
V dnešnej digitálnej dobe sa Facebook stal neoddeliteľnou súčasťou marketingových stratégií mnohých spoločností. Platené príspevky na Facebooku predstavujú efektívny spôsob, ako osloviť cieľovú skupinu a zvýšiť povedomie o značke. Avšak, s rastúcou popularitou týchto platených služieb prichádzajú aj otázky týkajúce sa dane z pridanej hodnoty (DPH). Tento článok poskytuje komplexný pohľad na problematiku DPH v súvislosti s platenými príspevkami na Facebooku, s ohľadom na slovenské právne predpisy.
Reklama, reprezentácia a sponzoring sú činnosti, ktoré z obsahového hľadiska spolu veľmi úzko súvisia. Napríklad hranica medzi reklamou a reprezentáciou je nepatrná, jej obsah môže byť v podstate podobný, ale daňový dosah môže byť naopak veľmi rozdielny. Pod reklamou možno rozumieť platenú formu neosobnej masovej komunikácie.
Pri samotnom definovaní pojmu reklama je možné vychádzať zo zákona č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý reklamu vymedzuje ako predvedenie, prezentáciu alebo iné oznámenie v každej podobe súvisiace s obchodnou, podnikateľskou alebo inou zárobkovou činnosťou s cieľom uplatniť produkty na trhu, pričom za produkt treba považovať tovar, služby, nehnuteľnosti, obchodné meno, ochranné známky, označenie pôvodu výrobkov a iné práva a záväzky súvisiace s podnikaním. Na účely televízneho a rozhlasového vysielania vymedzuje reklamu ustanovenie § 32 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z.
Pojem sponzorstvo je v praxi veľmi používaný, náš právny poriadok ho však osobitne upravuje len v § 38 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách. Podľa všeobecnej encyklopédie sponzor je ten, kto poskytuje sponzorovanému peniaze alebo vecné prostriedky, pričom sponzorované môžu byť osoby, skupiny ľudí, inštitúcie a spoločenské akcie v športovej, kultúrnej, umeleckej, výskumnej, zdravotníckej a v inej spoločenskej oblasti. Sponzor za to dostáva vopred určené (dohodnuté) protihodnoty, ktoré priamo alebo nepriamo podporujú dosiahnutie jeho marketingových cieľov.
Pokiaľ ide o pojem reprezentácia, tento nie je nikde špecificky definovaný. Pod týmto pojmom možno rozumieť činnosť zameranú na účel budovania dobrého mena spoločnosti, značky alebo zlepšenia imidžu firmy a pod.
Prečítajte si tiež: Stratégie platených príspevkov
Ak slovenská firma (s.r.o.), ktorá je registrovaná len podľa § 7a zákona o DPH a nie je platcom DPH, využíva platené služby Facebooku, je povinná registrovať sa pre DPH, pretože prijíma službu z Európskej únie. V takomto prípade firma vyplní údaje na faktúre od Facebooku, ako sú meno firmy a adresa. Facebook následne stiahne peniaze z karty a vystaví faktúru, ktorú si firma založí k ostatným účtovným dokladom. Do kolónky "VAT number" sa zadáva DIČ (daňové identifikačné číslo).
Pri faktúrach od Facebooku je dôležité rozlišovať, či je na faktúre uvedená DPH alebo nie. Ak je firma registrovaná pre DPH, na faktúre by mala byť uvedená nulová sadzba DPH (VAT = 0 eur), pretože DPH sa odvádza v krajine sídla firmy (na Slovensku). Ak je na faktúre uvedená DPH, je potrebné zistiť dôvod, prečo bola DPH uplatnená. Môže to byť spôsobené napríklad tým, že ide o prvú objednávku alebo že bol iný obsah objednávky.
Je dôležité rozlišovať medzi osobnou spotrebou a využívaním platených služieb Facebooku na podnikateľské účely. Ak fyzická osoba využíva platené služby Facebooku na osobnú spotrebu, na faktúre by mala byť uvedená DPH. Ak ich využíva ako SRO, dostane VAT=0 a DPH odvedie za sro do SR.
Náklady na reklamu sú daňovo uznateľné, ak sú splnené základné podmienky daňového výdavku zadefinované v § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov. To znamená, že musia súvisieť s činnosťou daňovníka a ich zámerom je dosiahnutie, zabezpečenie, udržanie alebo zvýšenie príjmov daňovníka.
Zákon o dani z príjmov upravuje rozsah a podmienky pre uplatnenie nákladov vynaložených na reklamu do daňových výdavkov v § 19 ods. 2 písm. k). Zároveň v § 21 ods. 1 písm. e) definuje, ktoré výdavky nie je možné zahrnúť do daňových výdavkov. Reklamou treba rozumieť prezentáciu produktov v každej podobe s cieľom uplatniť ich na trhu.
