhnutné nájsť rovnováhu medzi bezpečím pacienta a bezpečím ošetrujúcich zdravotníkov. Dostatočný počet odborne pripravených zdravotníckych pracovníkov dokáže agresivitu pacienta tlmiť a nepodporovať jej potencovanie nevhodným reagovaním. Škodlivé je najmä váhanie, vyjednávanie, prejavenie neistoty. Vedomie vlastnej profesionality a kompetencie ošetrovanie psychiatrických pacientov uľahčuje.

Prečítajte si tiež: Starostlivosť o agresívnych pacientov

Farmakologická Liečba Agresivity

Najbežnejšou farmakologickou liečbou na zvládnutie agresivity je podávanie antipsychotík, hoci väčšinou priamy antiagresívny účinok nemajú. Primárne sa využíva ich nešpecificky tlmiaci účinok - levopromazin, chlorpromazin, quetiapin, zotepin, inokedy viac účinok incizívny - haloperidol, atypické neuroleptiká, napr. clozapin, risperidon, od ktorého sa očakáva rýchle ovplyvnenie bludov a halucinácií, ktoré bývajú podkladom pre agresívne správanie u psychotických porúch. Niekedy je užitočné podávanie ?-blokátorov, napr. pindololu, metipranololu. Na predchádzanie budúcim epizódam agresivity sa používajú antikonvulzíva s thymoprofylaktickým účinkom - carbamazepin, valproát, lamotrigin. V súvise s agresivitou v priebehu afektívnych porúch boli dosiahnuté dobré výsledky podávaním solí lítia a farmák so sérotonínergickým účinkom (napr. blokátor spätného vychytávania sérotonínu - citalopram, fluoxetin, paroxetin a iné).

Správny výber lieku potláčajúceho agresivitu záleží predovšetkým na správnej identifikácii psychopatologickej štruktúry, v ktorej sa agresivita ako psychopatologický fenomén prejavuje. Napríklad pri ochorení z okruhu schizofrénie, kde je agresivita dôsledkom bludu prenasledovania alebo sluchových halucinácií, budú v liečbe vhodné antipsychotiká.

Keď podávame psychiatrickému pacientovi liek, ktorý má stlmiť alebo upokojiť jeho agresivitu, zvyčajne nemôžeme očakávať okamžitý priaznivý výsledok. Novšie antipsychotiká s výrazne tlmiacim účinkom, ktoré majú dlhý biologický polčas, majú klinický účinok niekoľko hodín. Ich podanie preto musí byť opakované. Tieto farmaká však majú aj vedľajšie účinky (zníženie krvného tlaku, srdcové arytmie, útlm dýchania, poruchy močenia, zmätenosť a iné), preto musia byť pacienti pod ich vplyvom pozorne sledovaní.

Nefarmakologické Prístupy

Použitie obmedzovacích prostriedkov (umiestnenie pacienta v ochrannej sieťovej posteli, v izolačnej miestnosti, pripútanie k posteli, alebo použitie telesnej prevahy) je možné len na dobu nevyhnutnú na upokojenie, za stálej kontroly stavu pacienta zdravotníckymi pracovníkmi.

Je potrebné počítať s tým, že agresivita môže znamenať zároveň aj ovplyvnenie vzťahov medzi zdravotníckymi pracovníkmi a pacientom do budúcnosti. Má to mimoriadny význam najmä u chronicky chorých psychiatrických pacientov. Snaha o odkrytie príčin agresivity prostredníctvom psychiatrickej diagnostiky je nevyhnutná, ale dôležitý je aj proces sebareflexie u zdravotníckych pracovníkov. Pri zložitej komunikácii s agresívnym pacientom je potrebné nestratiť dôveru vo svoje profesionálne zručnosti a odborné vedomosti, vyhnúť sa reakciám odmietnutia smerom k pacientovi, aj vzťahom rivality či submisivity smerom k pacientovej rodine. V týchto prípadoch býva užitočná psychologická podpora zdravotníckych pracovníkov, ktorá sa vykonáva v rôznych formách, napr. aj vo forme tzv.

Prečítajte si tiež: Prevencia kriminality a postpenitenciárna starostlivosť

Agresivita u Pacientov s Demenciou

Agresivita chorých s diagnózou demencia, napr. starecká demencia pri Alzheimerovej chorobe, je dôsledkom neuroanatomických, neurofyziologických a neurochemických zmien mozgu, psychopatologickej symptomatiky (kognitívne poruchy, úzkosť, ilúzie, halucinácie, bludy) a porúch komunikácie, ako následku deficitov kognitívnych, poznávacích funkcií. U chorých sa prehlbuje osobná závislosť, neschopnosť vykonávať čoraz viac bežných denných činností. Problém vyplývajúci z poruchy reči pri demencii vedie k neschopnosti povedať ošetrujúcej sestre o prežívanej bolesti, telesnom diskomforte, hlade, smäde, chlade a pod. Výsledkom je nepokoj, repetitívna vokalizácia, agresivita, najmä vtedy, keď práve vykonávaný ošetrovateľský zákrok diskomfort chorého zvyšuje. Identifikácia možných telesných príčin vzniku agresivity u pacientov s demenciou by mala byť základným krokom v sesterskej diagnostike. Informáciu môžu priniesť neverbálne prejavy chorého, napr.

