Ošetrovateľská Starostlivosť o Operačnú Ranu: Postup a Komplexný Prístup

Ošetrovanie rán predstavuje každodennú súčasť zdravotnej starostlivosti. Vhodne zvolený prístup minimalizuje rozvoj komplikácií a napomáha rýchlejšiemu zahojeniu. Efektívne ošetrenie poranenia vyžaduje kvalitný zdravotnícky materiál.

Klasifikácia Rán

Rany sa klasifikujú podľa rôznych kritérií. Akútne rany bývajú spôsobené vonkajšími vplyvmi - rez, odrenina, popálenina… Obvykle dobre reagujú na liečbu a hoja sa relatívne rýchlo. Penetračné hĺbkové rany prenikajú do tkanív a môžu zasiahnuť orgány, cievy aj kosti. Aby sa u nich predišlo možným komplikáciám, vyžadujú okamžitú starostlivosť. Rany s nízkym rizikom infekcie sú väčšinou relatívne čisté, majú obmedzený kontakt s baktériami, či cudzími látkami. Chronické rany vyžadujú pravidelnú starostlivosť.

Zásady Ošetrovania Operačnej Rany

Bezpečné Prostredie a Ochranné Prostriedky

Prvoradé je zaistiť bezpečné prostredie pre pacienta i poskytovateľa starostlivosti. To zahŕňa nasadenie ochranných prostriedkov a udržiavanie čistoty okolitého prostredia.

Čistenie Rany

Krváca poranenie len mierne? Najprv ho vyčistíme sterilným fyziologickým roztokom alebo vlažnou vodou. Tým minimalizujeme riziko infekcie. Dbáme na to, aby sa odplavili všetky cudzie častice. Ak treba, pomôžeme si vhodným sterilným nástrojom, napríklad pinzetou a sterilným tampónom.

Dezinfekcia Rany

Po riadnom vyčistení nasleduje zaistenie čistého poľa vydezinfikovaním rany. K nemu použijeme antiseptické roztoky šetrné k tkanivám. Pri výbere dezinfekcie je potrebné zvážiť druh dezinfekcie. Dezinfekcia sa líši jednak konzistenciou (tekutá a gélová) a jednak účinnosťou proti patogénom. Ďalej berme do úvahy, u koho sa dezinfekcia použije. Obzvlášť deti, tehotné aj dojčiace ženy, diabetici alebo alergici môžu byť citliví na vybrané látky. V úvahu je potrebné brať aj možné alergie na účinnú látku príp.

Prečítajte si tiež: Ako sa poskytuje ošetrovateľská starostlivosť

Krytie Rany

Po dezinfekcii prichádza na rad výber krytia rán, ktoré poskytuje ochranu pred kontamináciou a podporuje hojenie. Neoddeliteľní pomocníci pri čistení a vysúšaní. Univerzálne náplasti s vankúšikom kryjú drobné povrchové, tržné, rezné aj operačné rany. Fixačné náplasti okrem iného slúžia na stabilizáciu prstov dolných a horných končatín. Ak existuje jedna vec, v ktorej sa líši tradičné ošetrovanie rany od moderného, tak ide o používanie hydrogélov alebo vlhkých hojení v podobe krytia.

Kontrola a Sledovanie

V prípade potreby prichádza na rad kontrola a sledovanie prípadných nežiadúcich príznakov - začervenanie, opuch, výtok, či zvýšená bolesť. Pri rezných ranách stanovuje prioritu zastavenie krvácania. Pri žilovom krvácaní, kedy z rany vyteká tmavo červená krv, využijeme sterilné krytie. To oviažeme fixačným ovínadlom. Pokiaľ krv vyteká veľmi silno, použijeme tlakový obväz a pevne oblasť stiahneme. Pokiaľ obväz presiakne, pridá sa vrstva a prípadne ešte jedna. Z krvácania tepien rytmicky strieka jasne červená krv. Najzávažnejšie je poranenie ramennej alebo stehennej tepny. V tomto prípade môže človek vykrvácať v priebehu pár minút. Pri amputácii väčšej časti tela či končatiny použijeme škrtidlo. Pri amputácii menšej časti, ako prsta zase tlakový obväz.

Podpora Hojenia

Vykonajte dezinfekciu a mechanickú očistu. Zhruba na 15 min priložte na postihnuté miesto dezinfekčný roztok podaný na gázovom štvorčeku. Potom ranu mechanicky očistite od nekrotického tkaniva.

