Ošetrovateľská Starostlivosť o Dieťa s Vrodenou Vývojovou Chybou

Vanda Chovanová, primárka oddelenia neonatologickej intenzívnej medicíny Detskej fakultnej nemocnice v Košiciach, sa stará o najmenšie predčasne narodené deti. Tieto deti, niekedy vážiace menej ako pol kilogramu, sú mimoriadne zraniteľné a vyžadujú si špecializovanú starostlivosť. Starostlivosť o tieto deti si vyžaduje komplexný prístup a vysokú odbornosť personálu.

Špecifiká Starostlivosti o Predčasne Narodené Deti

Predčasne narodené deti, definované ako deti narodené pred ukončením 37. gestačného týždňa, predstavujú špecifickú skupinu pacientov. Hranica viability, teda schopnosti plodu prežiť mimo maternice, je fyziologicky stanovená na 22. týždeň tehotenstva. Na Slovensku je táto hranica stanovená na 24. týždeň, pričom záchrana aj menších detí závisí od individuálneho stavu jedinca. Okrem predčasne narodených detí si intenzívnu starostlivosť vyžadujú aj donosené deti s ťažkosťami pri pôrode, ako napríklad traumatický pôrod alebo nedostatok kyslíka, a tiež deti s vrodenými vývojovými chybami, ktoré sa akútne riešia chirurgicky v novorodeneckom veku.

V pôrodnej sále sa novorodencom poskytuje ventilačná podpora, resuscitácia, intubácia a umelá pľúcna ventilácia podľa potreby. U detí s nedostatočne vyvinutými pľúcami sa používajú hadičky do nosa na zabezpečenie ich otvorenia pri výdychu. Manipulácia s novorodencom sa obmedzuje na minimum, dieťa sa zabalí a monitoruje.

Vrodené Vývojové Chyby a Ich Dopad

Vrodené vývojové chyby predstavujú širokú škálu abnormalít, ktoré sa môžu vyskytnúť u novorodencov. Tieto chyby môžu postihovať rôzne orgánové systémy a môžu mať rôznu závažnosť. Niektoré vrodené chyby vyžadujú akútnu chirurgickú intervenciu v novorodeneckom veku, zatiaľ čo iné sa môžu riešiť konzervatívne alebo neskôr v živote.

Starostlivosť o dieťa s vrodenou vývojovou chybou si vyžaduje multidisciplinárny prístup, ktorý zahŕňa lekárov rôznych špecializácií, sestry, psychológov a ďalších odborníkov. Cieľom starostlivosti je zabezpečiť optimálny vývoj a kvalitu života dieťaťa.

Prečítajte si tiež: Ako sa poskytuje ošetrovateľská starostlivosť

Ošetrovateľská Starostlivosť ako Kľúčový Faktor

Ošetrovateľská starostlivosť zohráva kľúčovú úlohu v starostlivosti o predčasne narodené deti a deti s vrodenými vývojovými chybami. Kvalifikovaný personál je nevyhnutný pre zabezpečenie adekvátnej starostlivosti. Jedna zdravotná sestra sa dokáže adekvátne postarať o maximálne tri predčasne narodené ventilované deti. Nedostatok personálu zvyšuje počet novorodencov, o ktoré sa musia sestry starať, čo môže negatívne ovplyvniť kvalitu poskytovanej starostlivosti.

Ošetrovateľská starostlivosť zahŕňa monitorovanie vitálnych funkcií, podávanie liekov, zabezpečenie výživy, hygienickú starostlivosť, polohovanie a prevenciu komplikácií. Okrem toho je dôležitá aj emocionálna podpora dieťaťa a jeho rodiny.

Emocionálna Podpora Rodiny

Hospitalizácia novorodenca na oddelení intenzívnej medicíny je pre rodičov extrémne náročná situácia. Časom situáciu prijmú a prijmú aj svoje dieťa také, aké je. Rodičom sa snažíme pomáhať, no najviac funguje čas. Preto je dôležité poskytovať rodičom psychologickú podporu a poradenstvo. V minulosti sme využívali pomoc psychologičiek z centra včasnej intervencie. Veľmi veľa si však pomáhajú matky hospitalizovaných detí navzájom. Rodičia potrebujú informácie o stave dieťaťa, priebehu liečby a prognóze. Je dôležité, aby mali možnosť klásť otázky a vyjadriť svoje obavy. Podpora rodiny je neoddeliteľnou súčasťou komplexnej starostlivosti o dieťa.

