Práceneschopnosť nad 52 týždňov a hlásenie zdravotnej poisťovni: Komplexný sprievodca

Dlhodobá práceneschopnosť môže predstavovať významnú záťaž pre jednotlivcov a ich rodiny, a to nielen z psychického, ale aj z finančného hľadiska. Táto situácia sa stáva obzvlášť náročnou, ak sa zdravotný stav nelepší a podpora zo strany štátu sa končí. V takýchto prípadoch je pochopiteľné, že nastáva panika a neistota ohľadom budúcnosti. Aké sú možnosti príjmu? Môže zamestnávateľ ukončiť pracovný pomer? Je potrebné sa registrovať na úrade práce, alebo existujú iné formy štátnej pomoci?

Práceneschopnosť zamestnanca je situácia, s ktorou sa stretáva každý zamestnávateľ. Vzniká vtedy, keď zamestnanec nie je schopný vykonávať svoju prácu z dôvodu choroby, úrazu alebo nariadeného karanténneho opatrenia. Táto situácia prináša so sebou celý rad povinností pre zamestnávateľa, ktoré je potrebné dodržiavať, aby sa predišlo prípadným sankciám a zabezpečili sa spravodlivé podmienky pre zamestnanca.

Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o práceneschopnosti (PN) trvajúcej viac ako 52 týždňov, s dôrazom na povinnosti zamestnávateľa voči zdravotnej poisťovni a zamestnancovi.

Dĺžka trvania PN a podpora

Podporné obdobie, počas ktorého je možné poberať náhradu mzdy a nemocenské, je obmedzené na 52 týždňov (jeden rok) od začiatku práceneschopnosti. To znamená, že nemocenské dávky a náhrady mzdy sa vyplácajú maximálne počas tohto obdobia.

Možnosti po ukončení 52 týždňov PN

Po uplynutí 52 týždňov PN nastáva otázka, aké sú ďalšie možnosti. Ak je zrejmé, že zamestnanec nebude môcť vykonávať svoju prácu (napríklad kvôli trvalým zdravotným obmedzeniam), zamestnávateľ mu môže dať výpoveď zo zdravotných dôvodov podľa § 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce. Dôležité je, že táto výpoveď musí byť podložená lekárskym posudkom, ktorý potvrdzuje dlhodobú stratu spôsobilosti vykonávať prácu.

Prečítajte si tiež: Čo ak mi zamietli invalidný dôchodok?

Invalidný dôchodok

Ak dočasná pracovná neschopnosť a nepriaznivý zdravotný stav trvajú dlhodobo, t. j. trvajú alebo je pravdepodobné, že budú trvať dlhšie ako jeden rok, je možné požiadať o priznanie invalidného dôchodku. Žiadosť o invalidný dôchodok sa zvyčajne podáva ku koncu 52-týždňového obdobia poberania nemocenského, pretože o invalidite hovoríme iba v prípade, ak nepriaznivý zdravotný stav trvá alebo má trvať dlhšie ako rok. Ak je však zrejmé, že zdravotný stav je zhoršený trvalo a nie je predpoklad, že by sa počas práceneschopnosti zlepšil, žiadosť o dôchodok je možné podať aj bez toho, aby bola osoba predtým PN, resp. aby bola PN celých 52 týždňov.

Dávky v nezamestnanosti

Dávky v nezamestnanosti predstavujú dočasnú podporu (6 mesiacov) a poberanie invalidného dôchodku nad 70 % automaticky ruší nárok na tieto dávky.

Poistenie práceneschopnosti a invalidity

Ak máte poistenie práceneschopnosti (poistenie ušlého zárobku), môžete dostávať denné odškodné približne vo výške 1/2 vášho príjmu aj viac ako rok (500, 600 či viac dní). Priznaním invalidity by ste mohli získať peniaze aj z poistenia invalidity, ak takéto poistenie máte uzatvorené.