Špecifické Prípady a Postupy

Elektívny Cisársky Rez

Elektívny cisársky rez, alebo plánovaný cisársky rez, je chirurgický zákrok, pri ktorom sa pôrod dieťaťa vykonáva prostredníctvom rezu cez brušnú stenu a maternicu. Tento postup sa líši od akútneho alebo urakútneho cisárskeho rezu, ktorý sa vykonáva v núdzových situáciách počas pôrodu. Elektívny cisársky rez sa plánuje vopred, zvyčajne po ukončenom 39. týždni tehotenstva, s cieľom zabezpečiť optimálny vývoj pľúc dieťaťa.

Indikácie pre Elektívny Cisársky Rez

Existuje niekoľko medicínskych dôvodov, prečo sa môže odporučiť elektívny cisársky rez:

Prečítajte si tiež: Ošetrovateľská starostlivosť v neurológii

• Poloha plodu: Zlá poloha plodu, najčastejšie vodorovná poloha.
• Vcestné lôžko: Vcestné lôžko (placenta praevia) a jeho predčasné odlučovanie, ktoré spôsobuje silné krvácanie.
• Zúžená panva rodičky: Zúžená panva rodičky v kombinácii s priveľkým plodom.
• Závažné ochorenie ženy: Choroby srdca, ťažká krátkozrakosť, vysoká cukrovka, hypertenzia, cysty, fibrómy (nezhubné nádory väzivového tkaniva).
• Ohrozenie plodu: Napríklad, ak je plod ohrozený z dôvodu nedostatku kyslíka.
• Predchádzajúci cisársky rez: V niektorých prípadoch, ak žena už predtým podstúpila cisársky rez, môže sa odporučiť ďalší cisársky rez.
• Psychologická indikácia: Na želanie matky, hoci takéto rozhodnutie by malo byť dôkladne prediskutované s lekárom.

Priebeh Elektívneho Cisárskeho Rezu

Predoperačná Príprava

Pred plánovaným operačným výkonom musí mať každá pacientka PCR test na COVID-19 (mimo akútnych stavov) nie starší ako 72 hodín. Každá pacientka, ktorá je hospitalizovaná, je v súčasnosti hneď testovaná antigénnym testom na COVID-19. Hlavnou podstatou predoperačného vyšetrenia je si v maximálnej možnej miere pripraviť pacientku zo zdravotného hľadiska na operáciu ako aj odhaliť prípadné ochorenia, ktoré sa doteraz nemuseli prejaviť. S predoperačným interným vyšetrením pacientka následne absolvuje predoperačné anesteziologické vyšetrenie.

Anestézia

Ak už máte zavedenú epidurálnu alebo spinálnu analgéziu (ste pri vedomí, ale ostrú bolesť necítite), anesteziológ bude len pridávať potrebnú látku - anestetikum do katétra, čo bude mať za následok dočasné znehybnenie, alebo ak chcete, znecitlivenie, spodnej časti tela.

Postup

• Príprava: Oholenie spodnej časti brucha a ohanbia, zavedenie močového katétra na 24 hodín.
• Anestézia: Podanie epidurálnej, spinálnej alebo celkovej anestézie.
• Rez: Transverzálny (vodorovný) rez 2-3 cm od horného okraja spony, aby bol rez skrytý pod nohavičkami. Vertikálny rez sa robí len v akútnych prípadoch.
• Otvorenie Brušnej Steny: Postupné prerezávanie vrstiev brušnej steny skalpelom, prstami a nožnicami. Svaly sa neprerezávajú, iba sa odsúvajú bokom.
• Hysterotómia: Priečny rez dolného segmentu maternice v dĺžke 1-2 cm. Rozťahovanie uterotómie pomocou ukazovákov.
• Vybratie Plodu: Jemné nadvihovanie hlavičky plodu a pôrod uľahčujeme tlakom na fundus maternice. Pri ťažkostiach sa môžu použiť kliešte alebo vákuumextraktor.
• Pôrod Placenty: Po narodení dieťaťa nasleduje pôrod placenty.
• Uzavretie: Šitie maternice v jednej alebo dvoch vrstvách a uzavretie brušnej dutiny po vrstvách.

