
Osobný bankrot je termín, ktorý sa bežne používa, no slovenský právny systém ho formálne nepozná. Právna úprava oddlženia fyzických osôb je obsiahnutá v zákone č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ZKR), konkrétne v jeho štvrtej časti, ktorá sa nazýva Oddlženie. Cieľom tohto procesu je zbaviť dlžníka jeho dlhov.
Podľa § 166 ZKR, každý platobne neschopný dlžník, ktorý je fyzickou osobou, má právo domáhať sa oddlženia prostredníctvom konkurzu alebo splátkového kalendára. Toto platí bez ohľadu na to, či dlžník má záväzky z podnikateľskej činnosti alebo nie. Dôležité je, že právo podať návrh na vyhlásenie konkurzu alebo návrh na určenie splátkového kalendára má fyzická osoba len vtedy, ak sa voči nej vedie exekučné alebo obdobné vykonávacie konanie (napr. daňové exekučné konanie, exekúcia vymáhaná Sociálnou poisťovňou, výkon dražby a pod.).
ZKR rozlišuje dve formy oddlženia:
Aby mohla fyzická osoba požiadať o oddlženie, musí spĺňať nasledujúce podmienky:
Ak dlžník nemá poctivý zámer, môže to viesť až k zrušeniu oddlženia. Veriteľ má právo podať na súd návrh na zrušenie oddlženia do 6 rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára. Ak súd návrhu vyhovie, všetky neuspokojené pohľadávky sa stanú znova splatnými a vymáhateľnými, pričom pri nich začína plynúť nová 10-ročná premlčacia lehota.
Prečítajte si tiež: Oddlženie fyzických osôb
Podaním návrhu na oddlženie sa dlžník nezbaví všetkých svojich dlhov. Existujú pohľadávky, ktoré sú svojou povahou špecifické a oddlžením nie sú dotknuté:
Či už sa dlžník rozhodne pre návrh na vyhlásenie konkurzu alebo návrh na určenie splátkového kalendára, musí sa obrátiť na Centrum právnej pomoci. Ide o povinné zastúpenie dlžníka, ktoré ustanovuje zákon. Toto zastúpenie trvá až do momentu, kým súd neustanoví správcu. Centrum právnej pomoci dlžníka informuje o celom postupe a podmienkach oddlženia. Po konzultácii sa Centrum rozhodne, či bude dlžníka zastupovať, alebo jeho zastupovaním poverí iného advokáta. Centrum je oprávnené podať návrh na vyhlásenie konkurzu alebo návrh na určenie splátkového kalendára v mene dlžníka. Centrum právnej pomoci môže dlžníkovi poskytnúť aj pôžičku vo výške 500 € na úhradu paušálnej odmeny správcu, ak dlžník spĺňa zákonom stanovené podmienky.
Súd je povinný rozhodnúť do 15 dní od doručenia návrhu. Môže návrh odmietnuť, vyhlásiť konkurz, alebo určiť splátkový kalendár. Týmto rozhodnutím poskytuje ochranu dlžníkovi pred veriteľmi, ustanoví správcu a vyzve veriteľov, aby prihlásili svoje pohľadávky.
Po vyhlásení konkurzu správca do 60 dní pripraví tzv. rozvrh výťažku. Z tejto sumy odpočíta náklady konkurzu (odmena správcu, výdavky správcu…), nepostihnuteľnú hodnotu obydlia, pohľadávky detí na výživnom a zvyšok rozdelí pomerne medzi veriteľov. Po splnení rozvrhu výťažku, alebo po zistení, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu, alebo sa neprihlási žiaden veriteľ, správca oznámi v Obchodnom vestníku, že sa konkurz končí.
Pri speňažovaní nehnuteľností sa rozlišuje medzi nehnuteľnosťami s vyššou a nižšou hodnotou. Nehnuteľnosti s vyššou hodnotou sa speňažia na dražbe, tie s nižšou hodnotou ako hnuteľné veci. Za nehnuteľnosť s nižšou hodnotou sa považuje nehnuteľnosť alebo spoluvlastnícky podiel na nej, ktorého hodnota nepresahuje 5 000 €. Hodnotu nehnuteľnosti určuje správca odhadom. Správca zriadi v mene dlžníka bankový účet, na ktorý poukáže po speňažení nehnuteľnosti sumu zodpovedajúcu nepostihnuteľnej hodnote obydlia, ktorá je nariadením vlády stanovená na 10 000 €.
Prečítajte si tiež: Sociálna poisťovňa modernizuje služby pre občanov
Neopostihnuteľnou hodnotou obydlia sa rozumie časť hodnoty jednej obývateľnej veci s príslušenstvom vrátane prípadného zastavaného a priľahlého pozemku, ktorú dlžník označil v zozname majetku ako svoje obydlie. Peniaze na tomto účte nepodliehajú konkurzu ani exekúcii počas 3 rokov od jeho zriadenia, dlžník s nimi nemôže disponovať, ale môže požiadať banku o pravidelné mesačné platby do výšky stanovenej nariadením.