Oznamovacie povinnosti zamestnávateľa voči zdravotnej poisťovni

Zamestnávateľ má voči zdravotnej poisťovni oznamovacie povinnosti, ktoré vyplývajú zo zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a sú konkretizované vo vyhláške Ministerstva zdravotníctva SR č. 159/2018 Z. z. a Metodickom usmernení Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č. 1.

Všeobecné oznamovacie povinnosti

Zamestnávateľ je povinný oznámiť vznik platiteľa poistného, resp. prihlásiť sa do registra zamestnávateľov do pobočky príslušnej zdravotnej poisťovne, v ktorej je poistený zamestnanec, ktorého začal zamestnávať. Taktiež je povinný oznámiť zmenu údajov zamestnávateľa (zmenu názvu zamestnávateľa, sídla, bydliska, identifikačného čísla, čísla bankového účtu, zmenu dňa, ktorý je určený na výplatu príjmov), a to na predpísanom tlačive do 8 pracovných dní od vzniku tejto skutočnosti.

Prečítajte si tiež: Nároky pri dlhodobej práceneschopnosti

Oznamovanie zmien týkajúcich sa zamestnancov počas PN

Zamestnávateľ je povinný oznamovať zdravotnej poisťovni zmeny, ktoré majú vplyv na status zamestnanca, napr. ak zamestnanec stráca status zamestnanca z dôvodu uvedeného v § 11 ods. 3 druhej vety zákona o zdravotnom poistení, alebo ak sa zamestnancom stáva alebo prestáva byť platiteľom poistného štát (napr. pri čerpaní celodenného neplateného voľna).

Začiatok a koniec poberania náhrady príjmu: Zamestnávateľ je naďalej povinný oznámiť začiatok a koniec poberania náhrady príjmu vyplácaného svojim zamestnancom. Začiatok poberania náhrady príjmu sa oznamuje kódom "1O Z" s dátumom začiatku poberania náhrady príjmu. Ukončenie poberania náhrady príjmu sa oznamuje kódom "1O K", ale iba v prípade, ak PN trvá maximálne 10 dní. Rovnaké pravidlá platia aj pre zamestnancov pracujúcich na dohodu. Pokiaľ zamestnanec pracujúci na dohodu nemá nárok na náhradu príjmu z dôvodu, že nie je nemocensky poistený, kód "1O" sa nezasiela. Ak práceneschopnosť trvá viac ako 10 dní, ukončenie PN ani poberanie náhrady príjmu zamestnávateľ neoznamuje.

Lehota na oznámenie: Lehota na oznámenie zmeny platiteľa poistného je do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k zmene platiteľa poistného.

Príklady z praxe

• Príklad 1: Zamestnanec v trvalom pracovnom pomere je práceneschopný od 12. mája 2023 do 25. mája 2023. Zamestnávateľ oznámi do príslušnej zdravotnej poisťovne iba začiatok poberania náhrady príjmu počas PN kódom "1O Z". Ukončenie PN neoznamuje, pretože PN trvá viac ako 10 dní. Lehota na oznámenie je do 30. júna 2023.
• Príklad 2: Zamestnanec nastúpil na PN 11. mája 2023. Zamestnávateľ si na začiatku PN/ePN splnil oznamovaciu povinnosť a nahlásil do ZP začiatok poberania náhrady príjmu počas PN kódom 1O Z.

Oznamovanie zmien z dôvodu dlhodobej PN (nad 52 týždňov)

Pri PN, ktorá trvá viac než 52 týždňov, je potrebné v personalistike zamestnanca evidovať vyňatie "Nemoc po 52. týždni". Program následne vytvorí RLFO Prerušenie - dôvod 8, ktoré je potrebné zaslať, ak bola PN vystavená "papierovo". Oznamovaciu povinnosť je potrebné urobiť do 8 kalendárnych dní od dátumu vzniku prerušenia / dátumu zániku prerušenia. Ak bola PN vystavená elektronicky, zamestnávateľ nemá povinnosť oznamovať prerušenie po uplynutí 52. týždňa ePN.

