
Osobný bankrot, alebo oddlženie, je právny inštitút, ktorý umožňuje fyzickým osobám zbaviť sa svojich dlhov, ak sa ocitnú v stave platobnej neschopnosti. Tento proces je upravený zákonom č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Cieľom osobného bankrotu je poskytnúť dlžníkovi nový začiatok a zároveň chrániť práva veriteľov. V tomto článku sa zameriame na podmienky osobného bankrotu pre invalidných dôchodcov a na celý proces oddlženia.
Osobný bankrot je zákonom upravený proces, ktorým sa fyzická osoba (podnikateľ alebo nepodnikateľ) môže oddlžiť od svojich dlhov. Je to jeden z najefektívnejších spôsobov, ako môže fyzická osoba riešiť stav svojej dlhodobej platobnej neschopnosti. Cieľom je umožniť dlžníkovi nový začiatok prostredníctvom oddlženia a zároveň zachovať primeranú ochranu veriteľov.
Podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii, aby mohol byť osobný bankrot vyhlásený, musia byť splnené nasledujúce podmienky:
Áno, aj predčasný dôchodca alebo invalidný dôchodca môže požiadať o osobný bankrot, ak spĺňa vyššie uvedené podmienky. Poberanie invalidného dôchodku samo o sebe nevylučuje možnosť vyhlásenia osobného bankrotu. Dôležité je, že dlžník je platobne neschopný a spĺňa ostatné zákonné podmienky.
Základnou podmienkou pre podanie návrhu na oddlženie je, že voči dlžníkovi je vedená exekúcia aspoň jeden rok pred podaním návrhu na oddlženie (§ 166k zákona č. 7/2005 Z. z.). Ak exekútor od dlžníka žiada splátky, napríklad 15 € mesačne, a dlžník tieto splátky platí, nijako to neovplyvní možnosť podať návrh na osobný bankrot, ani to nie je dôvod na jeho zamietnutie. Práve naopak, preukazuje tým snahu riešiť svoje dlhy, čo môže byť vnímané pozitívne. Dôležité je, aby exekúcia trvala aspoň rok - to je rozhodujúca podmienka. Výška splátok alebo ich pravidelnosť nie je pre samotné podanie návrhu na oddlženie rozhodujúca.
Prečítajte si tiež: Sociálna poisťovňa modernizuje služby pre občanov
Oddlženie je možné realizovať dvoma spôsobmi: konkurzom alebo splátkovým kalendárom. Voľba medzi týmito formami závisí od majetkových pomerov dlžníka a jeho schopnosti generovať príjem.
Pri zámere vyhlásiť osobný bankrot je priebeh nasledovný:
V zmysle zákona je možné podať návrh na oddlženie len prostredníctvom Centra právnej pomoci alebo advokáta, ktorého určí Centrum. Žiaden iný subjekt nie je oprávnený podať za dlžníka návrh na oddlženie. Treba si dávať pozor na rôzne osoby a spoločnosti, ktoré sľubujú dlžníkovi vybavenie oddlženia. Zákon im v procese oddlženia neumožňuje, aby za dlžníka podali návrh na súd na vyhlásenie konkurzu, resp. určenie splátkového kalendára. Jediný, kto má oprávnenie na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu alebo určenie splátkového kalendára na príslušný súd, je Centrum právnej pomoci. Všetky žiadosti, aj tie, ktoré sa vypíšu u tzv. oddlžovacích spoločností, musia prejsť kontrolou cez Centrum právnej pomoci.
Centrum právnej pomoci môže okrem zastupovania dlžníka, dlžníkovi poskytnúť aj pôžičku vo výške 500,- € na úhradu paušálnej odmeny správcu. Na takúto pôžičku má nárok dlžník len vtedy, ak spĺňa zákonom stanovené podmienky. Následne musí túto pôžičku Centru právnej pomoci vrátiť do dohodnutej doby.
Dĺžka celého procesu je relatívna a môže sa líšiť. Záleží najmä na dlžníkovi a jeho prístupe. Podľa novej právnej úpravy musí byť dlžník zastúpený Centrom právnej pomoci, alebo Centrom určeným advokátom. Tieto osoby môžu podať návrh na vyhlásenie konkurzu, alebo na určenie splátkového kalendára. V prvom rade je potrebné posúdiť situáciu dlžníka a či spĺňa zákonné podmienky na vyhlásenie osobného bankrotu, čo zaberie istý čas. Potom záleží na dlžníkovi, ako rýchlo doloží Centru právnej pomoci všetky potrebné doklady, ktoré sa prikladajú ako prílohy k návrhu. Po podaní návrhu má príslušný súd 15 dní na rozhodnutie.
