Práca na plný úväzok u dvoch zamestnávateľov: Práva, povinnosti a možnosti

Zákonník práce Slovenskej republiky upravuje pracovnoprávne vzťahy, pričom poskytuje zamestnancom a zamestnávateľom určitú mieru flexibility pri dohodovaní podmienok. Jednou z otázok, ktoré sa v praxi často vyskytujú, je možnosť pracovať na plný úväzok u dvoch zamestnávateľov súčasne. Tento článok sa zameriava na analýzu tejto problematiky z pohľadu slovenského Zákonníka práce, pričom zohľadňuje aktuálnu legislatívu a praktické aspekty.

Súbežné pracovné pomery a Zákonník práce

Zákonník práce v platnom znení nerozlišuje medzi hlavným a vedľajším pracovným pomerom. Dôležité je, že zákon umožňuje zamestnancovi mať uzatvorených aj niekoľko pracovných pomerov súčasne. Rozhodujúcou skutočnosťou je, že musí ísť o práce iného druhu. Druh práce je podstatnou náležitosťou pracovnej zmluvy a môže byť nastavený širšie alebo užšie, čím sa mení dispozičné oprávnenie zamestnávateľa.

Podmienky pre uzatvorenie viacerých pracovných pomerov

Ak majú zamestnanec a zamestnávateľ záujem uzatvoriť dva pracovné pomery, musia skúmať, či im to Zákonník práce umožňuje. Základná regulácia je obsiahnutá v § 50 ZP, ktorý hovorí o tom, že zamestnanec môže mať s jedným zamestnávateľom uzatvorených aj niekoľko pracovných pomerov, ak ide o práce iného druhu.

Príklad: Zamestnankyňa pracuje u jedného zamestnávateľa na základe jednej pracovnej zmluvy ako kuchárka a na základe druhej pracovnej zmluvy ako upratovačka.

Čo sa rozumie pod pojmom "práce iného druhu"?

Zákon nestanovuje presné kritériá pre definovanie pojmu "práce iného druhu". Vo všeobecnosti sa dá povedať, že ide o činnosti, ktoré sa líšia svojím charakterom a obsahom. Napríklad, rozdielnym druhom práce je situácia, keď zamestnanec vykonáva činnosť upratovačky a zároveň činnosť kuchárky. Naopak, ak by zamestnávateľ uzatvoril niekoľko pracovných zmlúv so sekretárkou, kde by sa v každej zmluve uvádzal samostatný druh práce ako písanie, telefonovanie, nešlo by o práce iného druhu v zmysle Zákonníka práce.

Prečítajte si tiež: Návrhy na pozastavenie reformy

Práva a povinnosti pri súbežných pracovných pomeroch

V zmysle § 50 ZP sa práva a povinnosti posudzujú samostatne pre každý pracovný pomer. To sa vzťahuje aj na prihlasovanie a odhlasovanie do Sociálnej poisťovne. V prípade mzdy je potrebné vypočítavať preddavky na daň v zmysle § 35 zákona č. 595/2003 Z. z.

Pri uzatváraní druhého pracovného pomeru s tým istým zamestnávateľom je potrebné postupovať v súlade s § 41 ZP (predzmluvné vzťahy). Zamestnávateľ má opätovne povinnosť podľa § 41 ods. 2 ZP, že ak osobitný právny predpis vyžaduje na výkon práce zdravotnú spôsobilosť, psychickú spôsobilosť alebo iný predpoklad, môže uzatvoriť pracovnú zmluvu len s osobou, ktorá tieto predpoklady spĺňa.

Nová pracovná zmluva musí obsahovať podstatné náležitosti podľa § 43 ods. 1 ZP. Aj keď prvá pracovná zmluva už obsahuje niektoré pravidelné náležitosti podľa § 43 ods. 2 ZP (napr. výplatný termín), je potrebné ich výslovne uviesť aj v druhej pracovnej zmluve alebo odkázať na príslušný paragraf zákona alebo článok kolektívnej zmluvy.

Pracovný čas a dovolenka pri súbežných pracovných pomeroch

Zákonník práce nezakotvuje kritériá pre spočítavanie pracovného času pri súbežných pracovných pomeroch u jedného zamestnávateľa. Výnimkou je mladistvý zamestnanec, u ktorého by sa pracovný čas z viacerých pracovných pomerov v zmysle § 85 ods. 7 ZP spočítaval. Dovolenka zamestnanca sa posúdi pri každom pracovnom pomere samostatne.

Prekážky v práci a výplatné pásky

Prekážky v práci sa pri dvoch a viacerých pracovných pomeroch posúdia samostatne. Vzhľadom na to, že ide o dva samostatné pracovné pomery, zamestnávateľ musí poskytovať dve výplatné pásky.

Prečítajte si tiež: Dávky pre rodiny s dvomi deťmi

Skončenie pracovného pomeru

Skončenie pracovného pomeru jedného z pracovných pomerov nemá vplyv na druhý pracovný pomer. Pri skončení zamestnania je zamestnávateľ povinný dať zamestnancovi potvrdenie o zamestnaní a pracovný posudok za podmienok § 75 ZP.

Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru

Zákonník práce umožňuje uzatvárať dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, a to dohodu o vykonaní práce, dohodu o pracovnej činnosti a dohodu o brigádnickej práci študentov. Na tieto dohody sa nevzťahuje § 50 ZP.

Dohoda o vykonaní práce: Zamestnávateľ ju môže uzatvoriť s fyzickou osobou, ak predpokladaný rozsah práce nepresahuje 350 hodín v kalendárnom roku.

Dohoda o brigádnickej práci študentov: Na základe tejto dohody nemožno vykonávať prácu v rozsahu prekračujúcom v priemere polovicu určeného týždenného pracovného času.

Delené pracovné miesto

Delené pracovné miesto je pracovné miesto, na ktorom si zamestnanci v pracovnom pomere na kratší pracovný čas sami medzi sebou rozvrhnú pracovný čas a pracovnú náplň pripadajúcu na toto pracovné miesto. Táto forma zamestnávania môže prispieť k spokojnosti zamestnancov, k zvyšovaniu kvality ich práce a efektívnosti pracovného procesu.

Prečítajte si tiež: Dôležité informácie o rodičovskom príspevku

Zárobková činnosť a súhlas zamestnávateľa

Zamestnanec môže popri svojom zamestnaní vykonávať inú zárobkovú činnosť, ktorá má k predmetu činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter, len s predchádzajúcim písomným súhlasom zamestnávateľa (§ 83, ods. 1 Zákonníka práce). Toto obmedzenie sa nevzťahuje na výkon vedeckej, pedagogickej, publicistickej, lektorskej, prednášateľskej, literárnej a umeleckej činnosti.

Novinky v Zákonníku práce

Od novembra vstúpili do platnosti viaceré novinky v Zákonníku práce, ktoré prinášajú zamestnancom viacero výhod a zamestnávateľom nové povinnosti. Medzi najvýznamnejšie patrí platené voľno pri narodení dieťaťa pre otcov a zákaz zamestnávateľovi zakázať zamestnancovi privyrábať si mimo pracovného času (okrem konkurenčnej činnosti).

tags: #praca #na #plny #uvazok #u #dvoch