Zmena pracovnej pozície: Práva a povinnosti zamestnanca a zamestnávateľa na Slovensku

Článok poskytuje komplexný pohľad na problematiku zmeny pracovnej pozície z pohľadu slovenského Zákonníka práce. Analyzuje práva a povinnosti zamestnanca a zamestnávateľa v rôznych situáciách, ako sú zdravotné problémy, organizačné zmeny a nesúhlas so zmenou miesta výkonu práce.

Úprava pracovného času a zdravotný stav zamestnanca

Zákonník práce, konkrétne ustanovenie § 164 a nasl. upravuje úpravu pracovného času. Na úpravu pracovného času majú nárok len tí zamestnanci, ktorí sa trvale starajú o dieťa mladšie ako 15 rokov, resp. tehotné zamestnankyne. V iných prípadoch, napríklad pri úraze alebo chorobe, takýto nárok zamestnanci nemajú. Zamestnávateľ však môže, po dohode so zamestnancom, upraviť jeho pracovný čas, tak aby vyhovoval jeho zdravotným možnostiam.

Ak sa zamestnancovi po úraze zhorší zdravotný stav, ustanovenie § 55 ods. 3 a ods. 5 Zákonníka práce hovorí, že práca, na ktorú zamestnávateľ preraďuje zamestnanca, musí zodpovedať jeho zdravotnej spôsobilosti na prácu. Ak zamestnanec na základe lekárskeho posudku stratil dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, zamestnávateľ je povinný ho preradiť na inú prácu, ktorá by vyhovovala jeho pracovnej zmluve. Ak zamestnávateľ takúto prácu nemá, môže zamestnanca preradiť aj na prácu iného druhu, ako bolo dohodnuté v pracovnej zmluve, ale len s jeho súhlasom. Zamestnávateľ musí vždy prihliadať na zdravotné možnosti, schopnosti a kvalifikáciu zamestnanca.

Ak zamestnávateľ nemá pre zamestnanca žiadnu inú vhodnú prácu, môže mu dať výpoveď v súlade s ustanovením § 63 ods. 1 písm. c) ZP. Podľa tohto ustanovenia môže zamestnávateľ dať zamestnancovi výpoveď z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, alebo ak ju nemôže vykonávať pre chorobu z povolania alebo pre pracovný úraz, alebo ak dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva.

Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď z tohto dôvodu len vtedy, ak nemá možnosť ho ďalej zamestnávať, hoci aj len na kratší pracovný čas na mieste dohodnutom v pracovnej zmluve, alebo ak zamestnávateľ zamestnancovi ponúkne inú vhodnú prácu, ale ten jeho ponuku odmietne.

Prečítajte si tiež: Všetko o dodatku k zmluve

Ochrana zamestnancov so zdravotným postihnutím

Ustanovenie § 66 Zákonníka práce upravuje podmienky výpovede zamestnancovi so zdravotným postihnutím. Zamestnávateľ mu môže dať výpoveď len s predchádzajúcim súhlasom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, inak je výpoveď neplatná. Tento súhlas sa nevyžaduje, ak ide o výpoveď dávanú zamestnancovi, ktorý dosiahol vek určený na nárok na starobný dôchodok, alebo z dôvodov ustanovených v § 63 ods. 1 písm. a) a b) ZP.

Dočasná pracovná neschopnosť (PN)

Dočasná pracovná neschopnosť sa začína dňom, v ktorom lekár zistil chorobu, ktorá vyžaduje dočasnú pracovnú neschopnosť. Zamestnanec má nárok na hmotné zabezpečenie, ktoré mu poskytuje zamestnávateľ vo forme náhrady príjmu a Sociálna poisťovňa vo forme nemocenského.

Zamestnanec dostane peňažné plnenie vo forme náhrady príjmu, ak bol pre chorobu alebo úraz uznaný za dočasne práceneschopného na výkon činnosti zamestnanca alebo mu bolo nariadené karanténne opatrenie a nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa zákona o sociálnom poistení za obdobie, v ktorom nevykonáva činnosť zamestnanca z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti. Náhradu príjmu poskytuje zamestnávateľ najviac počas prvých 10 dní práceneschopnosti zamestnanca.

Od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti má zamestnanec nárok na nemocenské, ktoré vypláca Sociálna poisťovňa. Povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe (SZČO) a dobrovoľne nemocensky poistenej osobe vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Podmienkou nároku je zaplatenie poistného na nemocenské poistenie riadne a včas.

Sociálna poisťovňa oznamuje údaje o ePN a o automatickom vybavovaní nemocenského alebo úrazového príplatku cez Elektronický účet poistenca. Ak lekár neponúka možnosť ePN, vydá potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti na päťdielnom papierovom tlačive.

Prečítajte si tiež: Postup pri zmene údajov diaľničnej známky

Ak sa zamestnanec rozhodne zmeniť miesto svojho pobytu počas PN, musí to konzultovať s ošetrujúcim lekárom a následne bezodkladne písomne oznámiť Sociálnej poisťovni. V prípade ePN ošetrujúci lekár určí dátum predpokladaného skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti. Ak na vyšetrení vykonanom najneskôr v deň určený ako predpokladaný koniec dočasnej pracovnej neschopnosti lekár zistí, že dočasná pracovná neschopnosť trvá, určí nový dátum predpokladaného skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti.

Sociálna poisťovňa môže vykonávať kontroly dodržiavania liečebného režimu počas PN. Kontrola môže byť vykonaná aj počas dní pracovného pokoja a to v akomkoľvek čase, okrem času, ktorý má zamestnanec určený na vychádzky. Zamestnanec, ktorý vykonáva kontrolu, je povinný sa preukázať oprávnením na vykonanie kontroly.

