
Práceneschopnosť (PN) je obdobie, kedy zamestnanec nemôže vykonávať svoju prácu z dôvodu choroby alebo úrazu. Počas tohto obdobia môže nastať situácia, že zamestnanec alebo zamestnávateľ chcú ukončiť pracovný pomer. Skončenie pracovného pomeru výpoveďou je proces, ktorý so sebou prináša množstvo práv a povinností pre zamestnanca aj zamestnávateľa. Jednou zo situácií, ktorá môže tento proces skomplikovať, je dočasná pracovná neschopnosť (PN) zamestnanca. V tomto článku sa podrobne pozrieme na to, ako je to s výpoveďou počas PN z pohľadu zamestnanca aj zamestnávateľa, aké sú práva a povinnosti oboch strán, a na čo si dať pozor. Cieľom tohto odborného článku je objasniť právny rámec dočasnej pracovnej neschopnosti počas výpovednej doby, ako ho definuje zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej len „Zákonník práce“).
Zamestnanec má právo podať výpoveď aj počas trvania PN. Zákonník práce totiž neobmedzuje právo zamestnanca ukončiť pracovný pomer výpoveďou, a to z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu (§ 67 Zákonníka práce). Na výpoveď danú zamestnancom sa nevzťahuje tzv. zákaz výpovede počas PN.
Výpoveď musí byť písomná a doručená zamestnávateľovi, inak je neplatná (§ 61 ods. 1 Zákonníka práce). Doručenie je kľúčové pre začiatok plynutia výpovednej doby. Výpoveď je najlepšie doručiť osobne na pracovisku priamemu nadriadenému alebo na personálnom oddelení, aby mal zamestnanec istotu o jej priamom doručení. Ak to nie je možné, výpoveď sa doručuje doporučene poštou na aktuálnu adresu zamestnávateľa (§ 38 ods. 3 Zákonníka práce).
Výpovedná doba začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede (§ 62 ods. 7 Zákonníka práce). Dĺžka výpovednej doby závisí od dĺžky trvania pracovného pomeru u zamestnávateľa:
Príklad: Ak zamestnanec doručí výpoveď zamestnávateľovi 15. mája a jeho pracovný pomer trval viac ako jeden rok, výpovedná doba začne plynúť 1. júna a skončí sa 31. júla.
Prečítajte si tiež: Všetko o lehote pred odchodom do dôchodku
Práceneschopnosť zamestnanca nemá vplyv na plynutie výpovednej doby, ak výpoveď podal zamestnanec. To znamená, že výpovedná doba plynie aj počas PN a nepredlžuje sa o dobu trvania PN.
Namiesto výpovede sa môže zamestnanec so zamestnávateľom dohodnúť na skončení pracovného pomeru dohodou (§ 60 Zákonníka práce). Dohoda o skončení pracovného pomeru je platná len s obojstranným súhlasom zamestnanca a zamestnávateľa. V dohode je možné dohodnúť dátum skončenia pracovného pomeru, ktorý môže byť aj skorší ako by bol koniec výpovednej doby. Ukončenie pracovného pomeru dohodou je možné aj počas PN a bez nutnosti nástupu do zamestnania, ak bude PN trvať do konca dohodnutého obdobia. Zamestnávateľ však so všetkými podmienkami dohody musí súhlasiť.
Zamestnávateľ má obmedzené možnosti dať zamestnancovi výpoveď počas jeho PN. Zákonník práce totiž v § 64 ods. 1 písm. a) stanovuje tzv. ochrannú dobu, počas ktorej zamestnávateľ nemôže dať zamestnancovi výpoveď, a to v dobe, keď je zamestnanec uznaný dočasne za práceneschopného pre chorobu alebo úraz.
Ochrana zamestnanca počas PN nie je absolútna. Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď aj počas PN v nasledovných prípadoch:
Ak chce zamestnávateľ dať zamestnancovi výpoveď z niektorého z vyššie uvedených dôvodov, musí dodržať nasledovný postup:
Prečítajte si tiež: Ako zazimovať trávnik
Ak zamestnávateľ nemôže dať zamestnancovi výpoveď počas PN z dôvodu ochrannej doby, môže mu dať výpoveď po jeho návrate z PN, ak sú na to splnené zákonné dôvody. Napríklad, ak zamestnanec po návrate z PN podľa lekárskeho posudku nemôže vykonávať svoju doterajšiu prácu, zamestnávateľ mu môže dať výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce. V takom prípade má zamestnanec nárok na odstupné podľa § 76 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce.