Prečítajte si tiež: Rodičovský príspevok a celiakia: Ako na to?
Príkladom daňovo uznateľných výdavkov na reklamu sú náklady na uzatvorenú zmluvu o reklame s miestnym športovým klubom na sumu 35 000 €. Športový klub sa v zmluve zaviazal, že počas sezóny 2014 - 2015 umiestni v športovej hale reklamný nápis prezentujúci činnosť spoločnosti a na tričkách hráčov umiestni obchodné meno firmy.
Internetový obchod (e-shop) sa stal už aj v SR veľmi obľúbeným spôsobom obchodovania, a to pre jeho rýchlosť, jednoduchosť, pohodlnosť a úsporu času. Predaj tovaru prostredníctvom internetu sa riadi zákonom č. 22/2004 Z. z. o elektronickom obchode. K uzatvoreniu zmluvy dochádza momentom, keď spotrebiteľ obdrží od predávajúceho potvrdenie objednávky tovaru po jeho výbere z internetovej ponuky. Na zmluvy uzatvorené na diaľku na nákup tovaru formou zásielkového predaja sa vzťahuje zákon č. 108/2000 Z. z. Dohľad nad dodržiavaním ustanovení uvedených zákonov vykonáva Slovenská obchodná inšpekcia. Zákon o DPH č. 222/2004 Z. z. kde sa nachádza miesto určenia zásielky - či je to v rámci SR, alebo v inom členskom štáte EÚ, resp.
Osoba identifikovaná pre DPH (osoba registrovaná pre DPH) je zdaniteľná osoba, ktorej správca dane pridelil identifikačné číslo pre DPH (IČ DPH). Nie každá osoba identifikovaná pre DPH je zároveň aj platiteľom DPH. Pri internetovom predaji v rámci SR sa podľa § 13 ods. 1 zákona o DPH pri určení miesta dodania tovaru vychádza z toho, či je tovar prevzatý zákazníkom (kupujúcim) priamo u predávajúceho, alebo či je jeho dodanie spojené s prepravou alebo odoslaním. V prípade druhého uvedeného spôsobu dodania tovaru sa väčšinou miesto dodania nachádza tam, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa jeho odoslanie alebo preprava pre zákazníka začína uskutočňovať (najčastejšie je tovar zaslaný kuriérom).
Kupujúci si môže pri objednávaní uplatniť kredit, ktorý mu je odpočítaný z nákupu. V takom prípade z hľadiska DPH ide o zľavu z ceny tovaru poskytnutú pri predaji, o ktorú sa u predávajúceho - platiteľa DPH, zníži základ dane (§ 22 ods. Pri osobnom odbere má kupujúci možnosť platiť vopred, a to prevodom na účet predávajúceho alebo úhradou v hotovosti priamo v predajni. Pri posielaní tovaru kuriérom je okrem platby vopred možná aj dobierka. Predávajúcemu vznikne potom daňová povinnosť dňom dodania tovaru podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH alebo dňom prijatia úhrady za tovar podľa § 19 ods.
Cena prepravného a dobierky, ako súvisiace náklady s dodaním tovaru, sú z hľadiska DPH súčasťou základu dane predávaného tovaru (nedochádza k samostatnému zdaniteľnému plneniu) - v zmysle § 22 ods. 2 písm. Súčasťou obchodných podmienok je aj reklamácia tovaru, v súlade s Obchodným zákonníkom je možné pri kúpe cez internet vrátiť tovar do 7 dní bez udania dôvodu. V takom prípade u platiteľa - predávajúceho - dochádza z hľadiska DPH k oprave základu dane a dane podľa § 25 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Na základe § 25 ods.
Prečítajte si tiež: Rozhodnutie o rodičovskom príspevku
Fyzická osoba (zdaniteľná osoba) prevádzkuje internetovú stránku, na ktorej zverejňuje pre zákazníkov akciové produkty poskytovateľov služieb. FO poskytuje službu pre záujemcu - poskytovateľa služby pre zákazníkov. Internetová služba pozostáva z marketingovej činnosti, cieľom ktorej je vytvoriť čo najviac príležitostí na kúpu služby alebo tovaru záujemcom. Produkty záujemcu je možno zakúpiť prostredníctvom kupónov, po ich predložení záujemcovi záujemca zaplatí FO odplatu (dohodnuté percento z ceny prezentovaného produktu). Kupón je zverejnený na internetovej stránke FO, ktorá obsahuje jeho doménovú adresu, nie obchodné meno a adresu poskytovateľa produktu. Zákazníci dostanú po zaplatení ceny produktu na účet FO kupón, ktorý slúži na kúpu propagovaného produktu u poskytovateľa. FO teda koná voči zákazníkom v mene a na účet poskytovateľ produktu, t. j. ako sprostredkovateľ predaja. Z hľadiska DPH poskytuje FO službu podľa § 9 ods. Do obratu na účely registrácie na DPH u FO vstupuje len odplata, ktorú dostane od poskytovateľa produktu (do obratu teda nevstupuje cena produktov).