Povinnosti zamestnávateľa voči Sociálnej poisťovni

Všeobecné povinnosti

Zamestnávateľ má voči Sociálnej poisťovni povinnosti, ktoré vyplývajú zo zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.

Prečítajte si tiež: Poberanie nemocenského

Oznamovanie zmien počas PN

Začiatok PN: Začiatok PN zamestnávateľ Sociálnej poisťovni neoznamuje.

Prerušenie poistenia po 52 týždňoch: Oznamovacia povinnosť vzniká iba v prípade, ak PN, ktorá bola vystavená "papierovo", trvá viac ako 52 týždňov (od vzniku aktuálnej PN). V takom prípade sa zamestnancovi prerušuje sociálne poistenie odo dňa nasledujúceho po uplynutí 52 týždňov trvania PN až do jej skončenia. Ak ide o ePN, zamestnávateľ nenahlasuje Sociálnej poisťovni prerušenie poistenia z tohto dôvodu. Pri PN, ktorá trvá viac než 52 týždňov, je potrebné v personalistike zamestnanca evidovať vyňatie "Nemoc po 52. týždni". Program následne vytvorí RLFO Prerušenie - dôvod 8, ktoré je potrebné zaslať, ak bola PN vystavená "papierovo". Oznamovaciu povinnosť je potrebné urobiť do 8 kalendárnych dní od dátumu vzniku prerušenia / dátumu zániku prerušenia. Ak bola PN vystavená elektronicky, zamestnávateľ nemá povinnosť oznamovať prerušenie po uplynutí 52. týždňa ePN.

Pracovný úraz/choroba z povolania: Ak je dôvod ePN pracovný úraz/choroba z povolania, zamestnávateľ je povinný do troch dní odo dňa zániku nároku na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca oznamovať aj obdobie (dni od - do), za ktoré má zamestnanec nárok na náhradu príjmu.

Finančné zabezpečenie zamestnanca počas PN

Náhrada príjmu od zamestnávateľa

Zamestnanec má nárok na náhradu príjmu počas dočasnej pracovnej neschopnosti od svojho zamestnávateľa, a to počas prvých 10 dní trvania PN. Táto náhrada sa poskytuje za kalendárne dni. Výška náhrady príjmu je nasledovná:

• 25 % denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (PDVZ) od 1. do 3. dňa trvania PN,
• 55 % DVZ alebo PDVZ od 4. do 10. dňa trvania PN.

Ak sa zamestnanec stal dočasne práceneschopným v dôsledku stavu, ktorý si privodil sám, a to požitím alkoholu alebo v dôsledku zneužitia iných návykových látok, zamestnávateľ mu poskytne náhradu príjmu len vo výške polovice náhrady príjmu. Celková suma náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti sa zaokrúhľuje na eurocenty nahor.

Nemocenské od Sociálnej poisťovne

Od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do jej skončenia (najdlhšie do 52. týždňa od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti) má zamestnanec nárok na nemocenskú dávku, ktorú mu poskytuje Sociálna poisťovňa. Výška nemocenského je 55 % denného vymeriavacieho základu. Celková suma nemocenskej dávky sa zaokrúhľuje na 10 eurocentov nahor. Nemocenská dávka sa primárne vypláca na bankový účet alebo v hotovosti na adresu, ktoré zamestnanec pri vzniku prvej ePN oznámil Sociálnej poisťovni. Ak tak neurobil, tak sa vyplatí na bankový účet, na ktorý mu zamestnávateľ vypláca mzdu.

Denný vymeriavací základ

Denný vymeriavací základ sa počíta ako podiel súčtu vymeriavacích základov na platenie poistného na nemocenské poistenie dosiahnutých v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Rozhodujúce obdobie je spravidla kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná PN, ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 1. januára tohto roka. Je však ustanovený aj maximálny denný vymeriavací základ.

Kedy zamestnanec nemá nárok na náhradu príjmu?

