
Osobný bankrot, známy aj ako oddlženie, predstavuje pre mnohých Slovákov riešenie v situácii, keď ich dlhy prerastú únosnú mieru. Tento článok sa zameriava na podmienky, spôsoby a dôsledky osobného bankrotu na Slovensku, pričom čerpá z aktuálnych informácií a právnych predpisov.
Dve slová s tiesnivým podtónom - osobný bankrot - sú spravidla to prvé, čo napadne ľuďom, ktorým chýbajú prostriedky na úhradu svojich dlhov. Počet krachov v rodinných a osobných rozpočtoch Slovákov postupne narastá. Téma spájajúca sa so slovným spojením osobný bankrot narastá úmerne počtu zlyhaných dlhov, ktoré neustále pribúdajú.
Ľudia sa zvyčajne rozhodnú pre osobný bankrot (oddlženie) v prípade pretrvávajúcich dlhov prevyšujúcich ich príjmy a majetok, ktoré nezvládajú riadne splácať. Osobný bankrot je dlhodobo štátom, smerom k verejnosti, prezentovaný ako rýchle kúzelné a jedine riešenie na zbavenie sa dlhov, čo u laickej verejnosti vytvorilo skreslenú predstavu o podmienkach osobného bankrotu a možných dopadoch jeho schválenia na ďalší život dlžníka.
Na oddlženie je však potrebné splniť niekoľko podmienok:
Podmienky osobného bankrotu, ktoré upravuje zákon č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, možno rámcovo vymedziť nasledovne:
Prečítajte si tiež: Sociálna poisťovňa modernizuje služby pre občanov
„Oddlženie je možné realizovať dvoma spôsobmi a samotný spôsob si vyberá dlžník. V oboch prípadoch až do ustanovenia správcu musí byť dlžník povinne zastúpený Centrom právnej pomoci alebo advokátom, ktoré určí centrum.
Na Slovensku existujú dva spôsoby oddlženia:
Konkurz: Oddlženie konkurzom by malo slúžiť predovšetkým zadlženým osobám bez majetku alebo vo veľmi ťažkej životnej situácii. V prípade konkurzu dlžník odovzdá svoj majetok na speňaženie a následne súd rozhodne o oddlžení.
Splátkový kalendár: Pri splátkovom kalendári si dlžník môže, ale nemusí ponechať svoj majetok. Splátky určí dlžníkovi súd a peniaze posiela správcovi konkurznej podstaty, ktorý dané finančné prostriedky rozdeľuje veriteľom. Podmienkou tohto postupu je, aby mal dlžník pravidelný príjem a zároveň bol schopný uhradiť minimálne 30 % očistených dlhov, a to v závislosti od hodnoty dlžníkovho majetku a príjmov.
Pri splátkovom kalendári si dlžník ponechá časť majetku, ale v stanovenom období vypláca sumu, ktorú určí súd. Zostatok dlhu bude nevymáhateľný.
Prečítajte si tiež: Dôchodcovské cestovné vlakom
V oboch prípadoch, pri konkurze aj splátkovom kalendári, musí byť dlžník až do ustanovenia správcu povinne zastúpený Centrom právnej pomoci alebo advokátom, ktorého určí centrum. Toto centrum poskytuje právnu pomoc ľuďom v materiálnej núdzi a jeho hlavnou úlohou je posúdiť situáciu dlžníka, či spĺňa podmienky na vyhlásenie bankrotu a následne mu pomôže s kompletizáciou jeho podania. Rovnako poskytuje dlžníkovi tiež pôžičku na úhradu odmeny pre správcu.
Nová úprava predpokladá posilnenie pracovísk Centra právnej pomoci, a to najmä v lokalitách, kde sa očakáva najväčší záujem o tento inštitút oddlženia. Cieľom je vytvoriť tímy zložené z právnikov, sociálnych pracovníkov, ktoré v prípade potreby prevedú ľudí celým procesom osobného bankrotu.
Výhodou oddlženia je možnosť zbaviť sa dlhov spôsobom, o ktorom je dlžník vopred informovaný. V prípade, ak sa rozhodne o oddlženie prostredníctvom splátkového kalendára, tak si môže zachovať svoj majetok.
Na druhej strane nevýhodou je, že až šesť rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára sa musí dlžník podeliť s veriteľmi, a to ak niečo zdedí, vyhrá alebo nadobudne nejaký majetok. Ak by to neurobil, tak veritelia si môžu tieto zdroje vymáhať súdnou cestou v prípade, že preukážu nepoctivý zámer dlžníka pri oddlžení.
Čo je podľa našej skúsenosti najdôležitejšie, pre mnoho ľudí osobný bankrot v skutočnosti ani nie je vhodným riešením, pretože je neraz založený na fiktívnych nárokoch bánk, nebankových a inkasných spoločností.
Prečítajte si tiež: Nový začiatok po bankrote
Pre mnoho ľudí (fyzických osôb spotrebiteľov) osobný bankrot v skutočnosti ani nie je vhodným riešením, pretože je neraz založený na fiktívnych nárokoch (t.j. sporných, resp. nepriznateľných v súdnom konaní) bánk, nebankových a inkasných spoločností alebo dlžníkov nezbavuje všetkých dlhov (výnimky z oddĺženia, napr. výživné, hypotéka), o čom pri podávaní návrhu neboli dostatočne poučení.
Obrátili sa na nás manželia zo stredného Slovenska, ktorí zvažovali osobný bankrot. Banky (okrem iných aj Poštová banka a Všeobecná úverová banka) a nebankovky od nich požadovali sumu presahujúcu 40.000 eur. Po kontrole úverových zmlúv a preverení doteraz vykonaných úhrad sa podnikli individuálne právne kroky. Dlhy manželov sa podarilo znížiť o dve tretiny a na zvyšok dlhov sa vyjednal únosný splátkový kalendár … a osobný bankrot sa stal nezaujímavý.
