
Osobný bankrot je pojem, ktorý sa často používa v bežnej reči na označenie situácie, keď sa fyzická osoba dostane do platobnej neschopnosti a nie je schopná splácať svoje dlhy. Hoci slovenský právny poriadok tento termín priamo nepozná, riešenie pre takéto situácie existuje v podobe inštitútu oddlženia, ktorý je upravený v zákone č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ZKR). Tento článok poskytuje komplexný pohľad na podmienky a proces osobného bankrotu, resp. oddlženia, na Slovensku.
Podľa § 166 ZKR, každý platobne neschopný dlžník, ktorý je fyzickou osobou, má právo domáhať sa oddlženia konkurzom alebo splátkovým kalendárom. Toto právo platí bez ohľadu na to, či má dlžník záväzky z podnikateľskej činnosti alebo nie. Cieľom oddlženia je zbaviť sa dlhov a začať s "čistým štítom".
Pre úspešné oddlženie musí dlžník spĺňať niekoľko základných podmienok:
Oddlženie sa môže realizovať dvoma spôsobmi:
Konkurz spočíva v speňažení majetku dlžníka a použití výťažku na uspokojenie veriteľov. Ak súd vyhlási konkurz, musia súdy bezodkladne zastaviť prebiehajúce konania, ktoré sa týkajú dlhu, ktorý sa má uhradiť v konkurze. Na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať ani viesť exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie. Vyhlásením konkurzu zaniká aj bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.
Prečítajte si tiež: Sociálna poisťovňa modernizuje služby pre občanov
Po vyhlásení konkurzu správca do 60 dní pripraví tzv. rozvrh výťažku. Z tejto sumy odpočíta náklady konkurzu, nepostihnuteľnú hodnotu obydlia, pohľadávky detí na výživnom a to, čo zostane, rozdelí pomerne medzi veriteľov. Po splnení rozvrhu výťažku, alebo po zistení, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu, alebo sa neprihlási žiaden veriteľ, oznámi správca v Obchodnom vestníku, že sa konkurz končí.
Pri speňažovaní nehnuteľností sa rozlišuje medzi nehnuteľnosťami s vyššou a nižšou hodnotou (hranica je 5.000,- €). Správca zriadi v mene dlžníka bankový účet, na ktorý poukáže sumu zodpovedajúcu nepostihnuteľnej hodnote obydlia (10.000,- €), ktorá nepodlieha konkurzu ani exekúcii počas 3 rokov.
Splátkový kalendár je druhou formou oddlženia. Aby dlžník mohol použiť túto formu, musí okrem všeobecných podmienok spĺňať aj podmienku pravidelného príjmu a jeho dlhy nesmú prevyšovať jeho majetok. Súd poverí správcu preskúmaním pomerov dlžníka a správca následne podá na súd návrh na splátkový kalendár, ktorý sa určí tak, aby sa uspokojilo minimálne 30 % dlhov. Presné percento, aké bude musieť dlžník v priebehu 5 rokov splatiť, určí až súd.
Správcovi je potrebné zložiť preddavok a od tohto momentu má správca 45 dní na to, aby zostavil návrh splátkového kalendára. Splátky majú svoju hornú hranicu, ktorá nesmie presiahnuť príjem dlžníka po odrátaní nevyhnutných nákladov na bývanie, základných životných potrieb, vyživovacích povinností a pod.
Po zverejnení návrhu splátkového kalendára majú veritelia 90 dní na podanie námietky voči tomuto návrhu. Po uplynutí lehoty správca tento návrh aj s námietkami a svojím prípadným vyjadrením predloží súdu. Ak súd zistí, že pomery dlžníka nebudú stačiť na určenie splátkového kalendára, konanie zastaví.
Prečítajte si tiež: Dôchodcovské cestovné vlakom
Dlžník je povinný splátkový kalendár plniť od 1. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom súd určil splátkový kalendár. Dlžník sa s veriteľom môže dohodnúť na inej lehote splatnosti.
Či už sa dlžník rozhodne pre návrh na vyhlásenie konkurzu alebo návrh na určenie splátkového kalendára, musí sa obrátiť na Centrum právnej pomoci. Ide o povinné zastúpenie dlžníka, ktoré ustanovuje zákon. Toto zastúpenie trvá až do kým súd neustanoví správcu. Centrum právnej pomoci dlžníka informuje o celom postupe a podmienkach oddlženia.
Centrum právnej pomoci môže okrem zastupovania dlžníka, dlžníkovi poskytnúť aj pôžičku vo výške 500,- € na úhradu paušálnej odmeny správcu, ak spĺňa zákonom stanovené podmienky.
Súd je povinný do 15 dní od doručenia návrhu rozhodnúť. Môže rozhodnúť buď tak, že návrh odmietne, alebo že vyhlasuje konkurz, resp. určuje splátkový kalendár. Týmto rozhodnutím poskytuje ochranu dlžníkovi pred veriteľmi. Priamo v tomto rozhodnutí ustanoví, že sa dlžník zbavuje dlhov, zároveň ustanoví správcu a veriteľov vyzve, aby prihlásili svoje pohľadávky.