Podľa § 64 ods. 2 Zákonníka práce, ak bola zamestnancovi daná výpoveď pred začiatkom ochrannej doby (napr. PN), výpovedná doba neplynie počas trvania ochrannej doby. Pracovný pomer sa predlžuje o dobu trvania ochrannej doby, ibaže zamestnanec oznámi, že na predĺžení pracovného pomeru netrvá.
Príklad: Zamestnávateľ doručil zamestnancovi výpoveď 19. februára z dôvodu nadbytočnosti. Výpovedná doba mala byť jednomesačná a pracovný pomer mal skončiť 31. marca. Zamestnanec však nastúpil na PN, ktorá trvala aj po 31. marci. Pracovný pomer zamestnanca sa skončí až posledným dňom jeho PN, pokiaľ zamestnanec neoznámi zamestnávateľovi, že na predĺžení pracovného pomeru netrvá.
Počas PN má zamestnanec nárok na nemocenské dávky, ktoré mu vypláca Sociálna poisťovňa. Skončenie pracovného pomeru nemá vplyv na nárok a výplatu nemocenského. Ak zamestnancovi vznikol nárok na nemocenské z povinného nemocenského poistenia zamestnanca a po ukončení pracovného pomeru pretrvávajú dôvody práceneschopnosti, Sociálna poisťovňa mu vypláca nemocenské až do ukončenia dočasnej pracovnej neschopnosti alebo do uplynutia podporného obdobia (t. j. až do ukončenia 52. týždňa).
Po skončení pracovného pomeru má zamestnanec nárok na:
Prečítajte si tiež: Rýchly postup pre ZŤP
Dňa 25. októbra 2012 schválila NR SR novelu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej len „Zákonník práce“). Novela Zákonníka práce nadobudla účinnosť 1. januára 2013 a v Zbierke zákonov SR bola zverejnená pod číslom 361/2012 Z. Novela priniesla viacero zmien - najmä čo sa týka úpravy dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, pracovného času, no zmenám sa nevyhli ani ustanovenia súvisiace so skončením pracovného pomeru, ako napr.
Novelou sa do § 60 ods. 2 Zákonníka práce doplnila povinnosť uviesť v dohode o skončení pracovného pomeru dôvod nielen v prípadoch uvedených vyššie, ale aj vtedy, ak ide o skončenie pracovného pomeru dohodou zo zdravotného dôvodu. Uvedené zákonodarca považoval za dôležité, pretože dané má vplyv na poskytnutie odstupného.
V § 63 ods. zrušenie zamestnávateľa alebo jeho časti (pri zrušení zamestnávateľa alebo jeho časti nastáva absolútna nemožnosť zamestnávať zamestnanca) - po novom § 63 ods. 1 písm. premiestnenie zamestnávateľa alebo jeho časti (tu má zamestnávateľ možnosť zamestnanca zamestnávať na inom mieste). Dôvodom pre skončenie pracovného pomeru v prípade premiestnenia zamestnávateľa alebo jeho časti bude len situácia, keď zamestnanec odmietne zmenu miesta výkonu práce a zamestnávateľ nemá možnosť ho zamestnávať na doterajšom mieste výkonu práce - po novom § 63 ods. 1 písm. a) bod 2.
Zákaz výpovede je situácia, kedy aj keď došlo k naplneniu podmienok na výpoveď, zamestnávateľ túto výpoveď dať zamestnancovi nemôže (napr. keď je zamestnanec PN, keď je zamestnankyňa tehotná a pod., pričom tieto osoby sú v tzv. ochrannej dobe - výpočet týchto prípadov je uvedený v § 64 ods. 1 Zákonníka práce). Výnimkou sú prípady, keď Zákonník práce ustanovuje, že zákaz výpovede neplatí. Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď aj v tzv. zrušuje (toto platilo aj pred novelou) - pričom môže dať výpoveď všetkým osobám uvedeným v § 64 ods. 1 Zákonníka práce (napr. premiestňuje a zamestnanec nesúhlasí so zmenou dohodnutého miesta výkonu práce, pričom tento zákaz neplatí v dobe, keď sa osamelá zamestnankyňa alebo osamelý zamestnanec starajú o dieťa mladšie ako tri roky a v dobe, keď je zamestnanec pracujúci v noci uznaný na základe lekárskeho posudku dočasne nespôsobilým na nočnú prácu (napr.
V prípade výpovedného dôvodu, keď zamestnanec neuspokojivo plní úlohy [dôvod uvedený v § 63 písm. d) bod 4 Zákonníka práce] a zamestnávateľ zamestnanca v posledných dvoch mesiacoch písomne vyzval na odstránenie nedostatkov a zamestnanec ich v primeranom čase neodstránil, novela predlžuje obdobie, v ktorom môže zamestnávateľ skončiť pracovný pomer výpoveďou. Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak neuspokojivo plní pracovné úlohy a zamestnávateľ ho v posledných šiestich (do 31. 12.
