Opatrovateľská starostlivosť o depresiu u seniorov

10. október si pripomíname Európsky deň depresie, duševnej poruchy, ktorá patrí medzi najčastejšie u ľudí všetkých vekových skupín. Seniori sú obzvlášť náchylní k depresiám, pretože sú osamotení, zraniteľní a nie sú schopní efektívne zvládať stres. Opatrovateľská starostlivosť o depresívneho seniora vyžaduje od opatrovateľky veľkú trpezlivosť a empatiu. Cieľom tohto článku je poskytnúť informácie o tom, ako opatrovateľky môžu rozpoznať depresiu u svojich klientov a ako k nim pristupovať.

Čo je depresia?

Depresia je liečiteľné ochorenie, ktoré vzniká narušením hladiny serotonínu, noradrenalínu a dopamínu. Na vzniku choroby sa podieľa aj genetika a môže ju spustiť aj vonkajší faktor, napríklad strata blízkeho človeka. Človek, ktorý trpí depresiou, si nevie užívať bežné radosti zo života.

Príznaky depresie

Medzi hlavné príznaky depresie patria:

• Pretrvávajúca smutná nálada
• Pocity beznádeje
• Strata zmyslu života
• Nervozita, nespokojnosť
• Myšlienky na smrť alebo samovraždu
• Nedostatok energie, malátnosť
• Strnulý výraz tváre, spomalené pohyby, reakcie či spomalená reč (u seniorov)
• Strata chuti do jedla, alebo naopak prejedanie sa
• Bolesť hlavy, žalúdka, poruchy trávenia a ťažkosť na hrudi

Ak takýto stav pretrváva viac ako 14 dní, je potrebné vyhľadať odbornú pomoc. Dôležité je tiež poznamenať, že depresia sa často krát zamieňa s demenciou a preto je nutná správna diagnostika pacienta.

Ako opatrovateľka môže rozpoznať depresiu u seniora?

Opatrovateľky majú jedinečnú príležitosť pozorovať svojich klientov v ich každodennom živote a všímať si zmeny v ich správaní a nálade. Je dôležité byť pozorný a všímať si nasledujúce znaky, ktoré môžu indikovať depresiu:

• Zmeny v nálade: Pretrvávajúci smútok, podráždenosť, plačlivosť, strata záujmu o aktivity, ktoré seniora predtým bavili.
• Zmeny v správaní: Izolácia od spoločnosti, strata energie, únava, problémy so spánkom (nespavosť alebo nadmerná spavosť), zmeny v chuti do jedla (strata chuti do jedla alebo prejedanie sa), nepokoj, ťažkosti so sústredením sa.
• Fyzické príznaky: Bolesti hlavy, žalúdočné ťažkosti, poruchy trávenia, ťažkosť na hrudi.
• Kognitívne príznaky: Problémy s pamäťou, ťažkosti s rozhodovaním, spomalené myslenie.
• Vyjadrovanie pocitov: Vyjadrovanie pocitov beznádeje, bezcennosti, viny, sebaobviňovania, myšlienky na smrť alebo samovraždu.

Ako pristupovať k seniorovi s depresiou?

Opatrovateľská starostlivosť o seniora s depresiou si vyžaduje trpezlivosť, empatiu a individuálny prístup. Tu je niekoľko tipov, ako k seniorovi pristupovať:

Prečítajte si tiež: Ako sa poskytuje ošetrovateľská starostlivosť

• Akceptujte ho a dávajte mu najavo vašu podporu: Senior s depresiou potrebuje cítiť, že nie je sám a že má niekoho, kto ho chápe a podporuje.
• Komunikujte ľudsky a nenásilne: Rozprávajte sa s ním o jeho pocitoch, počúvajte ho pozorne a bez posudzovania. Snažte sa ho povzbudiť, aby sa otvoril a vyjadril svoje obavy.
• Motivujte ho k aktivitám: Povzbudzujte seniora k účasti na aktivitách, ktoré ho predtým bavili, alebo mu navrhnite nové aktivity, ktoré by ho mohli zaujať. Môže to byť prechádzka v prírode, čítanie kníh, počúvanie hudby, návšteva kultúrnych podujatí, alebo trávenie času s rodinou a priateľmi.
• Podporujte jeho nezávislosť: Umožnite seniorovi vykonávať činnosti, ktoré je schopný zvládnuť sám, a ponúknite mu pomoc len vtedy, keď ju potrebuje.
• Dbajte na jeho bezpečnosť: Ak má senior myšlienky na smrť alebo samovraždu, je dôležité zabezpečiť jeho bezpečnosť a vyhľadať odbornú pomoc.
• Spolupracujte s lekárom: Pravidelne informujte lekára o stave seniora a dodržiavajte jeho pokyny týkajúce sa liečby.