Pandémia COVID-19 a Jej Vplyv

Pandémia COVID-19 mala významný dopad na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, vrátane starostlivosti o predčasne narodené deti a deti s vrodenými vývojovými chybami. Obmedzené návštevy a hospitalizácie matiek so svojimi deťmi predstavovali výzvu pre zabezpečenie emocionálnej podpory a dojčenia. Našťastie sme nemali žiadne deti choré na covid-19. Ak na covid-19 ochorie tehotná žena, môžu u nej nastať komplikácie, pre ktoré je nutné napojiť ju na umelú pľúcnu ventiláciu. V momente, keď sa tehotenstvo stane záťažou pre jej telo, musí sa ukončiť predčasným pôrodom. V tom prípade sa aj dieťa, ktoré by sa inak narodilo v normálnom čase a vývine, narodí predčasne. Takýchto detí sme mali na našom oddelení niekoľko. Boli medzi nimi aj deti narodené v 27. gestačnom týždni, teda ťažko nezrelé.

Etické Aspekty Intenzívnej Starostlivosti

Súčasná medicína dokáže zachrániť deti, ktoré by kedysi nemali nádej na prežitie. Je to drahá liečba, veľká výzva pre zdravotnícky systém aj personál. Prvé jednotky intenzívnej starostlivosti špeciálne vyhradené pre predčasne narodené deti začali vznikať v 60. rokoch v Spojených štátoch. Veda sa naozaj veľmi posunula. Je nutné diskutovať o hraniciach medzi tým, čo medicínsky dokážeme, a tým, čo máme urobiť. Existuje takzvaná „sivá zóna“, ktorú máme na Slovensku stanovenú medzi 24. až 26. týždňom, keď veľmi intenzívne komunikujeme s rodičmi. Stanovenie arbitrážnej vekovej hranice, pod ktorú nepôjdeme, môže „odpísať“ tie 23-týždňové deti, ktoré by inak mali dobrú prognózu. Naopak, prístup, keď zachraňujeme za každých okolností a bez ohľadu na komplikácie, len aby dieťa prežilo, aj vtedy, keď významne znižujeme kvalitu jeho života, kladie veľkú záťaž nielen na zdravotnícky systém, ale predovšetkým na samotné rodiny, ktoré sa o tieto deti potom musia vedieť postarať. Osobne som zástankyňou toho, aby sme s rodičmi neustále komunikovali. Zoberte si napríklad dieťa s ťažkým stupňom krvácania do mozgu. Z neonatologického hľadiska je našou úlohou pre dieťa urobiť všetko. Zachrániť mu život je jedna vec, my však musíme myslieť aj na to, aby kvalita jeho života bola dobrá. Naším cieľom nie je zachraňovať za každú cenu bez ohľadu na to, ako bude žiť.

Prečítajte si tiež: Ošetrovateľská starostlivosť v neurológii

Komunikácia s Novorodencom

Predčasne narodené deti a deti s vrodenými vývojovými chybami komunikujú prostredníctvom emócií, predovšetkým bolesti. Existujú škály bolesti, podľa ktorých novorodencov po operačných výkonoch skórujeme a ordinujeme im liečbu bolesti. Často však vidíme aj pohodu, spokojnosť, ktorá síce nie je o úsmeve, ale o uvoľnenosti, neprítomnosti napätia. Neviem to presne opísať, ale my lekárky/lekári a sestry to máme takpovediac „v očiach“. No a, samozrejme, na deťoch vidno pokoj aj vtedy, keď ich mamy alebo otcovia klokankujú, keď ich nosia, keď si ich prikladajú kožou na kožu.

Osobná Skúsenosť Lekárky a Jej Vplyv na Prístup k Pacientom

Osobná skúsenosť lekárky s vážnou diagnózou a liečbou môže významne ovplyvniť jej prístup k pacientom. Berieme ich ako potrebné úkony, úplne automaticky. Je ich naozaj veľa, na ktoré si v práci spomíname. Sú to hlavne tie úplne maličké, ako bola napríklad Viki, narodená v 24. týždni, dnes už veľká škôlkarka, alebo spomínaný Emilko, ktorý sa nám prišiel ukázať a detským skrutkovačom na oddelení pokusne rozoberal náš transportný inkubátor. Alebo dvojičky našich kolegov, ktoré pri narodení vážili ledva jeden kilogram. Dnes žijú s rodičmi v Británii, chodia do prestížnej školy, kde patria k najlepším študentkám a sú úspešnými športovkyňami. Pre nás na oddelení je najväčším ocenením, keď sa nám príde rodina s „naším” dieťatkom ukázať a keď sa odhodlajú na ďalšie dieťa.

Prečítajte si tiež: Praktická príručka pre ošetrovateľstvo v pediatrii

tags: #ošetrovateľská #starostlivosť #o #dieťa #s #vrodenou