Zamestnávateľ nevypláca náhradu príjmu počas dočasnej pracovnej neschopnosti takému zamestnancovi, ktorý:

• má nárok na materské,
• má nárok na rodičovský príspevok (ak však zamestnanec počas poberania rodičovského príspevku súčasne vykonáva činnosť zamestnanca, má nárok na náhradu príjmu počas PN),
• má nárok na nemocenské,
• sa stal dočasne práceneschopným v dôsledku úmyselného trestného činu, za ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody,
• porušil liečebný režim určený lekárom, resp. ak sa nezdržiaval na mieste určenom počas dočasnej pracovnej neschopnosti bez súhlasu lekára. Takýto zamestnanec nemá nárok na náhradu príjmu odo dňa porušenia liečebného režimu,
• sa nezdržiava na mieste určenom počas dočasnej pracovnej neschopnosti bez súhlasu lekára. Zamestnanec nemá nárok na náhradu príjmu odo dňa zistenia tejto skutočnosti.

Práva zamestnávateľa počas PN zamestnanca

Zamestnávateľ má právo počas prvých desiatich dní vykonať u svojho zamestnanca kontrolu dodržiavania liečebného režimu, resp. kontrolu zdržiavania sa na mieste určenom počas dočasnej pracovnej neschopnosti. Zamestnávateľ má právo vykonať kontrolu dodržiavania liečebného režimu zamestnanca, buď on sám, alebo dá podnet na vykonanie kontroly na Sociálnu poisťovňu. Zamestnávateľ vykonáva kontrolu v obydlí zamestnanca s jeho súhlasom alebo na mieste, kde je predpoklad, že sa dočasne zdržiava.

V prípade, ak chce zamestnávateľ vykonať kontrolu dodržiavania liečebného režimu svojho zamestnanca, ktorý je dočasne PN, musí písomne poveriť iného zamestnanca na výkon kontroly. Ak zamestnávateľ pri kontrole PN zistí, že zamestnanec nie je na mieste, kde sa mal zdržiavať počas dočasnej PN, spíše oznámenie o výsledku kontroly. To, že zamestnanec nebol v čase kontroly dodržiavania PN na mieste, kde sa mal zdržiavať, zamestnávateľ oznámi aj príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne (nie je to však povinnosťou zamestnávateľa). Odo dňa, kedy zamestnanec porušil liečebný režim, nemá nárok na výplatu náhrady príjmu.

Nakoľko zamestnávateľ má právo kontrolovať počas dočasnej pracovnej neschopnosti len to, či sa zamestnanec zdržiava na mieste určenom počas dočasnej PN, porušenie liečebného režimu je predmetom ďalšieho šetrenia, ktoré vykonáva príslušná pobočka Sociálnej poisťovne.

Elektronická práceneschopnosť (ePN)

Od 1. júna 2023 lekári povinne vystavujú elektronickú práceneschopnosť (ePN). Zamestnancom odpadajú povinnosti s doručením PN zamestnávateľovi a preukazovaním existencie prekážky v práci. Zamestnávateľa však bez zbytočného odkladu musí informovať, že je PN a nedostaví sa do práce. Nemusí podávať ani žiadosť o nemocenské, pretože samotné vystavenie ePN sa považuje za žiadosť.

Ak podľa predbežného dátumu skončenia ePN možno predpokladať, že zamestnancovi vznikne nárok na nemocenské, zamestnávateľ musí Sociálnej poisťovni oznámiť číslo účtu, na ktoré vypláca zamestnancovi mzdu, a dátum posledného dňa výkonu práce pred vznikom ePN. Na nahlásenie týchto údajov má 3 dni od sprístupnenia informácie o vzniku ePN Sociálnou poisťovňou. Ak je ePN potvrdená z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania, do 3 dní odo dňa zániku nároku na náhradu príjmu musí na sociálku oznámiť aj dni, za ktoré zamestnancovi patrila náhrada príjmu pri práceneschopnosti.