Ak zamestnanca počas kontroly nezastihnú na adrese, ktorú uviedol, zanechajú mu v schránke písomné oznámenie o vykonaní kontroly. Ak si zamestnanec nájde v schránke písomné oznámenie, že v čase jeho neprítomnosti bola vykonaná kontrola dodržiavania liečebného režimu, je potrebné, aby najneskôr do troch pracovných dní kontaktoval príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne v mieste bydliska a podal vysvetlenie.

Ak to povaha choroby umožňuje, ošetrujúci lekár môže dočasne práceneschopnej osobe povoliť vychádzky, ktoré súčasne časovo vymedzí s prihliadnutím na charakter choroby. Pacient, ktorý nepodá vysvetlenie, kde sa nachádzal v čase kontroly, nemá nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom. Sociálna poisťovňa môže za porušenie povinností dočasne práceneschopného poistenca uložiť pokutu až do výšky 16 596,96 eura.

Zmena miesta výkonu práce

Zamestnávateľ nemôže zamestnanca natrvalo preradiť na iné miesto bez jeho súhlasu. Zamestnanec musí súhlasiť so všetkými pracovnými podmienkami, vrátane miesta výkonu práce. Podľa § 63 ods. 1 písm. a) bod 2. Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak sa premiestňuje alebo zrušuje zamestnávateľ alebo jeho časť a zamestnanec nesúhlasí so zmenou dohodnutého miesta výkonu práce.

Prečítajte si tiež: Praktické kroky pri zmene trvalého bydliska a rodičovský príspevok

Ak zamestnávateľ zmení miesto výkonu práce a zamestnanec s tým nesúhlasí, zamestnávateľ by mal dať zamestnancovi výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. a) bod 3 Zákonníka práce. V takom prípade má zamestnanec nárok na odstupné.

Ak zamestnávateľ plánuje zmeniť miesto výkonu práce zamestnanca, ktorý má približne jeden a pol roka do nároku na starobný dôchodok a podľa kolektívnej zmluvy nemôže byť zamestnancovi, ktorý u zamestnávateľa odpracoval viac ako 30 rokov, vypovedaný pracovný pomer do dosiahnutia dôchodkového veku, zamestnanec sa môže brániť a má právo požiadať o ukončenie pracovného pomeru dohodou s nárokom na odchodné podľa ustanovení kolektívnej zmluvy. Zmena miesta výkonu práce nie je výpoveď. V dohode sa uvedie výpovedný dôvod (zmena miesta výkonu práce - § 63 ods. 1 písm. a) bod 3 Zákonníka práce).

Postup pri zmene pracovnej zmluvy

Pracovná zmluva je dvojstranný právny úkon uzavretý medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Pracovnoprávny vzťah založený pracovnou zmluvou možno meniť alebo jeho obsah nahradiť len dohodou zmluvných strán. Pracovný pomer je možné predĺžiť alebo zmeniť formou dodatku k pracovnej zmluve, ktorou sa zmení ustanovenia pracovnej zmluvy. Treba však dať pozor na zákonný limit predĺženia, ktorý vyplýva z ust. § 48 ods. Pracovný pomer na určitú dobu možno dohodnúť najdlhšie na dva roky.

Podľa § 54 Zákonníka práce, dohodnutý obsah pracovnej zmluvy možno zmeniť len vtedy, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na jeho zmene. Každá úprava pracovných podmienok by mala byť podľa § 54 ZP so súhlasom zamestnanca. V prípade nesúhlasu zamestnanca so zmenou, zamestnávateľ by mu mal dať výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b) ZP, s výpovednou dobou a s nárokom na odstupné podľa § 76 ods. Namiesto výpovede, sa môžu zamestnávateľ a zamestnanec dohodnúť o skončení pracovného pomeru a uzatvoriť dohodu o skončení pracovného pomeru, v ktorej bude uvedený dôvod nadbytočnosti, s nárokom na odstupné ale už podľa § 76 ods.

Práva zamestnanca počas PN a povinnosti zamestnávateľa

Ak sa zamestnanec pre chorobou alebo úraz stane práceneschopným, je to nepríjemná situácia nielen pre neho, ale aj pre jeho zamestnávateľa. Zamestnanec ale o svoj príjem úplne nepríde. Časť príjmu mu nahradí zamestnávateľ a časť Sociálna poisťovňa. Zamestnanca za práceneschopného uznáva ošetrujúci lekár, ktorý PN potvrdí vytvorením elektronického záznamu o dočasnej pracovnej neschopnosti v elektronickej zdravotnej knižke v systéme ezdravie. Táto elektronická práceneschopnosť (ePN) v plnom rozsahu nahrádza predchádzajúce 5-dielne papierové potvrdenie, ktoré sa od 1. januára 2023 nevystavuje. Zaevidovaná ePN sa automatizovane prenesie aj do systému elektronických služieb Sociálnej poisťovňe, kde si ju ako na jedinom mieste môže zamestnávateľ pozrieť.

Zamestnanec nemusí žiadať zamestnávateľa o náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti a ani Sociálnu poisťovňu o nemocenské. Náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti poskytuje zamestnancovi jeho zamestnávateľ, a to za kalendárne dni od 1. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najdlhšie do 10. dňa. Od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do jej skončenia (najdlhšie do 52. týždňa od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti) má zamestnanec nárok na nemocenskú dávku, ktorú mu poskytuje Sociálna poisťovňa.

tags: #pn #a #zmena #pracovnej #pozicie