Pooperačná Starostlivosť

Pooperačný deň odstraňujeme krytie z operačnej rany, operačnú ranu treba dôkladne umyť od prípadnej zaschnutej krvi pod sprchou a následne prikladaním (nie trením) vysušiť. Práve krvné koagulá a iné nečistoty v oblasti operačnej rany sú dobrou živnou pôdou pre baktérie a teda aj pre rozvoj infekcie operačnej rany.

Obmedzenia a Uľahčenie Pohybu

Prvý deň po operácii zostávate ležať na lôžku a zdvihnúť sa vám dovolia až po odstránení močového katétra. Potom sa pokúsite pomaly vstať a urobiť pár krôčikov. Pri zdvíhaní sa z postele môžete mať pocit, že vás jazva trochu “ťahá”. Prvé kroky, ktoré urobíte, sa pravdepodobne budú dať ľahko zrátať, ale vedzte, že čím skôr sa postavíte na nohy, tým rýchlejšie sa bude telo zotavovať. Rátajte s tým, že v prvé dni budete mať menej slobody (čo sa týka pohybu). Prvé vstávanie sa vám môže zdať kruté, ale väčšinou platí, že vám aj vášmu telu to urobí dobre.

Starostlivosť o Dieťa a Dojčenie

Keďže budete mať zo začiatku problémy sa pohnúť, bude pre vás ťažšie hneď sa postarať o bábätko. Dokonca sa vám to môže zdať frustrujúce, ale nemajte obavy. Dojčiť sa vám bude dobre najmä v ľahu (jazva vtedy menej bolí). Existuje aj iná praktická poloha - pozícia “ballon de rugby” (rugby lopty): vy ležíte na chrbte a dieťa má hlavu na vašom prsníku, avšak jeho telo je pod vašou pazuchou.

Prečítajte si tiež: Praktická príručka pre ošetrovateľstvo v pediatrii

Otázky a Odpovede

• Kedy môžeme mať po cisárskom ďalšie dieťa? Väčšinou treba počkať s ďalším dieťaťom aspoň jeden rok, aby sa jazva dobre zavrela a zahojila, ale niekedy sa nemusí čakať tak dlho. Najlepšie je spýtať sa na názor vášho lekára - gynekológa, lebo on najlepšie pozná stav vašej jazvy.
• Ako dlho sú ranka a koža okolo nej necitlivé? Je to normálne? Je to normálne, lebo pri reze sa môžu isté nervy deaktivovať, a preto treba telu nechať čas, aby si mohlo znovu obnoviť svoju nervovú sieť. Môže to trvať až šesť mesiacov, ale vo všetkých prípadoch sa citlivosť vráti, hoci proces môže byť pomalší.
• Moja jazva je ešte stále červená. Čo mi môže pomôcť? Odporúča sa bodová masáž.
• Ak som už raz rodila cisárskym, narodia sa tak aj ďalšie moje deti? Pokiaľ máte zo zdravotného hľadiska rovnaké problémy ako pri prvom tehotenstve, pravdepodobne vám tiež odporučí lekár cisársky rez.
• Koľko detí sa mi môže narodiť cisárskym? Jazva, ktorá zostáva po cisárskom je oslabeným miestom. Pri opakovaných tehotenstvách a rezoch je samozrejme namáhaná. Všetko závisí od ženy a od jej predchádzajúcej jazvy a jej hojenia. Často sú možné tri cisárske, dokonca sa hovorí dnes až o štyroch.

Riziká a Komplikácie

Cisársky rez, hoci je bezpečný, má svoje (možné) dôsledky.

• Pre matku: Väčšie riziko tromboembolizmu, infekcie, možné anesteziologické komplikácie. Pri operácii môže dôjsť k poškodeniu panvových orgánov, ako je močový mechúr, črevo. V ďalšej gravidite je riziko, že placenta prerastie cez jazvu do maternice, alebo až cez maternicu, čo môže byť život ohrozujúce.
• Pre dieťa: Ťažkosti s dýchaním, vyššie riziko astmy a autoimunitných ochorení.

Alternatívy k Elektívnemu Cisárskemu Rezu

Vaginálny pôrod po predchádzajúcom cisárskom reze (VBAC) je možnosťou pre niektoré ženy, ale závisí od individuálnych faktorov a predchádzajúcich zdravotných komplikácií.