Ďalšie povinnosti zamestnávateľa

Okrem povinností spojených priamo s práceneschopnosťou, zamestnávateľ má aj ďalšie všeobecné povinnosti voči zamestnancom, ktoré je potrebné dodržiavať:

Pred uzatvorením pracovnej zmluvy:

• Oboznámiť zamestnanca s jeho právami a povinnosťami.
• Zahrnúť do pracovnej zmluvy povinné náležitosti (druh práce, miesto výkonu práce, deň nástupu do práce, mzdové podmienky, pracovné podmienky).
• Prihlásiť sa do registra zamestnávateľov v Sociálnej poisťovni pred nástupom prvého zamestnanca.

Pri nástupe do zamestnania:

• Prihlásiť zamestnanca do Sociálnej poisťovne pred začiatkom pracovného pomeru.
• Prihlásiť zamestnanca do zdravotnej poisťovne do 8 pracovných dní od vzniku pracovného pomeru.
• Registrovať sa na daňovom úrade ako platiteľ dane z príjmov pri zamestnaní prvého zamestnanca.
• Poskytnúť školenie o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci (BOZP).

Počas trvania pracovného pomeru:

• Prideľovať zamestnancovi prácu v súlade s pracovnou zmluvou.
• Vyplácať mzdu v dohodnutých termínoch.
• Viesť mzdové listy a výplatné listiny za každý kalendárny mesiac.
• Vytvárať vhodné pracovné podmienky na splnenie úloh.
• Oboznámiť zamestnanca s pracovným poriadkom a relevantnými právnymi predpismi.
• Viesť evidenciu pracovného času zamestnancov.
• Zabezpečiť stravovanie zamestnancov.
• Poskytovať zákonnú dovolenku.
• Odosielať pravidelné výkazy do Sociálnej a zdravotnej poisťovne a na daňový úrad.
• Zabezpečiť ochranu osobných údajov zamestnancov.
• Vypracovať ročné zúčtovanie preddavkov na daň na základe žiadosti zamestnanca.
• Vystaviť zamestnancovi doklady o vyplatenom príjme a vykonaných zúčtovaniach.

Povinnosti zamestnávateľa po skončení pracovného pomeru:

• Odhlásenie zamestnanca zo Sociálnej a zdravotnej poisťovne.
• Výpočet a vyplatenie zostatkovej mzdy, náhrady za nevyčerpanú dovolenku, odstupného alebo odchodného (ak naň zamestnanec má nárok).
• Vystavenie potrebných dokumentov (potvrdenie o zamestnaní, potvrdenie o zdaniteľných príjmoch, pracovný posudok na žiadosť zamestnanca).
• Vysporiadanie pracovných pomôcok.
• Oznamovacie povinnosti daňovému úradu a zdravotnej poisťovni.
• Archivácia dokumentácie.

Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci (BOZP)

Povinnosti zamestnávateľa v oblasti BOZP začínajú už pri nástupe zamestnanca. Zamestnávateľ musí zabezpečiť vstupné školenie BOZP, vypracovať a sprístupniť dokumentáciu týkajúcu sa BOZP a zabezpečiť pravidelné školenia BOZP minimálne raz za tri roky.

Zamestnávateľ musí tiež zabezpečiť pracovné podmienky, ktoré spĺňajú všetky zákonné normy v oblasti BOZP, a zaistiť, aby boli zamestnanci pripravení riešiť nebezpečné situácie. Zamestnávateľ je tiež povinný zabezpečiť pitný režim pre zamestnancov v zákonom stanovených prípadoch. Všetky náklady spojené so zaistením BOZP znáša zamestnávateľ a nesmie ich prenášať na zamestnancov.

Pracovný úraz a choroba z povolania

Choroba z povolania je zdravotné poškodenie spôsobené dlhodobým pôsobením pracovných podmienok alebo faktorov na pracovisku. Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť pravidelné lekárske prehliadky zamestnancov, ak ich práca zahŕňa rizikové faktory, a informovať ich o potenciálnych rizikách.