Liečba depresie

Najdôležitejšou pre úspešnú liečbu depresie je užívanie antidepresív. Pri ľahšej forme depresie môže pomôcť aj psychoterapia. Ideálne je však ak sa kombinujú obe liečby. Antidepresíva pomáhajú vytvoriť rovnováhu nervových prenášačov, ktoré sú zodpovedné za prenos signálu v oblasti mozgu, ktoré kontrolujú emócie. Je potrebné kontrolovať pravidelné užívanie antidepresív podľa predpisu lekára.

Strach u chirurgických pacientov a ošetrovateľská starostlivosť

Operačná terapia sa zvyčajne spája s negatívnym psychickým prežívaním pacienta. Na redukciu strachu u chirurgických pacientov má vplyv aj ošetrovateľská starostlivosť poskytovaná sestrami. Jej základom je dôsledné posudzovanie pacienta a následné stanovenie ošetrovateľských diagnóz. Jednou z najčastejšie stanovovaných ošetrovateľských diagnóz u pacientov pri operačnej terapii je Strach. Choroba a osobitne hospitalizácia s ňou spojená je pre väčšinu pacientov náročnou životnou situáciou a môže byť sprevádzaná intenzívnymi negatívnymi zážitkami, spojenými s emóciami, ktoré sú pre organizmus nepriaznivé. Akékoľvek ochorenie pôsobí na psychiku človeka nepriaznivo. Choroba mení zvyčajný spôsob života, na kratšiu či dlhšiu dobu obmedzuje človeka v jeho bežných návykoch, znižuje výkon v povolaní alebo ho priamo znemožňuje, často narúša alebo mení medziľudské vzťahy. Choroba vyžaduje určitú mieru adaptácie na novú situáciu, vyrovnávanie sa s nepriaznivými, často bolestivými prejavmi, kladie zvýšené nároky na jednotlivca v náhle zmenených podmienkach. Počas hospitalizácie chirurgického pacienta, a najmä pri indikácii operačnej terapie vystupujú do popredia možnosti a spôsoby redukcie strachu, nakoľko hospitalizácia je zvyčajne pre pacientov zážitkom pomerne nového druhu. Mnohé sa mení - nielen v pacientovi (v jeho tele), ale aj v jeho psychike, prípadne aj v jeho duchovnom živote.

Ošetrovateľská diagnóza Strach

Z ošetrovateľského hľadiska vystupuje do popredia Strach ako ošetrovateľská diagnóza u chirurgických pacientov, resp. u pacientov pri operačnej terapii. Ošetrovateľská diagnóza je klinický záver o odpovediach jednotlivca, rodiny, komunity na aktuálne alebo potenciálne zdravotné problémy či životný proces. Tvorí základ pre výber ošetrovateľských činností na dosiahnutie výsledkov, za ktoré je sestra zodpovedná. Rozvojom a štandardizáciou ošetrovateľskej diagnostickej terminológie sa zaoberá NANDA International. Vývoj diagnostickej terminológie iniciovanej NANDA-I vyústil do tvorby medzinárodného klasifikačného systému ošetrovateľských diagnóz (NANDA Taxonomy I, NANDA Taxonomy II).

Podľa Vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 306/2005 Z. z. z 30. júna 2005, ktorou sa ustanovuje zoznam sesterských diagnóz, je ošetrovateľská, resp. sesterská diagnóza definovaná ako „klinický záver o aktuálnej potrebe alebo potenciálnej potrebe, ošetrovateľskom probléme alebo stave osoby, rodiny alebo komunity, ktorý ovplyvňuje zdravotný stav a vyžaduje intervenciu špecifickú pre sestru alebo pôrodnú asistentku. Ošetrovateľským problémom je akýkoľvek stav či situácia, v ktorej si osoba vyžaduje pomoc pri upevňovaní, podpore, udržiavaní či opätovnom získaní zdravia alebo pri zabezpečení pokojnej smrti“. Ošetrovateľská diagnóza Strach je zaradená v Zozname sesterských diagnóz v Prílohe k vyhláške č. 306/2005 Z. z. v skupine diagnóz P 100 - 119 Psychické stavy a procesy pod kódom P 111.