Ak dal výpoveď zamestnávateľ zamestnancovi a ide o dôvody výpovede podľa § 63 ods. 1 písm. d) alebo e), tak zamestnanec má rovnako ako pred 1. 1. Navyše novela odstránila z textu § 63 ods. 1 písm. d) bod 3 Zákonníka práce slová „osobitným predpisom alebo“. Ustanovenie teda pred prijatím novely znelo: „nespĺňa bez zavinenia zamestnávateľa požiadavky na riadny výkon dohodnutej práce určené osobitným predpisom alebo zamestnávateľom vo vnútornom predpise alebo“.
Právna úprava účinná do konca roka 2012 ustanovovala, že výpovedná doba je jeden mesiac, ak Zákonník práce neustanovuje inak. Ak však zamestnanec dostal výpoveď z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. Podľa § 62 ods.
Vyššie uvedené ustanovenia boli kogentnými ustanoveniami, čo znamená, že v čase do konca roka 2012 nebolo možné dĺžku výpovednej doby dohodnúť inú, než bola uvedená v § 62 Zákonníka práce. Novela preto s účinnosťou od 1. 1. 2013 ustanovuje tzv. relatívne kogentné výpovedné doby, ktoré sú vyjadrené slovom „najmenej“. V podstate sa tak tieto ustanovenia vracajú do znenia pred novelou účinnou od 1. 9. 2011. Výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca.
Novela naďalej zachovala úpravu sankcie - peňažnej náhrady, ktorú zamestnanec musí zaplatiť, ak poruší svoju povinnosť zotrvať v pracovnom pomere počas celej výpovednej doby. Peňažná náhrada za nezotrvanie v pracovnom pomere sa v čase do 31. 12. Ustanovenie § 62 ods. 9 Zákonníka práce, ktoré do 31. 12. 2012 vymedzovalo možnosť v kolektívnej zmluve vymedziť okruh zamestnancov, s ktorými bolo možné dohodnúť v pracovnej zmluve iný rozsah peňažnej náhrady, novela s účinnosťou od 1. 1.
Od 1. 1. 2013 došlo k zmene definovania pojmu hromadné prepúšťanie. Podľa § 73 ods. 1 Zákonníka práce účinného od 1. 1. 2013 o hromadné prepúšťanie ide, ak zamestnávateľ alebo časť zamestnávateľa rozviaže pracovný pomer výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. Z dôvodu efektívnejšieho plnenia povinností úradmi práce, sociálnych vecí a rodiny v prípade hromadného prepúšťania novela ustanovila zamestnávateľom povinnosť týmto úradom v prípade hromadného prepúšťania poskytovať nielen údaje vymenované v § 73 ods. 2 Zákonníka práce, ale aj údaje o zamestnancoch, s ktorými sa má rozviazať pracovný pomer, a to mená, priezviská zamestnancov, adresu ich trvalého pobytu.
Zákonom č. 257/2011 Z. z., ktorým sa novelizoval Zákonník práce s účinnosťou od 1. 9. Novela od 1. 1. 2013 znovu zaviedla § 74 do textu Zákonníka práce a s ním aj povinnosť zamestnávateľa pri skončení pracovného pomeru výpoveďou alebo okamžitým skončením pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa vopred ich prerokovať so zástupcami zamestnancov. Podľa právnej úpravy účinnej od 1. 9. 2011 do 31. 12. 2012 bol zamestnávateľ v súlade s § 76 ods.
dôvodom skončenia pracovného pomeru boli organizačné dôvody [§ 63 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce] alebo nadbytočnosť zamestnanca [§ 63 ods. 1 písm. Zamestnancovi v takom prípade patrilo odstupné najmenej v sume, ktorá bola násobkom jeho priemerného mesačného zárobku a počtu mesiacov, počas ktorých by trvala výpovedná doba podľa § 62. Zamestnanec mal právo pred začatím plynutia výpovednej doby požiadať zamestnávateľa, aby sa pracovný pomer skončil dohodou (namiesto uplatnenia výpovednej doby). Od 1. 1. 2013 novela ustanovuje zamestnávateľovi povinnosť poskytnúť zamestnancovi odstupné nielen v prípade skončenia pracovného pomeru dohodou, ale aj výpoveďou z organizačných dôvodov a zo zdravotných dôvodov. Zákonník práce účinný do 31. 12. 2012 v § 76 ods. Novela s účinnosťou od 1. 1. Príklad č. Môže sa po 1. 1. Novela s účinnosťou od 1. 1. 2013 vypustila ustanovenie § 76 ods. Tak došlo k zrušeniu možnosti dohody o kombinácii výpovednej doby a odstupného. Uvedená zmena súvisí so zavedením povinného súbehu výpovednej doby a odstupného, v dôsledku čoho nemožno výpovednú dobu a odstupné kombinovať. a) z organizačných dôvodov [teda z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, patrí pri skončení pracovného pomeru od 1. 1. a) z organizačných dôvodov [opäť z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. patrí zamestnancovi pri skončení pracovného pomeru od 1. 1.