Agresivita u chorých s demenciou býva vyvolaná aj úzkosťou. Vhodnou prevenciou je redukcia rizika vzniku úzkosti na minimum. Plány týkajúce sa chorého, napr. terapeutické, ktoré majú len charakter úvah, nie je vhodné preberať pred chorým, až kým nie sú aktuálne. Úzkosť dokáže redukovať pravidelný výkon činností, rutina. Ďalšími faktormi, ktoré modifikujú vznik agresivity u chorých s demenciou sú premorbídna osobnosť a faktory, ktoré vychádzajú z prostredia. Sú to aktivity ošetrujúcej sestry, resp.

Jednou z problémových situácií, ktoré sťažujú ošetrovateľskú činnosť, je odmietanie starostlivosti zo strany chorého. Príčinou môže byť prežívanie takejto starostlivosti ako narúšanie personálnej sféry, súkromia. Chorý lepšie reaguje na jemný dotyk, priateľský a mierny tón hlasu, udržiavanie očného kontaktu. Ak napriek takejto forme komunikácie chorý reaguje agresívne, a starostlivosť odmieta, je vhodnejšie na poskytnutie nevyhnutnej starostlivosti použiť dve osoby. Kým jedna rozptyľuje chorého pozornosť, druhá osoba môže vykonať potrebný ošetrovateľský úkon. Pri neúspechu takejto stratégie je vhodnejšie ošetrovateľskú aktivitu prerušiť a neriskovať zvýšenie agresivity. Je pravdepodobné, že pacient o niekoľko minút zabudne, a nevyhnutná starostlivosť mu tak bude môcť byť poskytnutá.

Sociálne prostredie, v ktorom sa chorí s demenciami nachádzajú, môže tiež rozhodovať o frekvencii prejavov agresivity. V zdravotníckych zariadeniach, alebo v zariadeniach sociálnej starostlivosti, je vhodné, ak sú jedinci s kognitívnym poškodením umiestňovaní s chorými s rovnakým poškodením. Ak to tak nie je, sú ostatní pacienti obťažovaní pacientmi s demenciou, ktorí im chodia do izieb, dotýkajú sa ich vecí, prípadne si ich berú ako vlastné.

Fyzické prostredie vhodné pre pacientov s demenciami, musí by predovšetkým bezpečné. Neistota a obavy chorého z pádu vedú k zvýšeniu tenzie, k úzkosti a k agresivite. Musí byť zohľadnené riziko vzniku úrazov, ale tiež aj možnosť útekov, resp. odchodov z oddelenia, ktoré sú pre takto chorých ľudí nebezpečné. Ak sa chorý nachádza v prostredí, v ktorom je priveľa „šumu“, rozptyľuje to jeho pozornosť. Vplyvom rušného či hlučného prostredia môže dochádzať k nepokoju a k agresivite.

Prečítajte si tiež: Prevencia rizík v opatrovateľskej starostlivosti

Rovnováha stimulácie a pokoja umožňuje prostredie pre chorého optimalizovať a tak pomôcť udržiavať dosiaľ zachované záujmy, schopnosti, resp. Narušenie komunikácie s pacientom s demenciou, ktoré môže viesť k agresii, býva spôsobené aj jeho senzorickými poruchami. Ošetrovanie pacientov s demenciou a s prejavmi agresivity sa stáva aj zdrojom etických dilem. Paternalizmus zo strany ošetrujúceho personálu voči starým ľuďom s demenciou je častý. Čím viac je chorý s demenciou závislý od inej osoby, tým viac si musí byť ošetrujúci vedomý, že sa dotýka jeho osobnej integrity.

Starostlivosť o Rodinu Agresívneho Pacienta

Ak žije duševne chorý jedinec s prejavmi agresivity v prostredí vlastnej rodiny, jej pozornosť sa postupne sústreďuje na problémový jav, na agresivitu. Rodina žije v očakávaní novej agresívnej epizódy, postupne sa dostáva do izolácie a osamelosti. Vyrovnanie sa najbližších príbuzných s takýmto problémom závisí od úrovne ich copingu. Nazývajú sa tak aktívne formy zvládnutia situácie, aktívne vysporiadanie sa s ňou. Ak je coping nezrelý, rodiny sa trápia porovnávaním situácie svojej rodiny s inými rodinami, porovnávajú situáciu svojho chorého s inými chorými, objavuje sa hnev nad situáciou, ktorú nedokážu zmeniť. Podľa Hatfieldovej sa pocit záťaže redukuje pri zistení, že chorý svoje symptómy nedokáže kontrolovať. Ak berieme človeka ako chorého, sme tolerantnejší k jeho prejavom, čo znižuje aj pocit záťaže. Na prežívanie psychopatologickej symptomatiky duševne chorého rodinou je možný aj iný, opačný pohľad. Rodina cíti menej beznádeje, a teda aj menej záťaže, ak zisťuje, že chorý má svoje prejavy agresivity pod kontrolou. Získava tak presvedčenie, že chorý môže svoju agresivitu zmeniť. Pri poznaní, že situácia chorého je nezmeniteľná, alebo je len málo zmeniteľná (napr.