NANDA International (Herdman, Kamitsuru, 2014) zaraďuje ošetrovateľskú diagnózu Strach s kódom 00148 do 9. domény: Zvládanie záťaže - odolnosť voči stresu a do 2. triedy v rámci uvedenej domény: Reakcia na zvládanie záťaže. Táto trieda je určená pre ošetrovateľské diagnózy, ktoré sú štandardným pomenovaním ošetrovateľských problémov v oblasti zvládania stresu súvisiaceho s prostredím človeka. NANDA International definuje ošetrovateľskú diagnózu 00148 Strach ako odozva na vnímanú hrozbu, ktorá je vedome uznaná ako nebezpečná. NANDA International predkladá štandardizované názvy ošetrovateľských diagnóz s číselným kódom a ich definíciami, a súčasne ponúka prehľad určujúcich znakov, súvisiacich a rizikových faktorov diagnóz. Na základe ich prítomnosti je možné u pacienta potvrdiť výskyt konkrétnej ošetrovateľskej diagnózy a stanoviť tak diagnostický záver. Ošetrovateľská diagnóza Strach bola do zoznamu ošetrovateľských diagnóz NANDA prijatá už v roku 1973. Bola rozdelená do dvoch hlavných kategórií: funkčný a nefunkčný strach, s úrovňami mierny, priemerný, ťažký, panický. V roku 1980 boli zo zoznamu ošetrovateľských diagnóz NANDA uvedené dve kategórie aj s úrovňami vyradené a samostatná diagnóza Strach zostala zaradená v klasifikačnom systéme až do súčasnosti.

Prečítajte si tiež: Ošetrovateľská starostlivosť v neurológii

Precízny a dokladovateľný ošetrovateľský diagnostický záver je podkladom pre rozhodnutie o vhodných ošetrovateľských intervenciách, ktoré u pacienta realizuje tím ošetrovateľských profesionálov v spolupráci s tímom ďalších zdravotníckych odborníkov. Primárne zdroje k problematike ošetrovateľskej diagnostiky sú publikované v dvojročných intervaloch nakladateľstvom Wiley - Blackwell pod názvom „NANDA - International Nursing Diagnoses: Definitions & Classification“.

Určujúce znaky a súvisiace faktory diagnózy Strach

Určujúce znaky ošetrovateľskej diagnózy 00148 Strach podľa NANDA International, taxonómie II sa rozdeľujú na všeobecné, kognitívne, behaviorálne a telesné.

• Všeobecné určujúce znaky: predtucha, že sa niečo stane, pokles sebaistoty, podráždenosť, pocit mory, strachu, paniky, hrôzy, výstrahy, zvýšenie krvného tlaku, zvýšené napätie, nervozita, svalové napätie, nauzea, bledosť, rozšírené zrenice, vracanie.
• Kognitívne určujúce znaky: znížená schopnosť učiť sa, znížená schopnosť riešiť problémy, znížená produktivita, identifikácia objektu vyvolávajúceho strach, prítomnosť stimulu, ktorý pacient považuje za hrozbu.
• Behaviorálne určujúce znaky: útočné a únikové správanie, zúžené zameranie pozornosti na zdroj strachu, impulzívnosť, zvýšená bdelosť.
• Telesné určujúce znaky: nechutenstvo, zmenená fyziologická odpoveď (napr.

Súvisiacimi faktormi ošetrovateľskej diagnózy 00148 Strach sú inštinktívne reakcie na vonkajšie podnety (napr. neočakávaný zvuk, výška), jazyková bariéra, naučená odozva (napr. na vonkajšie podmienky), podnety navodzujúce fóbiu, senzorické poruchy (napr. zrakové, sluchové), odlúčenie od podporného systému, neznáme prostredie a nové zážitky.

Rozpoznanie diagnózy Strach

Pri rozpoznaní aktuálnej ošetrovateľskej diagnózy 00148 Strach sestra postupuje v 4 krokoch:

1. Posúdenie prítomnosti určujúcich znakov: Pri náleze minimálne jedného určujúceho znaku.
2. Posúdenie prítomnosti súvisiacich faktorov: Ak u pacienta zistí kombináciu niektorého z určujúcich znakov a niektorého zo súvisiacich faktorov.
3. Overenie a zváženie: Či je pacient skutočne v situácii stanovenej definíciou: Strach je reakciou človeka na hrozbu, ktorú vníma ako nebezpečnú.
4. Zaznamenanie prítomnosti strachu: Do ošetrovateľskej dokumentácie pacienta v prípade, že je výsledok overenia pozitívny.