Predoperačná Starostlivosť

Predoperačná starostlivosť o chirurgických pacientov je komplexný proces, ktorý zahŕňa prípravu pacienta na operáciu z fyzickej aj psychickej stránky. Cieľom je minimalizovať riziká spojené s operáciou a zabezpečiť optimálne zotavenie pacienta. Kvalitné poskytovanie zdravotníckych služieb neznamená iba špičkové prístrojové a materiálno-technické vybavenie jednotlivých pracovísk, ale pacient určite očakáva aj druhú stránku starostlivosti, a to ľudský prístup zdravotníckych pracovníkov a uspokojovanie psychických potrieb.

Predoperačné Vyšetrenie a Konzultácie

Ako prvé v rámci predoperačnej prípravy by mal mať pacient vyhotovené dôkladné predoperačné vyšetrenie obvodným lekárom, prípadne internistom. Toto vyšetrenie má za cieľ zhodnotiť celkový zdravotný stav pacienta a odhaliť prípadné riziká, ktoré by mohli ovplyvniť priebeh operácie. Ak to zdravotný stav pacienta vyžaduje, tak doplniť kardiologické, diabetologické, neurologické a nefrologické vyšetrenie.

Úprava Chronickej Medikácie

Z chronickej medikácie je potrebné vysadiť lieky na riedenie krvi a previesť pacienta na LMWH (nízkomolekulárny heparín). Podobný postup platí aj pri užívaní perorálnych antidiabetík. Minimálne 48 hodín pred operačným výkonom je vhodné pacienta previesť na aplikáciu inzulínových preparátov.

Príprava v Deň Operácie

Ráno v deň operácie zabezpečiť periférny žilový vstup a vyšetriť základné fyziologické funkcie (tlak krvi, pulz, telesná teplota). Pred prevozom pacienta na operačnú sálu je nevyhnutné vyhotoviť jeho osobnú identifikáciu a prezliecť pacienta do jednodielneho oblečenia. Na operačnú sálu berie pacient celú svoju zdravotnú dokumentáciu vrátane RTG, USG, CT, angiografii či iných vyhotovených vyšetrení.

Psychologická Príprava Pacienta

Sestry z chirurgickej ambulantnej a ústavnej starostlivosti musia v prístupe k pacientovi v perioperačnom období uplatňovať aj oblasť eliminácie stresogénnych faktorov, ktoré môžu u pacienta determinovať vznik záťažovej situácie s negatívnymi dôsledkami najmä na priebeh pooperačného obdobia s rizikom vzniku pooperačných komplikácií. Dôsledné uplatňovanie metódy ošetrovateľského procesu v praxi na chirurgických pracoviskách, aby táto metóda nebola len formálnou záležitosťou, ktorej sa sestry venujú iba z povinnosti a často je pre nich iba záťažou bez efektu v prospech pacienta, ale aby ju chápali ako metódu, ktorá má prispieť k individualizovanej ošetrovateľskej starostlivosti s ohľadom na potreby konkrétneho pacienta (biologické, psychické, sociálne, spirituálne). Samé sestry sa musia podieľať na zdokonalení a zjednodušení ošetrovateľskej dokumentácie prispôsobenej špecifikám pracoviska, ktorá prispeje ku skvalitneniu ošetrovateľskej starostlivosti a zároveň bude spĺňať všetky praktické aspekty efektívnosti pre sestry (redukcia času na vykonávanie administratívnych činností).

Dokumentácia by mala obsahovať aj formulár pre dôsledné posúdenie pacienta z hľadiska prežívania stresu, resp. prítomnosti stresogénnych faktorov. V posudzovaní tejto oblasti by mali sestry využívať okrem anamnestického rozhovoru (stresogénne faktory u pacienta) aj pozorovanie pacienta (správanie pacienta) a fyzikálne vyšetrenie (zmeny vitálnych funkcií, farba kože a podobne), ktoré sestra uplatňuje nielen pri príjme pacienta na oddelenie, ale aj počas celého obdobia hospitalizácie. Dôkladné posúdenie pacienta musí vyústiť do zodpovedného stanovenia ošetrovateľskej diagnózy, resp. diagnóz a je vhodné, keď je na pracovisku pre sestry k dispozícii aj zoznam ošetrovateľských diagnóz, ktoré môžu byť stanovené u pacienta prežívajúceho stres alebo s jeho rizikom. Posudzovanie pacienta však nekončí jeho prijatím na oddelenie, ale musí ísť o nepretržitý proces počas celého obdobia hospitalizácie, aby bolo možné mapovať psychické reakcie na meniaci sa zdravotný stav pacienta. Oblasti eliminácie stresogénnych faktorov by sa mali sestry venovať od prijatia pacienta na lôžkové chirurgické oddelenie až po jeho prepustenie do domácej starostlivosti. Prvý dojem je nesmierne dôležitý a od neho môže závisieť správanie a spolupráca pacienta počas celého obdobia hospitalizácie. Sestry by mali pamätať na svoje predstavenie sa novoprijatému pacientovi spojené s vhodným prístupom.