Správca oznámi návrh splátkového kalendára v Obchodnom vestníku spolu s percentom, ktoré navrhuje uspokojenie veriteľov. Veritelia majú 90 dní na podanie námietky voči návrhu. Po uplynutí lehoty správca predloží návrh aj s námietkami a svojím prípadným vyjadrením súdu. Ak súd zistí, že pomery dlžníka nebudú stačiť na určenie splátkového kalendára, konanie zastaví. Dlžník je povinný plniť splátkový kalendár od 1. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom súd určil splátkový kalendár.
Správca je oprávnený nakladať s dlžníkovým majetkom. Aj dlžník môže so svojím majetkom nakladať obvyklým spôsobom, avšak všetky osoby, ktoré majetok užívajú, musia rešpektovať § 167n ods. 3 ZKR.
Najčastejším dôvodom vyhlásenia osobného bankrotu je špirála dlhov, do ktorej sa dlžník dostane a nedokáže sa z nej dostať. Dlhy sa navyšujú a novými zákazkami platí staré dlhy. Ak živnostník nie je schopný plniť si svoje záväzky včas, hrozí riziko súdnych sporov, ktoré často vyústia až v exekúciu. Niekedy sa živnostníci do platobnej neschopnosti dostanú aj s pričinením iných subjektov, napr. nezaplatením faktúr ich odberateľmi.
Dĺžka celého procesu je relatívna a závisí od dlžníka a jeho prístupu. Dôležité je posúdiť situáciu dlžníka a zistiť, či spĺňa zákonné podmienky na vyhlásenie osobného bankrotu. Potom záleží na dlžníkovi, ako rýchlo doloží Centru právnej pomoci všetky potrebné doklady, ktoré sa prikladajú ako prílohy k návrhu. Po podaní návrhu má súd 15 dní na rozhodnutie.
Prečítajte si tiež: Dôchodcovské cestovné vlakom
Najmarkantnejšou zmenou oproti starej právnej úprave je, že proces sa už nerozdeľuje na konkurz a oddlženie a nevyžaduje sa už ani trojročná skúšobná doba. Súd vo svojom rozhodnutí o vyhlásení konkurzu alebo o určení splátkového kalendára zároveň rozhodne o oddlžení, čo znamená, že sa dlžník zbavuje svojich dlhov. Dlžník už nemusí čakať na uplynutie 3-ročnej skúšobnej doby, aby mohol byť oddlžený a neplatí 70 % zo svojho príjmu správcovi. Novinkou je aj možnosť požiadať o pôžičku od Centra právnej pomoci na úhradu odmeny správcovi konkurznej podstaty.
Zbaviť sa dlhu je okrem osobného bankrotu možné najmä jeho zaplatením. Splnenie dlhu je jedna z foriem zániku záväzku. Pre dlžníka je najvýhodnejším spôsobom snažiť sa dlh uhradiť v lehote splatnosti, ktorú si dohodol s veriteľom. Ak tak neučiní, riskuje súdne a následne exekučné konanie a s tým spojené obmedzenia v nakladaní s majetkom.
Pre veriteľa je najvýhodnejšie, ak dlh uhradí dlžník v dohodnutej lehote splatnosti. Je pochopiteľné, že pre veriteľa nie je výhodné, ak dlžník neuhrádza platby na čas, alebo vôbec. V konkurznom konaní ide o pomerné a čiastočné uspokojenie ich pohľadávok, a preto nemožno pre veriteľa osobný bankrot považovať za extra výhodný. Ak to však porovnáme so situáciou, keď bolo oddlženie extrémne zložité alebo so situáciou, keď neexistovalo oddlženie, tak dlžník de facto nedokázal splatiť ani len časť dlhu a v podstate rezignoval na zaplatenie. Veriteľ potom nedostal vôbec nič.
Zákon obsahuje inštitút poctivého zámeru dlžníka (§ 166g), ktorý má zabrániť zneužívaniu inštitútu oddlženia. Veritelia majú prostriedky na obranu voči nepoctivým dlžníkom.
Ak je už dlžník nútený vyhlásiť osobný bankrot, v prvom rade je potrebné navštíviť Centrum právnej pomoci, ktoré posúdi jeho situáciu a pomôže mu s kompletizáciou podania. Ďalšou chybou je, že dlžníci požadujú vyhlásenie osobného bankrotu bez toho, aby voči nim bolo vedené exekučné, alebo iné obdobné konanie.
tags: #osobný #bankrot #nesvojprávny #invalid #podmienky