Súdna prax ukazuje, že aj úverové zmluvy najväčších bánk na Slovensku vykazujú prekvapivo mnohé chyby, čo vo výsledku vedie k zamietaniu alebo znižovaniu nárokov bánk, ktoré sa dostanú pred súd. Súdy však nepristupujú ku kontrole úverových zmlúv automaticky, a preto je potrebné, aby bol žalovaný dlžník iniciatívny a včas vyhľadal odbornú pomoc.
Medzi najčastejšie chyby bankových úverov, ktoré vedú k úplnému alebo čiastočnému zamietaniu žalôb bánk a vymáhačských spoločností patrí:
Kritickým a žiaľ stále extrémne prehliadaným momentom je doručenie PLATOBNÉHO ROZKAZU zo súdu. Dňom nasledujúcim po dni prevzatia platobné rozkazu začína totiž plynúť iba 15 dňová lehota na podanie tzv. odporu (forma odvolania). Pokiaľ sa stihne podať v 15 dňovej lehote vecne odôvodnený odpor, potom súd platobný rozkaz zruší a pokračuje ďalej v konaní aj s nariadením pojednávania, kde musí vziať do úvahy obranu žalovaného dlžníka. Ak sa však dlžník odpor včas nepodá, potom sa uplynutím 15 dňa stáva platobný rozkaz exekučným titulom, čo sa rovná (neraz zbytočnej) vstupenke k exekúcii na majetok dlžník.
Uplynulé desaťročia ukázali, že prvotná nedostatočná právna regulácia (najmä do roku 2001 to bolo z pohľadu ochrany finančného spotrebiteľa mimoriadne nepriaznivé), v kombinácii s následne prudko sa meniacou právnou úpravou (do roku 2017 nastal v ochrane finančného spotrebiteľa významný posun, i keď za cenu neprehľadných predpisov) spôsobili, že banky aj pod tlakom konkurenčného boja s nebankovými spoločnosťami, išli pri predaji úverov často za hranu zákona, čo dnes prináša spätnú väzbu - množstvo chybných úverových zmlúv!
Samostatnou kapitolou je, že banky včas (od roku 2017) nezachytili sprísňujúce sa podmienky pri skúmaní bonity klientov (povinnosť skúmať schopnosť splácať úver) a možno predpokladať, že práve tento faktor sa bude významne podpisovať pod nepriznávanie nárokov bánk v súdnych konaniach v nasledujúcich rokoch.
Zmeny v Exekučnom poriadku kladú väčšie požiadavky na exekútorov. Vďaka novinkám bude možné skoncovať aj s donekonečna otvorenými exekučnými konaniami. Oveľa jednoduchší má byť aj odklad exekúcie. Ďalšou navrhovanou novinkou je zverejňovanie poverení na vykonanie exekúcií. Jediným exekučným súdom na Slovensku bude Okresný súd v Banskej Bystrici.
Novela rieši aj otázku exekučných konaní, ktoré dnes zostávajú účelovo otvorené a prenasledujú ľudí niekoľko rokov, často až do dôchodku. Po novom, ak sa v priebehu troch rokov v prípade fyzickej osoby (alebo 1,5 roka v prípade právnickej osoby) nepodarí nič vymôcť, bude môcť súd exekučné konanie zastaviť.
To hlavné čo odlišuje dlžníkov (tí, ktorí si peniaze požičiavajú) od veriteľov (tí, ktorí peniaze požičiavajú) je jednoducho to, že tí prví (dlžníci spotrebitelia) nevedia ako to chodí lebo nemajú dostatok informácií a tí druhí (banky a nebankovky) majú informačnú prevahu a využívajú znalosť systému. Teda nepomer síl vyvoláva v prvom rade úroveň informovanosti a schopnosti informácie používať, čo spôsobuje, že klienti sú v pozícii slabšieho a banky v pozícii silnejšieho. Pomer síl vo Váš prospech sa dá vyrovnať s pomocou odborníka.
Je to sieť bezplatných poradní po celom Slovensku, ktoré vznikli v rámci národného projektu Sieť odborného poradenstva. Hlavným cieľom národného projektu Sieť odborného poradenstva je posilniť vzťahy v rodine, medziľudské vzťahy a porozumenie medzi generáciami.
Odborné činnosti v každej Poradni komplexnej pomoci poskytujú psychológovia, sociálni pracovníci, právnici, ekonómovia a iní odborníci. Naši odborníci sú pripravení poskytnúť vám komplexné poradenstvo v súkromných aj spoločenských vzťahoch. Poradia nielen osobne, ale aj prostredníctvom telekomunikačných prostriedkov a v špecifických prípadoch (napr. v prípade klientov so zdravotným znevýhodnením) môžu pomáhať priamo v teréne.
POZOR! Okrem kancelárií či konzultačných pracovísk Centra právnej pomoci poskytujú právne služby aj iné inštitúcie. S vaším právnym problémom sa môžete obrátiť aj priamo na advokátov. Niektoré advokátske kancelárie poskytujú právnu pomoc zadarmo (takzvané pro bono prípady), pokiaľ ide napríklad o zaujímavý či medializovaný prípad.
Verejný ochranca práv chráni základné práva a slobody fyzických osôb a právnických osôb v konaní pred orgánmi verejnej správy a ďalšími orgánmi verejnej moci.
O právnu pomoc sa dá požiadať aj v niektorých obciach.
Študenti práva na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity budú poskytovať obyvateľom Trnavy bezplatné právne poradenstvo.