Pacient nemusí vedieť identifikovať sestru, ktorá ho bude ošetrovať, na základe typu pracovného odevu, lebo v súčasnosti tento nie je už výhradne iba „modrobiely“. Vystúpenie z anonymity pomáha otvorenej komunikácii sestra - pacient a vytváraniu ovzdušia dôvery a istoty, čo má pozitívny vplyv na psychické prežívanie pacienta v perioperačnom období. Ošetrovateľskú starostlivosť nie je možné chirurgickému pacientovi poskytovať bez holistického prístupu, ktorý má dôležité miesto aj pri eliminácii stresogénnych faktorov. Pacient je ovplyvňovaný nielen prejavmi ochorenia alebo úrazu, ale aj operačným výkonom ako súčasťou liečby. Pritom treba pamätať na to, že sa nemení len oblasť jeho biologických potrieb, ale aj potrieb psychických, sociokultúrnych a spirituálnych. To, či bude mať perioperačná ošetrovateľská starostlivosť iba podporný, alebo čiastočne či úplne kompenzujúci charakter, je v plnej miere závislé od somatického a psychického stavu pacienta, ktorý sestry monitorujú počas celého obdobia poskytovania starostlivosti. Pritom sestry musia zohľadňovať závažnosť zdravotného stavu pacienta, okolnosti vzniku ochorenia a indikácie operačného výkonu, sociálnu situáciu a roly pacienta (napr. dojčiaca matka, matka postihnutého dieťaťa odkázaného na jej starostlivosť, dcéra alebo syn bezvládneho rodiča, živiteľ rodiny a podobne).

Dôležitým aspektom pre elimináciu stresogénnych faktorov a ich dôsledkov v ambulantnej aj ústavnej chirurgickej starostlivosti je zohľadňovanie veku, typológie pacienta a jeho kultúrnych špecifík. Vekové hľadisko môže mať vplyv na typ stresogénnych faktorov aj rôznorodosť reakcií na ne. Iný je potom prístup sestier a ostatných členov zdravotníckeho tímu k detskému pacientovi v rozličnom vekovom období (dojča, batoľa, dieťa predškolského veku, adolescent atď.), k pacientovi v mladšom alebo strednom dospelom veku a k seniorovi. Ošetrovateľská starostlivosť o chirurgického pacienta často nie je možná bez spolupráce s jeho podpornými osobami, a to nielen pri uspokojovaní psychosociálnych potrieb, ale aj pri ich nevyhnutnej participácii na starostlivosti o pacienta príbuzného po ukončení hospitalizácie alebo pri ambulantnej liečbe. Pre zlepšenie uspokojovania psychosociálnych potrieb je nevyhnutné zdôrazniť ústretovosť pri umožnení návštev príbuzných pacienta na lôžkovom chirurgickom oddelení, čo je jedným z práv pacienta. Sú situácie, keď to prevádzka oddelenia a zdravotný stav pacienta neumožňuje (napr. JIS), o to viac však treba využívať iné spôsoby komunikácie pacient - rodina (napr. telefonický kontakt príbuzného priamo s pacientom, sprostredkovanie správy od príbuzných zdravotníckym pracovníkom a podobne). Samozrejmou súčasťou ošetrovateľskej starostlivosti o chirurgického pacienta, tak na lôžkovom oddelení, ako aj v ambulancii, má byť efektívna komunikácia vrátane psychoterapeutického prístupu. Vedenie podporného rozhovoru je nevyhnutné predovšetkým pred a počas rôznych bolestivých procedúr (napr. vyšetrenia, preväzy atď.), pred a po operačnom výkone, najmä pri radikálnych a mutilujúcich operáciách. Efektívna komunikácia nemá byť realizovaná iba v prístupe k ambulantnému či hospitalizovanému pacientovi, ale aj k jeho podporným osobám. Osobitnou oblasťou komunikácie s chirurgickým pacientom je odovzdávanie negatívnych správ (napr. výsledok histologického vyšetrenia verifikujúci prítomnosť onkologického ochorenia). Odovzdávanie takéhoto typu informácií patrí do kompetencií lekára. Zlé správy by mali byť pacientovi sprostredkované postupne a s ohľadom na typológiu pacienta, aby sme predchádzali jeho traumatizácii. Sestry majú dôležité postavenie v práci s pacientom po tom, čo mu bola negatívna správa oznámená. V tejto fáze starostlivosti musia sestry uplatňovať vhodný prístup a komunikačné zručnosti, ako aj pozorovacie schopnosti zamerané na odhaľovanie zmien v správaní pacienta a vytváranie priestoru pre interpretáciu jeho emócií.