V prípade, ak by uvedená FO (ako neplatiteľ DPH) poskytovala službu prevádzkovania internetovej stránky zdaniteľnej osobe z iného členského štátu EÚ, vznikla by jej registračná povinnosť podľa § 7a zákona o DPH, pretože miesto dodania jej služby sa určí podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH. Miesto dodania pri zásielkovom predaji tovaru predajcom z iného členského štátu do SR sa určí podľa § 14 zákona o DPH, podľa ktorého platí, že miestom dodania je SR (štát určenia) s výnimkou, ak hodnota tovaru bez DPH dodaného do SR nedosiahne v kalendárnom roku 35 000 eur. Ak v kalendárnom roku zahraničná osoba dodáva tovar formou zásielkového predaja a celková hodnota takto dodaného tovaru bez dane pre všetkých odberateľov v tuzemsku dosiahne 35 000 eur, zahraničná osoba má povinnosť pred dodávkou, ktorou tento limit dosiahne, podať žiadosť o registráciu pre daň na DÚ Bratislava I, ktorý ju bezodkladne zaregistruje.
Rakúska obchodná spoločnosť dodáva slovenským zákazníkom - osobám, ktoré nie sú identifikované pre daň, tovar na základe objednávky z internetu. Dodanie tovaru zabezpečuje rakúsky dodávateľ z Rakúska do SR vlastnými dopravnými prostriedkami. Tovar je fakturovaný s DPH platnou v Rakúsku. Ak rakúsky dodávateľ k určitému dátumu zistí, že hodnota takto dodaného tovaru občanom SR na základe ďalších objednávok presiahne hodnotu 35 000 €, požiada DÚ Bratislava I o registráciu za platiteľa dane.
Dánska obchodná spoločnosť dodáva slovenským zákazníkom - osobám, ktoré nie sú identifikované pre daň, tovar na základe internetových objednávok. Dodanie tovaru zabezpečuje dánsky dodávateľ svojimi dopravnými prostriedkami do SR. Vzhľadom na to, že v Dánsku je platná 25 % DPH, dánsky dodávateľ využije možnosť a zaregistruje sa na DÚ Bratislava I dobrovoľne.
Ak je miestom dodania tovaru formou zásielkového predaja SR, platiteľ dane je podľa ustanovenia § 71 ods. 8 zákona o DPH povinný vyhotoviť pre zákazníka faktúru s údajmi uvedenými v odseku 2 citovaného paragrafu najneskôr do 15 dní od vzniku daňovej povinnosti. Podnikatelia v SR - t. j. zdaniteľné osoby, ktoré nie sú identifikované pre DPH (nemajú pridelené IČ DPH v SR) a ktoré nakupujú tovar prostredníctvom internetu z iných členských štátov, sú povinné sledovať v rámci kalendárneho roku hodnotu tovaru takto nadobudnutého.
Na základe registrácie zdaniteľnej osoby a po pridelení IČ DPH sa táto síce nestáva platiteľom DPH, ale ako registrovaná osoba podľa § 7 zákona o DPH je nadobúdateľom tovaru v SR z iného členského štátu (§ 11 ods. 1 a 2). Dodávateľ - platiteľ DPH z iného členského štátu, fakturuje dodanie tovaru bez DPH, pretože daňová povinnosť vzniká odberateľovi tovaru v SR. Daňová povinnosť zdaniteľnej osobe v SR vznikne podľa § 20 ods. 1 zákona o DPH, t. j. dňom vyhotovenia faktúry jej dodávateľom, alebo ak nebola faktúra vyhotovená do 15. dňa po kalendárnom mesiaci, v ktorom bol tovar nadobudnutý, vzniká daňová povinnosť uvedeným 15.