Podľa Šlaisovej (2016) je strach možné diagnostikovať pozorovaním pacienta (vystrašený výraz tváre, plač, tras, potenie, bledosť, tichá reč, atď.) a rozhovorom, ktorého cieľom je zistenie príčiny a intenzity strachu, miery informovanosti pacienta, jeho postojov a očakávaní. V diagnostike strachu je možné využiť aj dotazníky a posudzovacie škály. S charakteristikou a využívaním hodnotiacich a meracích nástrojov v posudzovaní strachu a úzkosti u pacienta pri operačnej terapii je možné stretnúť sa predovšetkým v zahraničnej odbornej literatúre, pričom tieto hodnotiace nástroje sú orientované predovšetkým na úzkosť (anxiety, resp. preoperative anxiety). Janíková, Zeleníková (2013) uvádzajú, že väčšina meracích nástrojov a škál na hodnotenie strachu a úzkosti je dostupná v pôvodnom - najčastejšie anglickom jazyku. Pri preklade konkrétneho nástroja z pôvodného jazyka je potrebné rešpektovať štandardný postup prekladu originálnej verzie, čo predstavuje proces lingvistickej validácie. Tento proces sa skladá z niekoľkých fáz, ktorých obsah je určený odporúčaniami konkrétnej organizácie, prípadne autorom.

Prečítajte si tiež: Praktická príručka pre ošetrovateľstvo v pediatrii

Hodnotiace nástroje strachu a úzkosti

Na hodnotenie predoperačného strachu a úzkosti sa najčastejšie používa dotazník STAI (Spielberger's State-Trait Anxiety Inventory), ktorý je považovaný za zlatý štandard. Ide o 40-položkový sebaposudzovací nástroj, ktorý obsahuje 2 samostatné škály - 20 položiek prvej škály meria stav úzkosti a 20 položiek druhej škály meria úzkostné rysy osobnosti. Celkové skóre je od 20 do 80, pričom platí, že čím vyššie skóre, tým vyšší stupeň úzkosti (Janíková, Zeleníková, 2013).

Medzi ďalšie hodnotiace nástroje patria:

• HADS (The Hospital Anxiety and Depression Scale) - 14-položkový dotazník na určenie úzkosti a depresie.
• GAS (Graphic Anxiety Scale) - jednoduchá jednopoložková lineárna škála, na ktorej pacient hodnotí mieru úzkosti, pričom jednotlivé body na škále zahrnujú výroky: pokojný, mierne úzkostný, priemerne úzkostný, veľmi úzkostný, extrémne úzkostný.
• APAIS (The Amsterdam Preoperative Anxiety and Information Scale) - Amsterdamská škála predoperačnej úzosti a potreby informácií obsahujúca 6 položiek (4 položky týkajúce sa strachu z anestézie a strachu z operácie a 2 položky týkajúce sa potreby informácií), v rámci ktorých pacient hodnotí na Likertovej stupnici od 1 do 5, kde 1 znamená - vôbec nie a 5 znamená - veľmi.
• BAI (The Beck Anxiety Inventory) - ide o 21-položkový inventár, ktorý opisuje subjektívne príznaky, somatické príznaky a príznaky úzkosti súvisiace s panikou.
• HARS (The Hamilton Anxiety Rating Scale) - Hamiltonova škála úzkosti je 14-položková škála, ktorá sa používa na hodnotenie závažnosti príznakov úzkosti a pacient hodnotí každú položku na 5-stupňovej škále.
• Škála Úroveň úzkosti 1211 - vybraný súbor z NOC (Nursing Outcomes Classification) tvorí zoznam 31 definujúcich ukazovateľov, ktorých intenzitu hodnotí sestra na Likertovej škále od 1 - závažná do 5 - žiadna (Janíková, Zeleníková, 2013; Vörösová, 2015 In: Hlinková, Nemcová a kol., 2015).
• SFQ (The Surgical Fear Questionnaire), ASSQ (Anxiety Specific to Surgery Questionnaire), COSS (The Coping with Surgical Stress Scale), MAACL (Multiple Affect Adjective Check List) (Badner et al., 1990; Bailey, 2010; Janíková, Zeleníková, 2013; Krohne et al., 2000; Mitchell, 2003; Sigdel, 2015; Theunissen et al., 2014; Vörösová, 2015 In: Hlinková, Nemcová a kol., 2015).