Pri vzniku pracovného úrazu je zamestnávateľ povinný bezodkladne prijať opatrenia na zabránenie ďalšiemu ohrozeniu zdravia zamestnancov. V prípade závažného pracovného úrazu musí okamžite informovať príslušný inšpektorát práce a zachovať stav pracoviska až do príchodu vyšetrujúcich orgánov, pokiaľ to neohrozuje bezpečnosť. Následne je potrebné dôkladne vyšetriť príčiny a okolnosti úrazu. Do ôsmych dní od zistenia, že ide o registrovaný pracovný úraz, je zamestnávateľ povinný spísať záznam o tomto úraze a do ôsmych dní ho zaslať príslušnému inšpektorátu práce.

Kontrola dodržiavania liečebného režimu

Počas práceneschopnosti zamestnanca má zamestnávateľ právo kontrolovať, či zamestnanec dodržiava liečebný režim. To znamená, či sa zdržiava na adrese, ktorú nahlásil a či dodržiava prípadné vychádzky, ktoré mu lekár povolil. Zamestnávateľ nemôže kontrolovať liečebný režim ako taký, to je výlučne v kompetencii Sociálnej poisťovne. Sociálna poisťovňa taktiež neoznamuje zamestnávateľovi údaje o poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, ani o vychádzkach zamestnanca. Tieto údaje má k dispozícii iba zamestnanec vo svojom Elektronickom účte poistenca.

Kontrolu môže vykonať sám zamestnávateľ alebo poverená osoba.

Zmeny vo vystavovaní dokladu o práceneschopnosti (PN) od 1.1.2024

Od 1.1.2024 došlo k zmenám vo vystavovaní dokladu o práceneschopnosti (PN), ktoré pomôžu pacientom, zamestnávateľom i lekárom a zníži sa počet návštev ambulancií.

• PN sa od 1.1.2024 vystavuje a ukončuje vo všetkých ambulanciách a nemocniciach iba elektronicky (ePN).
• Pacient/zamestnanec nedoručuje zamestnávateľovi žiadne “papiere”- komunikácia lekár, pacient, Sociálna poisťovňa, zamestnávateľ prebieha iba elektronicky.
• ePN vystavuje lekár, ktorý uznal pacienta za neschopného práce, a to bez ohľadu na špecializáciu - všeobecný lekár, dorastový lekár, ambulantný lekár - špecialista, nemocničný lekár - špecialista.
• O zdravotnej indikácii vystavenia ePN rozhoduje výhradne vyšetrujúci lekár, takže je nulová možnosť zneužitia.
• Žiadny lekár už nemôže pacienta poslať k inému lekárovi len z dôvodu vystavenia ePN, je povinný mu ju vystaviť sám - napr. chirurg pacienta so zlomenou nohou nemôže poslať k všeobecnému lekárovi kvôli vypísaniu ePN.
• Každý lekár, ktorý pacienta uznal schopným práce, môže ukončiť jeho ePN.
• Za práceneschopného môže byť pacient uznaný aj spätne, najviac za tri kalendárne dni.

Povinnosti pacienta pri ePN

Ak vás lekár uznal práceneschopným cez ePN:

• neprenášate a nedoručujete žiadne potvrdenia o vašej práceneschopnosti zamestnávateľovi ani Sociálnej poisťovni,
• nežiadate o náhradu mzdy ani o dávku nemocenské,
• nenahlasujete číslo účtu v banke, na ktorý vám bude poukazovaná dávka nemocenské,
• neoznamujete ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti.

Pri ePN si lekár a ostatné inštitúcie všetky potrebné údaje vymenia elektronicky.

Nemocenské

Nároky, ktoré pacientovi pri práceneschopnosti vzniknú, sa líšia podľa toho, či je zamestnanec, SZČO, dobrovoľne poistená osoba alebo osoba v tzv. ochrannej lehote. Na výpočet výšky nemocenského je však vždy potrebné určiť tzv. vymeriavací základ - sumu, z ktorej sa dávka vypočíta.