Príklad č. Zamestnávateľ skončil pracovný pomer so zamestnancom výpoveďou z dôvodu nadbytočnosti podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Výpoveď zamestnávateľ doručil zamestnancovi dňa 2. 1. 2013. V § 76 ods. 1 Zákonníka práce sa s účinnosťou od 1. 1. pracovný pomer skončí výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. pracovný pomer skončí výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. pracovný pomer skončí výpoveďou z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu. Ak by zamestnávateľ doručil zamestnancovi výpoveď 31. 12. 2012, uplatnila by sa právna úprava účinná do 31. 12. Ak bola zamestnancovi daná výpoveď z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písmene b) Zákonníka práce alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, mal zamestnanec právo pred začatím plynutia výpovednej doby požiadať zamestnávateľa, aby sa pracovný pomer skončil dohodou. Tejto žiadosti bol zamestnávateľ povinný vyhovieť. Uvedené vyplýva z § 252i Zákonníka práce, podľa ktorého: „Výpoveď daná zamestnávateľom zamestnancovi pred 1. januárom 2013 a nároky, ktoré z nej vznikli, sa posudzujú podľa predpisov účinných do 31.
Príklad č. Zamestnávateľ zamestnáva 19 zamestnancov. Z organizačných dôvodov bude nútený v máji 2013 dať výpoveď 8 zamestnancom. Iná situácia je v prípade, ak zamestnávateľ skončí pracovný pomer z organizačných dôvodov so zamestnancom dohodou. V takom prípade patrí zamestnancovi, ktorého pracovný pomer trval u zamestnávateľa menej ako dva roky, pri skončení pracovného pomeru od 1. 1.
V Zákonníku práce naďalej ostáva úprava, že zamestnávateľ nie je povinný poskytnúť odchodné, ak sa pracovný pomer skončil podľa § 68 ods. Novela precizuje skutočnosť, kedy patrí zamestnancovi odchodné po skončení pracovného pomeru. Cieľom prijatej zmeny je umožniť, aby aj zamestnanec, ktorému vznikol nárok na predčasný starobný dôchodok, mohol požiadať o tento dôchodok do 10 dní po skončení pracovného pomeru, pretože právne predpisy o sociálnom zabezpečení neumožňujú, aby fyzická osoba požiadala o priznanie predčasného starobného dôchodku so spätnou platnosťou. Novela ustanovuje, že odchodné zamestnancovi patrí len od jedného zamestnávateľa. Zákon ani dôvodová správa neuvádza, ako sa vysporiadať so situáciou, keď zamestnanec požiada o odchodné viacerých zamestnávateľov. V § 79 ods. 2 Zákonníka práce účinnom do 31. 12.
Novela pre prípad neplatného skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa od 1. 1. 2013 ustanovuje, že ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa rozhodnúť o znížení, resp. nepriznaní náhrady mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov. Zároveň novela ustanovuje hornú hranicu pre priznanie náhrady mzdy, a to 36 mesiacov.
Novela v prechodných ustanoveniach stanovuje, že výpoveď daná zamestnávateľom zamestnancovi pred 1. 1. 2013, ako aj nároky, ktoré z nej vznikli, sa posudzujú podľa Zákonníka práce účinného do 31. 12. Dohoda o skončení pracovného pomeru uzatvorená pred 1. 1. 2013, ako aj nároky, ktoré z nej vznikli, sa taktiež posudzujú podľa Zákonníka práce účinného do 31. 12. Odchodné pri skončení pracovného pomeru, ktorý sa skončí pred 1. 1. 2013, sa tiež posudzuje podľa Zákonníka práce účinného do 31. 12. Ako z prehľadu jednotlivých zmien vyplýva, prepúšťanie zamestnancov je pre zamestnávateľov od 1. 1.
Situácia, kedy zamestnanec ochorie počas plynutia výpovednej doby, je presne definovaná v Zákonníku práce. Kľúčovým ustanovením je § 64 ods. 1 písm. a), ktoré chráni zamestnanca pred okamžitým skončením pracovného pomeru, čím mu zabezpečuje čas na zotavenie a finančnú istotu. Pre zamestnávateľa je nevyhnutné rešpektovať túto „ochrannú dobu“ a splniť si všetky zákonné povinnosti, najmä čo sa týka vyplácania náhrady príjmu.