Dĺžka celého procesu je relatívna a závisí od prístupu dlžníka a rýchlosti doloženia potrebných dokladov Centru právnej pomoci. Po podaní návrhu má príslušný súd 15 dní na rozhodnutie.
Prečítajte si tiež: Nový začiatok po bankrote
Najmarkantnejšou zmenou oproti starej právnej úprave je, že proces sa už nerozdeľuje na konkurz a oddlženie a nevyžaduje sa už ani žiadna trojročná skúšobná doba. Súd vo svojom rozhodnutí o vyhlásení konkurzu alebo o určení splátkového kalendára zároveň rozhodne o oddlžení, čo znamená, že sa dlžník zbavuje svojich dlhov.
Podaním návrhu na oddlženie sa dlžník nezbaví všetkých svojich dlhov. Určité pohľadávky sú svojou povahou špecifické a oddlženie sa ich netýka. Ide napríklad o:
Pre veriteľa je najvýhodnejšie, ak dlh uhradí dlžník v dohodnutej lehote splatnosti. V konkurznom konaní ide o pomerné a čiastočné uspokojenie ich pohľadávok, a preto nemožno pre veriteľa osobný bankrot považovať za extra výhodný. Ak to však porovnáme so situáciou, keď bolo oddlženie extrémne zložité alebo so situáciou, keď neexistovalo oddlženie, tak dlžník de facto nedokázal splatiť ani len časť dlhu a v podstate rezignoval na zaplatenie. Veriteľ potom nedostal vôbec nič.
Veritelia majú vcelku účinný prostriedok, aby sa mohli voči nepoctivému dlžníkovi brániť. Ak je už dlžník nútený vyhlásiť osobný bankrot, v prvom rade je potrebné navštíviť Centrum právnej pomoci, ktoré jednak posúdi jeho situáciu, či spĺňa podmienky na vyhlásenie bankrotu a pomôže mu s kompletizáciou podania, ako aj so samotným podaním.
Zákon v účinnom znení obsahuje aj inštitút poctivého zámeru dlžníka (§ 166g ZKR), ktorý má zabrániť zneužívaniu inštitútu oddlženia.
Ak má dlžník na Slovensku exekúciu a zamestná sa v jednej z krajín Európskej únie, exekútor nemôže priamo vymáhať pohľadávku od jeho zamestnávateľa. Avšak, veriteľ môže začať exekučné konanie na podklade slovenského rozhodnutia aj v inej krajine Európskej únie. Proces uznania rozhodnutia je pomerne jednoduchý a v EÚ je možné vykonať slovenské rozhodnutie priamo po vydaní osvedčenia súdom.
Ak má dlžník na Slovensku exekúciu a býva v členskom štáte EÚ a veriteľ podá návrh na začatie exekúcie v danej krajine, môže mu siahnuť na nehnuteľnosť, ktorej je polovičným vlastníkom. V takom prípade môže príslušný orgán v danej krajine pristúpiť k výkonu rozhodnutia, vrátane postihnutia nehnuteľnosti, aj keď je dlžník len polovičným vlastníkom. Vždy sa však zohľadňuje miestna právna úprava a práva ostatných spoluvlastníkov.
Ak je dlžník vlastníkom motorového vozidla, v zásade môže byť predmetom exekúcie. Ak však preukáže, že auto je nevyhnutné na zabezpečenie základných životných potrieb domácnosti (napr. preprava osôb so zdravotným postihnutím), v niektorých štátoch môže byť vylúčené z exekúcie.
Švajčiarsky exekútor nemôže priamo siahnuť na majetok na Slovensku. Avšak, švajčiarska zdravotná poisťovňa, ako veriteľ, môže požiadať o uznanie a výkon vykonateľného švajčiarskeho rozhodnutia na Slovensku.
Slovenský exekútor nemôže siahnúť na bankový účet vedený v zahraničí, lebo jeho územná pôsobnosť je obmedzená na územie Slovenskej republiky. Oprávnený v exekučnom konaní však môže požiadať o uznanie a výkon exekučného titulu v krajine, kde má dlžník bankový účet.
Právomoc slovenského exekútora je obmedzená hranicami Slovenskej republiky. Slovenský exekútor môže vykonávať exekúciu vo všeobecnosti len na území SR. Ak by sa mala exekúcia vykonať v zahraničí, musel by byť exekučný titul vykonateľný aj v tom ktorom zahraničnom štáte a v ňom by sa musel podať návrh na vykonanie exekúcie na podklade takto vykonateľného exekučného titulu.
Pokiaľ chce niekto poslať peniaze na účet dlžníka zo Slovenska cez svoj vlastný účet na účet dlžníka v USA, exekútor v SR na túto transakciu nemá dosah a to z jednoduchého dôvodu, že účet osoby, ktorá posiela peniaze, nie je predmetom exekúcie.