Nesporne pozitívny vplyv na elimináciu stresogénnych faktorov má aj edukácia chirurgického pacienta. Dôkladne edukovaný pacient lepšie spolupracuje pri perioperačnej starostlivosti v ambulantnom alebo ústavnom zdravotníckom zariadení, a aj sám aktívne predchádza pooperačným komplikáciám. Tiež sa lepšie adaptuje na prechodné alebo trvalé obdobie zmenenej životnej situácie. Sestry by mali využívať okrem metód hovoreného slova aj metódy tlačeného slova a metódy názorných prostriedkov, ako aj rôzne alternatívne spôsoby edukácie. Slovo ako edukačný prostriedok je vhodné doplniť o informácie v písomnej podobe (edukačný leták), aby sa pacient k dôležitým informáciám mohol kedykoľvek vrátiť (aj v domácom prostredí). Na tvorbe písomných edukačných materiálov by sa mali podieľať aj sestry, ktoré najlepšie vedia, aké informácie je nevyhnutné pacientom sprostredkovať. Sestry by nemali zabúdať ani na názornú ukážku, keď je v edukácii nevyhnutná alebo žiaduca, nakoľko prispieva k lepšej fixácii vedomostí a zručností pacienta. K edukácii nevyhnutne patrí aj jej dokumentovanie, aby bola zabezpečená kontinuita edukačných aktivít uskutočňovaných u pacienta. Vhodné edukačné prostredie pomáha nielen efektívnosti edukácie, ale prispieva aj k eliminácii stresogénnych faktorov. Treba zdôrazniť aj fakt, že edukácia samotná môže byť pre pacienta ďalším stresogénnym faktorom, čomu treba predchádzať dodržiavaním zásad efektívnej edukácie. Pre zefektívnenie edukácie odporúčame vypracovanie a dodržiavanie štandardov edukácie a vytváranie edukačných listov pre sestru aj pacienta.

Sestra (ako aj ošetrujúci lekár) nemusí pôsobiť ako jediný informačný zdroj pacienta, ale je vhodné, a často aj nevyhnutné, odporučiť pacientovi ďalšie informačné zdroje ako sú informačné letáky, brožúry a v súčasnosti aj internet. Internet môže byť zdrojom užitočných informácií pre chirurgických pacientov všetkých vekových kategórií (seniorov nevynímajúc) pri splnení základných podmienok, a to počítačová, resp. informačná gramotnosť a technická vybavenosť s prístupom na internet. Treba však zdôrazniť nevyhnutnosť selekcie informácií, aby všetko, čo sa pacienti dozvedia prostredníctvom internetových stránok, nepovažovali za bezchybné a univerzálne použiteľné. Pacienti si môžu na internete vyhľadať informácie napr. o životospráve pri rôznych chirurgických ochoreniach alebo v ich prevencii, o predoperačnej príprave a pooperačnej starostlivosti, o rôznych chirurgických pracoviskách (slobodná voľba zdravotníckeho zariadenia). Mnohé zdravotnícke zariadenia ponúkajú na svojich internetových portáloch dôležité informácie aj pre chirurgických pacientov (napr. osobné veci potrebné počas hospitalizácie, predoperačná príprava a podobne). Internet je cenným zdrojom informácií aj pri vyhľadávaní kontaktu alebo konkrétnych údajov o svojpomocnej skupine, ktorú im sestry odporučia v rámci edukácie. Pri vypracovaní, prípadne pri výbere už vypracovaných informačných materiálov pre pacientov platí tiež zásada starostlivého výberu vhodného letáka alebo brožúry pre daného pacienta z rôznych hľadísk (vek, zdravotný a psychický stav, sociokultúrne špecifiká a podobne). Sestry z chirurgických pracovísk, kde sú často liečení a ošetrovaní pacienti iných národností, by mali pamätať na dôležitosť vypracovania informačných materiálov aj v cudzích jazykoch.