Na získavanie postoja zrelého copingu boli vypracované rôznymi psychiatrickými pracoviskami vo svete krátke vzdelávacie programy pre rodiny duševne chorých s agresivitou. Primerané profesionálne zvládnutie agresivity u psychiatrického pacienta je veľkou výzvou pre ošetrujúcich.

Príklad z praxe

V sobotu podvečer na Centrálnom prijímacom oddelení (CPO) v Nemocnici akad. L. Dérera na Kramároch prišlo k fyzickému napadnutiu, kedy útočil pacient (muž 44 rokov), ktorý k nám bol prevezený Záchrannou zdravotnou službou. Tento pacient približne po 15 minútach po prevoze, najskôr napadol pacienta čakajúceho na vyšetrenie, ktorému prišla na pomoc sestra z ambulancie. Agresívny pacient v útokoch pokračoval a fyzicky zaútočil na sestru, ktorú udieral do tváre a následne ju sotil na zem. Náš ďalší zdravotník sa snažil agresívneho pacienta spacifikovať, ten mu pritom spôsobil vážne poranenie pravej ruky. Obaja zdravotníci utrpeli ľahšie až stredné poranenia tváre a horných končatín. Zranenie ruky, ktoré utrpel náš zdravotník si bude vyžadovať dlhšiu liečbu, ktorá ho vyradí z pracovného procesu, zostáva tak práceneschopný. Napadnutá sestra je v šoku a zo zranení sa bude liečiť niekoľko dní. Okamžite, ešte v čase útoku bola privolaná bezpečnostná služba a polícia, ktorá agresívneho pacienta umiestnila do cely predbežného zadržania. V krátkej dobe bude na neho podané trestné oznámenie.

Žiaľ útoky na našich zdravotníkov pokračujú. Rodina útočníka sa telefonicky vyhráža fyzickou likvidáciou personálu v nemocnici na Kramároch. Kontaktovali sme už políciu a rovnako sme posilnili služby SBS, práve na pracovisku Centrálneho prijímacieho oddelenia.

Príklad poukazuje na akútnu potrebu efektívneho zvládania agresivity a ochrany zdravotníckeho personálu.

Právne Aspekty a Sebaobrana Sestier

V systéme chýba viac ako 16 tisíc sestier, čo na tie súčasné vytvára vysoký tlak na pracovisku. Vďaka vzdelávaciemu portálu www.pravnaakademia.sk si sestry zlepšia právnu orientáciu pri komunikácii s pacientom, čo zabezpečí väčšie rešpektovanie práv pacienta a istotu sestry. Hlavná téma III. ročníka projektu je právna sebaobrana sestry. Prostredníctvom e-learningových kurzov a praktických workshopov sestry zistia, ako sa správať vo vyhrotených situáciách, napríklad pri opitom, či agresívnom pacientovi, alebo ako komunikovať pri kontrole Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Vzdelávanie má zabrániť aj „vyhoreniu“ sestier, ktoré sú stále pod vyšším tlakom strachu z pochybenia, napríklad už pri zachovávaní mlčanlivosti, či správnom vedení ošetrovateľskej dokumentácie.

Projekt "Poďakuj Sestre"

„Právna akadémia sestier a pôrodných asistentiek - Poďakuj sestre“ naďalej predstavuje aj verejné fórum, kde môžu pacienti prejaviť vďačnosť sestrám, ktoré im svojim prístupom pobyt v nemocnici urobili znesiteľnejším. 1 240 poďakovaní od pacientov za dva roky ukázalo, že napriek ťažkým podmienkam v slovenskom zdravotníctve existuje v ňom množstvo pozitívnych situácií.

Dôležitosť Empatie a Pochopenia

Od nemocničného personálu je od vedenia nemocnice pravidelne vyžadované, aby personál nemocnice pristupoval k pacientom empaticky. O empatickocť voči nemocničnému personálu a o pochopenie neraz ich náročnej práce však chceme poprosiť aj širokú verejnosť. Nemocnica je tu predsa hlavne pre potreby regiónu, aby každému pacientovi poskytla všetko potrebné, čo je v jej objektívnych diagnostických a liečebných možnostiach.

tags: #ošetrovateľská #starostlivosť #o #agresívneho #pacienta