Športový klub (občianske združenie) si objednal cez internet v januári 2011 od poľskej firmy dresy v celkovej hodnote 500 €, tovar mu dodávateľ fakturoval s poľskou DPH. V apríli si objednal posilňovacie stroje od rakúskej firmy v hodnote 2 900 €, stroje mu boli fakturované s rakúskou DPH. V septembri si ŠK od českej firmy objednal trenažér v hodnote 1 000 €. Pretože touto objednávkou celková hodnota tovaru dodaného ŠK z iných členských štátov za rok 2011 prekročí hodnotu 35 000 €, je ŠK povinný požiadať miestne príslušný daňový úrad o registráciu podľa § 7 zákona o DPH. Po vydaní osvedčenia a pridelení IČ DPH oznámi tento údaj českému dodávateľovi, ktorý vyhotoví faktúru bez DPH. Daňová povinnosť z tejto dodávky vznikne ŠK ako osobe identifikovanej pre DPH v SR, príslušnú DPH (20 % z 2 900 €) uvedie v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom dodávateľ faktúru vyhotovil.
Podnikateľ - platiteľ DPH, má internetové kníhkupectvo, t. j. zákazníkom zasiela knihy na základe objednávky cez internet. Zákazníci sú zo SR aj zahraničia. Ak ide o zákazníkov z iných členských štátov EÚ (bez IČ DPH), bude uplatňovať slovenskú DPH okrem prípadov, kedy v štáte zákazníka dosiahol hodnotu dodávok zakladajúcu povinnosť registrácie v danom štáte - po registrácii na DPH v danom štáte je povinný fakturovať s DPH platnou v tom štáte. T. j. Pri zákazníkoch s prideleným IČ DPH dochádza k intrakomunitárnemu dodaniu tovaru fakturovanému bez DPH (podľa § 43 zákona o DPH).
Ak budú knihy na základe objednávky zaslané zákazníkovi do tretieho štátu, z hľadiska DPH dôjde k vývozu tovaru. Podľa § 47 ods. 1 zákona o DPH je oslobodené od dane dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený predávajúcim alebo na jeho účet do miesta určenia na území tretieho štátu.
Od vyššie uvedeného je potrebné rozlíšiť služby dodávané elektronickými prostriedkami. Zákon o DPH v § 16 ods. Ak sú vyššie uvedené služby poskytnuté platiteľom DPH pre platiteľa DPH z iného členského štátu, miesto dodania týchto služieb sa určí podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH - t. j. nachádza sa v štáte tejto zdaniteľnej osoby. Ak sú vyššie uvedené služby poskytnuté platiteľom DPH pre nezdaniteľnú osobu z iného členského štátu, miesto dodania sa určí podľa § 15 ods. 2 zákona o DPH - t. j. nachádza sa v štáte dodávateľa. Ak sú uvedené služby poskytnuté nezdaniteľnej osobe z tretieho štátu, miesto dodania sa nachádza v štáte, kde má táto osoba bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava.
Podnikateľ zo SR, ktorý nie je platiteľom DPH v SR, si objednal elektronickou formou softvér do PC z Veľkej Británie od platiteľa DPH, softvér bol dodaný elektronicky dňa 10. 7. 2011, faktúra bola vyhotovená dňa 1. 8. Miesto dodania uvedenej služby sa určí podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH, t. j. nachádza sa v štáte zákazníka, osobou povinnou platiť DPH v SR je podľa § 69 ods. 3 prijímateľ služby, t. j. slovenský podnikateľ. Podľa § 7a ods. 2 zákona o DPH mu vznikne registračná povinnosť v SR, a to ešte pred prijatím služby. Po registrácii mu vznikne daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 2 zákona o DPH dňom dodania služby, t. j. dňa 10. 7.
Poľský podnikateľ, ktorý je v Poľsku registrovaný pre DPH, vypracováva webové stránky pre slovenského platiteľa. Vypracovanie webovej stránky je elektronicky dodávanou službou, miesto dodania služby sa nachádza v štáte zákazníka (§ 15 ods. 1 zákona o DPH), čo znamená, že miestom dodania tejto služby je SR, služba je predmetom dane u slovenského platiteľa, poľský podnikateľ preto vyhotoví faktúru bez DPH. Slovenský platiteľ vykoná samozdanenie na základe § 69 ods. 3 zákona o DPH.
Slovenský podnikateľ požiadal českú reklamnú agentúru o vykonanie reklamy na jeho služby cez internet v ČR. Česká agentúra bude reklamu uverejňovať v období od 1. 7. 2011 do 31. 7. 2011, platba za reklamu bola dohodnutá do 30. 6. Miesto dodania reklamnej služby uskutočňovanej českou zdaniteľnou osobou sa určí podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH platného v SR (ak nie je dodávateľ služby registrovaný v ČR pre DPH, vzniká mu registračná povinnosť v ČR, pretože dodáva službu zdaniteľnej osobe do iného členského štátu a dochádza k prenosu miesta dodania tejto služby do štátu príjemcu služby). Osobou povinnou platiť daň v SR, kde je služba predmetom DPH, je podľa § 69 ods. 3 zákona o DPH slovenská zdaniteľná osoba ako príjemca služby.