Zabezpečenie Súkromia a Bezpečnosti Pacienta

V ošetrovateľskej starostlivosti chirurgického pacienta nesmie chýbať dôraz na súkromie a bezpečnosť pacienta. Chirurgické ochorenie alebo úraz navyše často s indikáciou operačnej terapie je zásahom do najintímnejšej sféry človeka. S týmto je nevyhnutne spojená potreba zabezpečenia súkromia pre pacienta tak v ambulantnej, ako aj v ústavnej starostlivosti, a to na izbe pacienta, vo vyšetrovni či preväzovní, na operačnej sále, JIS a inde. Podceňovaná nesmie byť ani bezpečnosť pacienta, ktorý môže byť oslabený samotným ochorením či úrazom, ovplyvňovaný účinkom anestetík alebo iných liekov. Tiež môže mať zmenené správanie vzhľadom na prejavy ochorenia (napr. neznesiteľná bolesť) alebo závažnosť zdravotného stavu. Nielen s bezpečnosťou pacienta, ale aj s oblasťou eliminácie stresogénnych faktorov úzko súvisí aj úprava prostredia a prevádzky chirurgických pracovísk. Sestry často nemajú možnosti selekcie pacientov na izby pokiaľ ide o ich zdravotný alebo psychický stav, ale majú široké možnosti zabezpečenia pohodlia pacienta, ako aj úpravy jeho bezprostredného okolia. Pacienti v akútnom, kritickom alebo bezprostrednom pooperačnom stave sú umiestnení na jednotku intenzívnej starostlivosti. Ani tu sestry nesmú podceňovať vplyv prostredia a prevádzky na psychiku pacienta (početné prístrojové vybavenie), znásobený obavami pacienta o ich zdravotný stav a fungovanie v ďalšom živote.

Tímová Spolupráca a Ošetrovateľské Štandardy

Eliminácia stresogénnych faktorov v ošetrovateľskej starostlivosti o chirurgických pacientov nie je možná pri výskyte rôznych bariér v práci sestier, ktoré často potvrdzujú nielen samotné sestry, ale aj pacienti. Starostlivosť o chirurgického pacienta je založená na tímovej spolupráci chirurgov, anestéziológov, sestier, pomocného personálu, ale tiež fyzioterapeutov, asistentov výživy, konziliárnych lekárov (napr. internista, otorinolaryngológ, neurológ a podobne) a ďalších. Tímová práca nie je možná bez efektívnej komunikácie, spolupráce a zodpovedného vedenia dokumentácie pacienta. Iba tak možno dosiahnuť kontinuitu starostlivosti prinášajúcu maximálny úžitok v prospech pacienta. Súčasťou tímovej práce by mal byť aj úprimný záujem o psychický stav pacienta, a nielen o zmeny v somatickej oblasti na podklade chirurgického ochorenia alebo úrazu. Dôsledné vykonávanie všetkých ošetrovateľských techník spojené s vhodným prístupom k pacientovi môže pomôcť eliminácii stresogénnych faktorov. Na všetky vyšetrenia a bolestivé či inak nepríjemné procedúry (napr. preväz rany) je nevyhnutné pacienta pripraviť aj po psychickej stránke. Samozrejmosťou má byť dodržiavanie ošetrovateľských štandardov, a to aj v psychickej oblasti (napr. štandard psychickej predoperačnej prípravy). Veľký prínos v monitorovaní stresogénnych faktorov a psychického stavu pacienta spočíva aj v realizácii sesterskej vizity, keď si sestry ako ošetrovateľský tím kontrolujú aktuálny stav pacienta, reflektujú na jeho momentálne požiadavky a odovzdajú si medzi sebou informácie. Perioperačná ošetrovateľská starostlivosť ako starostlivosť predoperačná, intraoperačná a pooperačná musí mať aj preventívny charakter z hľadiska výskytu možných intraoperačných a pooperačných komplikácií, na vzniku ktorých sa môže podieľať aj stres prežívaný pacientom. Erudované sestry musia predpokladať stresogénne faktory vzhľadom na ochorenie, osobnosť pacienta, rozsah a typ operačného výkonu, jeho (možné) dôsledky, ako aj spôsob vedenia anestézie.

tags: #osetrovatelska #starostlivost #o #operacnu #ranu #postup