• Zamestnanec:
  • prvé tri dni trvania PN - náhrada príjmu od zamestnávateľa vo výške 25 % z vymeriavacieho základu,
  • štvrtý až desiaty deň - náhrada príjmu od zamestnávateľa vo výške 55 % z vymeriavacieho základu,
  • od jedenásteho dňa - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % z vymeriavacieho základu.
  • Vymeriavací základ zamestnanca je (zjednodušene povedané), jeho hrubá mzda. Ak zamestnanec u súčasného zamestnávateľa pracoval počas celého predchádzajúceho roka, jeho nemocenské sa vypočíta z hrubej mzdy, ktorú mal v predchádzajúcom roku. Ak u súčasného zamestnávateľa pracoval aspoň 90 dní, nemocenské sa vypočíta z hrubej mzdy, ktorú mal počas tohto obdobia.
• Samostatne zárobkovo činná osoba:
  • prvé tri dni trvania PN - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 25 % z vymeriavacieho základu,
  • od štvrtého dňa - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % z vymeriavacieho základu.
  • Vymeriavacím základom SZČO je príjem, z ktorého platila poistné do Sociálnej poisťovne.
• Dobrovoľne nemocensky poistená osoba:
  • prvé tri dni trvania PN - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 25 % z vymeriavacieho základu,
  • od štvrtého dňa - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % z vymeriavacieho základu.
  • Vymeriavacím základom dobrovoľne poistenej osoby je čiastka, ktorú si sama určila ako základ na platenie poistného. Podmienkou poberania nemocenského je trvanie poistenia aspoň 270 dní v posledných dvoch rokoch pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti.
• Osoba v ochrannej lehote:
  • Ochranná lehota je 7 dní po zániku nemocenského poistenia, ak nemocenské poistenie trvalo menej ako sedem dní, ochranná lehota trvá toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie. V prípade tehotnej ženy je ochranná lehota 8 mesiacov. Osoba, ktorá sa stane práceneschopnou v ochrannej lehote, má nárok na nemocenskú dávku:
    • prvé tri dni trvania PN - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 25 % z vymeriavacieho základu,
    • od štvrtého dňa - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % z vymeriavacieho základu.

Nemocenské sa vypláca spätne za predchádzajúci mesiac, spravidla okolo 20. dňa mesiaca. Ak PN pokračuje aj nasledujúci mesiac, ošetrujúci lekár vystaví tlačivo „Preukaz o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti“ (tzv. lístok na peniaze), ktoré je potrebné po jeho podpísaní odovzdať pobočke Sociálnej poisťovne. Bez tohto dokladu Sociálna poisťovňa nevyplatí nemocenské za príslušný mesiac.

Nemocenské sa vypláca najviac 52 týždňov od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti. Do tohto tzv. podporného obdobia sa započítavajú aj obdobia predchádzajúcej práceneschopnosti z doby 52 týždňov pred vznikom novej PN. Neplatí to vtedy, ak medzi predchádzajúcou a novou práceneschopnosťou uplynulo 26 týždňov. Toto obmedzenie sa však vzťahuje iba na nemocenské, nie na náhradu príjmu od zamestnávateľa počas prvých desiatich dní PN.

Práceneschopnosť môže trvať aj viac ako 52 týždňov, avšak už bez vyplácania nemocenského. Výnimkou je prípad, keď podporné obdobie uplynulo počas trvania krízovej situácie (COVID-19) alebo v období šiestich mesiacov po jej ukončení. Ak je pacient stále práceneschopný, ale nie je predpoklad, že bude uznaný za invalidného, posudkový lekár môže rozhodnúť o predĺžení podporného obdobia na základe žiadosti poistenca.

tags: #pn #nad #52 #týždňov #hlásenie #zdravotnej