Prečítajte si tiež: Dôchodcovské cestovné vlakom
Asi najmarkantnejšou zmenou oproti starej právnej úprave je, že tento proces sa už nerozdeľuje na konkurz a oddlženie a nevyžaduje sa už ani žiadna trojročná skúšobná doba. Súd vo svojom rozhodnutí o vyhlásení konkurzu alebo o určení splátkového kalendára zároveň rozhodne o oddlžení, čo znamená, že sa dlžník zbavuje svojich dlhov. Azda najväčším prínosom tejto novely je zjednodušenie celého postupu oddlženia. Ako bolo uvedené, dlžník už nemusí čakať na uplynutie 3 ročnej skúšobnej doby, na to, aby mohol byť oddlžený. Dlžník neplatí 70% zo svojho príjmu správcovi. Novinkou je aj možnosť požiadať o pôžičku od Centra právnej pomoci. Táto pôžička má slúžiť na úhradu odmeny správcovi konkurznej podstaty. Nakoľko ide o pôžičku, dlžník bude musieť túto sumu Centrum do dohodnutej doby vrátiť.
Po vyhlásení osobného bankrotu sa zastavujú všetky exekučné konania a dlžník je chránený pred veriteľmi. Správca konkurznej podstaty prevezme kontrolu nad majetkom dlžníka a začne ho speňažovať. Získané finančné prostriedky sa použijú na uspokojenie veriteľov v zmysle zákona.
Podaním návrhu na oddlženie sa dlžník nezbaví všetkých svojich dlhov. Určité pohľadávky sú svojou povahou špecifické. Jedná sa napríklad o vymáhanie peňažného trestu uloženého v trestnom konaní, pracovnoprávne nároky, ktoré majú iné osoby voči dlžníkovi (napríklad zamestnanci), pohľadávky, ktoré vznikli zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví, alebo spôsobenú úmyselným konaním, pohľadávky z výživného na dieťa ale aj pohľadávky nepeňažného charakteru, či zabezpečené pohľadávky (napríklad dlh zabezpečený ručením, či záložným právom). Určité pohľadávky (tzv. nedotknuteľné) bude musieť dlžník splácať aj po oddlžení (napr. pohľadávky z výživného).
Zákon v účinnom znení obsahuje aj inštitút poctivého zámeru dlžníka. Ten je ustanovený v § 166g, pričom okrem legálnej definície tohto pojmu vymenúva aj situácie, kedy dlžník nemá poctivý zámer. Podľa § 166g ods. Práve uvedenie poctivého zámeru dlžníka a uvedenie toho, čo sa za poctivý zámer nepovažuje, by mohlo zabrániť zneužívaniu inštitútu oddlženia.
Veriteľ má do 6 rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára právo podať na súd návrh na zrušenie oddlženia. Ak súd takémuto návrhu vyhovie, všetky neuspokojené pohľadávky sa stanú znova splatnými a vymáhateľnými. Zároveň začína pri nich plynúť nová, 10 ročná premlčacia lehota. Každý veriteľ má právo uplatniť žalobu na zrušenie oddlženia, ak vie osvedčiť nepoctivý zámer dlžníka (ak by dlžník mal snahu poškodiť svojich veriteľov, napr. prevodom majetku na inú osobu).
Prečítajte si tiež: Nový začiatok po bankrote
Ak je už dlžník nútený vyhlásiť osobný bankrot, v prvom rade je potrebné navštíviť Centrum právnej pomoci, ktoré jednak posúdi jeho situáciu, či spĺňa podmienky na vyhlásenie bankrotu a pomôže mu s kompletizáciou podania, ako aj so samotným podaním. Ďalšou chybou, ktorej sa môžu dlžníci dopustiť je, že požadujú vyhlásenie osobného bankrotu bez toho, aby voči nim bolo vedené exekučné, alebo iné obdobné konanie. Opäť ide o obligatórnu (povinnú) podmienku oddlženia. Centrum právnej pomoci nebude za dlžníka vyhľadávať jeho exekúcie a doklady. Dlžník by si mi mal zosumarizovať všetky doklady k dlhom.