Očakávané výsledky a hodnotiace kritériá

Medzi očakávané výsledky alebo hodnotiace kritériá pri ošetrovateľskej diagnóze Strach v súvislosti s operačným výkonom podľa Doenges et al. patrí, že pacient preukazuje schopnosť vykonávať požiadavky vyplývajúce z terapeutického postupu. Je dôležité všímať si stupeň ovplyvnenia strachom (napr. zistiť prípadné zmyslové poruchy (napr. posúdiť dynamiku rodiny (sústredenie na ošetrovateľské diagnózy: Neschopnosť rodiny zvládať záťaž, Ohrozujúce zvládanie záťaže rodinou, Narušený život rodiny).

Ošetrovateľské intervencie

Medzi ošetrovateľské intervencie patria:

• Pomoc pacientovi a jeho podporným osobám zvládnuť strach, resp. povzbudzovať pacienta ku kontaktu s vrstovníkmi, ktorí s úspechom prešli podobnou strachuplnou situáciou (vzniká tak model roly a pacient ochotne uverí niekomu, kto prežil niečo podobné).
• Určenie vnútorné a vonkajšie zdroje pomoci (napr. skontrolovať užívanie liekov proti úzkosti a zdôrazniť nutnosť ich užívania presne podľa predpisu.
• Vhodné reagovanie na prípadné zmyslové postihnutie (napr. podľa indikácie odporučiť podporné skupiny alebo verejné organizácie, prípadne poskytnúť ďalšiu pomoc podľa individuálnej potreby.
• Demonštrovanie a s pacientom diskutovať o rutinných postupoch a procesoch, ktoré môžu byť pre pacienta zdrojom strachu (napr. podľa potreby diskutovať o odložení chirurgického výkonu s operatérom, resp. ošetrujúcim lekárom, pacientom a jeho rodinou.
• Vyrovnanie sa s akceptovaním problémov.
• Spolupráca so psychológom alebo psychiatrom.

Potreby pacienta v perioperačnom období

Pri poskytovaní ošetrovateľskej starostlivosti pacientovi v perioperačnom období musia sestry zohľadňovať to, že počas hospitalizácie sa u chirurgického pacienta menia životné potreby. Špecifická podoba potrieb chorého človeka závisí od charakteru ochorenia, od osobnosti pacienta a od sociálnych pomerov, v ktorých žije. Bártlová (2003 In: Zacharová a kol., 2007) rozdeľuje potreby človeka na potreby, ktoré sa ochorením nemenia, potreby, ktoré sa ochorením modifikovali, a potreby, ktoré s ochorením vznikli. Poznatky o základných ľudských potrebách tvoria teoretickú bázu pre aplikáciu ošetrovateľského procesu. Pri ošetrovaní pacienta musí mať sestra stále na pamäti, že pracuje s človekom, ktorého nálada, prežívanie a správanie sú ovplyvnené uspokojovaním biologických, psychických, sociálnych a spirituálnych potrieb.

Sesterské vizity

Dôležitou súčasťou pri riešení ošetrovateľskej diagnózy Strach u chirurgického pacienta je aj realizácia sesterských vizít. Sesterské vizity prebiehajú za účasti sestier, ako aj iných zdravotníckych pracovníkov (napr. asistent výživy, resp. dietoterapeut, fyzioterapeut) pri posteli pacienta. Sú určené na zistenie a zabezpečenie ošetrovateľských potrieb pacienta - výživy, vylučovania, fyzickej a psychickej pohody a podobne.

Plánovanie prepustenia

Prežívanie strachu u chirurgického pacienta môže pretrvávať aj v pooperačnom období, a dokonca aj v období prepustenia pacienta do domáceho prostredia alebo jeho preloženia na iné lôžkové oddelenie, či do iného zdravotníckeho alebo sociálneho zariadenia. Preto musí byť súčasťou starostlivosti plánovanie prepustenia, resp. preloženia pacienta. Plánovanie prepustenia pacienta je proces tvorby plánu starostlivosti o pacienta, ktorý sa premiestňuje z jedného prostredia do iného. Význam včasného plánovania prepustenia nesmie byť podceňovaný, nakoľko sa priemerná dĺžka hospitalizácie rapídne znížila vďaka technologickému pokroku, finančným otázkam a zmluvným požiadavkám zdravotných poisťovní. Pacienti a ich rodiny alebo partneri musia byť informovaní o podmienkach prepustenia. Prepustenie pacienta by sa malo uskutočniť až po tom, čo je pacient a jeho rodina dostatočne informovaní a pripravení zvládnuť starostlivosť v domácom prostredí.

tags: #osetrovatelska #starostlivost #depresia